Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Mgr. Gabriely Koppalovej, s miestom podnikania Martin, V. Žingora 1675/49, IČO: 43 733 905, právne zastúpenej advokátkou Mgr. Vierou Rišiaňovou, so sídlom N. XX, proti žalovanej B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Cpr/4/2015-134 zo dňa 21. novembra 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal zo záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej listom zo dňa 24.6.2015, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 17.7.2015, bolo platné. Konštatoval, že hoci žalovaná odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru dvoma dôvodmi (jednak nevyplatením mzdy, a jednak častými nezhodami s vedúcou), aj vzhľadom na odkaz na § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je zrejmé, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru „malo byť práve a len nevyplatenie mzdy“. Absencia konkrétneho obdobia, za ktoré nemala byť žalovanej vyplatená mzda, v texte súvisiacej písomnosti nemá sama osebe za následok neurčitosť skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. 2. Okresný súd uviedol, že žalovaná až v rámci odvolacieho konania (v poradí prvého) začala výslovne tvrdiť, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo nevyplatenie mzdy za mesiac apríl 2015. V danom mesiaci žalovaná odpracovala 9 dní, t.j. 72 hodín pri 8-hodinovom dennom pracovnom čase, z celkového počtu 22 „pracovných“ dní (20 pracovných dní + 2 dni platený sviatok pripadajúci na pracovný deň). Vzhľadom na v pracovnej zmluve dojednanú hrubú mesačnú mzdu 450 eur by odpracovanému počtu dní zodpovedala mzda v sume 184,09 eur (prípadne, ak by hrubá mesačná mzda bola 460 eur, ako je uvedené vo výplatnom lístku) v sume 188,19 eur. Okresný súd zdôraznil, že žalobkyňa zaplatila žalovanej titulom mzdy (len) 114,87 eur, keď vychádzala z hrubej mzdy 126,77 eur. K uvedenej výške hrubej mzdy žalobkyňa dospela odpočítaním čiastky 61,42 eur (označenej vo výplatnom lístku ako „zníženie - nerovnomer. rozvrh. prac. čas“) od celkovej výšky hrubej mzdy žalovanej 188,19 eur. V tejto spojitosti však okresný súd ustálil, že žalobkyňa nepreukázala, že by so žalovanou malo byť niekedy platne dojednané (akékoľvek) nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Nadväzne uzavrel, že žalobkyňa nevyplatila žalovanej celú mzdu, ktorá jej za mesiac apríl 2015 prináležala. Doplnil, že s poukazom na dátum vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru (24.6.2015; dňa 26.6.2015

ho žalovaná odovzdala na poštovú prepravu za účelom doručenia žalobkyni) a na jednomesačnú prekluzívnu lehotu vyplývajúcu z § 69 ods. 3 Zákonníka práce mohla žalovaná z dôvodu nevyplatenia (časti) mzdy platne okamžite skončiť pracovný pomer práve vtedy, ak by jej nebola vyplatená mzdu (eventuálne jej časť) za mesiac apríl 2015. 3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalovanej priznal ich náhradu v rozsahu 50 %. Hoci žalovaná mala v spore plný úspech, zohľadnil (aj s poukazom na „pokyn“ odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení) nedôslednosti v spôsobe bránenia práva žalovanou ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Okolnosti vedúce k úspechu v spore začala totiž žalovaná prvýkrát výslovne tvrdiť až v (poradí prvom) odvolacom konaní, pričom túto možnosť mohla úspešne využiť v štádiu odvolacieho konania len vďaka zmene procesného kódexu. Ak by sa náležite bránila proti nároku žalobkyne, bolo by možné vec prejednať a rozhodnúť na prvom pojednávaní dňa 18.1.2016 a nevznikli by tak zbytočne (nielen žalovanej) ďalšie trovy. Namiesto šiestich úkonov právnej služby by na bránenie jej práva plne postačovali tri úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, zastupovanie na jednom pojednávaní), v ktorom rozsahu okresný súd žalovanej nárok na náhradu trov konania priznal.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Prioritne namietala neplatnosť právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou pre nedostatok jeho určitosti. Žalovaná totiž až v reakcii na tvrdenia obsiahnuté v žalobe uviedla, že pracovný pomer sa rozhodla okamžite skončiť pre nevyplatenie časti mzdy žalobkyňou za mesiac máj 2015; neskôr - v rámci odvolacieho konania (prvého v poradí) „so zámerom privodiť sebe pozitívny výsledok“ - už tvrdila, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru má byť nevyplatenie mzdy za mesiac apríl 2015. To znamená, že žalovaná ako osoba uskutočňujúca daný úkon ani sama nevie jednoznačne určiť, pre nevyplatenie ktorej konkrétnej mzdy sa rozhodla pracovný pomer okamžite skončiť, čo je v rozpore s § 37 Obč. zák. Napriek tomuto „protirečeniu“ okresný súd dospel k záveru, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalovanou bolo nevyplatenie mzdy za mesiac apríl 2015. 5. Žalobkyňa nesúhlasila taktiež so záverom okresného súdu o nevyplatení mzdy žalovanej za mesiac apríl 2015. Poukazovala na to, že žalovaná odpracovala v danom mesiaci dohodnutý počet hodín, za ktorý jej bola mzda „spracovaná“ a vyplatená. Jej výšku pritom žalovaná nikdy predtým nereklamovala a rovnako ani v podnete na prešetrenie zákonnosti postupu žalobkyne ohľadne (ne)vyplatenia mzdy, adresovanom inšpektorátu práce, nenamietala správnosť výpočtu mzdy za mesiac apríl 2015. Podľa žalobkyne žalovaná len v snahe vyhnúť sa neúspechu v konaní začala tvrdiť, že mala mať nárok na vyššiu mzdu a poukazovala na formálne nedostatky vo výplatnej páske. Odvolateľka zdôraznila, že „zo všetkých vyššie uvádzaných skutočností“ je zrejmé, že žalovaná s uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok súhlasila. V danej spojitosti dodala, že okresný súd rozhodol len s odkazom na nové - v poradí v prvom odvolacom konaní - žalovanou produkované tvrdenia a úplne prehliadol väčšinu skutkových okolností prípadu, z ktorého titulu označila napadnuté rozhodnutie aj za arbitrárne.

6. Žalovaná žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Mala za to, že z textu okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne jasne vyplýva dôvod podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Z ustálenej judikatúry súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 205/2007 zo dňa 22.2.2008) je pritom zrejmé, že neuvedenie konkrétneho obdobia, za ktoré nemala byť vyplatená mzda, nemá za následok neurčitosť skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. 7. Žalovaná zopakovala, že už na prvom pojednávaní uviedla, že „za apríl 2015 ju žalobkyňa za odpracované dni vyplatila len tak, ako bolo navrhované v dohode, ktorú jej vtedy chcela dať podpísať; toho 14.7.2015“. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nevyplatila žalovanej za mesiac apríl 2015 celú mzdu v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaná zdôraznila, že žalobkyňa nepredložila súdu žiadny dodatok k pracovnej zmluve o znížení mzdy z dôvodu nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času. V tejto súvislosti doplnila, že podpis na Dodatku č. 2 zo dňa 1.6.2015 (predloženom inšpektorátu práce) k pracovnej zmluve zo dňa 5.4.2014, nie je jej podpisom; čo potvrdzuje aj to, že predmetnú písomnosť protistrana v konaní nepredložila z obavy skúmania pravosti podpisu žalovanej.

8. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní a v ňom uvádzaných argumentoch. 9. Rovnako žalovaná v nadväzujúcom podaní sa pridržiavala svojho (prvotného) vyjadrenia k odvolaniu protistrany a napadnutý rozsudok považovala za správny.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd sa nestotožnil so zásadnou námietkou odvolateľky o neurčitosti (a tým neplatnosti) právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou. Možno síce čiastočne súhlasiť s tým, že pri izolovanom nazeraní (okrem iného opomínajúcom podstatu žalovanou/zamestnancom uplatňovaného pracovnoprávneho nároku) sa text predmetnej písomnosti zo dňa 24.6.2015 môže javiť ako nie úplne jednoznačný, ale v konkrétnostiach súdenej veci je z hľadiska určitosti jeho obsahu a právnych účinkov plne dostačujúci. Len na okraj krajský súd dodáva, že (aj) z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri posudzovaní otázok platnosti právnych úkonov má byť preferovaný taký prístup/výklad, v dôsledku ktorého bude určitý úkon vyhodnotený ako platný, pred prehnane formalistickým prístupom vedúcim k záverom o jeho neplatnosti.

12. Zároveň skutočnosť, že žalovaná ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila (predovšetkým) nevyplatenie mzdy, t.j. dôvod vymedzený v § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je v súdenej veci nesporný; čo napokon vyplýva i z argumentácie žalobkyne, vrátane odvolacích námietok. Tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru má priamo v zákone určené veľmi striktné časové súvislosti. Bezprostredne ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce definuje lehotu 15 dní po splatnosti dotknutých „mzdových“ nárokov. V spojení s jednomesačnou prekluzívnou lehotou podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce je tak v konkrétnostiach toho-ktorého prípadu dostatočne zrejmé, nevyplatenie mzdy za aké obdobie je, resp. relevantne môže byť, materiálnym/skutkovým základom okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zamestnancom. 13. V súdenej veci mzda za mesiac apríl 2015 bola splatná najneskôr 31.mája 2015, čiže 15. júna 2015 uplynula 15-dňová lehota podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a žalovanej (zamestnancovi) plynula do 15. júla 2015 jednomesačná lehota podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Ak žalovaná okamžité skončenie pracovného pomeru vykonala 24.6.2015 (na poštovú prepravu bolo dané dňa 26.6.2015), je zrejmé, že obdobím, za ktoré mzda podľa tvrdení zamestnanca nebola vyplatená, je mesiac apríl 2015.

14. Už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoPr/4/2016 z 24.8.2016) bolo konštatované, že súdená vec predstavuje jeden z prípadov sporov s ochranou slabšej strany (individuálny pracovnoprávny spor). Hoci takéto výslovné zadefinovanie predchádzajúca procesná právna úprava neobsahovala, v judikačnej praxi súdov už aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku výrazne prevládalo pravidlo priznávajúce väčšiu mieru ochrany (i z hľadiska hmotnoprávnych kritérií) zamestnancovi. Pri zohľadnení tohto východiska a skutočnosti, že žalovaná pracovala na pozícii skladník, pomocné práce v potravinárskej výrobe, je plne opodstatnené tolerovať fakt, že právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne dokonalý. Navyše, dotknutý úkon bol adresovaný zamestnávateľovi, ktorý z titulu vedenia účtovných, mzdových a iných podkladov a evidencie platieb mohol pomerne jednoducho zistiť/ /skontrolovať, či žalovanej bola mzda za rozhodné obdobie vyplatená (či už vôbec alebo v správnej výške).

15. Odvolateľka nespochybnila záver okresného súdu o vyplatení mzdy žalovanej za mesiac apríl v nižšej výške, ako jej prináležal pri 8-hodinovom dennom pracovnom čase (dohodnutom v pracovnej zmluve). Tvrdenie o údajnom dojednaní kratšej pracovnej doby, resp. nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času žalobkyňa nepreukázala. Aj v rámci aktuálne posudzovaného odvolania len tendenčne uvádza, resp. opakuje toto tvrdenie, ale vo vzťahu k nemu nepoukazuje na žiaden dôkaz. Nadväzne vyslovene účelovo vyznieva aj námietka žalobkyne o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Naopak, odôvodnenie rozsudku okresného súdu obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 a jednotlivé jeho úvahy a východiská, ako aj z nich rezultujúce závery sú v ňom jasne vymedzené.

16. Keďže odvolacie námietky žalobkyne boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil. 17. Žalobkyňa síce odvolaním výslovne napadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 aj od

neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore a dôsledne zohľadnil aj dôvody hodné osobitného zreteľa, majúce základ v spôsobe bránenia práva žalovanou.

18. O náhrade trov (aktuálneho) odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalovaná voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.