Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-433-2016.pdf
PDF · 128.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/433/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne Y. H., nar. XX.X.XXXX, K., G. XX, zast. JUDr. Ingrid Čisárovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Floriánska 16, proti žalovanému Mesto Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 41C/633/2015-184 zo 17.6.2016 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení, o.i. uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 13.10.2015 domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru zapísaného na LV č. XXXX , okres Košice II, Y. K.Š. - B. K., kat. úz. X. ako Priestor č. 12-NP 1, nachádzajúci sa na prízemní vchodu č. 9 obytného domu E. X,XX v Košiciach, súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“, W..Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 486 m2, spoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXX/XXXXX, na tom skutkovom a právnom základe, že na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 20.10.1995, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice 27.11.1995 W. Č.. M. XXXX/XX, sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Košice - V.va (teraz Grunt), zapísanej na LV Č.. XXX ako budova - súp. č. XXXX W. na pozemku parc.č. XXXX/X. Do výlučného vlastníctva nadobudla objekt maloobchodu, vrátane predajne a jej vnútorného zariadenia, ktorý pôvodne od r. 1991 patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe dražby konanej 14.6.1991, v ktorej vydražiteľ R. H., r.č., manžel žalobkyne, vydražil prevádzkovú jednotku Potraviny SO a mäso-údeniny č. XXX- XX P. XXX-XX, E. X- K., K.. Do dňa nadobudnutia vlastníctva vydražiteľa mal právo hospodárenia k predmetnej prevádzkovej jednotke ZDROJ Košice, š.p., OZ 11-9, Zvonárska 17, 072 79 Košice. Zo zápisnice o dražbe, z Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky, na základe ktorého bol manžel žalobkyne zapísaný ako vlastník predmetných priestorov na LV Č.. XXX, ako aj z Karty predmetnej prevádzkovej jednotky jej vyplynulo, že 14.6.1991 bola vydražená celá prevádzková jednotka, vrátane strojov a zariadení, prevádzkové plochy, skladové plochy, kancelárske plochy, sociálne plochy aj ostatné plochy, teda všetky priestory a hnuteľné veci, ktoré využíval ZDROJ Košice š.p. dovtedy na účely prevádzkovania Potravín a Mäsa - údeniny. Od doby vydraženia, od r. 1991, boli všetky tieto priestory za tým istým účelom využívané aj žalobkyňou a jej manželom a za všetky tieto priestory bola z ich strany
a neskôr len zo strany žalobkyne aj platená daň zo stavieb. Žalobkyňa užívala predmetné priestory ako svoje vlastníctvo nerušene až do roku 2009, keď ju kontaktovali zamestnanci Bytového podniku mesta Košice s tým, že užíva cudzí priestor, pričom tvrdili, že priestory, v ktorých sa nachádzajú sklady, chladiarenské boxy, kancelárie, sociálne zariadenia, šatne zamestnancov a pod., teda priestory, ktoré sú a vždy boli súčasťou objektu obchodu, sú vo vlastníctve Mesta Košice. V záujme zachovania riadneho chodu prevádzky obchodu sa žalobkyňa napriek svojmu presvedčeniu o vlastníctve týchto priestorov rozhodla na naliehanie zamestnancov BPMK, ktorá neakceptovali jej argumenty týkajúce sa vlastníctva, podpísať Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetné priestory boli do katastra nehnuteľnosti zapísané v roku 2009 na základe Žiadosti mesta Košice o zápis nebytového W. T.-XXXX/XXXX ako priestor č. XX-N. X nachádzajúci sa na prízemí vchodu 9 v obytnom dome E. Č.. X,XX súp.č. XXXX, postavený na pozemku C-KN parc.č. XXXX/XX, kat.územia X. na LV č. XXXX, pričom ako vlastník priestorov bolo zapísané Mesto Košice. Zo žiadosti o zápis nehnuteľnosti však vôbec jej nevyplýva, na základe čoho malo byť zapísané na LV ako vlastník uvedeného priestoru Mesto Košice. Je tam len odkaz na zákon č. 138/1991 Zb. Žalobkyňa má za to, že nebytový priestor bol ňou, jej manželom ako aj právnym predchodcom vždy užívaný ako súčasť prevádzky maloobchodu, s ktorou je predajňa funkčne prepojená a bez ktorej by prevádzkovanie predajne ani nebolo možné. Z dokumentov súvisiacich s dražbou jej vyplýva, že sporné nebytové priestory boli súčasťou vydraženej prevádzkovej jednotky. Tvrdila, že v zmysle § 12 ods. 3 v súvislosti s § 11 ods. l zák. č. 427/1990 Zb. sa teda ich vlastníkom stal dňom udelenia príklepu, teda dňom 14.6.1991, vydražiteľ R. H., manžel žalobkyne. Až do r. 2009 si nikto k sporným priestorom neuplatňoval žiadne práva a tieto priestory boli dobromyseľne a neručene užívané žalobkyňou ako výlučnou vlastníčkou od r. 1995. V danom prípade podľa jej názoru vo vzťahu ku vlastníckemu právu, boli splnené aj všetky zákonné podmienky vyžadované v § 134 Obč. zák. pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Z hľadiska procesného práva súd predmet konania v prvom rade posúdil podľa § 80 písm. c) O.s.p. V danej veci najprv skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení a dospel k záveru, že má naliehavý právny záujem na požadovanom učení. Uviedol, že v prípade určenia vlastníckeho práva k sporným nebytovým priestorom v prospech žalobkyne, rozhodnutie súdu by bolo podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedeného, že na podaní určovacej žaloby existuje naliehavý právny záujem, sa zaoberal vecou v jej merite. Po právnej stránke predmet konania súd posudzoval podľa zák. č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, §§ 118-120 a § 134 Obč. zák. Citujúc znenie § 1, § 2, § 4 ods. 1, 3, 4, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 15 zák. č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 2, 6 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 118 ods. 1, 2, § 119 ods. 1,2, § 120 ods. 1, § 118 Obč. zák. v znení pred 1.1.1992, vykonaným dokazovaním mal preukázané, že predmetom dražby 14.6.1991 bola prevádzková jednotka Zdroja štátny podnik : Potraviny SO a mäso- údeniny č. XXX-XX P. XXX-XX, E. X, K., K., táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Konštatoval, že sporný je však rozsah vydraženia, t.j. či manžel žalobkyne vydražil 14.6.1991 v rámci prevádzkovej jednotky aj priestory nachádzajúce sa v bytovom dome na E. X,XX M. K., špecifikované v žalobe ako 12 NP 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového vchodu Č.. 9 obytného domu Cottbuská 9, 11 o výmere 486 m2, včítane spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 938/10000. Poukázal na to, že nie je sporné aj to, že predmetom dražby 14.6.1991 mohol byť len taký majetok, ku ktorému mal Zdroj š.p. právo hospodárenia ku dňu 14.6.1991. Taktiež mal za nesporné, že 1.5.1991 nadobudol účinnosť zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a dražba prevádzkovej jednotky sa konala 14.6.1991, teda 1,5 mesiaca po tom, ako nadobudol účinnosť zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že sporné priestory, resp. nebytové priestory, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, sa nachádzajú na prízemí bytového domu E. X, XX v Košiciach (a nie na E. X v Košiciach v zmysle zápisnice o dražbe a ostatných súvisiacich listín) a že sú stavebnou súčasťou veci, teda bytového domu na E. X,XX v Košiciach. Celý obytný dom na E. X,XX M. K. podľa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ex lege (zo zákona) prešiel do vlastníctva obce, a to dňom 1.5.1991 (§ 2 ods. 2 zák. 138/1991 Zb.). Uvedenú skutočnosť žalovaný súdu preukázal Delimitačným protokolom, ktorý svedčí o prechode vlastníckeho práva k veci, teda k bytovému domu, na žalovaného Mesto Košice, a to dňom účinnosti zák. 1.5.1991. Uznesením Mestského súdu v Košiciach o zápise v obchodnom registri mal súd preukázané, že Správa a údržba bytov bola obecným podnikom a právnym nástupcom štátneho podniku Bytové hospodárstvo, ktorému ku dňu 1.5.1991 svedčilo právo hospodárenia s týmto majetkom a ktorý v rozhodnom období vykonával správu a údržbu celého bytového domu. Keďže dražba prevádzkovej jednotky sa konala 14.6.1991, teda mesiac a pol po tom, ako celý obytný dom (v ktorom sa sporné priestory nachádzajú) prešiel do vlastníctva obce zo zák. podľa 138/1991 Zb. ku dňu 1.5.1991,
nemohli byť priestory v obytnom dome na E. X, XX (E. X,X) M. K. predmetom dražby prevádzkovej jednotky 14.6.1991. Uviedol, že je pravdou, že podľa zák. č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby vo verejnej dražbe sa mohlo nadobudnúť vlastnícke právo k niektorým veciam vo vlastníctve štátu. Ak však predmetom dražby bola prevádzková jednotka, ktorá nebola vecou v zmysle § 118 Obč. zák. v znení pred 1.1.1992 (čo podľa názoru súdu je aj tento prípad), vydražiteľ nenadobudol do vlastníctva samotný nebytový priestor - stavbu (§4 ods. 4 cit. zák.) ako súčasť prevádzkovej jednotky. V zmysle § 15 zák. č. 472/1990 Zb. vydražiteľ mal právo na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru s vlastníkom stavby. Znamená to, resp. tento záver súd vyvodil z právneho stavu existujúceho v čase vykonania dražby (t.j. pred 1.1.1992), kedy platný právny poriadok nepovažoval „nebytový priestor“ za samostatný predmet vlastníctva. Poukázal na to, že tento mohol byť len súčasťou celej stavby, pričom ale mohol byť predmetom užívania (nájmu), že uvedené priestory zdieľali právny režim hlavnej veci (bytového domu ako celku), ako súčasť tejto hlavnej veci. V konaní mu bolo pritom nesporné, že dom, v ktorom sa časť priestorov (sociálne, skladové priestory) nachádzajú, má charakter bytového domu, že uvedené priestory v bytovom dome nie sú alebo neboli vecou v zmysle § 118 Obč. zák.v rozhodnom období (t.j. v znení účinnom pred 1.1.1992), ale boli súčasťou veci. Urobil záver, že v takomto dome nachádzajúca sa prevádzková jednotka nemohla byť preto prevedená spolu s nebytovými priestormi, resp. priestormi predstavujúcimi len podlahovú plochu bez spoluvlastníckeho podielu v dome na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pod., že takýto prevod spoluvlastníckeho podielu v obytnom dome v čase uskutočnenia dražby platný právny poriadok ani neumožňoval. Preto žalobe nevyhovel a v celom rozsahu ju zamietol. V predmetnej veci súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že v žalobnom návrhu sa žalobkyňa domáhala aj určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku, pričom nevzhliadol titul pre určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku, keďže predmetom dražby prevádzkovej jednotky 14.6.1991 pozemok nebol. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že od r. 1991 do 2009 sporné priestory dobromyseľne a nerušene užívala a, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky vyžadované § 134 Obč. zák. pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, v danom prípade nezdieľal právny názor žalobkyne, čo sa týka vydržania. Zo žiadneho predloženého dôkazu mu totiž nevyplynulo, že by manžel žalobkyne 14.6.1991 vydražil v dražbe nebytový priestor alebo jeho časť v bytovom dome E. X, XX, stojaci na parc.č. E.-K. Č.. XXXX/XX . Žalobkyňa ani jej manžel v tomto smere preto nemohli byť dobromyseľní. Vzhľadom na uvedené úvahy súdu ohľadom priestorov ako súčasti stavby (veci) v protiklade s právnym názorom žalobkyne ohľadom veci, podľa názoru súdu priestory, ktorú sú predmetom tohto konania, nie sú ani spôsobilým predmetom vydržania. Poukázal na to, že vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, že detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Čo sa týka vydržania, vo zvyšnom sa súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného v jeho vyjadrení z 2.2.2016. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. l O.s.p. V danom prípade bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, trovy konania si neuplatnil a žalobkyňa, ktorá si trovy konania uplatnila, na náhradu trov konania nemá právo.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. V odvolaní, o.i., poukázala na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že sporné priestory sa nachádzajú na prízemí bytového domu E. X, XX M. K. a že sú stavebnou súčasťou veci, teda bytového domu na E. X, XX M. K.. Vytýkala súdu, že v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, keď tvrdí, že táto skutočnosť je preukázaná, preto považuje takéto konštatovanie súdu za nepreskúmateľné. Uviedla, že žalovaná strana predložila do konania projektovú dokumentáciu, z ktorej jasne vyplýva, že projekt rozlišuje priestory „obytného domu“ a priestory tzv. „lahôdok, mliečnych lahôdok“, pričom sporné priestory sú v projekte označené ako priestory patriace k „lahôdkam, mliečnym lahôdkam“. V konaní bol tiež predložený dôkaz o tom, že predsadená OV S-43/ číslo sa zhoduje s projektom k sporným nehnuteľnostiam/, ktorá bola predmetom odovzdania do užívania štátnemu podniku Zdroj Košice, š.p. je dvojpodlažný objekt montovaný z prefabrikátov s vnútorným schodišťom zo zadnej strany opatrený rampou a spevnenou plochou. Súdu bola tiež predložená Karta prevádzkovej jednotky, z ktorej vyplýva, že súčasťou draženej prevádzkovej jednotky boli okrem prevádzkových plôch, ktoré sa nachádzajú v predsadenej časti pred obytným domov aj skladové plochy, kancelárske plochy, sociálnej plochy aj ostatné plochy, teda aj priestory, ktoré sa nachádzajú pod obytným domom. Tieto dôkazy podľa názoru žalobkyne jednoznačne
preukazujú, že sporné priestory nachádzajúce sa pod obytným domom sú súčasťou stavby, ktorá je momentálne v katastri zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. X. ako objekt maloobchodu, súp. č. XXXX, ktorú vydražil manžel žalobkyne a ktorej vlastníkom je od r. 1995 žalobkyňa. Tento objekt maloobchodu je zozadu opatrený rampou a spevnenou plochou. Priestory, ktoré siahajú až dozadu po rampu, ktoré patrili Zdroj Košice, š.p. a ktoré boli dražené ako súčasť prevádzkovej jednotky sú teda priestormi predmetného dvojpodlažného objektu a nie obytného domu. Tieto argumenty uvádzali žalobkyňa a jej právna zástupkyňa opakovane v písomných aj ústnych podaniach počas konania, súd sa však s nimi v odôvodnení rozsudku nijak nevysporiadal. Žalobkyňa poukázala na to, že sporné priestory boli ako nebytové priestory bytového domu zapísané až v r. 2009, pričom vlastníctvo ostatných priestorov v obytnom dome bolo riešené ešte v r. 1996. Do októbra 2009 nikto neuplatňoval k predmetným priestorom žiadne práva ako samostatný predmet práva prakticky ani neexistovali, čo podľa žalobkyne tiež svedčí o tom, že práve v októbri 2009 nastala chyba zo strany mesta aj katastrálneho úradu, keď tieto priestory zapísali na LV č. XXXX, kat. úz. X. ako nebytové priestory bytového domu bez toho, aby na to mali nejaký právny podklad. V súvislosti s uvedeným nepreskúmateľným tvrdením súdu, že sporné priestory sú stavebnou súčasťou obytného domu poukazuje žalobkyňa na to, že pokiaľ súd vychádzal zo stavebného pohľadu, teda, že majú tieto priestory spoločné steny s obytným domom, tak potom by aj predsadená časť, ktorej vlastníčkou je žalobkyňa mala byť súčasťou obytného domu, lebo takisto je s obytným domom stavebne spojená. To, že táto predsadená časť bola vydražená ako súčasť prevádzkovej jednotky je však nesporné a aj z LV č. XXX vyplýva, že titulom nadobudnutia tohto objektu maloobchodu bolo Potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky. Zdôraznila, že sporné priestory nemajú žiaden hospodársky, funkčný ani hodnotový súvis s obytným domom, pod ktorým sa nachádzajú, vychádzajúc z § 120 ods. 1 Obč. zák. Uviedla, že vlastníci v obytnom dome môže svoje vlastníctvo užívať a aj ho užívajú bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom spojené s priestormi, ktoré sú predmetom tohto sporu, nemajú žiaden prístup do týchto sporných priestorov, ten je možný len cez objekt maloobchodu, a preto podľa jej názoru ani z tohto hľadiska nie je možné tvrdiť, že sporné priestory sú súčasťou obytného domu ako jeho nebytové priestory. S odkazom na str. 11 napadnutého rozsudku nesúhlasila s takýmto právnym posúdením súdu a s jeho výkladom prísl. zák. ust. a považuje ich za nesprávne. Poukázala na to, že to, čo uvádza súd, by totiž platilo len v tom prípade, ak by sporné priestory boli súčasťou obytného domu. Tieto priestory však boli súčasťou prevádzkovej jednotky, ku ktorej mal právo hospodárenia štátny podnik a teda išlo o vec v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb., ku ktorej podľa § 2 ods. 6 cit. zák. neprechádzajúc vlastnícke právo na obec dňom účinnosti zákona, ale stali sa vlastníctvom obce až potom, čo sa podľa osobitných predpisov (zákon č. 427/1990 Zb.) rozhodlo, že sa nezaradila do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčili, prípadne sa nevydražili ani v opakovanej dražbe. Tieto veci v takom prípade nadobúdala obec až ich odovzdaním a ich prevzatím po splnení uvedených podmienok a nie nadobudnutím účinnosti zákona. Súd podľa názoru žalobkyne v danom prípade mylne aplikoval právne normy na zistený skutkový stav, keďže zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že jediný, kto tvrdí, že predmetné priestory sú nebytové priestory bytového domu je žalovaný a aj ten to tvrdí až od r. 2009, pričom ale z iných listinných dôkazov, ako aj z výpovede svedka R. H. a žalobkyne vyplýva, že tieto priestory nikdy, už od projektovej dokumentácie, nepatrili k bytovému domu, boli súčasťou objektu maloobchodu, boli ako súčasť dvojpodlažného objektu montovaného z prefabrikátov s vnútorným schodišťom zo zadnej strany opatreného rampou a spevnenou plochou prevzaté do užívania a užívané štátnym podnikom Zdroj Košice, š.p. a ako súčasť tohto objektu a prevádzkovej jednotky č. XXX-XX P. XXX-XX vydražené 14.6.1991. Preto neobstojí argumentácia súdu, že tieto priestory nemohli byť prevedené ako súčasť bytového domu, lebo to právna úprava pred 1.1.1992 neumožňovala. Žalobkyňa tvrdí, že tieto priestory boli vydražené R. H.T. ako súčasť prevádzkovej jednotky, nie ako súčasť bytového domu. Citujúc znenie § 4 ods. 4 zák. č. 427/1990 Zb., uviedla, že nie je jasné, z čoho súd vychádza, keď tvrdí, že sa v rámci prevádzkovej jednotky nevydražovala aj stavba a takéto tvrdenie súdu je preto nepreskúmateľné. Z LV č. XXX, kat. úz. X. jej jednoznačne vyplynulo, že stavbu - objekt maloobchodu, súp. č. XXXX nadobudla žalobkyňa, resp. jej manžel na základe Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky, že z rozsudku tiež nevyplýva, z čoho súd vychádza, keď tvrdí, že sa dražila prevádzková jednotka, ktorá nebola vecou v zmysle § 118 Obč. zák. v znení pred 1.1.1992, a preto nemohol vydražiteľ nadobudnúť nebytový priestor. Z § 2 ods. 1 zák. č. 427/1990 Zb. jej vyplýva, že predmetom prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú prevádzkové jednotky definované ako hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby tvoria alebo môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou. Z tejto definície jej jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu v rámci dražby mohli byť aj stavby, ako nehnuteľné veci v zmysle § 119 Obč. zák., aj podľa znenia spred 1.1.1992.
O tom, že to tak bolo, teda že predmetom dražby bola aj stavba, svedčí fakt uvádzaný vyššie, že na základe dražby nadobudli, resp. jej manžel vlastnícke právo k objektu maloobchodu, teda k priestorom, ktoré ako vyplýva z vykonaného dokazovania, vlastnil a užíval Zdroj, š.p. Košice v predsadenej časti na E. XX až dozadu po rampu, vrátane sporných priestorov nachádzajúcich sa pod bytovým domom v dvojpodlažnom objekte opísanom v Zápise o prevzatí stroja alebo zariadenia predloženom v konaní. Vlastníctvo budovy pre Zdroj Košice, š.p. vyplýva aj z Karty prevádzkovej jednotky z kolónky č. 51. To, že predmetom dražby bola aj stavba vyplýva z kolónky 22 tejto Karty prevádzkovej jednotky. Vo vzťahu k argumentácii súdu ohľadne vydržania, kde tvrdí, že zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že by manžel žalobkyne vydražil v dražbe nebytový priestor alebo jeho časť v bytovom dome E. X,XX stojaci na parcele č. C-KN XXXX/XX, že preto nemohli byť manželia H. dobromyseľní , žalobkyňa uvádza, že táto skutočnosť ani nemôže vyplývať z dôkazov predložených v konaní tykajúcich sa dražby, nakoľko v tom čase tieto sporné priestory neboli nikde označované ako nebytové priestory v bytovom dome, stalo sa tak až v r. 2009. Naopak, z vykonaných dôkazov /projektová dokumentácia, Karta prevádzkovej jednotky, Zápis o prevzatí stroja alebo zariadenia, výpoveď svedka R. H./ jej vyplýva, že tieto priestory boli súčasťou draženej prevádzkovej jednotky. Z výpovede svedka R. H. jej vyplýva, že dražil predajňu potravín so samoobsluhou a mäso-údeniny. Pred a po dražbe si pozreli všetky priestory a po dražbe s právnikom im to odovzdal ZDROJ, bol im odovzdaný celý rozsah predajne, to znamená od rampy až po predajnú plochu. Na základe Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky bol zapísaný ako vlastník objektu maloobchodu na LV č. XXX. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že za všetky tieto priestory o celkovej výmere 1.017 m2 platili manželia H. aj daň z nehnuteľnosti. Argument žalovaného, ktorý poukazuje na to, že z daňového priznania vyplýva, že žalobkyňa platí len daň zo stavby ležiacej na parcele č. 3755/5, neobstojí, nakoľko z daňového priznania tiež vyplýva výmera, za ktorú žalobkyňa platí daň a tá je 1.017 m2, takže vrátane priestorov nachádzajúcich sa pod bytovým domom. To, že je v daňovom priznaní uvedené stavba ležiaca na parcele č. XXXX/X je len odrazom zápisu v katastri nehnuteľností, keďže všetky tieto priestory sú v katastri nehnuteľnosti zapísané ako objekt maloobchodu, súp.č. XXXX ležiaci na parcele č. XXXX/X, musela to v tejto podobe uviesť žalobkyňa aj do daňového priznania. Z projektovej dokumentácie aj z výpovedí žalobkyne a svedka R. H. jej ďalej vyplynulo, že bez sporných priestorov, ktoré sa nachádzajú pod obytným domom , by nebolo možné užívať prednú časť predajne, bez zadnej rampy, by nebolo možné zásobovať predajňu, celé tieto priestory od prednej časti až dozadu po rampu užíval až do dražby ZDROJ Košice, š.p. a takto boli odovzdané vydražiteľovi a ďalej užívané ním a žalobkyňou. Poukázala na to, že v konaní je nesporné, že k predmetným priestorom si 18 rokov nikto neuplatňoval žiadne práva, ani nikto nerušil dobromyseľnú držbu žalobkyne a jej manžela. Takisto bol nesporný fakt, že až do r. 2009 neboli tieto priestory nikde zapísané ako samostatný predmet práva. Žalobkyňa a jej manžel si teda až do r. 2009 nemali na základe čoho myslieť, že by sporné priestory nemali byť ich. Naopak, mali k dispozícii doklady súvisiace s dražbou a list vlastníctva na objekt maloobchodu, z ktorých pre nich vyplývalo ich vlastníctvo predmetných priestorov ako súčasti draženej prevádzkovej jednotky a objektu maloobchodu. Ďalej poukázala na súdnu prax ohľadom dobrej viery, ktorá je jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby. Vytýkala súdu, že sa v odôvodnení rozsudku takmer vôbec nevysporiadal, resp. veľmi nedostatočne vysporiadal so zásadnou argumentáciou žalujúcej strany vo vzťahu k jej argumentom o tom, že sporné priestory sú súčasťou objektu maloobchodu, že boli užívané ZDROJOM Košice, š.p. od predajne až dozadu po rampu, že z projektovej dokumentácie vyplýva, že ide o dva samostatné objekty právnych vzťahov obytný dom a lahôdky, mliečne lahôdky. Tiež sa riadne nevysporiadal s argumentáciou žalujúcej strany ohľadne vydržania, ako aj ďalšou argumentáciou, na ktorú žalobkyňa poukazuje aj v texte tohto odvolania. Z uvedeného dôvodu považuje žalobkyňa napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie za nezákonné, nepreskúmateľné a ako také ústavnoprávne neakceptovateľné a porušujúce právo žalobkyne na spravodlivý proces. Ďalej opätovne poukázala na judikatúru ohľadom práva na spravodlivý proces. Navrhla rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
6. Poukázal na to, že súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného alebo odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom,
že z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 16/2002, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 115/03, rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko zo dňa 9.12.1991, Annuaire, č. 303 - B).
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu, odvolací súd sa s rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a presvedčivé, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobkyňou.
8. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 360 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., t.j. že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľného rozhodnutia, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a, že súd vec nesprávne právne posúdil.
9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
10. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie a vykonané dokazovanie vyhodnotil, uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal a vymenoval ich, aké skutkové a právne závery ho viedli k tomu, že žalobu žalobkyne zamietol. Žalobkyňa vytýka súdu, že neodôvodnil svoje rozhodnutie, pokiaľ dospel k záveru, že sporné priestory sa nachádzajú na prízemí bytového domu E. X, XX M. K. a že sú stavebnou súčasťou veci, teda bytového domu na E. X, XX M. K., že neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, keď tvrdil, že táto skutočnosť je preukázaná.
11. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že sporné priestory, resp. nebytové priestory, ku ktorým určenie vlastníckeho práva sa žalobkyňa v tomto konaní domáha sa nachádzajú na prízemí bytového domu E. X, XX M. K. (a nie na E. X M. K. a to v zmysle zápisnice o dražbe ostatných súvisiacich listín) a že sú stavebnou súčasťou veci, teda bytového domu na E. X,XX M. K.. Súd v rozhodnutí odkazuje na vykonané dôkazy, ktoré v predchádzajúcich častiach svojho rozhodnutia, a to v odôvodnení vymenoval a v podstate ich vyhodnotil a to v rozsudku na str. 4 až 7. Súd odkazuje v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia ohľadom toho, kde sa predmetné nebytové priestory nachádzajú, že ide o E. X, XX M. K., vychádzajúc z listinných dôkazov, jednak dražby zo 14.6.1991 medzi vydražiteľom R. H., manželom žalobkyne. Uvedená skutočnosť, o.i. vyplýva aj z odôvodnenia v rozsudku na str. 7 - predposledný a posledný odsek tohto rozhodnutia, kde je vysvetlené, že Miestny úrad mestskej časti K., B. K. listom zo 4.4.2016 súd ohľadne rozporu k označeniu vydraženej nehnuteľnosti (E. X, K. - B.F. K., v súčasnosti E. X, XX, K., B. K.) oznámilo že mestská časť predmetnú nehnuteľnosť eviduje ako obchodnú jednotku na E. Č.. XX, že prideľovanie súpisných orientačných čísel pre jednotlivé mestské časti patrilo do 1.6.1994 do pôsobnosti Obvodného úradu životného prostredia Košice II ako stavebného úradu prvého stupňa, že od uvedeného dátumu v zmysle uvedeného postupu mestská časť prevzala zoznam ulíc a založené listy evidencie orientačných čísel budov, že Miestny úrad mestskej časti Košice - Sídlisko KVP listom z 8.8.1995 č. XXXX/XX potvrdil, že boli pridelené súpisné čísla na č. parcely XXXX/XX, E. X, súp. č. II. XXXXX a E. XX, súp. č. II. XXXX. Okrem iného ,, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, s čím sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal, že predmetom dražby bola prevádzková jednotka, ktorá nebola vecou v zmysle § 118 Obč. zák. v znení pred 1.1.1992, že vydražiteľ nenadobudol do vlastníctva samotný nebytový priestor - stavbu (§ 4 ods. 4 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby) ako súčasť prevádzkovej jednotky. Súd vyvodil svoje závery z právneho stavu existujúceho v čase vykonania dražby, t.j. pred 1.1.1992, kedy platný právny poriadok nepovažoval „nebytový priestor“ za samostatný predmet vlastníctva a že tento mohol byť súčasťou len celej stavby, pričom ale mohol byť predmetom užívania (nájmu) a že uvedené priestory podliehali pod právny režim hlavnej veci (bytového domu ako celku) ako súčasť tejto hlavnej veci, s ktorými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré odkazuje.
12. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že dom, v ktorom sa časť priestorov (sociálne, skladové priestory) nachádzajú má charakter bytového domu a že uvedené priestory v bytovom dome nie sú alebo neboli vecou v zmysle § 118 Obč. zák. v rozhodnom období (t.j. v
znení účinnom pred 1.1.1992), ale boli súčasťou veci, že v takomto dome nachádzajúce sa prevádzková jednotka nemohla byť preto prevedená spolu s nebytovými priestormi, resp. priestormi predstavujúcimi len podlahovú plochu bez spoluvlastníckeho podielu v dome na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, že takýto prevod spoluvlastníckeho podielu v obytnom dome v čase uskutočňovania dražby platný právny poriadok ani neumožňoval.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že nie je daný ani odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci súdom.
14. Právne posúdenie je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
16. O.i. , aj odvolací súd poukazuje na dôkaz - Potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky z 11.7.1991 (fotokópia na č.l. 10) bod 2, podľa ktorého do prevádzkovej jednotky patrí: a/ stroje a zariadenia a ďalšie základné prostriedky, predmety postupnej spotreby podľa priloženého zoznamu, ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto potvrdenia (každý list prílohy podpíše a opečiatkuje zástupca organizácie), b/ nehnuteľnosti: dom č. súp. (č. evidenč.) XXXXX E. Č.. X, K. - K. (prevádzková jednotka a pozemky parc. č. EN 3755/1 EN 3755/5 vrátane, kat. úz. V., obec K. - K. zapísané v evidencii nehnuteľností Stredisko geodézie).
17. Aj z tohto potvrdenia možno usúdiť, že manžel žalobkyne 14.6.1991 v rámci dražby prevádzkovej jednotky nevydražil aj priestory nachádzajúce sa v bytovom dome na E. X, XX M. K., lebo sporné priestory, resp. nebytové priestory sa nachádzajú na prízemí bytového domu E. X, XX M. K. P. N. N. E. X M. K.J. a sú stavebnou súčasťou veci - bytového domu na E. X, XX M. K..
18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
19. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o vydržanie predmetných priestorov, že žalobkyňa ani jej manžel v tomto smere nemohli byť dobromyseľní, že priestory ako súčasti stavby veci, ktoré sú predmetom tohto konania ,nie sú ani spôsobilým predmetom vydržania, tak ako to uzavrel súd prvej inštancie. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že žalobkyňa svoje vlastníctvo zdôvodňuje titulom vydraženia prevádzkovej jednotky a zároveň aj vydržaním, že sama si nie je istá , akým právnym titulom jej toto vlastnícke právo malo vzniknúť.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 a § 255 C.s.p.
21. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).