Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-467-2015.pdf
PDF · 98.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/467/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne: G.. T.. J. Y. Q.. XX.X.XXXX, T. M. X/A, U., zast. JUDr. Hazlingerová Janka, advokátka, Nobelova 9, Bratislava, proti žalovanému: Z.. T. T., G.. X.X.XXXX, N. XX, U., zast. JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka, Šafárikovo nám. 5, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C 92/2013 - 221 zo dňa 26. mája 2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2010 s poukazom na ust. § 39 a § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádzajúc zo skutkového zistenia, že dňa 4.8.20120 strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol byt č. 21 nachádzajúci sa na 3. nadzemnom podlaží bytového domu Sládkovičova 21, súpisné číslo XXX v U., na I. Y. XX, číslo vchodu XX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Bratislava, katastrálne územie U.- Y. J., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 650/10000-in na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX na Y. I. číslo vchodu XX T. U., spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 765 m2, na ktorom je bytový dom postavený, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie Y. J., ktorého veľkosť je 650/10000 -in, pričom predávajúcemu prislúcha k bytu č. XX výmera 49,73 m na uvedenom pozemku (ďalej len „Byt“). Katastrálny úrad Bratislava, Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, rozhodnutím č. V 23764/10 zo dňa 13.9.2010 povolil vklad kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2010 a zapísal vlastnícke právo v prospech žalovaného. Dňa 13.9.2010 žalovaný zaplatil prostredníctvom banky z hypotekárneho úveru žalobkyni časť kúpnej ceny vo výške 300.000 eur. Žalobkyňa toho istého dňa, t.j. dňa 13.9.2010 poukázala sumu 300.000,- eur Ľ. T.. Súd prvej inštancie z takto zisteného skutkového stavu prijal právny záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaný v rozpore s kúpnou zmluvou nadobudol do svojho vlastníctva predmet zmluvy bezplatne a že zmluva zo dňa 4.8.2010 nie je kúpnou zmluvou ale zmluvou darovacou. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný zaplatil dňa 13.9.2010 časť kúpnej ceny vo výške 300 000,- eur prostredníctvom banky z hypotekárneho úveru žalobkyni, ktorú skutočnosť žalobkyňa sama potvrdila. Výpoveďou svedka Ľ. T. mal súd prvej inštancie preukázané že žalobkyňa predmetnú sumu 300 000,- eur previedla na jeho účet ako úhradu pôžičky, ktorú jej poskytol. V konaní pred súdom nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že zaplatenú kúpnu cenu vo výške 300 000,- eur vrátila žalovanému. Čo sa týka zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 32 000,- eur súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný v zmysle ústnej dohody so žalobkyňou
započítal túto sumu na dlh žalobkyne vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 23.9. 2009. Ak by aj nedošlo k doplateniu zvyšnej ceny za „Byt“, nezaplatenie časti kúpnej ceny ako také nie je dôvodom neplatnosti kúpnej ceny. Ak žalobkyňa popiera, že došlo k započítaniu zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 32 000,- eur na dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 23.89.2009, môže sa domáhať zaplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny žalovaným. Svedkovia, N. K. G. S. J. sa k okolnostiam za akých bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 4.8.2010, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha nevedeli vyjadriť. Svedkyňa Z.. F. F. ,ktorá je matkou žalobkyne uviedla, že o zmluve o predaji „Bytu“ ju informovala žalobkyňa. Návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka W. X. bol zamietnutý, z dôvodu, že tento svedok sa na pojednávanie opakovanie nedostavil. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech súd priznal náhradu trov konania , ktorá predstavuje náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 1 916,33 eur .
2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalobkyňa, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu vec následne nesprávne vyhodnotil a svojim postupom odňal žalobkyni právo konať pred súdom. Súd prvej inštancie bral do úvahy iba tvrdenie žalovaného. Tvrdeniami, uvádzanými žalobkyňou sa nezaoberal. Nezaoberal sa ani výpoveďou svedkov, ktorí potvrdili pravdivosť skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala. Súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces, pretože odôvodnenie rozsudku je nezrozumiteľné, neúplné, nepresvedčivé, keďže neuviedol, ktorú z povinností tvrdenia, resp. dôkaznú povinnosť si žalobkyňa nesplnila. Súd prvej inštancie nevyhodnotil výpovede svedkov Z.. F., H. N., ktorí zhodne potvrdili, že žalobkyňa v čase pred uzatvorením, ako aj po uzatvorení kúpnej zmluvy prenajímala „Byt“ a kľúče od tohto „Bytu“ mala iba žalobkyňa, ktorá s týmto nakladala ako vlastníčka. Súd odmietol vypočuť svedka W. X., ktorý sa mohol vyjadriť k okolnostiam a podmienkam uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2010. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s listinnými dôkazmi, ktoré do spisu založila žalobkyňa a to nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa po 4.8.2010 prenajímala „Byt“. Skutočnosť, ktorá jednoznačne potvrdzuje, že žalobkyňa „Byt“ žalovanému neodovzdala, tento užívala, disponovala s ním ako vlastníčka. Nikdy od „Bytu“ nemal kľúče žalovaný a preto ho nemohol ani užívať. Súd prvej inštancie nevyhodnotil ani nájomnú zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa, jej firma Rebox, s.r.o. a potom Raxen s.r.o. so spoločnosťou žalovaného Inbaso, s.r.o. na základe ktorej má žalovaný prenajať byt na F. I.. Č.. XX/B, ktorými preukazovala splátky poskytnutého úveru. Ak by súd prvej inštancie vyhodnotil tieto dôkazy, musel by zistiť, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2010 žalovaný nenadobudol vlastnícke právo k „Bytu“ žalobkyne. Ľ. T. získal 300.000 €, ktoré poskytla banka titulom úveru a žalobkyňa nemala ani „Byt“ ani peniaze, ale platila žalovanému sumu vo výške splátok úveru, ktorý banka poskytla žalovanému na kúpu „Bytu“. Súd bez akéhokoľvek dôkazu uveril tvrdeniu žalovaného, že zvyšnú časť kúpnej sumy zaplatil započítaním svojej pohľadávky, ktorú evidoval voči žalobkyni na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.9.2009 vo výške 165.000 €. Je pravdou, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke dňa 23.9.2009, na základe ktorej žalovaný poskytol finančnú pôžičku vo výške 150.000 €, sumu, ktorú žalovaný poukázal na účet spoločnosti Rebox, s.r.o.. Nie je pravdou, že na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni v hotovosti sumu 15.000 €. Žalobkyňa splácala poskytnutú pôžičku prevodom z účtu spoločnosti Rebox, s.r.o. v prospech účtu Ľ. T., celkovo vo výške 661.952 €. Žalobkyňa sa stala obeťou podvodu. Súd sa nevysporiadal ani s tvrdením, že žalovaný kúpil „Byt“, pretože ho potreboval pre svoju dcéru, skutočnosť, ktorá sa nezakladá na pravde, pretože žalovaný v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol vlastníkom dvoch rodinných domov a jedného bytu, čo nepriamo potvrdzuje pravdivosť žalobkyne, že žalovaný „Byt“ nepotrebuje. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil na nové konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
6. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
7. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
8. V súdenej veci sa žalobkyňa predmetnou žalobou domáha vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k „Bytu“ s odkazom na ust. § 39 a § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že dňa 13.9.2010 žalovaný síce zaplatil prostredníctvom banky z hypotekárneho úveru žalobkyni časť kúpnej ceny za „Byt“ vo výške 300.000,- eur, avšak žalobkyňa túto zaplatenú časť kúpnej ceny vo výške 300.000,- eur žalovanému dňa 13.9.2013 vrátila, keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ju viedla snaha pomôcť žalovanému získať hypotekárny úver a nie úmysel previesť vlastnícke k právo k „Bytu“. 9. Spomedzi znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. Existencia vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený a neprihliada sa na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou ( rozsudok NS SR zo dňa 26. marca 2015 sp. zn. 3 Cdo 179/2011). Pokiaľ teda žalobkyňu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy viedla snaha pomôcť žalovanému získať hypotekárny úver, je táto pohnútka z hľadiska prejavenej vôle previesť „Byt“ do vlastníctva žalovaného nepodstatná a súčasne nespôsobilá privodiť neplatnosť právneho úkonu. V kontexte okolnosťami uvádzanými žalobkyňou je potrebné uviesť, že aj pri uzatváraní zmlúv a realizácii práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou, platí síce zásada zmluvnej slobody, na druhej strane sa ale uplatňuje tiež zásada zodpovednosti strany za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (t.j. 1. zákony sú písané pre bdelých, 2. každý nech si chráni svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí o svoje práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a predvídavosťou), zásadu ktorú žalobkyňa úplne opomenula. Ak teda zmluvné strany uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle zásady „pacta sunt servanda“ (t.j. zmluvy sa majú dodržiavať) sú povinné dohodnuté práva a povinnosti plynúce zo zmluvy rešpektovať.
10. Súd prvej inštancie mal za dôkazne preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 4.8. 2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k „Bytu“. Katastrálny úrad Bratislava, Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, rozhodnutím č. V 23764/10 zo dňa 13.9.2010 povolil vklad kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2010 a zapísal vlastnícke právo v prospech žalovaného. Dňa 13.9.2010 žalovaný zaplatil prostredníctvom banky z hypotekárneho úveru žalobkyni časť kúpnej ceny vo výške 300.000,- eur. Na podklade týchto dôkazov nebol zistený žiaden dôvod k vysloveniu neplatnosti právneho úkonu, v dôsledku čoho správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že dňa 13.9.2010 vrátila kúpnu cenu žalovanému, avšak peniaze poukázala na účet Ľ. T. z pohľadu ust. § 37; § 39 a § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka je tvrdená argumentácia nepodstatná, keďže táto nie je spôsobilá privodiť z hľadiska naplnenia predpokladov v cit. ust. neplatnosť právneho úkonu. Zhodne tak neplatnosť kúpnej zmluvy by nespôsobilo ani nedoplatenie časti kúpnej ceny, čo správne skonštatoval aj súd prvej inštancie v dôsledku čoho je námietka žalovanej, že súd údajne, bez akéhokoľvek dôkazu uveril tvrdeniu žalovaného, že túto časť zaplatil započítaním zmluvy o pôžičke zo dňa 23.09. 2009 bezpredmetná.
12. Za nedôvodnú námietku považuje odvolací súd aj argumentáciu žalobkyne, že súd prvej inštancie „bral do úvahy iba tvrdenie žalovaného a tvrdeniami uvádzanými žalobkyňou sa nezaoberal“. V občianskom sporovom konaní súd rozhoduje v zmysle prejednacej zásady na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Za účinnosti občianskeho súdneho poriadku boli sporové strany povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Novoprijatá koncepcia C.s.p. vychádza z princípu aktivity strán. Teda, obe právne úpravy vyžadujú procesnú aktivitu spočívajúcu v označení dôkazov potrebných na preukázanie svojich tvrdení, absencia čoho sa odzrkadlí na spôsobe rozhodnutia. V zmysle týchto zásad súd prvej inštancie správne uzavrel, že u žalobkyne absentuje dôkazná povinnosť, keďže svoje tvrdenia nepodložila relevantnými dôkazmi a zostali len v rovine tvrdenia, na ktoré súd prihliadnuť nemôže. Sporové konanie stojí na dôkaznom princípe a je vylúčené,
aby súd priznal nepodloženému tvrdeniu očakávanú váhu. Ak by súd prijal túto tézu, nevychádzal by pri rozhodovaní z hodnotenia dôkazov, na princípe ktorom stojí súdne konanie, ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom svojvôle ( nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000). 13. Žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový stav veci v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou, najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, resp. dôkazy nadbytočné. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vypočul navrhnutých svedkov Ľ. T., N. K., S. J., Z.. F. F., výpovede ktoré však nepriniesli dôkaz o neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobkyňou predkladané dôkazy preukazovali že medzi stranami sporu, medzi žalobkyňou a R.. T. po dlhšiu dobu prebiehali podnikateľské aktivity, pri ktorých dochádzalo k prenájmu nehnuteľnosti a pôžičke peňazí. Žalobkyňa subjektívne pociťuje, že zo strany žalovaného v spolupráci s R.. T. došlo k podvodu, avšak v dôsledku dôkaznej núdze nedokázala tento pocit pretransformovať do relevantnej skutočnosti, na podklade ktorej by súd mohol konštatovať naplnenie skutkovej podstaty neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd opätovne dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011),primárnych zásad ktorých sa žalobkyňa nepridŕžala. Žalobkyňa sa v odvolaní snaží preukázať, že v čase pred uzatvorením, ako aj po uzatvorení kúpnej zmluvy prenajímala „Byt“ a kľúče od tohto „Bytu“ mala iba žalobkyňa, ktorá s týmto nakladala ako vlastníčka, prenajímala ho, okolnosť ktorá opätovne z hľadiska posúdenia neplatností právneho úkonu je úplne irelevantná, rovnako ako nájomná zmluvu firmy Rebox, s.r.o. a Raxen s.r.o. so spoločnosťou žalovaného Inbaso, s.r.o. na základe ktorej má žalovaný prenajať byt na F. I.. Č.. XX/B. 14. Žalobkyňa nepreukázala, že prejav vôle strán sporu smerujúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy nebol urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že by tento právny úkon svojim obsahom, účelom odporoval zákonu, resp. ho obchádzal, alebo sa priečil dobrým mravom. Rozhodné skutočnosti uvádzané žalobkyňou neumožňujú súdu podriadiť ich pod hypotézu právnej normy pojednávajúcej o neplatnosti právneho úkonu a keďže z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ho ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).