Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľky A. Z. M. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v O. U. M. Č.. X Z. C. proti povinnému Ing. P. M. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na V. B. F. XX, M. M. XXXX Z. M. zastúpenému advokátom JUDr. Michalom Michalovčíkom so sídlom Pri jazdiarni č. 1 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8.12.2016 č.k. 17C/438/2015-266 v spojení s opravným uznesením zo 6.2.2017 č.k. 17C/438/2015-278 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 23.3.2001 č.k. 19C/1123/00-25 tak, že zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľku zo 132,78 Eur mesačne na 400 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke od 21.10.2015 do budúcna. Dlžné výživné 5.341,94 Eur za obdobie od 21.10.2015 do 30.11.2016 zaviazal povinného zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku navrhovateľke a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

2. Opravným uznesením zo 6.2.2017 č.k. 17C/438/2015-278 opravil výrok o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 3.568,68 Eur za obdobie od 21.10.2015 do 30.11.2016 zaviazal povinného zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku navrhovateľke.

3. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej lehote odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že napriek dôkladne vykonanému dokazovaniu konajúci súd nesprávne vyhodnotil zistený skutočný stav a nesprávne vec právne posúdil. Vyslovil presvedčenie, že výživné 400 Eur mesačne nezodpovedá zmene pomerov od poslednej úpravy, jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ani odôvodneným potrebám navrhovateľky. Poukázal na to, že jeho príjem je závislý od viacerých atribútov, ktoré ovplyvňujú jeho konečnú výšku, ako inflácia, devízové kurzy a pod., pričom má zvýšené výdavky na cestovanie za prácou, za ktorou cestuje z Maďarska do Anglicka. Z týchto dôvodov je nesprávna konštatácia konajúceho súdu, že jeho príjem od poslednej úpravy vzrástol 5- násobne. Zdôraznil, že od januára 2017 v dôsledku politických zmien prebieha reštrukturalizácia u zamestnávateľa, ktorá môže mať vážny dopad na jeho budúce zamestnanie prípadne jeho príjem. Od januára 2017 je taktiež povinný byť na pracovisku každý týždeň v pracovných dňoch v dôsledku čoho jeho mesačné výdavky na cestovanie za prácou vzrástli o polovicu. Všetky tieto skutočnosti majú zásadný dopad na jeho mesačné výdavky a celkovo ovplyvňujú jeho súčasnú schopnosť

prispievať na výživu navrhovateľku zvýšeným výživným. Konštatoval, že rovnako tak odôvodnené potreby navrhovateľky vzhľadom na jej vek a stupeň vývoja a jej mesačné výdavky nezodpovedajú zvýšeniu výživného o viac ako 260 Eur. Dodal, že samotné ochorenie navrhovateľky, psoriáza, sama o sebe nie je dôvodom pre zvýšenie výživného, nakoľko zvýšené náklady spojené s touto chorobou v konaní neboli preukázané. Rovnako tak neboli preukázané konštatované výdavky na spoločenské vyžitie a šport. Vzhľadom na to, že navrhovateľka býva s matkou v štvorizbovom byte v meste a otec v rodinnom dome na vidieku v Maďarsku, kde sa odsťahoval z dôvodu šetrenia mesačných výdavkov na bývanie, bývanie navrhovateľky je na vyššej úrovni ako jeho, preto od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľke zabezpečoval prostredníctvom výživného bývanie, ktoré nezodpovedá jeho životnej úrovni. Zdôraznil, že jeho rodičia kompenzovali časť výdavkov maloletej a takýmto spôsobom mu pomáhali, najmä prispievali navrhovateľke na dovolenky, fitnescentrum a výdavky na mobilný telefón. Vytkol konajúcemu súdu, že náležite z pohľadu zvýšenia výdavkov navrhovateľky v dôsledku štúdia na vysokej škole nevyhodnotil skutočnosť, že navrhovateľka navštevuje vysokú školu v mieste svojho bydliska, v dôsledku čoho sa jej výdavky v porovnaní so štúdiom na strednej škole takmer nezmenili.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného označila jeho tvrdenia za účelové a nepravdivé. Vyslovila presvedčenie, že určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného, ktorého príjem je približne 5.000 Eur mesačne. Poukázala na to, že povinný má okrem príjmu zo závislej činnosti aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti v Anglicku. Výdavky povinného na cestovanie za prácou označila za nereálne. Povinný pravidelne cestuje po Európe, kde navštevuje rôzne športové podujatia a taktiež chodí na dovolenky do Austrálie a exotických destinácií. Zdôraznila, že rovnako tak ako ostatné vyživovacie povinnosti otca aj ona má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. V tejto súvislosti zdôraznila, že povinný okrem domu v Maďarsku vlastní nehnuteľnosť v Anglicku, ktorú prenajíma, ako aj luxusný byt v Bratislave. So starými rodičmi zo strany otca bola naposledy na dovolenke keď mala desať rokov, zatiaľ čo jej vlastný otec ju ani raz nezobral na žiaden výlet. Členstvo v posilňovni ako aj mobilný telefón dostala od starých rodičov ako darček na Vianoce a narodeniny na dva roky dopredu, pričom už viac ako rok jej na výdavky spojené s posilňovňou a mobilným telefónom neprispievajú. Poukázala na to, že jej matka je v súčasnosti nezamestnaná, pričom nikdy nemala vyšší príjem ako 450 Eur, čo je neporovnateľné s príjmom povinného. V závere vyjadrenia konštatovala, že povinný sa o ňu nikdy nezaujímal, nestaral sa o ňu, nikdy jej nezablahoželal k sviatku, pričom od neho nechce nič navyše len to, na čo nárok.

5. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky opätovne zdôraznil, že preukázaný príjem nezodpovedá jeho skutočnému príjmu, ktorý závisí od viacerých relevantných činiteľov. Ostatné tvrdenia navrhovateľky označil za účelové a nepravdivé. Poukázal na to, že v konaní bol riadne preukázaný príjem z prenájmu nehnuteľnosti v Anglicku, ako aj výdavky spojené s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Odmietol tvrdenia, že matka navrhovateľky byt, v ktorom spolu s navrhovateľkou býva, kúpila od jeho rodičov za sumu 79.000 Eur, nakoľko v konaní bola preukázaná kúpna cena 18.600 Eur. V závere vyjadrenia predložil stav účtu matky navrhovateľky, ktorý svedčí o vyššom zostatku peňažných prostriedkov na tomto účte.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že povinný účelovo prezentuje svoj príjem v nižšej miere ako v skutočnosti dosahuje, prostredníctvom rôznych foriem sporenia a dôchodkového zabezpečenia. Odmietla tvrdenia o kúpnej cene bytu a opätovne zdôraznila, že jej matka kúpila predmetný byt od jej starých rodičov za 79.000 Eur, ktoré zaplatila v troch splátkach. Poukázala na to, že peňažné prostriedky na účet jej matky sú jej starého otca z matkinej strany, ktoré sú určené na rekonštrukciu jeho domu. V závere vyjadrenia vyslovila presvedčenie, že preukázané schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného mu umožňujú prispievať na jej výživu určeným výživným 400 Eur.

7. Konania vo veciach výživného plnoletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

8. Podľa ust. § 395 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva , že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

12. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške

priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

14. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

15. K odvolacím námietkam povinného dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam povinného otca. Odvolací súd dôsledne posúdil zmenu pomerov účastníkov konania, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že zmena pomerov, ktorá nastala tak na strane povinného ako aj navrhovateľky, so zreteľom na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté pred viac ako pätnástimi rokmi, zvýšenie výživného zo 132,78 Eur mesačne na 400 Eur mesačne zodpovedá zákonným podmienkam zmeny vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine. Poukazuje na to, že príjem povinného od poslednej úpravy vzrástol z 1.101,58 Eur na viac ako 5.000 Eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd zohľadnil výdavky povinného, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, zvýšené výdavky na cestovné náklady za prácou ako aj výdavky spojené s kurzovým prevodom príjmu zo zahraničnej meny na domácu, nezohľadnil však zvýšené výdavky na cestovné súvisiace so zmenou pracovného režimu a zvýšenou potrebou prítomnosti povinného na pracovisku, ktoré povinný vyčíslil na viac ako 4.000 Eur mesačne, nakoľko tieto výdavky by tvorili viac ako 80% z jeho celkového príjmu, čo vzhľadom na náročnosť výkonu práce ako aj náročnosť dopravy do práce by bolo nerentabilné. Konštatuje, že pod odpočítaní výdavkov na cestovné by príjem povinného nepostačoval ani na uspokojenie ním preukázaných základných potrieb jeho domácnosti, nakoľko len na údržbu nehnuteľnosti v Anglicku, po odpočítaní príjmu z prenájmu, mesačne vynaloží viac ako 900 Eur. Z týchto dôvodov odvolacie námietky povinného ohľadom zmeny jeho pomerov spočívajúcej v zvýšení výdavkov na cestovné náklady za pracou neobstoja. Odvolací súd je toho názoru, že povinný má dostatočné schopnosti, príjem a majetkové pomery na to, aby dokázal efektívne zredukovať svoje mesačné výdavky tak, aby si mohol na výživu navrhovateľky prispievať zvýšeným výživným. Rovnako neobstoja námietky povinného ohľadom vyššej životnej úrovne navrhovateľky z dôvodu, že žije s matkou v meste v štvorizbovom byte, nakoľko povinný vlastní viacero nehnuteľností, s ktorými sú spojené mesačné náklady, nežije v krajine, v ktorej pracuje a pravidelne v týždňových intervaloch cestuje za prácou a vracia sa domov, v dôsledku čoho má zvýšené mesačné výdavky na cestovné za prácou. So zreteľom na tieto skutočnosti povinným prezentované dôvody, prečo vlastní rodinný dom v Maďarsku, v ktorom žije, spočívajúce v úspore nákladov na bývanie, nie sú z pohľadu jeho celkových mesačných výdavkov, ktoré musí vynaložiť na náklady spojené s údržbou ostatných nehnuteľností a cestovného, relevantné. K

odvolacím námietkam ohľadom uspokojovania odôvodnených potrieb navrhovateľky rodičmi povinného zdôrazňuje, že starí rodičia nemajú k vnúčatám primárnu vyživovaciu povinnosť ani povinnosť suplovať plnenie si vyživovacej povinnosti svojich detí. Plnenia, ktoré poskytli navrhovateľky mali dobrovoľný charakter, na ktoré nemá navrhovateľka zákonný nárok, preto ich nemožno započítať do plnenia si vyživovacej povinnosti povinného otca. K ostatným odvolacím námietkam dodáva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto v prípade ak to ich životná úroveň umožňuje, má dieťa právo, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov, napr. zakúpením kvalitnejšej stravy, oblečenia, zabezpečením lepšieho vzdelávania a vývoja formou voľnočasových aktivít, ktoré si vyžadujú zvýšené výdavky, prípadne komfortnejšieho bývania. Po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania je odvolací súd toho názoru, že výživné 400 Eur mesačne zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky a jej právu podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, preto je zákonné a správne.

16. Pretože konajúci súd opravným uznesením správne a zákonne rozhodol aj o dlžnom výživnom odvolací súd z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutých výrokoch v spojení s opravným uznesením ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a podľa ust. § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.