Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/118/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. K., Ul. priateľstva XXXX/XX, N., o vymoženie sumy 1.306,49 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12Er/926/2010 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 13489/2010, o odvolaní oprávneného zo dňa 18. 03. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 22. februára 2017 č. k. 12Er/926/2010-26, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 18. 03. 2017 proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 13489/2010 za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Ďalej rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243d ods. 2, § 243f ods. 1, 3, 6 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ustanovení § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový priadok, ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 3, 4 § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 10. 06. 2010 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. pod sp. zn. SR 04689/10.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).

5. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011).

6. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade, že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať, je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

7. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd ako prvé skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 06.08.2009 uzavretú medzi oprávneným a povinným, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutie úveru, pričom zistil, že v obchodných podmienkach v bode 18 je obsiahnutá rozhodcovská doložka.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie nepochybne zistil, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko primárne je povinný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného). Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy o úvere. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný predmetnú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú

osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný (dlžník) v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na výkon jeho živnostenského oprávnenia. Zároveň treba dodať, že povinný ani nemal možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, pretože to bolo v texte zmluvy predtlačené. S poukazom na vyššie uvedené súd oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, jednoznačne považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 8CoE/292/2015-31 zo dňa 29.4.2016.

9. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o úvere boli zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam vrátane Všeobecných podmienok poskytnutie úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd prevej inštancie poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

11. V súvislosti so skutočnosťou, že oprávnený včas doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku, súd poznamenal, že v danom prípade považoval za nadbytočné skúmať aj existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojitosti s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, nakoľko zistil, že existuje dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

12. S poukazom na ustanovenie § 196 Exekučného poriadku mal súd prvej inštancie za to, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti. V danom prípade súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože bol toho názoru, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keďže oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Na záver poznamenal, že po nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia rozhodne o výške náhrady trov exekúcie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

14. V odvolaní uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom pod obchodným menom O. K. - Hodex, ako fyzickou osobou - podnikateľom. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania (Rozhodnutie ESD zo dňa 14. 03. 1991, vo veci 361/89 (Di Pinto)). Oprávnený nie je povinný preukázať, na čo v skutočnosti povinný použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté. Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. V prípad postavenia oprávneného treba akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s dlžníkom vstupoval. Ak dlžník v zmluve o úvere uviedol aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu podnikania, treba chrániť dobrú vieru oprávneného a dlžníkovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávnený a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II. ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práve buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný mal možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní tak, ako je uvedené v čl. II. ods. 3, čo však neurobil. Platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere č. 400700042.

15. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len "CSP"), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti I. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 22. 02. 2017 nie je dôvodné a podľa ust. § 387 ods. 1, 2 v tejto časti, t.j. v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie uznesenie potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného zo dňa 18. 03. 2017 proti výroku, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému (výrok II). odvolací súd dospel k záveru, že proti tomuto výroku odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť odvolanie oprávneného zo dňa 18. 03. 2017 proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému je potrebné podľa ust. § 386 ods. c/ odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu (výroku), proti ktorému nie je prípustné.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 12. 08. 2010, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku

vydaného dňa 10. 06. 2010 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. pod sp. zn. SR 04689/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 06. 2010 a vykonateľnosť dňa 01. 07. 2010. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 28. 09. 2010, doručeným dňa 26. 11. 2010, požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie udelil dňa 05. 01. 2011 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 22. 02. 2017 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod č. EX 13489/2010 zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

18. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. i/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 57 ods. 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 58 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 58 ods. 6 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 243d ods. 2 vyššie citovaného zákona, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 386 písm. c/ CSP, (účinného od 01. 07. 2016), odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o tom, že exekúcia je neprípustná a je potrebné ju zastaviť a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený

výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania.

21. V predmetnej veci ohľadne povahy právneho vzťahu, vzniknutého medzi účastníkmi zmluvy o úvere zo dňa 06. 08. 2009 je potrebné uviesť, že táto zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov fyzickým osobám ako i podnikateľom, v ktorej sa vypisuje meno, priezvisko, bydlisko dlžníka, číslo zmluvy, rodné číslo a podobne. Právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o úvere zo dňa 06. 08. 2009 je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné uplatniť normy spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského práva vylučujú dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok. Nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere musí preukázať veriteľ (oprávnený), čo však v danom prípade splnené nebolo. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 06. 08. 2009 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinný je v zmluve o úvere identifikovaný jeho obchodným menom (O. K. - Hodex), miestom podnikania, číslom živnostenského registra a zároveň je tu uvedené i jeho IČO. V zmluve o úvere je povinný totiž zároveň identifikovaný svojim bydliskom a rodným číslom. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. V tomto smere je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinného. Inak povedané, označenie dlžníka v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 06. 08. 2009 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného. V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

22. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 10. 06. 2010 pod sp. zn. SR 04689/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 06. 2010 a vykonateľnosť dňa 01. 07. 2010, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe zmluvy o úvere zo dňa 06. 08. 2009, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý úver v sume 600,- eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok v sume 500,- eur, spolu 1.100,- eur v desiatich mesačných splátkach po 110,- eur, počnúc dňom 25. 08. 2009. Súčasťou tejto zmluvy sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá i rozhodcovská doložka v znení: "Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu".

23. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 06. 08. 2009 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 06. 08. 2009 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

24. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

25. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 06. 08. 2009 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil v priebehu exekučného konania, preto správne postupoval podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia.

26. Exekučný súd zastavil exekučné konanie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku, lebo je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd poukazuje na ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, a to v nadväznosti na § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(v znení účinnom do 31. 12. 2014), pričom rozhodnúť na základe citovaného ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní mu umožňuje ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015), podľa ktorého na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 (t. j. exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Keďže exekučné konanie bolo začaté na poklade rozhodcovského rozsudku vydaného v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, a exekučné konanie nebolo ukončené k 1. januáru 2015, súd subsumoval uvedenú exekučnú vec pod citované ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014.

27. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného zo dňa 18. 03. 2017 proti II. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému), odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné.

28. Oprávnený vo svojom odvolaní vyslovene neuviedol, proti ktorému výroku napadnutého uznesenia podáva odvolanie, a tak odvolací súd toto odvolanie vyhodnotil ako odvolanie podané proti uzneseniu zo dňa 22. 02. 2017 v celom rozsahu, teda i proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie (II. výrok).

29. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie oprávneného zo dňa 23. 08. 2017 proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ odmietol. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, že odvolanie oprávneného zo dňa 18. 03. 2017 proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému odmietol.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

32. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.