Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/49/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: CHRIEN, spol. s r.o., so sídlom Lieskovská cesta 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 008 338, právne zastúpený: URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100546585/2021 zo dňa 08. apríla 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2017, ktorá bola ukončená doručením protokolu č. 102742025/2019 zo dňa 02.12.2019. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101863148/2020 zo dňa 30.11.2020 podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 28 930,20 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017. V zdaňovacom období november 2017 si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe nasledovných faktúr:

- faktúra č. 1711001 (interné číslo 7113257) zo dňa 14.11.2017 v celkovej sume 85 750,- Eur, základ dane: 73 125,- Eur, 20 % DPH: 14 625,- Eur, vystavená spoločnosťou JKMAS, s.r.o. (od 23.01.2018

- Luschnir, s.r.o.), so sídlom Bohunice 178, 018 52, IČO: 46 625 557 (ďalej aj len „JKMAS, s.r.o.“) za dodanie kuracích pŕs mrazených,

- faktúra č. 1711003 (interné číslo 7113281) zo dňa 22.11.2017 v celkovej sume 85 831,20 Eur, základ dane: 71 526,- Eur, 20 % DPH: 14 305,20,- Eur, vystavená spoločnosťou D.D.S. spol. s r.o., so sídlom Nám. Slobody 9/22, 971 01 Prievidza, IČO: 36 264 458 (ďalej aj len „D.D.S. spol. s r.o.“) za dodanie kuracích pŕs solených.

2. Správca dane nespochybnil existenciu dodávaného tovaru - kuracích pŕs, ale spochybnil dodanie tovaru spoločnosťami uvedenými na faktúrach ako dodávateľ - spoločnosťou JKMAS, s.r.o. a D.D.S. spol. s r.o. Správca dane spochybnil priebeh zdaniteľných obchodov tak ako boli deklarované medzi spoločnosťami zapojenými do dodania tovaru. Správca dane prijal záver, že žalobca odpočítal daň v

rozpore s ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), nakoľko daňovou kontrolou nebolo preukázané, že žalobcovi ako platiteľovi dane dodali tovar - kuracie prsia osoby uvedené na dodávateľských faktúrach - spoločnosť JKMAS, s.r.o. a D.D.S. spol. s r.o. Daňovou kontrolou nebolo preukázané, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH. Žalobca podľa správcu dane odpočítal daň z pridanej hodnoty tiež v rozpore s ust. druhá veta písm. a) zákona o DPH, pretože daňovou kontrolou nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný deklarovanými dodávateľmi.

3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100546585/2021 zo dňa 08.04.2021, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s vyššie uvedenými závermi, ku ktorým dospel správca dane a uviedol, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, v súlade so základnými zásadami správy daní v zmysle § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku a neuprel mu právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa unesenia dôkazného bremena, skutočností týkajúcich sa dodávateľov a subdodávateľov, hlásení vykonaných na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, absencie zdravotnej značky dodávaného tovaru a námietky týkajúce sa nevyhovenia návrhom na vykonanie dokazovania, žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Uviedol, že správca dane neuznal odpočítanie DPH nie z toho dôvodu, že by sa jednalo o podvod, ale z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie DPH stanovené zákonom o DPH. Bolo vykonané rozsiahle dokazovanie za účelom riadneho a objektívneho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a za účelom posúdenia splnenia podmienok pre odpočítanie DPH stanovených v zákone o DPH, pričom žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti splnenie zákonnej podmienky v § 49 zákona o DPH, t. j. že tovar na základe dodávateľských faktúr dodali práve dodávatelia uvedení na týchto faktúrach. Dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že predložené dodávateľské faktúry odrážajú reálne plnenie. Na tomto závere podľa žalovaného nie je spôsobilé nič zmeniť ani vyjadrenie žalobcu o tom, že disponuje faktúrou, dokladom o úhrade, medzinárodným nákladným listom - CMR. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalobcovi bol tovar dodaný osobami uvedenými na faktúre, a preto mu nemohlo byť priznané právo na odpočítanie dane. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. V prípade pochybností je správca dane oprávnený overiť celý obchodný reťazec, čo bolo aj vykonané. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nevynaložil dostatočnú obozretnosť a opatrnosť v obchodnom styku a nepreveril si dostatočne svojich deklarovaných dodávateľov, ako aj so záverom, že nebolo preukázané, že deklarovaní dodávatelia mali právo disponovať s tovarom, ktorý mal byť dodaný žalobcovi, ako vlastník. K prevodu vlastníckeho práva z deklarovaných dodávateľských spoločností na žalobcu nedošlo, nakoľko deklarované dodávateľské spoločnosti nemali právo disponovať s tovarom ako vlastník v čase, keď podľa faktúr mal byť tovar dodaný žalobcovi.

II. Správna žaloba - žalobné body

4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

5. Žalobca namietal, že došlo k vážnemu zásahu do jeho práv a k ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti, preskúmavané rozhodnutia označil za nezákonné, nepreskúmateľné a právne neudržateľné. Rozhodnutiam vytýkal, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok relevantných dôvodov, zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý daňové orgány vzali za základ napadnutých rozhodnutí, bol v rozpore s obsahom spisu, a taktiež malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

6. Žalobca namietal, že došlo k nesprávnemu a nezákonnému postupu pri doručovaní rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to, že žalobca udelil na zastupovanie v konaní pred správcom dane plnú moc, ktorá sa však nevzťahovala na doručovanie písomností a rozhodnutí. Napriek tomu žalovaný rozhodnutie zo dňa 08.04.2021 doručoval právnemu zástupcovi žalobcu, ktoré tento prevzal 08.04.2021, a toto rozhodnutie nedoručil žalobcovi. Žalovaný postupoval pri doručovaní nesprávne, keď rozhodnutie

doručoval právnemu zástupcovi žalobcu a nie priamo žalobcovi, čím nebolo riadne doručované v súlade s § 30 Daňového poriadku a v súlade s obsahom udelenej plnej moci. Postup žalovaného trpí vadou spočívajúcou v nesprávnom doručovaní rozhodnutia, v dôsledku čoho je otázna právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 05.12.2019.

7. Žalobca namietal, že boli nesprávne vyhodnotené svedecké výpovede T. B. a R. U. (strana 26). Poukázal na to, že svedok T. B. ako prokurista spoločnosti JKMAS, s.r.o. potvrdil uskutočnenie obchodu a tiež dodanie tovaru. Vyvodenie iných skutočností z výpovede svedka je v rozpore s ust. § 24 Daňového poriadku a so zásadami daňového konania a dokazovania. Tento svedok písomne aj ústne potvrdil, že v rozhodnom období dodával spoločnosti žalobcu mäso a mäsové výrobky, pričom obchody sa riadne zrealizovali, tovar bol vždy riadne dodaný a bolo zaň zaplatené. Podľa žalobcu výpoveď svedka T. B. je dostatočným dôkazom potvrdzujúcim dodanie tovaru. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o pravdivosti výpovede svedka, bolo jeho povinnosťou postupovať smerom k vyvodeniu zodpovednosti za nepravdivú alebo neúplnú výpoveď voči osobe svedka. V prípade, ak nebol daný dôvod na vyvodzovanie právnej zodpovednosti, výpoveď svedka mala byť posudzovaná ako pravdivá.

8. Ohľadom spoločnosti ALICIA, s.r.o. žalobca uviedol, že zistenia týkajúce sa tejto spoločnosti sú bezpredmetné, pretože s nárokom žalobcu na odpočítanie dane nesúvisia. S touto spoločnosťou žalobca neobchodoval, a preto skutočnosť, či konateľka spoločnosti T. Y. mala doklady spoločnosti JKMAS, s.r.o., nebola podstatná. Žalobca nevie ovplyvniť, aký charakter bude mať ďalšia podnikateľská činnosť jeho dodávateľa po uskutočnení obchodu.

9. Žalobca vyjadril nesúhlas aj so závermi, že si nedostatočne preveril svojho dodávateľa JKMAS, s.r.o. Uviedol, že svojich obchodných partnerov vždy preveruje z jemu dostupných zdrojov, akými sú napr. obchodný register alebo portál finstat.sk. S náležitou starostlivosťou skúma aktuálnu situáciu a stav obchodného partnera v čase obchodu, snaží sa podľa finančných ukazovateľov predvídať budúcu finančnú situáciu a platobnú schopnosť svojich partnerov, pričom takouto precíznou lustráciou potenciálnych obchodných partnerov dosiahol bezproblémové obchody, čo však ani pri vynaložení náležitej starostlivosti a opatrnosti nemôže ovplyvniť vývoj a konanie iných spoločností po uskutočnení obchodu. Skutočnosť, že spoločnosť JKMAS, s.r.o. nemala v novembri 2017 konateľov nemôže obstáť. Spoločnosť bola určité prechodné obdobie od 12.10.2017 do 12.01.2018 bez konateľa, avšak mala ustanovenú prokúru a za prokuristu bol vymenovaný práve T. B., ktorý bol oprávnený ku všetkým právnym úkonom, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku.

10. Žalobca ďalej namietal záver žalovaného, keď uviedol, že v konaní bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR, pričom zistené skutočnosti poukazujú na vytvorenie umelého mechanizmu obchodovania, ktorého cieľom bolo získanie daňovej výhody na strane žalobcu. Daňové orgány nešpecifikovali a konkrétne neuviedli, na základe akých zistení a akých skutočností preukázali záver o vytvorení umelého reťazca. Žalovaný neuvádza priamo, že žalobca bol účastný daňového podvodu, napriek tomu ho nepriamo z účasti na daňovom podvode obviňuje, keď tvrdí existenciu umelého reťazca, z ktorého mal profitovať práve žalobca. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 s tým, že aj v zmysle tejto judikatúry bolo potrebné preukázať, že vedel alebo mal vedieť, že plnenie bolo súčasťou podvodu. Podľa žalobcu došlo k jeho obviňovaniu z účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci, avšak bez preukázania, že k tomuto skutočne došlo, bez preukázania úmyslu žalobcu, aj bez preukázania vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode, resp. umelom reťazci. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 21.04.2010 a na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.09.2019. Daňové orgány sa vôbec nezaoberali právnymi, obchodnými a osobnými väzbami medzi zúčastnenými subjektami. Skutočnosti zistené správcom dane neposkytujú dostatočný resp. žiadny podklad pre záver o tom, že žalobca mal alebo mohol vedieť o daňovom podvode, prípadne o umelom reťazci. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania takejto skutočnosti spočíva na správcovi dane, pričom toto správca dane neuniesol.

11. Žalobca ďalej namietal vyhodnotenie výpovedí - konateľky B. K., T. U. a I.. J. Q., ktorí podľa žalovaného neuviedli žiadne skutočnosti k obchodu so spoločnosťou JKMAS, s.r.o., ktoré by zmenili záver správcu dane. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že správca dane z výpovede konateľky

účelovo vytrhol z kontextu jej odpovede na otázky správcu dane, ktoré následne použil na podporu svojich údajných pochybností. Konateľka uviedla na ústnom pojednávaní dňa 04.04.2018, že objednávku tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. neriešila, objednávky tovaru mali na starosti nákupcovia

- zamestnanci, ktorí riešili súvisiacu agendu. Žalobca navrhol na vysvetlenie nezrovnalostí výsluch svedka T. U., ktorý je na pracovnej pozícii nákupcu, a tento podrobne vysvetlil celý postup a priebeh konkrétneho objednávania tovaru, čo správca dane v rozhodnutí úplne opomenul a nevzal do úvahy. K výpovedi I.. J. Q. žalobca uviedol, že táto si nepamätala na spoločnosť JKMAS, s.r.o., avšak výslovne obchod s touto spoločnosťou nepoprela. Nevedomosť bývalého zamestnanca nemožno vykladať na ťarchu žalobcu najmä s poukazom na to, že žalobca obchoduje s viacerými spoločnosťami a objednáva rozličný tovar. Správca dane kládol otázky účelovo a nevhodným spôsobom, bez toho, aby konkretizoval o aký obchod sa malo jednať. Nebolo preto prekvapujúce, že svedkyňa si na okolnosti už nepamätala. Správca dane mal formulovať otázky iným spôsobom, napr. spomenúť meno prokuristu T. B. a svedkyňa by si určite na obchod s touto spoločnosťou spomenula.

12. Žalovaný aj správca dane poukazovali na to, že spoločnosti JKMAS, s.r.o., D.D.S., spol. s r.o. a TARGET MARKETING, s.r.o. nepredložili správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by potvrdzovali reálne uskutočnenie obchodu. Podľa žalobcu sa jedná o obchodné procesy spoločností, ktoré vystupujú na inom stupni obchodu a so zrealizovaným obchodom medzi žalobcom a spoločnosťou JKMAS, s.r.o. nesúvisia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.08.2010 o tom, že daňový subjekt nemá žiadne zákonom priznané právne prostriedky, ktoré by mu umožňovali sledovať procesy dodávateľov.

13. Žalobca ďalej namietal závery o tom, že bol povinný nahlásiť príjem zásielky z iného členského štátu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Tieto závery označil za nesprávne a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia otázky nahlasovania zásielok živočíšneho pôvodu v zmysle platnej právnej úpravy, v dôsledku čoho daňové orgány podľa jeho názoru dospeli k nesprávnym záverom, na ktorých postavili svoje rozhodnutia, ktoré sa tak stali nesprávnymi, nezákonnými a nepreskúmateľnými. Došlo k nesprávnej aplikácii príslušných právnych predpisov týkajúcich sa nahlasovania takéhoto druhu zásielok z iného členského štátu EÚ, resp. k nesprávnemu výkladu týchto ustanovení. Žalobca poukázal na o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o potravinách“). Podľa žalobcu on nebol povinný hlásiť príchod zásielky tovaru živočíšneho pôvodu, ak sám nebol jeho nákupcom (nadobúdateľom) od zahraničnej spoločnosti a nebol ani dovozcom z iného členského štátu EÚ do SR. Žalobca nebol prevádzkovateľom prijímajúcim tovar z iného členského štátu, a teda nemal ohlasovaciu resp. oznamovaciu povinnosť. V tejto súvislosti poukázal aj na vysvetlenie oznamovacej povinnosti na webovej stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a ďalej na to, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Zvolen u neho vykonáva pravidelné kontroly a vo výsledkoch týchto kontrol nebolo konštatované porušenie ustanovení potravinového práva. Konzultoval splnenie svojich povinností práve s Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Zvolen, ktorá mu potvrdila, že mu vzniká oznamovacia povinnosť nahlasovať len tie zásielky, ktoré nadobudne priamo nákupom v zahraničí. Odpoveď Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR zo dňa 17.02.2020, na ktorú poukazoval správca dane, nemožno považovať za správnu, je nejednoznačná a nezrozumiteľná, pričom v závere sa poukazuje na to, že kontrolovaný daňový subjekt nemôže byť zároveň distribútorom tovaru a zároveň aj príjemcom v mieste určenia zásielky, kedy by sa naň vzťahoval o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o veterinárnej starostlivosti“). Z odpovede teda vyplýva, že oznamovacia povinnosť podľa zákona o veterinárnej starostlivosti sa vzťahuje na príjemcu tovaru z iného členského štátu a nie na distribútora. Toto ustanovenie navyše pojednáva o veterinárnej kontrole a inšpekcii pri obchode s produktami živočíšneho pôvodu s členskými štátmi a žalobca nie je subjektom/príjemcom, ktorý by prijal tovar od subjektu z iného členského štátu, ale prijímal objednaný tovar od obchodných spoločností so sídlom v SR a registrovaných obchodným registrom SR. Oznamovacia povinnosť podľa zákona o veterinárnej starostlivosti a podľa zákona o potravinách sa vzťahuje na prvého príjemcu tovaru, teda nie na žalobcu. Teoreticky aj keby si žalobca nesplnil povinnosť nahlasovať zásielky, ide o správny delikt, ktorého sankcionovanie patrí do právomoci veterinárnej a potravinovej správy a nepredstavuje dôvod pre to, aby mu nebolo uznané právo na odpočet dane. Skutočnosť, či si oznamovaciu povinnosť splní povinný subjekt v obchodnom reťazci, taktiež nie je vecou žalobcu a nie je to pre neho zistiteľné. Poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2019, v zmysle ktorého nesplnenie danej povinnosti môže byť predmetom skúmania a sankcionovania zo strany na to príslušných orgánov verejnej správy, avšak

nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení zákona o DPH a vykonané dôkazy ohľadom samotnej realizácie dodávky.

14. Pokiaľ daňové orgány poukazovali na to, že na medzinárodnom nákladnom liste a na faktúre nie je uvedená zdravotná značka, ktorá by identifikovala pôvod daňového tovaru a že žalobca nepredložil žiadne doklady, na ktorých by bola uvedená zdravotná značka, nebolo prihliadnuté na vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.11.2020, v ktorom sa obšírne k uvádzaniu zdravotnej značky vyjadril. Dochádza k nesprávnemu výkladu a aplikácii príslušných noriem, pričom daňové orgány postrádajú úlohu a opodstatnenie zdravotných značiek, ktoré nemajú nič spoločné s nárokom na odpočítanie DPH. Žalobca nemá povinnosť uvádzať zdravotnú značku na svojich dokladoch. To, či sa zdravotná značka nachádzala na iných dokladoch alebo nie, nemení nič na tom, že žalobca žiadnu povinnosť neporušil. Daňové orgány nekonkretizovali, podľa akého právneho predpisu prijali záver, že značka by mala byť na sprievodných obchodných dokladoch. Poukazujú iba na vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie č. 931/2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu, ktorým odôvodnili potrebu existencie zdravotnej značky na dokladoch. Toto nariadenie ale vykladajú jednostranne, nakoľko čl. 3 nehovorí o povinnosti uvádzať zdravotnú značku ale zabezpečiť, aby nariadením požadované informácie boli k dispozícii, pričom vhodnú formu, v ktorej sa informácie musia poskytnúť, si môže zvoliť dodávateľ potravín za predpokladu, že informácie budú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, ktorému sa tieto potraviny dodávajú, jasne a jednoznačne k dispozícii a bude si ich môcť vyhľadať. Použitie zdravotnej značky znamená, že boli vykonané úradné kontroly podľa tohto nariadenia. Zdravotná značka alebo iná identifikačná značka sa navyše uvádza na danom produkte a nie na dokladoch.

15. Podľa žalobcu ním predloženými dokladmi preukázal dodanie tovaru a obchod so spoločnosťou JKMAS, s.r.o. bol potvrdený aj samotným prokuristom T. B.. Skutočnosť, že iné spoločnosti sú vo vzťahu k správcovi dane nesúčinné a pasívne, nemôže byť podkladom pre tvrdenie správcu dane o nedodaní tovaru.

16. Žalobca ďalej poukázal na to, že predložil stav zásob na začiatku a na konci mesiaca, čím preukázal, že tovar bol reálne prijatý a existoval a bol následne žalobcom predaný. Predaj tovaru bolo možné overiť u odberateľov žalobcu, čo však daňové orgány účelovo nevykonali, teda nedošlo k vykonaniu dokazovania spôsobom a v rozsahu čo najpresnejšieho a najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správu daní.

17. Pokiaľ bolo konštatované, že spoločnosť JKMAS, s.r.o. nemala právo disponovať s tovarom ako vlastník, žalobca poukázal na to, že nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru nie je podľa výlučne viazané na dodanie tovaru, ale vlastnícke právo k dodávanému tovaru sa môže nabodnúť aj skôr. Nadobudnutie vlastníctva môže splývať s dobou, keď príjemca získava právo nakladať so zásielkou. Určenie tejto doby potom závisí aj od dojednania spôsobu prepravy. Žalovaný tvrdí, že spoločnosť JKMAS, s.r.o. nemala právo disponovať s tovarom ako vlastník, avšak v odôvodnení neuvádza, na základe akých zistení a skutočností k tomuto dospel.

18. Žalobca ďalej namietal vyhodnotenie dôkazov a nevyhovenie návrhom na vykonanie dokazovania prednesených zo strany žalobcu. Podľa žalobcu nebolo prihliadané na to, že riadne zaplatil za dodaný tovar, nebolo prihliadnuté na výpoveď Jaroslava Košíka, ktorý potvrdil zrealizovanie obchodu, nebol vykonaný výsluch A. P., ktorý mal doklady spoločnosti JKMAS, s.r.o. od T. B. prevziať, neprihliadlo sa na výpoveď svedka L. T., ktorý podrobne opísal priebeh prijímania tovaru a uviedol, že tovar od konkrétnej spoločnosti pri dodaní je možné odlíšiť tým, že na dodacom liste je názov spoločnosti, neprihliadlo sa na výpoveď svedka A. W., ktorý uviedol, že nákupcovia deň dopredu vystavia príjemku, na ktorej je uvedené, aký tovar má prísť do skladu, kde je uvedený kód tovaru a množstvo tovaru a cena, neprihliadlo sa na výpoveď svedka T. U., ktorý sa k objednávaniu tovaru vyjadril tak, že v prvom rade sa prezrú cenové ponuky od dodávateľov, následne dochádza k výberu vhodného dodávateľa, následne sa telefonicky komunikuje s dodávateľom ohľadne ceny, následne sa realizuje ústna alebo písomná objednávka a potom sa sleduje, či platia obchodné podmienky, či bol tovar dovezený načas a skladníci kontrolujú kvalitu a množstvo. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že si starostlivo vyberá svojich obchodných partnerov. Nebolo prihliadnuté na výpoveď svedka U. L., ktorý uviedol, že T. U. mal na starosti objednanie tovaru a keď urobil objednávku, tak túto informáciu v písomnej forme dostal skladník, ktorý mohol prebrať

tovar na sklad len na základe takejto písomnej objednávky. Žalobca tiež namietal, že nebol vykonaný navrhovaný výsluch konateľa žalobcu A. K..

19. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101727812/2020, pričom tak neurobil, teda sa nevyjadril, toto konštatovanie správcu dane, resp. žalovaného je podľa žalobcu nepravdivé a zavádzajúce, svedčiace o účelovom postupe žalovaného, keď sa nedostatočne oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pretože žalobca sa k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101727812/2020 zo dňa 12.11.2020 vyjadril písomným podaním zo dňa 16.11.2020.

20. Pokiaľ išlo o závery týkajúce sa spoločnosti D.D.S., spol. s r.o., žalobca poukázal na výpoveď svedka I.. R. U. s tým, že tento svedok obchod a dodanie tovaru potvrdil a odmietol vypovedať len k ďalším okolnostiam. Odmietnutie výpovede či jej odopretie je zákonným právom svedka, na základe ktorého však správca dane nemôže jeho výpoveď ohľadom dodania tovaru spochybniť. Pokiaľ správca dane neprihliadol na ústnu výpoveď tohto svedka, ktorý potvrdil dodanie tovaru, pretože odmietol vypovedať ohľadom ďalších skutočností, ide zo strany správcu dane o porušenie zásad právneho štátu a porušenie základných práv nielen svedka ale aj práv žalobcu. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o pravdivosti výpovede svedka, bolo jeho povinnosťou postupovať smerom k vyvodeniu zodpovednosti za nepravdivú alebo neúplnú výpoveď svedka. Ak nebol daný dôvod na vyvodzovanie právnej zodpovednosti voči svedkovi, tak jeho výpoveď mala byť posudzovaná ako pravdivá.

21. Žalobca taktiež namietal zistenia ohľadne spoločnosti ALICIA, s.r.o. s tým, že ide o bezpredmetné zistenia správcu dane, ktoré s nárokom žalobcu na odpočítanie dane nesúvisia. S touto spoločnosťou neobchodoval, nevedel ovplyvniť aký charakter bude mať ďalšia podnikateľská činnosť jeho dodávateľa po uskutočnení obchodu. Je nepravdivé a nepresné tvrdenie, že T. Y. nebola zapísaná v obchodnom registri ako štatutárny zástupca, pretože ako konateľka bola zapísaná v období od 09.01.2016 do 09.11.2020. To, že v čase vydania rozhodnutia správcom dane už nebola konateľka, je pre žalobcom uplatňované nároky bezpredmetné. Aj vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi D.D.S., spol. s r.o. žalobca uviedol, že trvá na svojich námietkach a so závermi správcu dane nesúhlasí, konkrétne so stanoviskami zaujatými k výpovedi konateľky B. K., k zdravotným značkám, k spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o., či k povinnosti žalobcu nahlasovať zásielky živočíšneho pôvodu.

22. Pokiaľ bolo uvedené, že spoločnosť D.D.S., spol. s r.o. nesídli v jej sídle, tak podľa žalobcu v dnešnej modernej dobe a v podmienkach trhu si obchodovanie vyžaduje rýchlosť a efektívnosť a mnohé obchody prebiehajú na diaľku, takpovediac online, a k osobným stretnutiam nedochádza. Moderné možnosti umožňujú uzatvárať a vstupovať do obchodno-právnych vzťahov aj bez nutnosti osobných stretnutí či bez uzatvárania písomných zmlúv, a preto je napr. skúmanie sídla spoločnosti bezpredmetné. Ostatné zistenia správcu dane taktiež nemajú vplyv na priebeh obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, pretože žalobca nemôže ovplyvniť ako jeho dodávateľ podniká a ako si plní svoje povinnosti.

23. Pokiaľ bolo poukazované na spoločnosť TARGET MARKETING, s.r.o. a jej nekontaktnosť, žalobca zotrval na tom, že správca dane sa mal pokúsiť o opakované predvedenie tohto svedka, čo správca dane neučinil.

24. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas s tým, ako sa správca dane a žalovaný vysporiadali so zisteniami a dôkazmi a s návrhmi na vykonanie dôkazov. Podľa žalobcu nebolo prihliadnuté na to, že žalobca riadne zaplatil za dodaný tovar, nebolo prihliadnuté na výpoveď I.. R. U., ktorý potvrdil zrealizovanie obchodu, nebolo prihliadnuté na výpovede svedkov L. T., A. W., T. U. a U. L., z ktorých výpovedí vyplynul jednoznačný záver o tom, že u žalobcu dochádza k dôslednej kontrole dodaného tovaru a tovar nemôže byť prijatý od iného dodávateľa, než sú vystavené sprievodné doklady. Žalobca tiež opakovane namietal, že nebol vykonaný navrhovaný výsluch konateľa žalobcu A. K..

25. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane o vzniku nároku na odpočítanie DPH. Uviedol, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov nebolo preukázané len predloženými dokladmi, ale aj výpoveďami svedkov, ktorí uskutočnenie obchodu a dodanie tovaru potvrdili. Nemožno zo žiadnych zistení vyvodzovať záver, že predmetné obchody boli simulované alebo že sa uskutočnili spôsobom odlišným od stavu deklarovaného v predložených dokladoch. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom, že je jeho povinnosťou preukazovať vznik daňovej povinnosti u dodávateľa. Poukázal na ust. § 51

ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH s tým, že daňovému subjektu ako platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, ktorú si voči nemu uplatnil dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý je taktiež platiteľom dane, za jedinej podmienky, a to že disponuje faktúrou od dodávateľa. Ak daňový subjekt disponuje faktúrou od dodávateľa, ktorý si v rámci fakturovanej sumy uplatnil voči daňovému subjektu DPH a ktorý je zároveň platiteľom dane v zmysle § 4 ods. 3 zákona o DPH, vznikne nepochybne právo na odpočet DPH. Ust. § 49 zákona o DPH nepojednáva o preukazovaní vzniku daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva, ale upravuje výlučne okamih, t. j. časový moment vzniku nároku na odpočítanie DPH, ktorý je totožný s okamihom vzniku daňovej povinnosti, ktorá v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla okamihom dodania tovaru. Na strane žalobcu došlo k naplneniu zákonnej podmienky pre odpočítanie dane - predloženie faktúry vystavenej podľa § 71 zákona o DPH dodávateľom - platiteľom dane, ktorému vznikla daňová povinnosť dodaním tovaru. Preukazovanie vzniku daňovej povinnosti platiteľa dane, ktorý dodáva tovar, nie je zákonnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie DPH. Nie je v zákonných možnostiach žalobcu preukazovať vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa, ale dôkazné bremeno je v tomto prípade na správcovi dane, ktorý musí relevantným spôsobom preukázať, že daňová povinnosť platiteľovi dane nevznikla. Domnienky a pochybnosti nie sú dôkazným prostriedkom. Daňové orgány účelovo vyhľadávajú skutočnosti pre odôvodnenie svojich záverov v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Prihliadajú len na účelovo vykonštruované zistenia, pričom vôbec neberú do úvahy skutočnosti predkladané žalobcom a svedčiace v prospech žalobcu. Nestačí, aby daňové orgány poukazovali na ustanovenia zákona o DPH a Daňového poriadku, podľa ktorých správca dane a žalovaný hodnotia dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadajú na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, ale je potrebné tieto ustanovenia aplikovať aj v prebiehajúcom daňovom konaní.

26. Podľa žalobcu bol naň zo strany správcu dane vytváraný neúmerný a nedôvodný tlak, a to aby produkoval dôkazy, a keď žalobca dôkazy predložil alebo navrhol, tak správca dane síce niektoré vykonal, ale následne na skutočnosti z takto vykonaných dôkazov neprihliadol. V rozhodnutiach podľa žalobcu neboli uvedené dôvody, prečo daňové orgány neprihliadli na výpovede svedkov. Úlohou správcu dane a žalovaného je čo najpresnejšie a najúplnejšie zistiť skutočnosti potrebné pre správne určenie daní, čo však v sebe nezahŕňa len vytváranie nezrovnalostí a spochybňovanie tvrdení žalobcu, ale tiež vyhľadávanie a prihliadanie na skutočnosti, ktoré tvrdenia žalobcu preukazujú.

27. Vo vzťahu k dodávateľovi JKMAS, s.r.o. správca dane neprihliadol, nevysporiadal sa alebo nevykonal viaceré dôkazy, ktoré podľa názoru žalobcu boli podstatné pre čo najúplnejšie zistenie skutočností potrebných pre správu daní. Žalovaný sa s takýmto postupom stotožnil. Žalobca namietal nasledovné:

- správca dane a žalovaný nedôvodne neprihliadli na to, že žalobca riadne zaplatil za dodaný tovar,

- správca dane neprihliadol na predloženú e-mailovú komunikáciu,

- správca dane neprihliadol na výpoveď T. B., ktorý potvrdil zrealizovanie obchodu,

- správca dane nevykonal výsluch A. P.,

- správca dane neprihliadol na výpoveď svedka L. T.,

- správca dane neprihliadol na výpoveď svedka A. W.,

- správca dane neprihliadol na výpoveď svedka T. U.,

- správca dane neprihliadol na výpoveď svedka U. L.,

- správca dane nevykonal navrhovaný výsluch konateľa žalobcu A. K..

28. Rovnako vo vzťahu k dodávateľovi D.D.S, spol. s r.o. správca dane neprihliadol, nevysporiadal sa alebo nevykonal viaceré dôkazy, ktoré podľa názoru žalobcu boli podstatné pre čo najúplnejšie zistenie skutočností potrebných pre správu daní a žalovaný sa s takýmto postupom správcu dane stotožnil. Žalobca namietal nasledovné:

- správca dane neprihliadol na to, že žalobca riadne zaplatil za dodaný tovar,

- správca dane neprihliadol na výpoveď I.. R. U.,

- správca dane neprihliadol na výpoveď svedka L. T., A. W., T. U. a U. L.,

- správca dane nevykonal navrhovaný výsluch konateľa žalobcu A. K..

29. Podľa žalobcu tak daňové orgány nevyužili všetky možnosti na zistenie skutkového stavu, ktoré mali k dispozícii, čím porušili ust. § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku.

30. Daňové orgány pri posudzovaní skutkového a právneho stavu opomenuli obchodno-právne súvislosti realizovaných obchodov, postupovali v rozpore s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého správca

dane musí pri správe daní brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri výkone svojej podnikateľskej činnosti vynakladá odbornú starostlivosť na to, aby obchody, ktoré uskutočňuje, prebehli bez komplikácií, aby mu bol dodaný tovar v požadovanom množstve a kvalite a aby sa teda komodita, s ktorou podniká, vyznačovala požadovanou kvalitou. Poukázal na to, že vykonáva túto činnosť už 30 rokov, čo sa odráža nielen na dlhodobých obchodných partnerstvách, ale aj na spokojných odberateľoch a na množstve ocenení. Poukázal na to, že obchodných partnerov si preveruje cez obchodný register SR a cez portál finstat.sk. Uviedol, že sa od svojho vzniku v roku 1991 venuje obchodu s potravinami a že vždy čestne podnikal, pričom jeho značka vždy bola a je značkou kvality a spoľahlivosti obchodného partnera. Poukázal na serióznosť svojho prístupu voči dodávateľom a odberateľom, ako aj voči štátnym orgánom. Ďalej uviedol, že sa môže zúčastňovať súťaží na dodávky tovaru do nemocníc, DD a DSS, škôl všetkých typov, väzníc, gastrozariadení, hotelov a pod., čo predstavuje takmer 95 % jeho obchodnej činnosti. Poukázal tiež na to, vplyvom COVID-19 prišiel o svojich zákazníkov a poklesli jeho tržby.

31. Žalobca ďalej poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku s tým, že podľa neho dostatočne preukázal dodanie tovaru, a to listinnými dôkazmi a tiež svedeckými výpoveďami, najmä predloženými faktúrami a dodacími listami, objednávkami, dokladmi o úhradách, výsluchmi svedkov, návrhmi na výsluch svedkov a tiež skutočnosťou, že dodávatelia sú ako obchodné spoločnosti zapísané v obchodnom registri a mali oprávnenie podnikať v predmete, ktorý bol dodaný žalobcovi a ku ktorému boli vystavené faktúry. Daňové orgány nepostupovali v súlade s § 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, nakoľko požadovali od žalobcu preukazovanie správnosti a vierohodnosti nielen dokladov vedených samotným žalobcom, ale aj dokladov tretích subjektov, a taktiež zanedbali svoju povinnosť zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie, čím boli poškodené práva žalobcu, nakoľko vyčerpal svoje dôkazné bremeno a nemohol sa v daňovom konaní efektívne brániť predkladaním ďalších dôkazov. Správca dane úmyselne kryje svoju dôkaznú núdzu, pričom dokazovaním správcu dane bolo daňové konanie zaťažené vadou, pretože správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a neodôvodnil a nepreukázal riadne svoje tvrdenia, že nedošlo k dodaniu tovaru od osôb uvedených na faktúrach. Ak bola nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto bolo štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. o rozsahu dôkazného bremena, na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.08.2010. Žalobca vytýkal postup pri hodnotení predkladaných a navrhovaných dôkazov, ktorý podľa žalobcu bol v hrubom rozpore so zásadami daňového konania. Dokazovanie bolo vykonávané výslovne za účelom vytvárania pochybností a vykonané dôkazy boli hodnotené jednostranne v neprospech žalobcu, prípadne na dôkazy, ktoré preukazovali pravdivosť tvrdení žalobcu, nebolo bez relevantného dôvodu prihliadané (napr. výpovede zamestnancov, predložené e-mailové komunikácie, predložené výpisy z portálu finstat.sk). Dokazovanie nebolo vykonané riadne a úplne, neboli využité všetky možnosti na zistenie skutkového stavu, ktoré mal správca dane k dispozícii, správca dane a žalovaný opomenuli vykonanie viacerých dôkazov, ktoré buď navrhol žalobca alebo ich potreba vyplynula z doposiaľ vykonaného dokazovania.

32. Žalobca ďalej poukázal na to, že v každom správnom konaní je potrebné, aby podkladom pre rozhodnutie bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a za tým účelom je orgán povinný si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania - § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Priebeh, závery a obsah rozhodnutia daňových orgánov podľa žalobcu zakladajú porušenie zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku), zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) a zásady rovnosti a primeranosti (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). Takýto postup mal za následok nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Konanie pred daňovými orgánmi bolo zaťažené vadou spočívajúcou v tom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, neboli preukázané a riadne odôvodnené tvrdenia, ktoré daňové orgány prijali. Nebolo vyvrátené, že tovar a služby boli dodané, faktúry za tieto tovary a služby boli uhradené a teda, že došlo k zdaniteľnému plneniu. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutí nie je dostatočné a absolútne, nakoľko absentuje logická zhoda medzi výrokom a odôvodnením, čo potvrdzuje arbitrárnosť rozhodnutia.

III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

33. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že z plnej moci zo dňa 10.01.2020 vyplýva, že žalobca udelil advokátskej kancelárii plnomocenstvo, z ktorého vyplýva, že na písomnosti a rozhodnutia doručované v rámci kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 sa toto plnomocenstvo vzťahuje, avšak na iné písomnosti sa nevzťahuje. Podľa žalovaného z plnomocenstva vyplynulo, že písomnosti a rozhodnutia týkajúce sa odvolacieho konania sa mali doručovať splnomocnenému zástupcovi. Správca dane doručoval svoje rozhodnutie priamo splnomocnenému zástupcovi a nie žalobcovi, pričom túto vadu nebolo potrebné prvostupňovému orgánu vytýkať a žalobca toto vo svojom odvolaní ani nenamietal. Podľa žalovaného žalobca nebol ukrátený na svojich právach a nebolo mu upreté právo podať správnu žalobcu. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené vzhľadom na znenie udeleného plnomocenstva správne právnemu zástupcovi.

34. K svedeckým výpovediam žalovaný uviedol, že pokiaľ svedok svoje tvrdenie nepodloží žiadnymi inými dôkazmi a odmietne sa vyjadriť k bližším okolnostiam, nemožno túto odpoveď považovať za dôkaz preukazujúci dodanie tovaru.

35. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že zistenia ohľadom spoločnosti ALICIA, s.r.o. sú bezpredmetné. Tieto skutočnosti sú podstatné, keďže táto spoločnosť mala disponovať účtovnými dokladmi spoločnosti JKMAS, s.r.o., ktorá so žalobcom obchodovala. Tvrdenia svedka T. B. o dodaní tovaru mali byť podložené dôkazmi, ktoré mali byť odovzdané konateľke spoločnosti ALICIA, s.r.o. T. Y.. Táto sa vyjadrila, že žiadne účtovné a ani iné doklady neprevzala. Táto svedkyňa zároveň bola bezdomovkyňou.

36. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol, že by sa žalobca dopustil podvodu. Nebolo uznané právo na odpočítanie DPH pre to, že nebolo preukázané, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, čím žalobca nesplnil základnú podmienku pre vznik práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

37. K jednotlivým svedeckým výpovediam sa žalovaný dostatočne vyjadril vo svojom rozhodnutí, pričom svedecké výpovede konateľky B. K., T. U. a I.. J. Q. boli všeobecné a svedkovia neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti k obchodu s deklarovanými dodávateľmi.

38. K oznamovacej povinnosti žalovaný uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu svojich tvrdení uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom nesankcionoval za nesplnenie si oznamovacej povinnosti, len poukázal na nezrovnalosti, ktoré vyplynuli počas dokazovania.

39. Pokiaľ ide o zdravotné značky, žalovaný poukázal na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia s tým, že sa pridržiaval nariadenia EÚ, ktoré upravuje požiadavky na vysledovateľnosť potravín, osobitne pre sektor živočíšneho pôvodu.

40. K námietkam o nevykonaní výsluchu konateľa žalobcu A. K.alovaný uviedol, že na strane 32 rozhodnutia uviedol zápisnice o ústnych pojednávaniach so žalobcom v súvislosti s dodávateľom JKMAS, s.r.o., na ktorých sa konateľ zúčastnil len raz, a to dňa 11.11.2019, pričom k obsahu tejto zápisnice sa nevyjadril. Hlavným predmetom zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.11.2020 bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom v priebehu vyrubovacieho konania k protokolu z daňovej kontroly, ku ktorej splnomocnený zástupca žalobcu zaslal vyjadrenie. V súvislosti s výsluchom konateľa poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , v zmysle záverov ktorého konateľ obchodnej spoločnosti zainteresovanej na deklarovaných obchodných transakciách vypovedá o svojom vlastnom postupe a nie je teda treťou osobou vypovedajúcou o informáciách, ktoré získal o postupe alebo konaní iného, t. j. ich výpovediam nemožno v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede v rámci dokazovania, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je potrebné náležite vyhodnotiť.

41. K vyhodnoteniu svedeckej výpovede svedka I.. R. U. žalovaný uviedol, že takúto výpoveď nemožno považovať za vierohodnú, keďže svedok neposkytol žiadne informácie, doklady a dôkazy potvrdzujúce dodanie tovaru spoločnosťou D.D.S. spol. s r.o. pre žalobcu.

42. Aj vo vzťahu k spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že zistenia týkajúce sa spoločnosti ALICIA, s.r.o. sú bezpredmetné. Tieto skutočnosti sú podľa žalovaného podstatné, keďže táto spoločnosť mala disponovať účtovnými dokladmi spoločnosti D.D.S. spol. s r.o., ktorá so žalobcom obchodovala. Pokiaľ išlo o námietky týkajúce sa spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. a jej nekontaktnosti, žalovaný poukázal na závery rozhodnutia, kde bola popísaná opakovaná snaha o predvolanie ako aj predvedenie konateľa spoločnosti, a preto označil tvrdenie žalobcu o nečinnosti za nepravdivé.

43. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 49 zákona o DPH, v zmysle ktorého vznik práva odpočítať daň musí byť preukázaný vznikom daňovej povinnosti dodávateľa - platiteľa. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane.

44. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne vykonané dokazovanie a nedostatočné odôvodnenie prečo a z akých dôvodov nebolo prihliadnuté na vykonané výsluchy svedkov, podľa žalovaného sa predmetným výsluchom dostatočne venoval vo svojom rozhodnutí a rovnako aj prvostupňový orgán.

45. Podľa žalovaného skutkový stav bol dostatočne zistený, neboli porušené ust. § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku a vo svojom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal so zisteniami a dôkazmi, ktoré boli predložené počas konania. V ďalšom odkázal žalovaný na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia s tým, že na tomto odôvodnení trvá so záverom, že preskúmavané rozhodnutia sú zákonné. Navrhol preto, aby správny súd žalobu správnu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu znášaním trov konania zo svojho.

IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

46. V replike žalobca vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného k nesprávnemu postupu pri doručovaní rozhodnutia s tým, že žalovaný nesprávne vykladá a posudzuje obsah udelenej plnej moci a tiež samotnú námietku vznesenú v podanej správnej žalobe. Z plnej moci je zrejmé, že táto sa vzťahovala na doručovanie písomností a rozhodnutí správcu dane v daňovom konaní pred daňovým orgánom prvej inštancie, ako aj pred daňovým orgánom druhej inštancie, čo znamená, že všetky písomnosti a rozhodnutia zasielané tak daňovým úradom ako aj žalovaným mali byť doručované priamo žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi. Pod pojmom správca dane sa rozumie nielen Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, ale aj Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací a nadriadený orgán správy daní na druhom stupni. V žalobe nenamietal nesprávne doručovanie zo strany Daňového úradu Banská Bystrica, ale práve zo strany žalovaného.

47. V ďalej časti repliky žalobca zotrval na tom, že svoje dôkazné bremeno uniesol, že preukázal dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi, zopakoval argumentáciu o tom, že nebol zo strany daňových orgánov dostatočne zistený skutkový stav, že daňové orgány nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, resp. nesprávne odmietli niektoré jeho návrhy na vykonanie dôkazov a taktiež, s poukazom na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, poukazoval na to, že v prípade záverov o účasti na daňovom podvode zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane.

V. Posúdenie veci správnym súdom

48. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa (na návrh žalobcu) na deň 13.04.2022. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti žalovaného. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu a konatelia žalobcu vyjadrili v zhode s obsahom písomných prednesov. Správny súd pojednávanie odročil postupom podľa na deň 11.05.2022 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

49. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, výlučne v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby ( ), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa .

50. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou, pri ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi vymedzenými v správnej žalobe. Nejde o taký druh správnej žaloby, pri ktorom by správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Zároveň správny súd nezistil ani iné dôvody vymedzené v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby.

51. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánu verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda či rozhodnutia orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy (a ich postupu) nad rozsah a dôvody správnej žaloby (ak nejde o vec, v ktorej to pripúšťa), nie je v jeho právomoci ani vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca - účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy využije, konkrétne aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí.

52. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

53. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b)rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c)ide o veci podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, d)ide o veci podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, ak je žalobcom fyzická osoba, e)ide o veci podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, f)vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

55. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

56. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty; Dodaním tovaru je a)prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b)dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c)odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

57. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20160101.html> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

58. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o dani z pridanej hodnoty; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 <aspi://module='ASPI'&link='222/2004%20Z.z.%252349'&ucin-k-dni='31.12.2018'> a <aspi:// module='ASPI'&link='222/2004%20Z.z.%252349'&ucin-k-dni='31.12.2018'>. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

59. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

60. Žalobca v správnej žalobe namietal vadu v doručovaní rozhodnutia žalovaného. Poukázal na obsah plnomocenstva zo dňa 10.01.2020 s tým, že z tohto plnomocenstva vyplýva, že sa plná moc udelená žalobcom pre splnomocneného zástupcu nevzťahovala na doručovanie písomností a rozhodnutí, a napriek tomu žalovaný svoje rozhodnutie č. 100546585/2021 zo dňa 08.04.2021 doručoval právnemu zástupcovi žalobcu a nie priamo žalobcovi. Podľa žalobcu postupoval žalovaný pri doručovaní nesprávne a v rozpore s § 30 Daňového poriadku. Túto žalobnú námietku správny súd nepovažuje za dôvodnú. Žalobca predložil v administratívnom konaní aj plnomocenstvo zo dňa 10.01.2020, ktorého fotokópiu doložil aj k správnej žalobe ako dôkaz, a v tomto plnomocenstve je uvedené, že žalobca splnomocňuje svojho právneho zástupcu (JUDr. Juraj Remšík, LL.M., UBRÁNI & Partners s.r.o., /Advokátska kancelária/ so sídlom: Skuteckého 17, Banská Bystrica 974 01, zapísaná v zozname Slovenskej advokátskej komory pod č. 133) za účelom obhajoby, resp. zastupovania vo všetkých právnych veciach, k vykonávaniu všetkých úkonov, k prijímaniu doručovaných písomností, k podávaniu návrhov a žiadostí, k uzatváraniu zmierov, uznávaniu uplatnených nárokov, vzdávaniu sa nárokov, k podávaniu odvolania, dovolania, sťažnosti a iných opravných prostriedkov a vzdávania sa ich, k vymáhaniu nárokov a ich plnení, k prijímaniu a potvrdzovaniu plnení, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie žalobca udelil i v rozsahu práv a povinností , , Civilného mimoriadneho sporového poriadku, , správneho konania a konania o priestupkoch. Ďalej je v plnomocenstve uvedené, že žalobca splnomocňuje svojho právneho zástupcu na zastupovanie v daňovom konaní vedenom Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, v rámci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017, ako aj na zastupovanie vo vyrubovacom a odvolacom konaní, a na všetky úkony s tým súvisiace okrem doručovania písomností a rozhodnutí správcu dane, na ktoré sa toto plnomocenstvo nevzťahuje. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že v jednej jeho časti je všeobecne uvedené, že žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu aj na prijímanie doručovaných písomností a v druhej časti je konkrétnejšie vymedzený predmet zastupovania tak, že žalobca vylúčil zastupovanie právnym zástupcom pri doručovaní písomností a rozhodnutí správcu dane, na ktoré sa plnomocenstvo nemalo vzťahovať. V zmysle Daňového poriadku je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec. Podľa Daňového poriadku je osobou zúčastnenou na správe daní druhostupňový orgán, ktorým je finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane. V zmysle definície pojmu správca dane, obsiahnutej v Daňového poriadku, aj s poukazom na Daňového poriadku, je zrejmé, že správcom dane bol v prejednávanej veci Daňový úrad Banská Bystrica a žalobca v plnomocenstve vylúčil doručovanie písomností a rozhodnutí správcu dane, teda Daňového úradu Banská Bystrica a nie žalovaného - Finančného riaditeľstva SR. Preto ak žalovaný doručoval rozhodnutie o odvolaní žalobcu právnemu zástupcovi

žalobcu, toto doručenie bolo účinné, v súlade s obsahom udeleného plnomocenstva, ktoré vylučovalo doručovanie právnemu zástupcovi len vo vzťahu k písomnostiam a rozhodnutiam správcu dane (ktorým bol Daňový úrad Banská Bystrica). Žalobca nevzniesol v správnej žalobe žalobné námietky smerujúce voči postupu pri doručovaní rozhodnutia a iných písomností správcom dane v rámci prvostupňového konania. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 05.12.2019, na ktoré žalobca v súvislosti s touto žalobnou námietkou poukázal, riešilo inú skutkovú situáciu, keď rozhodnutie žalovaného nebolo doručené splnomocnenému zástupcovi ale daňovému subjektu napriek tomu, že daňový subjekt bol účinne zastúpený právnym zástupcom v daňovom konaní.

61. Žalobca v správnej žalobe opakovane namietal vyhodnotenie svedeckej výpovede T. B. - prokuristu spoločnosti JKMAS, s.r.o., ktorý podľa žalobcu potvrdil uskutočnenie obchodu a dodanie tovaru, a vyvodzovanie iných skutočností z výpovede tohto svedka bolo podľa žalobcu v rozpore s § 24 Daňového poriadku. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o pravdivosti výpovede tohto svedka, mal podľa žalobcu vyvodzovať zodpovednosť za nepravdivú alebo neúplnú výpoveď.

62. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca deklaroval, že spoločnosť JKMAS, s.r.o. (po zmene obchodného mena od 23.01.2018 Luschnir, s.r.o.) mu v zdaňovacom období november 2017 dodala tovar - kuracie prsia mrazené. K preukázaniu dodania žalobca predložil faktúry, likvidačný list k faktúram, medzinárodný nákladný list, objednávku, príjemku na sklad a výpis z bežného účtu. Obchodná spoločnosť JKMAS, s.r.o. zmenila od 23.01.2018 obchodné meno na Luschnir, s.r.o., v období novembra 2017 spoločnosť nemala žiadnych konateľov, oprávnený konať za spoločnosť bol prokurista T. B. (od 13.10.2017 do 11.01.2018). Za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. správca dane predvolal na výsluch T. B. - predvolanie č. 1000601090/2018 zo dňa 21.03.2018. T. B. v reakcii na toto predvolanie doručil správcovi dane podanie zo dňa 03.04.2018, v ktorom poukázal na ust. § 25 ods. 2 Daňového poriadku a uviedol, že spoločnosť žalobcu pozná, dodával žalobcovi v rozhodnom období mäso a mäsové výrobky, obchody sa zrealizovali, tovar bol vždy riadne dodaný a bolo zaň riadne zaplatené. Uviedol, že to je všetko, čo vie k veci v súčasnej dobe uviesť. Ďalej uviedol, že využíva svoje zákonné právo v zmysle § 25 ods. 2 Daňového poriadku odoprieť výpoveď a k veci nebude vypovedať z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v podaní nepravdivej svedeckej výpovede, nakoľko už nedisponuje účtovnými dokladmi spoločnosti JKMAS, spol. s r.o. Následne správca dane predvolaním č. 100931358/2018 zo dňa 11.05.2018 opätovne predvolal T. B. na výsluch na deň 14.06.2018. Žalobca bol o výsluchu upovedomený a výsluchu sa nezúčastnil. Na výsluchu T. B. opätovne uviedol, že využíva zákonné právo v zmysle § 25 ods. 2 Daňového poriadku a odopiera výpoveď z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania pre podanie nepravdivej výpovede, keďže nemá k dispozícii účtovné doklady spoločnosti JKMAS, s.r.o. Na otázku správcu dane, kde sa nachádzajú účtovné doklady, T. B. odpovedal, že si ich prebral nový majiteľ spoločnosti. Na otázku, kto je novým majiteľom spoločnosti uviedol, že nevie, treba sa pozrieť do obchodného registra a on predal obchodný podiel pánovi P..

63. Z uvedených skutočností nemožno vyvodiť záver, že by výpoveďou svedka T. B. bolo preukázané dodanie tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. žalobcovi v zdaňovacom období november 2017 a že by daňové orgány pochybili pri vyhodnocovaní tejto svedeckej výpovede. T. B. len všeobecne potvrdil dodanie tovaru, pričom navyše v písomnom vyjadrení uviedol, že dodal žalobcovi mäso a mäsové výrobky a predmetom dodania malo byť len mäso (podľa predloženej faktúry). Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, uviedol len, že žalobcu pozná, dodal mu mäso a mäsové výrobky a za tovar bolo riadne zaplatené, nevypovedal nič konkrétne a odoprel vypovedať z obavy, že by si mohol privodiť trestné stíhanie. Ide len o všeobecné potvrdenie deklarovaného dodania tovaru, bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov, navyše osobou, ktorá mala byť priamo zainteresovaná na deklarovanej obchodnej transakcii. Nebolo úlohou daňových orgánov vyvodzovať voči T. B. zodpovednosť za nepravdivú a neúplnú výpoveď, pretože svedok práve odoprel výpoveď podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku, čo bolo jeho oprávnením. Využitie práva na odopretie výpovede predstavuje prekážku pre daňové orgány, aby vyvodzovali zodpovednosť voči T. B. za rozsah a obsah jeho výpovede. Vyhodnotenie výpovede T. B. daňovými orgánmi v tom smere, že jeho výpoveďou nebolo preukázané deklarované dodanie tovaru, bolo preto správne a súvisiace žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné.

64. Žalobca namietal, že zistenia týkajúce sa spoločnosti ALICIA s.r.o. sú bezpredmetné, pretože s nárokom žalobcu na odpočítanie dane nesúvisia, žalobca s touto spoločnosťou neobchodoval, a preto

skutočnosť, či konateľka spoločnosti ALICIA, s.r.o. má doklady spoločnosti JKMAS, s.r.o. alebo nie, nie je pre žalobcu podstatná.

65. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa spoločnosti JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. T.. S. v telefonickom rozhovore dňa 01.06.2018 uviedla, že spoločnosť JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. bola predaná na základe zmluvy o predaji podniku a doklady boli odovzdané novej spoločnosti, pričom zmluvu o predaji podniku nemá. Súhlasila s tým, že zmluvu predloží 14.06.2018 pri výsluchu T. B.. Dňa 19.06.2018 T.. S. predložila nesúvisiacu zmluvu o predaji podniku uzavretú medzi spoločnosťou Lusch, s.r.o. a ALICIA, s.r.o. a preberací protokol ako prílohu tejto zmluvy. Na dopyt správcu dane, že nežiadal zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou Lusch, s.r.o. a ALICIA, s.r.o., ale zmluvu o predaji podniku spoločnosti Luschnir, s.r.o. (predtým JKMAS, s.r.o.), T.. S. uviedla, že v priloženom protokole zmluvy uzavretej medzi spoločnosťami Lusch, s.r.o. a ALICIA, s.r.o. je uvedené, že spoločnosť Lusch, s.r.o. odovzdáva spoločnosti ALICIA, s.r.o. aj zmluvu o predaji podniku uzavretú medzi spoločnosťou Luschnir, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Lusch, s.r.o. ako nadobúdateľom a kompletné účtovné doklady spoločnosti Luschnir, s.r.o./JKMAS, s.r.o. boli odovzdané spoločnosti Lusch, s.r.o. ako nadobúdateľovi v zmysle preberacieho protokolu zo dňa 16.04.2018. Výzvou zo 04.07.2018 správca dane vyzval T.. S. na predloženie zmluvy o predaji podniku uzatvorenej medzi spoločnosťou JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. a Lusch, s.r.o. a na predloženie preberacieho protokolu. Keďže T.. S. na výzvu nereagovala, správca dane ju kontaktoval telefonicky dňa 31.07.2018, kedy oznámila, že zmluvu nemohla doručiť, lebo sa ju nepodarilo získať od klienta a uviedla, že zmluvu o predaji podniku medzi spoločnosťou JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. a Lusch, s.r.o. spolu s preberacím protokolom by mal mať posledný konateľ spoločnosti JKMAS, s.r.o./ Luschnir, s.r.o. A. P..

66. Výzvou zo dňa 01.08.2018 bol A. P. vyzvaný na predloženie zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi spoločnosťou JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. a spoločnosťou Lusch, s.r.o. a preberacieho protokolu k tejto zmluve. Následne dňa 08.08.2018 bola doručená zmluva o predaji podniku uzavretá medzi spoločnosťou Luschnir, s.r.o./JKMAS, s.r.o. v zastúpení A. P. a spoločnosťou Lusch, s.r.o. v zastúpení taktiež A. P., a preberací protokol, v zmysle ktorého spoločnosť Luschnir, s.r.o. odovzdala daňové a účtovné doklady za obdobie do 16.04.2018 spoločnosti Lusch, s.r.o. Správca dane upozornil, že do obchodného registra neboli na základe zmluvy o predaji podniku premietnuté zmeny. Zo zmluvy o predaji podniku, uzavretej medzi spoločnosťou Lusch, s.r.o. a spoločnosťou ALICIA, s.r.o., vyplynulo, že spoločnosť Lusch, s.r.o. v zastúpení A. P. ako predávajúci predala podnik a boli prevedené práva a povinnosti, aktíva a pasíva podnikania, pohľadávky a záväzky, veci, majetkové hodnoty a iné slúžiace k prevádzkovaniu podniku a výkonu podnikateľskej činnosti, spoločnosti ALICIA, s.r.o. ako nadobúdateľovi. Následne bola dňa 23.08.2018 vypočutá T. Y. - konateľka spoločnosti ALICIA, s.r.o., ktorá pri výsluchu uviedla, že neprevzala účtovné, daňové a iné doklady spoločnosti Luschnir, s.r.o./JKMAS, s.r.o. za obdobie od 11.09.2004 do 14.12.2017, že sa stala konateľkou spoločnosti ALICIA s.r.o. tak, že v parčíku v Novej Dubnici prišli dvaja páni na odporúčanie ďalších bezdomovcov a oslovili ju, aby sa stala konateľkou, odviezli ju k notárovi, kde podpísala nejaké papiere a dostala za to 120,- Eur, nevedela čo podpísala, nemala skúsenosti s vedením obchodnej spoločnosti, nevedela, kde má spoločnosť ALICIA, s.r.o. sídlo a nevykonávala v mene tejto spoločnosti žiadnu činnosť.

67. Správca dane je oprávnený preverovať deklarované dodanie tovaru u deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, a aj u jeho subdodávateľov. Žalobca predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o deklarovanom dodaní tovaru a správca dane za účelom preverenia žalobcom tvrdených a preukazovaných skutočností preveroval dodanie tovaru u priameho deklarovaného dodávateľa, ktorého prokurista T. B. (oprávnený konať za deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o. v zdaňovacom období november 2017) len všeobecne potvrdil dodanie tovaru a odoprel vypovedať pre to, že nemá k dispozícii účtové doklady spoločnosti JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. Pri následnom preverovaní správca dane následne zistil, že malo dôjsť k predajom podniku (u spoločnosti JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. a následne aj u spoločnosti Lusch, s.r.o.), preto bolo logické vykonanie ďalších úkonov za účelom preverenia dodania tovaru deklarovaným dodávateľom, keď sa správca dane snažil zabezpečiť účtovné a iné doklady od spoločnosti, ktorej mal deklarovaný dodávateľ predať podnik - od spoločnosti Lusch, s.r.o. a následne od spoločnosti ALICIA, s.r.o., ktorej mal byť predaný podnik od spoločnosti Lusch, s.r.o., a ktorej mali byť odovzdané aj doklady od deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o. /Luschnir, s.r.o. Napriek vykonaným početným úkonom sa nepodarilo zabezpečiť účtovné doklady. Aj keď spoločnosť ALICIA, s.r.o. nebola priamo zainteresovaná na dodaní tovaru, bolo zistené, že táto spoločnosť mala

disponovať účtovnými a inými dokladmi deklarovaného dodávateľa, preto bolo logické, keď správca dane realizoval úkony až vo vzťahu k tejto spoločnosti. Skutočnosti zistené pri preverovaní žalobcom deklarovaného dodania tovaru v tomto smere preto správca dane aj žalovaný vyhodnotili pri posudzovaní splnenia podmienok pre odpočet DPH stanovených v zákone o DPH. Samy o sebe by tieto skutočnosti, týkajúce sa spoločnosti ALICIA, s.r.o., nepostačovali ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočet DPH, avšak rozhodnutia neboli založené len na týchto skutočnostiach, týkajúcich sa spoločnosti ALICIA, s.r.o., ktorá mala disponovať účtovnými dokladmi deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. Tieto zistené skutočnosti boli vyhodnocované komplexne, v súvislostiach aj s inými zistenými skutočnosťami, vo vzťahu k prevereniu deklarovaného dodania tovaru. Keďže spoločnosť ALICIA, s.r.o. je spoločnosťou, u ktorej sa mali nachádzať účtovné a iné doklady deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. a daňové orgány sú oprávnené vykonať preverenie deklarovaného dodania tovaru aj u deklarovaného dodávateľa, nemožno potom skutočnosti zistené u spoločnosti ALICIA, s.r.o. označiť ako bezpredmetné. Ide o skutočnosti, ktoré v spojení s inými zistenými skutočnosťami poskytujú obraz o celkovej deklarovanej obchodnej transakcii, v súvislosti s ktorou si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane.

68. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas so závermi daňových orgánov o tom, že si nepreveril svojho obchodného partnera, pričom išlo o jednorazový obchod. Namietal, že si preveruje svojich obchodných partnerov z jemu dostupných zdrojov a skúma vždy aktuálne situáciu obchodného partnera, pričom sa snaží predvídať aj budúcu finančnú a platobnú situáciu obchodného partnera.

69. Ani tieto žalobné námietky nepovažuje správny súd za dôvodné. Žalovaný na strane 28 svojho rozhodnutia - časť odôvodnenia, na ktorú poukazuje žalobca v správnej žalobe, uviedol, že žalobca si dostatočne nepreveril svojho obchodného partnera napriek tomu, že išlo o jednorazový obchod, že deklarovaný dodávateľ JKMAS, s.r.o. nemal v dotknutom období november 2017 ustanovených konateľov, že si nepreveril, či je spoločnosť JKMAS, s.r.o. kontaktnou spoločnosťou a nepreveril si s kým obchody s mäsom realizoval. Uviedol, že takýto postup odporuje bežným obchodným zvyklostiam a že znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku, a že výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedaný za dôsledky svojich rozhodnutí.

70. Podľa správneho súdu záverom daňových orgánov o tom, že žalobca si nedostatočne preveril svojho obchodného partnera, nemožno nič vyčítať. Je nespornou skutočnosťou, že spoločnosť JKMAS, s.r.o. nemala v dotknutom období november 2017 ustanoveného konateľa, že žalobca a ani jeho zamestnanci, ktorí mali obstarávať nákup tovaru, nič konkrétne o tejto spoločnosti deklarovaného dodávateľa nevedeli, a žalobca nepredniesol žiadne konkrétne informácie a skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodávateľa. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 08.10.2019), v zmysle ktorých je uskutočňovanie zdaniteľných plnení ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale je právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi. V tejto súvislosti potom obstoja aj vyššie uvedené závery daňových orgánov. Žalobca ako registrovaný platiteľ DPH si mal byť vedomý rozsahu, v akom je potrebné preukazovať splnenie podmienok pre odpočítanie DPH stanovených v zákone o DPH. Daňové orgány nevyžadovali od žalobcu znalosť takých skutočností, ktoré by pri primeranej obozretnosti v obchodnom styku nemohol o svojom obchodnom partnerovi mať. Žalobca na rozporovanie vyššieho uvedených záverov daňových orgánov uviedol, že si obchodných partnerov preveruje z obchodného registra a z portálu finstat. Skutočnosti, ktorých neznalosť daňové orgány žalobcovi vytýkali, neboli ale takými skutočnosťami, ktoré by bolo možné zistiť len na základe lustrácií v dostupných registroch a databázach (okrem tej skutočnosti, že spoločnosť deklarovaného dodávateľa nemala ustanovených konateľov), ale išlo o skutočnosti týkajúce sa bezprostrednej komunikácie s obchodným partnerom, dojednávania obchodu, zisťovanie garancie dodania tovaru, jeho pôvodu a pod.

71. Pokiaľ žalobca namietal, že argument, že spoločnosť JKMAS, s.r.o. nemala v novembri 2017 konateľov, nemôže obstáť, k tomu je potrebné uviesť, že táto skutočnosť by sama o sebe na spochybnenie deklarovaného dodania tovaru nepostačovala. Táto zistená skutočnosť bola ale daňovými

orgánmi vyhodnocovaná komplexne v spojení s inými skutočnosťami, ktoré boli zistené a poskytovali určitý obraz o celej deklarovanej obchodnej transakcii, v súvislosti s ktorou si žalobca uplatňoval nárok na odpočítanie DPH. Je pravdou, že za spoločnosť JKMAS, s.r.o. bol v novembri 2017 oprávnený konať prokurista Jaroslav Košík, podstatné k preukázaniu dodania tovaru ale je, že táto osoba len všeobecne potvrdila dodanie tovaru a odmietla vypovedať z dôvodov podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku. Zo strany deklarovaného dodávateľa teda neboli uvedené žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom obchode a neboli predložené ani nijaké dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť reálnosť deklarovanej obchodnej transakcie v tom smere, že tovar žalobcovi dodal deklarovaný dodávateľ JKMAS, s.r.o.

72. Žalobca ďalej namietal tvrdenie žalovaného obsiahnuté na strane 28 preskúmavaného rozhodnutia, že v konaní bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR, pričom zistené skutočnosti mali poukazovať na vytvorenie umelého mechanizmu obchodovania, ktorého cieľom bolo získanie daňovej výhody na strane žalobcu. Podľa žalobcu daňové orgány neuviedli skutočnosti, na základe ktorých dospeli k záveru o vytvorení umelého reťazca. Žalovaný neuviedol, že žalobca sa zúčastnil daňového podvodu, ale nepriamo ho z tejto účasti obviňuje.

73. K týmto žalobným námietkam je potrebné uviesť, že je pravdou, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného sa objavuje konštatovanie, že došlo k vytvoreniu umelého mechanizmu obchodovania s cieľom získania daňovej výhody u žalobcu, čo by mohlo nasvedčovať tomu, že dôvodom neuznania odpočítania DPH bola účasť na podvode alebo na zneužití práva. Z konečných záverov preskúmavaných rozhodnutí je však zrejmé, že daňové orgány neuznali právo na odpočítanie dane preto, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie DPH stanovené v zákone o DPH, konkrétne, že nebolo preukázané, že tovar žalobcovi dodal deklarovaný dodávateľ. Aj keď sa v preskúmavanom rozhodnutí vyskytuje konštatovanie o umelo vytvorenom reťazci a daňovej výhode, nespôsobuje to podľa správneho súdu zmätočnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktoré je spolu s prvostupňovým rozhodnutím založené na tom závere, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH, pretože nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom. Daňové orgány nespochybnili, že tovar existoval, ale spochybnili „pohyb“ tovaru tak, ako bol deklarovaný na žalobcom predložených dokladoch a tým aj to, že tovar žalobcovi dodal deklarovaný dodávateľ.

74. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že svedomite a čestne plní svoje povinnosti a že sa daňového podvodu nezúčastnil, pričom daňové orgány by mu v súvislosti s účasťou na podvode museli preukázať úmysel, tieto námietky nie sú relevantné. Žalobcovi nebolo uznané právo na odpočítanie dane preto, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených v zákone o DPH, konkrétne že nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. Daňové orgány nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že by žalobcovi neuznali odpočítanie DPH pre to, že by bol účastný podvodného konania, resp. sa sám podvodného konania dopustil. Aj keď rozhodnutie žalovaného obsahuje argumentáciu o umelo vytvorenom reťazci obchodovania a získaní daňovej výhody, ide o čiastkový hodnotiaci úsudok obsiahnutý v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, s ktorým sa správny súd vysporiadal v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

75. Žalobca v ďalšej časti správnej žaloby poukazoval na vybrané časti rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 21.04.2010 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.09.2019, týkajúce sa preukazovania účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Závery týchto rozhodnutí sa týkajú tých prípadov, kedy daňové orgány neuznajú právo na odpočet dane z dôvodu, že sa daňový subjekt zúčastnil konania poznačeného podvodom vo vzťahu k DPH. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že za správny považoval záver rozhodnutia správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti splnenie zákonnej podmienky vyplývajúcej z § 49 ods. 1 zákona o DPH, t. j. že tovar na základe dodávateľskej faktúry dodal práve dodávateľ uvedený na tejto faktúre. Preto námietky a argumentácia prednesené v správnej žalobe o tom, že daňové orgány boli povinné preukázať žalobcovi účasť na podvode a súvisiaci úmysel nesmerujú proti dôvodom rozhodnutia.

76. Žalobca v ďalšej časti správnej žaloby uviedol, že namieta záver žalovaného týkajúci sa výpovedí konateľky B. K., T. U. a I.. J. Q., ktorí podľa názoru žalovaného neuviedli žiadne skutočnosti k obchodu so spoločnosťou JKMAS, s.r.o., ktoré by zmenili záver správcu dane. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede konateľky B. K.alobca uviedol, že v podanom odvolaní poukázal na to, že správca dane z výpovede

účelovo vytrhol z kontextu jej odpovede na otázky správcu dane, ktoré následne použil na podporu svojich údajných pochybností. Poukázal ďalej na to, že konateľka na ústnom pojednávaní 04.04.2018 uviedla, že objednávku tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. neriešila, ale objednávky mali na starosti nákupcovia - zamestnanci, ktorí riešili súvisiacu agendu. Ďalej uviedol, že za účelom vysvetlenia nezrovnalosti žalobca navrhol výsluch svedka T. U., ktorý je na pracovnej pozícii nákupcu, a tento podrobne vysvetlil celý postup a priebeh konkrétneho objednávania tovaru, čo správca dane v rozhodnutí opomenul a nevzal do úvahy.

77. Uvedené žalobné námietky sú nedôvodné. Žalobca predniesol žalobnú námietku týkajúcu sa vyhodnotenia výpovede konateľky žalobcu B. K. tak, že len všeobecne namieta záver, že výpoveď tejto konateľky bola nesprávne vyhodnotená, keď žalovaný uviedol, že neuviedla žiadne skutočnosti k obchodu so spoločnosťou JKMAS, s.r.o. Žalobca neuviedol konkrétne, v čom hodnotenie žalovaného vykazuje chybu a čo konkrétne malo byť výpoveďou konateľky Kataríny K. preukázané. Samotný žalobca poukazuje v správnej žalobe na to, že konateľka žalobcu na ústnom pojednávaní uviedla, že objednávku tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. neriešila, ale objednávky mali na starosti príslušní zamestnanci žalobcu, čím aj žalobca potvrdzuje, že konateľka nevypovedala nič konkrétne o deklarovanom dodaní tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. a o deklarovanom dodávateľovi JKMAS, s.r.o. Z výpovede konateľky žalobcu zo dňa 04.04.2018 vyplýva, že spoločnosť JKMAS, s.r.o. nekontaktovala, že nákupcovia tovaru robia tieto obchody a nevedela ani uviesť, od kedy nakupovali tovar od tejto spoločnosti, uviedla, že to mala na starosti I.. Q.. Vypovedala, že s nikým zo spoločnosti JKMAS, s.r.o. nejednala, nevedela, či bola s týmto dodávateľom uzavretá zmluva, nevedela presne uviesť akým spôsobom sa objednával tovar od tohto deklarovaného dodávateľa, uviedla, že prepravu mal zabezpečovať dodávateľ podľa medzinárodného nákladného listu, ktorý bol predložený, uviedla, že nevie kde bolo miesto nakládky a vykládka mala byť v ich priestoroch s tým, že tovar mal prevziať skladník A. W., ktorý nahrával aj príjem tovaru. Uviedla tiež, že nevie uviesť pôvod tovaru, podľa medzinárodného nákladného listu je pôvod tovaru Brazília a len prvý nadobúdateľ z členského štátu EÚ alebo tretieho štátu je povinný nahlásiť štátnej veterinárnej a potravinovej správe pôvod tovaru. Konateľka žalobcu B. K.alej pri výsluchu dňa 04.12.2018 taktiež nevedela uviesť žiadne konkrétne skutočnosti o spolupráci spoločnosti žalobcu so spoločnosťou JKMAS, s.r.o., ani k preverovaniu kvality a pôvodu dodaného tovaru, pričom uviedla, že to preverovali nákupcovia. Z obsahu uvedenej výpovede podľa správneho súdu vyplýva, že sú správne závery žalovaného, keď uviedol, že konateľka žalobcu B. K. neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali deklarovaného dodania tovaru od deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o., a nie je potom zrejmé, zo žalobcom formulovanej žalobnej námietky, čo vo vyhodnotení výpovede konateľky daňovými orgánmi malo byť nesprávne.

78. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že zamestnanec žalobcu T. U. podrobne vysvetlil celý postup a priebeh konkrétneho objednávania tovaru a toto nebolo vzaté do úvahy, vo vzťahu k výpovedi tohto svedka je potrebné uviesť, že tento zamestnanec žalobcu bol vypočutý ako svedok 04.03.2020 a uviedol, že pracuje na pracovnej pozícii samostatný nákupca a jeho povinnosťou je sledovať množstvo tvaru na sklade a následne robiť objednávky tovaru, sledovať kde sú najlepšie ceny a dohodnúť podmienky prepravy. Uviedol, že v novembri 2017 mal tú istú náplň práce, avšak uviedol aj to, že jeho náplňou bolo objednávať kuracie prsia z firiem so sídlom v SR a ostatné kuracie prsia aj zo zahraničia objednávala v tom čase vedúca nákupného oddelenia pani Q., pričom ak sa jednalo o kuracie prsia z Brazílie, ale boli od slovenskej firmy, aj tie objednávala pani Q.. Svedok ďalej popísal mechanizmus objednávania a prijatia tovaru, avšak išlo o také skutočnosti, z ktorých vyplynulo, ako sa vo všeobecnosti realizuje objednanie a príjem tovaru v spoločnosti žalobcu. Tento svedok nevypovedal žiadne konkrétne skutočnosti o preverovanom deklarovanom dodaní tovaru, nakoľko z jeho výpovede je zrejmé, že pokiaľ išlo o nákup kuracích pŕs s pôvodom v Brazílii, v dojednávaní týchto obchodov nebol vôbec zainteresovaný, ale mala to na starostil Ing. Q.. Nie je zrejmé, v čom by mala byť aj výpoveď tohto svedka daňovými orgánmi nesprávne vyhodnotená.

79. Neboli zistené ani nedostatky v procese výsluchu I.. J. Q. - bývalej zamestnankyne žalobcu, ktorá mala realizovať nákupy tovaru - mäsa s pôvodom v Brazílii. Konateľka žalobcu ako štatutárny orgán neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru a odkázala na to, že dojednávanie objednávok majú a mali na starosti príslušní zamestnanci - nákupcovia. I.. J. Q. pri výsluchu dňa 20.06.2018 uviedla, že u žalobcu bola zamestnaná do 31.03.2018 ako manažér nákupu a kvality, pričom sledovala optimálne zásoby tovaru a riešila dopĺňanie zásob tovaru do skladu, mala na starosti certifikáciu kvality ISO. Uviedla, že stabilné objednávky riešil pán U.. Ona dodávateľov

kontaktovala e-mailom, dala si vypracovať cenové ponuky, vybrala najvýhodnejšiu ponuku, a potom predniesla ponuky vždy v pondelok na porade vedenia, kde nákupy odsúhlasoval konateľ spoločnosti pán K.. Nových dodávateľov preverovala konateľka pani B. K. cez rôzne databázy. I.. Q. uviedla, že o nákupoch nerozhodovala samostatne, vždy nákupy schvaľovalo vedenie a konateľka B. K. vedela o každom obchode, lebo pripravovala finančné prostriedky. Konkrétne si deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o. I.. Q. nepamätala.

80. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice o výsluchu svedkyne neboli zistené pochybenia správcu dane pri formulovaní a kladení otázok bývalej zamestnankyni žalobcu I.. J. Q.. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca bol o výsluchu tohto svedka upovedomený a tohto výsluchu sa nezúčastnil. Bolo oprávnením žalobcu zúčastniť sa výsluchu a položiť svedkyni otázky, žalobca však toto svoje právo v administratívnom konaní nevyužil. Z obsahu výpovede svedkyne nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru, nakoľko si svedkyňa už na deklarovaného dodávateľa nepamätala. Konateľka žalobcu uviedla, že obstarávanie objednávok aj preverovanie kvality mala na starosti zamestnankyňa I.. J. Q., ktorá ale nemala samostatnú rozhodovaciu právomoc a konkrétnych dodávateľov si schvaľovali konatelia, konkrétne nových dodávateľov konateľka B. K. mala aj preverovať. Daňové orgány vyhodnotili vykonaný dôkaz správne, teda vyvodili z neho správne zistenia, že bývalá zamestnankyňa žalobcu nič konkrétne o deklarovanom dodaní tovaru nevypovedala a z jej výpovede neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali deklarovanému dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou JKMAS, s.r.o. Takýmto vyhodnotením svedeckej výpovede nebola na ťarchu žalobcu pričítaná nevedomosť jeho zamestnankyne. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno predovšetkým zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, ktorý mal povinnosť obstarať si dostatočné množstvo presvedčivých dôkazov o tom, že mu tovar dodal deklarovaný dodávateľ.

81. Žalobca namietal, že daňové orgány poukázali na to, že ani jedna zo spoločností JKMAS, s.r.o./ Luschnir s.r.o., D.D.S., spol. s r.o. a TARGET MARKETING, s.r.o. nepredložili správcovi dane k preverovaniu žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali reálne uskutočnenie obchodu a poukázal pritom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.08.2010 s tým, že sa jedná o obchodné procesy spoločností na inom stupni obchodu, ktoré s deklarovaným obchodom nesúvisia.

82. K tejto námietke správny súd uvádza, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že správca dane je pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočet DPH oprávnený vykonávať zisťovanie u deklarovaného dodávateľa, ako aj subdodávateľov, teda v rámci celého deklarovaného dodávateľského reťazca. Preto bol správny postup správcu dane, keď zisťoval relevantné skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodania tovaru, resp. ich preveroval u spoločnosti JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o., ktorá bola priamym deklarovaným dodávateľom, ďalej aj u spoločnosti D.D.S. spol. s r.o., ktorá mala tovar dodať spoločnosti JKMAS, s.r.o. a u spoločnosti TARGET MARKETING s.r.o., ktorá mala tovar dodať spoločnosti D.D.S. spol. s r.o., a ktorá bola zároveň uvedená ako odberateľ tovaru na CMR - medzinárodnom nákladnom liste predloženom žalobcom. Ani u jednej z týchto spoločností neboli zistené také skutočnosti, podložené dôkazmi, ktoré by potvrdzovali deklarované dodanie tovaru. Nepredloženie dôkazov zo strany dodávateľských spoločností nemôže byť samo o sebe dôvodom pre neuznanie odpočítania dane, teda nemôže byť samo o sebe na ťarchu daňového subjektu. Pokiaľ ale v zistenom deklarovanom dodávateľskom reťazci nie je zistená žiadna taká skutočnosť, ktorá by potvrdzovala deklarované dodanie tovaru, nemožno z toho vyvodiť iný záver ako ten, že preverovaním správcu dane, vykonaným u deklarovaného dodávateľa a subdodávateľov, sa deklarované dodanie tovaru nepotvrdilo. Je nesporná argumentácia uvedená v rozsudku Najvyššieho súdu SR, že daňový subjekt nemá žiadne zákonom priznané právne prostriedky, ktoré by mu umožňovali sledovať procesy u jeho dodávateľov. Žalobca ale ním predloženými dôkazmi v tejto veci nepreukázal, že tovar mu dodal deklarovaný dodávateľ, a ani pri preverovaní zisteného obchodného reťazca neboli zistené také skutočnosti, ktoré by reálnemu dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom nasvedčovali. Daňové orgány od žalobcu nežiadali predloženie takých dôkazov, ktoré by sa týkali jeho dodávateľa a subdodávateľov, teda také dôkazy, ktoré by si nemohol obstarať žalobca. Žalobca predloženými dokladmi nepreukázal reálne dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. Na faktúre je ako dodávateľ uvedená spoločnosť JKMAS, s.r.o., na medzinárodnom nákladnom liste je ako odberateľ od dodávateľa A. Y. uvedená spoločnosť TARGET MARKETING, s.r.o. a ako príjemca je uvedená spoločnosť CHRIEN, s.r.o. - žalobca. Medzinárodný nákladný list nepreukazuje, že išlo o dodanie tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. Tovar nie je vo faktúre a v ostatných žalobcom predložených dokladoch dostatočne identifikovaný napr.

číslom šarže, ktorá by identifikovala tovar nezameniteľným spôsobom. Bývalá zamestnankyňa žalobcu I.. J. Q., ktorá mala mať na starosti objednanie tovaru, uviedla, že väčšie obchody boli viactonové, čiže kamiónové a väčšinou sa platilo po vykládke. V prejednávanej veci mala byť úhrada vykonaná vopred. Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva nezameniteľná identifikácia tovaru tak, aby s ohľadom na charakter tohto tovaru bol vysledovateľný jeho pôvod a tým aj jeho pohyb. Konateľka žalobcu B. K. neposkytla žiadne konkrétne informácie o deklarovanom dodaní tovaru a odkázala na zamestnankyňu I.. J. Q., ktorá ale taktiež ku deklarovanému dodaniu tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. nič konkrétne neuviedla. Konateľka uviedla, že skladníci a nákupcovia preverujú kvalitu tovaru. Z výpovede I.. J. Q. - nákupca nevyplýva, že by preverovala kvalitu, pričom ona mala obstarať nákup tohto tovaru. I.. Q. uviedla, že dodávateľ mal k tovaru priložiť certifikát, ktorý by preukázal, že tovar prešiel kontrolou na potravinovej a veterinárnej správe, avšak žalobca žiadne certifikáty nepredložil, ani bližšie o nich nič neuviedol. K preverovaniu kvality skladník L. T. uviedol, že preverujú aj kvalitu tovaru, avšak na otázku správcu dane ako sa konkrétne preveruje kvalita uviedol, že vzorka tovaru sa neodoberá, ale že vzorky odoberajú colníci, o čom svedčí aj to, že niektorý z balíkov býva narušený. Pri vymenovaní dokladov preberaných pri prebratí tovaru vymenoval faktúru, prípadne dodací list a medzinárodný nákladný list - CMR pri dodaní tovaru zo zahraničia, neuviedol, že by boli odovzdávané aj certifikáty o kvalite, čo uviedla I.. Q.. Rovnako sa vyjadril aj skladník A. W. a to, že preveroval kvalitu vizuálne a kontroloval teplotu tovaru a váhu. Taktiež uviedol, že boli zo strany dodávateľov predkladané faktúry, prípadne dodací list, a pri dodaní zo zahraničia CMR, potvrdil pravosť podpisu na predloženej CMR. Tento bývalý zamestnanec žalobcu zároveň uviedol, že o skutočnosti, že tovar je dodaný konkrétnym dodávateľom, vedeli podľa údajov na príjmovom doklade a na faktúre, prípadne že už vedel časom rozoznať dodávateľov podľa balení. Ďalej ešte svedok A. W. uviedol, že nákupcovia mali deň dopredu vystaviť príjemku na tovar, ktorý mal byť dodaný, na ktorom malo byť uvedené aký tovar mal prísť do skladu - kód a množstvo tovaru. V prípade dodávateľa JKMAS, s.r.o./Luschnir s.r.o. je na príjemke uvedené : položka 01 a v rámci špecifikácie a názvu: č. 572 (je to aj číslo uvedené na objednávke), pričom na faktúre, ktorá mala slúžiť aj ako dodací list, je uvedený kód položky 000032. Na CMR doklade je ako bližší údaj uvedené „exp 15.02.2019“. Na všetkých dokladoch je zhodne uvedené, že ide o kuracie prsia solené AVIA. Zo žalobcom predložených dokladov podľa správneho súdu nevyplýva dostatočná a nezameniteľná identifikácia tovaru. Preverovaním deklarovaného dodania tovaru podľa predloženej CMR bolo zistené, že preprava mala byť poľským dodávateľom PHU ZUZANEX A. Y. vykonaná 13.11.2017 o 11.34 hod., teda skôr ako je údaj uvedený na faktúre, ktorá mala zároveň slúžiť ako dodací list. Predložené doklady nie sú jednoznačné a nebola potvrdená ani preprava tovaru tak ako je deklarovaná v predloženom medzinárodnom nákladnom liste. Vypočutí svedkovia a konateľka žalobcu sa vyjadrili skôr vo všeobecnej rovine - teda k tomu, ako prebiehalo resp. prebieha objednávanie a prijímanie tovaru u žalobcu, a aj to nie celkom jednoznačne. Neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by vypovedali o deklarovanom dodaní tovaru. Podľa faktúry, dokladu CMR a likvidačného listu mal byť tovar dodaný žalobcovi 14.11.2017, podľa príjemky na sklad bol tovar prijatý na sklad už 13.11.2017, úhrada mala byť vykonaná 13.11.2017, a aj podľa údajov poskytnutých od Národnej diaľničnej spoločnosti mala byť preprava vykonaná 13.11.2017. Žalobca teda predloženými dokladmi bez pochybnosti nepreukázal, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre.

83. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi daňových orgánov týkajúcich sa ohlasovacej povinnosti dovozu zásielky živočíšneho pôvodu z iného členského štátu. Meritórne vyhodnotenie tejto nastolenej otázky - koho zaťažovala povinnosť ohlásenia zásielky, presahuje podľa správneho súdu rámec tohto súdneho konania. Správne poukázal žalobca aj na závery súvisiacej judikatúry Najvyššieho súdu SR, že nesplnenie povinnosti podľa predpisov potravinového práva nemá za následok nepreukázanie splnenia podmienok pre odpočet DPH stanovených v zákone o DPH. Nemožno ale opomenúť, že pokiaľ sú pri určitom tovare, ako je aj tovar živočíšneho pôvodu - mäso, osobitnými predpismi stanovené povinnosti, výsledkom plnenia ktorých je evidencia informácií o tovare v osobitných databázach, takéto skutočnosti - ktoré sú výsledkom aplikácie osobitných právnych predpisov a sú zistiteľné z databáz vedených príslušnými orgánmi s právomocou v danej oblasti, môžu objasňovať deklarovanú obchodnú transakciu aj pre účely daňové. Nesplnenie ohlasovacej povinnosti na Štátnej potravinovej a veterinárnej správe nie je dôkazom o tom, že deklarovaný obchod neprebehol, a aj pri nenahlásení tovaru mohol žalobca preukázať, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Naopak splnenie ohlasovacej povinnosti by v kontexte s inými dôkazmi mohlo mať výpovednú hodnotu. V prejednávanej veci bolo zistené, že tovar na Regionálnej potravinovej a veterinárnej správe nenahlásil nikto z celého článku zisteného obchodného reťazca, čo vnáša pochybnosť do žalobcom deklarovaného dodania tovaru deklarovaným dodávateľom.

84. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že Regionálna potravinová a veterinárna správa Zvolen vykonáva u neho pravidelné kontroly 1- až 2-krát mesačne, zamerané na kontrolu kvality, pôvodu tovaru, jeho uskladnenia a sprievodných dokladov s tým, že z každej kontroly je vyhotovený úradný zápis. Žalobca v tomto smere ale neprodukoval žiadne dôkazy a nepredložil žiadne konkrétne záznamy. Správca dane preveroval skutočnosti o tom, či príchod tovaru z iného členského štátu bol ohlásený - čo by mohlo mať výpovednú hodnotu k deklarovanému dodaniu tovaru, a bolo zistené, že ohlásenie nebolo realizované. Ak by podľa žalobcu bolo možné zo záznamov na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe zistiť relevantné skutočnosti k deklarovanému dodaniu tovaru, mohol žalobca v tomto smere predkladať dôkazy. Keďže išlo o kontrolu zo strany Regionálnej potravinovej a veterinárnej správy Zvolen u žalobcu, žalobca má prístup k akýmkoľvek výstupom z kontroly u neho vykonanej, a pokiaľ tieto mohli obsahovať skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodania tovaru, mohol ich predložiť.

85. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa zdravotnej značky, je potrebné uviesť, že aj vyriešenie otázky, či tovar mal alebo nemal mať zdravotnú značku, a či prípadne zdravotná značka mala byť na sprievodných dokladoch, a či žalobca v tomto smere porušil svoje povinnosti vyplývajúce z potravinového práva, presahuje rámec tohto konania. Ako už bolo vyššie uvedené, porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov potravinového práva samo o sebe nie je dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane. Na druhej strane je ale potrebné uviesť, že ak ide o taký druh tovaru a služieb, v súvislosti s dodaním ktorých sa uplatňujú daňové nároky, bez pochyby môžu preukázaniu reálnosti obchodných transakcií prispieť aj také dôkazy - dokumentácia, ktorá je vyhotovovaná v súvislosti s plnením povinností uložených osobitnými „nedaňovými“ predpismi.

86. Podľa článku 3 bod 2, 3, 15 a 16 nariadenia č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej aj len „“); bod 2. "potravinársky podnik" znamená akýkoľvek podnik, či už pre zisk alebo nie, štátny alebo súkromný, vykonávajúci ktorúkoľvek z činností súvisiacich s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín; bod 3. "prevádzkovateľ potravinárskeho podniku" znamená fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky potravinového práva; bod 15. "vysledovateľnosť" znamená schopnosť nájsť a sledovať potraviny, krmivá, zvieratá slúžiace na produkciu potravín alebo látky, ktoré sú určené alebo o ktorých sa predpokladá, že sú určené na pridávanie do potravín alebo krmív vo všetkých etapách výroby, spracúvania a distribúcie; bod 16. "stupne výroby, spracúvania a distribúcie" znamenajú ktorýkoľvek stupeň, vrátane dovozu, od a vrátane prvovýroby potravín po a vrátane skladovania, prepravy, predaja alebo dodávky ku konečnému spotrebiteľovi a, ak je to dôležité, tiež dovoz, výrobu, skladovanie, prepravu distribúciu, predaj a dodávku krmív;

87. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 a 4 nariadenia č. 178/2002; bod 1. Vysledovateľnosť potravín, krmív, zvierat určených na produkciu potravín a akýchkoľvek látok, ktoré sú určené na pridávanie do potravín alebo krmív alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na to určené, musí sa zaviesť vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie. bod 2. Prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov musia byť schopní identifikovať akúkoľvek osobu, ktorá im dodáva potraviny, krmivo, zviera určené na produkciu potravín alebo akúkoľvek látku, ktorá je určená na pridávanie do potravín alebo krmív, alebo o ktorej sa predpokladá, že sa bude pridávať do potravín alebo krmív. S týmto cieľom musia mať takí prevádzkovatelia zavedené systémy a postupy, ktoré umožnia, aby tieto informácie boli na požiadanie sprístupnené príslušným orgánom. bod 3. Prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov musia mať zavedené systémy a postupy na identifikovanie iných podnikov, do ktorých sa dodávajú ich výrobky. Tieto informácie sa na požiadanie sprístupnia príslušným orgánom. bod 4. Potraviny alebo krmivá, ktoré sa umiestňujú na trhu alebo sa pravdepodobne budú umiestňovať na trhu v spoločenstve, musia mať vhodnú etiketu alebo označenie umožňujúce ich vysledovateľnosť prostredníctvom príslušnej dokumentácie alebo informácií v súlade s príslušnými požiadavkami konkrétnejších ustanovení.

88. Z uvedených ustanovení nariadenia je zrejmé, že aj žalobcu ako distribútora potravín zaťažuje povinnosť disponovať informáciami o pôvode potravín, s ktorými obchoduje, konkrétne s informáciami, ktoré umožnia vysledovateľnosť pôvodu a zloženia potravín. Či už ide o zdravotnú značku alebo iné informácie, ktorými by žalobca mal disponovať v zmysle požiadaviek nariadenia, žalobca v prejednávanej veci žiadnymi takýmito informáciami a dokladmi o pôvode mäsa nedisponoval. Táto skutočnosť by sama o sebe neobstála ako dôvod pre nepriznanie odpočítania DPH, ale absencia takýchto informácií a s tým súvisiacich dokladov spolu s inými zistenými skutočnosťami spochybňuje okolnosti deklarovaného dodania mäsa. Žalobca sám uvádza, že si zakladá na kvalite dodávaného tovaru, preveruje si svojich obchodných partnerov, a v tomto prípade nič konkrétne o pôvode tovaru a svojom obchodnom partnerovi neuviedol a nepreukázal.

89. Žalobca vyjadril nesúhlasil so závermi daňových orgánov o nedodaní tovaru spoločnosťou JKMAS, s.r.o. Uviedol, že predloženými dokladmi preukázal dodanie a dodanie potvrdil aj T. B..

90. Žalobcom predložené doklady nepreukazujú reálnosť deklarovaných obchodných transakcií - navyše žalobca predložil doklady, na ktorých tovar nie je dostatočne a nezameniteľne identifikovaný a navyše doklady obsahujú rôzne dátumy. Daňové orgány nepričítali žalobcovi na zodpovednosť, že iné spoločnosti sú nesúčinné. Daňové orgány sú pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočet DPH oprávnené preverovať celý dodávateľský reťazec, čo uskutočnili aj v prejednávanej veci. Skutočnosti zistené v rámci takéhoto zisťovania potom nemožno ignorovať a sú vyhodnotené jednotlivo a aj v kontexte so všetkými ostatnými zistenými skutočnosťami.

91. Stav zásob nepreukazuje dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov. Nebolo potrebné vykonávať dokazovanie u odberateľov žalobcu. Daňové orgány nespochybnili existenciu tovaru, ale spochybnili deklarované dodanie deklarovaným dodávateľom. U odberateľov žalobcu by nebolo možné zistiť také skutočnosti, ktoré by sa týkali dodania tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. Žalobca nepredniesol návrh na vykonanie dokazovania u jeho odberateľov, ktorým by bolo možné zistiť skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodania tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. Tovar nebol na faktúrach a ostatných predložených dokladoch identifikovaný šaržou alebo iným identifikátorom, ktorý by čo len teoreticky umožnil vysledovateľnosť tovaru u odberateľov žalobcu.

92. Je pravdou, že v zmysle môže kupujúci nadobudnúť vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou. Kupujúci teda môže nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru nielen v okamihu jeho dodania ( ), ale aj v okamihu, keď získa oprávnenie nakladať s prepravovanou zásielkou ( ). Preto samotná skutočnosť, že A. Y. vystavil pre spoločnosť TARGET MARKETING, s.r.o. faktúru s dátumom dodania 14.11.2017 by sama o sebe nepreukazovala, že spoločnosť TARGET MARKETING, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k tovaru až v tento deň a nemohla ho nadobudnúť aj skôr. V tomto smere je ale podstatný nesúlad údajov na žalobcom predložených dokladoch a údaje o preprave zistené v mýtnom systéme od Národnej diaľničnej spoločnosti, keď tovar mal byť žalobcovi dodaný podľa predloženého dokladu o preprave dňa 14.11.2017, ale preprava bola uskutočnená už 13.11.2017, a aj podľa príjemky na sklad bol tovar prijatý 13.11.2017. A. Y. nemohol tovar dodať spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. - prvý odberateľ v zistenom deklarovanom reťazci obchodov - dňa 14.11.2017, keď preprava k žalobcovi mala byť vykonaná už dňa 13.11.2017.

93. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že za tovar bola uskutočnená platba na účet deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o., v tomto smere je potrebné uviesť, že aj v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR táto skutočnosť sama o sebe - že za tovar bolo zaplatené, nie je dôkazom o tom, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ ide o výpoveď svedka T. B., tak táto bola správne vyhodnotená, pretože tento svedok len všeobecne potvrdil dodanie a odmietol konkrétne vypovedať, navyše išlo o osobu priamo zainteresovanú na obchode, nie o osobu svedka v pravom zmysle slova.

94. Pokiaľ žalobca namietal nevykonanie výsluchu A. P., tak len uviedol, že tento dôkaz správca dane nevykonal, a preto nemožno tvrdiť, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Daňové orgány uviedli, prečo výsluch tohto svedka nevykonali a žalobca neuvádza námietky, prečo by ich závery nemali obstáť. Daňové orgány správne uviedli, že A. P. nebol štatutárnym orgánom deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o. v čase, keď malo byť realizované deklarované dodanie tovaru. Z predložených zmlúv o predaji podniku a protokolu vyplýva, že doklady boli odovzdané za spoločnosť JKMAS, s.r.o./Luschnir, s.r.o. a

následne za spoločnosť Lusch, s.r.o. spoločnosti ALICIA, s.r.o., preto nie je zrejmé, k akým okolnostiam týkajúcim sa deklarovaného dodania tovaru, by mohol byť tento svedok vypočutý.

95. Svedok L. T. vypovedal všeobecne o zaužívanom postupe pri prijatí tovaru v spoločnosti žalobcu a neuviedol nič konkrétne o deklarovanom dodaní tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. Taktiež pokiaľ ide o výsluch svedka A. W., tento nevypovedal o konkrétnom dodaní tovaru. Uviedol, že na príjemke bol uvedený kód tovaru a dodávateľ, pričom kód tovaru nie je rovnaký na príjemke a na faktúre, teda tovar nebol identifikovaný nezameniteľným spôsobom, na doklade o preprave nebola uvedené spoločnosť JKMAS, s.r.o. Svedok T. U. sa vyjadril, že tovar s pôvodom v Brazílii neobjednával, teda ani tento svedok nevypovedal žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru od dodávateľa JKMAS, s.r.o. I.. J. Q., ktorá aj podľa vyjadrenia konateľky žalobcu B. K. objednávala tovar, nič o dodávateľovi JKMAS, s.r.o. neuviedla. Ani konateľka spoločnosti žalobcu B. K., ani bývalá zamestnankyňa I.. J. Q., neuviedli nič konkrétne o deklarovanom dodávateľovi JKMAS, s.r.o. I.. J. Q. vypovedala, že pokiaľ išlo o nových dodávateľov, tak týchto jej schvaľovalo vedenie spoločnosti. Aj svedok U. L. uviedol len všeobecné tvrdenia a nie konkrétne skutočnosti, ktoré by sa týkali deklarovaného dodania tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o.

96. Žalobca poukazuje na časti výpovedí svedkov, ale z výpovedí svedkov nevyplývali také skutočnosti, ktoré by dosvedčovali deklarované dodanie tovaru od spoločnosti JKMAS, s.r.o. Svedkovia všeobecne popísali priebeh prijatia a naskladnenia tovaru u žalobcu, ale ich výpovede samostatne a ani v kontexte s inými zistenými skutočnosťami nepreukazovali deklarované dodanie tovaru spoločnosťou JKMAS, s.r.o. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplývala jednoznačná identifikácia tovaru, ktorá by zaručovala dostatočnú identifikáciu tovaru na objednávke, príjemke, faktúre a predloženom doklade o preprave.

97. Vo vzťahu k návrhu na vypočutie svedka A. K. obstoja závery daňových orgánov, prečo nepristúpili k výsluchu konateľa. Správne poukázali daňové orgány na to, že konateľ spoločnosti, v ktorej je vykonávaná daňová kontrola, má možnosť na základe oprávnení ale aj povinností zakotvených v Daňovom poriadku, vyjadrovať sa, prednášať návrhy na vykonanie dôkazov, prekladať dôkazy. Je na štatutárnom orgáne daňového subjektu v akom rozsahu tieto oprávnenia využije. Preto obstojí záver daňových orgánov, že výsluch konateľa žalobcu A. K. nebolo potrebné vykonať, pretože sa mohol zúčastňovať ústnych pojednávaní, mohol navrhovať a prekladať dôkazy. Ak mal vedomosť o konkrétnych skutočnostiach, týkajúcich sa deklarovaného dodania tovaru, mohol tieto predniesť vo vyjadreniach zasielaných v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania alebo predložiť o nich dôkazy. Na pojednávaní pred správnym súdom sa konateľ žalobcu vyjadril a z jeho prednesu neboli zistené žiadne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru. Žalobca ani neuvádza, čo konkrétne by takýmto výsluchom malo byť zistené. Ak by aj žalovaný nesprávne uviedol, že sa žalobca resp. konateľ nevyjadril k zápisnici a konateľ by sa vyjadril, nič to nemení na závere, že výsluch A. K. nebolo potrebné vykonať a žalobca nevyvrátil správnosť argumentácie daňových orgánov, ktorú zaujali k návrhu na výsluch konateľa žalobcu A. K..

98. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa vyhodnotenia výpovede svedka Ing. Dušana Praja, tento bol konateľom deklarovaného dodávateľa D.D.S., spol. s r.o. v dotknutom zdaňovacom období november 2017. Správca dane predvolal I.. R. U. na výsluch na termín 24.04.2018 predvolaním č. 100600920/2018 zo dňa 21.03.2018 a zásielka sa vrátila nedoručená s poznámkou adresát neznámy. I.. R. U. bol opakovane predvolaný na termín 09.05.2018 predvolaním č. 100663654/2018 zo dňa 05.04.2018. Následne bolo správcovi dane dňa 07.05.2018 doručené podanie I.. R. U. zo dňa 04.05.2018 s obsahom v podstate obdobným ako bol obsah podania doručený svedkom T. B.. (prokurista deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o.). Následne bol tento svedok opätovne predvolaný na výsluch predvolaním č. 100930817/2018 zo dňa 11.05.208 na deň 14.06.2018, keď bol aj vypočutý (zápisnica č. 101152173/2018 zo dňa 14.06.2018). Pri výsluchu I.. U. zopakoval rovnaké skutočnosti ako uviedol vo svojom podaní doručenom správcovi dane dňa 07.05.2018, teda aj tento svedok (obdobne ako T. B.) len všeobecne potvrdil dodanie tovaru žalobcovi a odmietol vypovedať v zmysle § 25 ods. 2 Daňového poriadku z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania pre trestný čin krivej výpovede, keďže už nedisponoval účtovnými a inými dokladmi spoločnosti D.D.S., spol. s r.o., ktorej bol konateľom. Svedok uviedol, že spoločnosť žalobcu pozná, obchod prebehol, za tovar bolo zaplatené a v decembri 2017 predal podnik, odovzdal všetky doklady a prestal byť konateľom. V tomto prípade, rovnako ako v prípade vyhodnotenia výpovede T. B., postupovali daňové orgány správne, keď uviedli, že tento svedok len všeobecne potvrdil dodanie tovaru a ku konkrétnym otázkam odmietol

vypovedať. Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, uviedol len, že so spoločnosťou žalobcu bol v obchodno-právnom vzťahu, dodal mu mäso a za tovar bolo riadne zaplatené, nevypovedal nič konkrétne a odoprel vypovedať z obavy, že by si mohol privodiť trestné stíhanie. Ide len o všeobecné potvrdenie deklarovaného dodania tovaru, bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov, navyše osobou, ktorá mala byť priamo zainteresovaná na deklarovanej obchodnej transakcii. Keďže svedok využil svoje právo na odmietnutie výpovede, nemohli daňové orgány vyvodzovať zodpovednosť za neúplnú výpoveď.

99. Pokiaľ žalobca namietal aj v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru od spoločnosti D.D.S., spol. s r.o. zistenia ohľadne spoločnosti ALICIA, s.r.o., že táto spoločnosť nebola zainteresovaná na deklarovanom dodaní tovaru, tak aj pri tejto žalobnej námietke platia závery, ktoré správny súd uviedol vo vzťahu k obdobnej námietke prednesenej žalobcom vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi JKMAS, s.r.o. Aj pri dodávateľovi D.D.S., spol. s r.o. T.. S. ako splnomocnená zástupkyňa tejto spoločnosti dňa 11.05.2018 telefonicky správcovi dane oznámila, že spoločnosť D.D.S., spol. s r.o. uzatvorila zmluvu o predaji podniku, spoločnosť odpredala a doklady odovzdala. T.. S. uviedla, že zmluva o predaji podniku nebola zaslaná do obchodného registra, pretože spoločnosť D.D.S., spol. s r.o. už nemá žiadnych štatutárnych zástupcov a nemal ju kto zaslať. Ďalej správca dane zistil, že bola uzatvorená zmluva o predaji podniku zo dňa 14.12.2017 medzi spoločnosťou D.D.S., spol. s r.o. v zastúpení I.. R. U. a spoločnosťou ALICIA, s.r.o. v zastúpení T. Y. ako kupujúci. V zmysle prílohy k tejto zmluve - preberacieho protokolu mal predávajúci spoločnosť D.D.S., spol. s r.o. odovzdať kupujúcemu - spoločnosti ALICIA, s.r.o. v zastúpení T. Y. účtovné, právne, daňové a iné doklady spoločnosti D.D.S., spol. s r.o. za obdobie od 11.09.2004 do 14.12.2017. Správca dane vypočul T. Y. - konateľku spoločnosti ALICIA, s.r.o., ktorá uviedla, že do parčíku v Novej Dubnici prišli nejakí dvaja páni a ponúkli jej podpísanie nejakých dokumentov za odmenu 120 Eur, čo aj podpísala, ale o spoločnosti nič nevedela, funkciu konateľky nevykonáva a neprevzala žiadne dôkazy.

100. Ako už bolo uvedené, správca dane je oprávnený preverovať deklarované dodanie tovaru u deklarovaného dodávateľa daňového subjektu a jeho subdodávateľov. Žalobca predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a správca dane za účelom preverovania žalobcom tvrdených a preukazovaných skutočností preveroval dodanie u priameho deklarovaného dodávateľa (ktorý bol zároveň aj subdodávateľom prvého deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o.), ktorého konateľ I.. R. U. len všeobecne potvrdil dodanie tovaru a odoprel vypovedať pre to, že nemá k dispozícii účtovné doklady. Pri preverovaní správca dane zistil, že malo dôjsť k predaju podniku spoločnosťou D.D.S. spol. s r.o., preto vykonal ďalšie úkony za účelom preverenia dodania tovaru deklarovaným dodávateľom a snažil sa zabezpečiť účtovné a iné doklady od spoločnosti, ktorej mal deklarovaný dodávateľ D.D.S. spol. s r.o. predať podnik - od spoločnosti ALICIA s.r.o. Napriek vykonaným početným úkonom sa zabezpečiť účtovné a iné doklady nepodarilo a osoba oprávnená konať za spoločnosť D.D.S, spol. s r.o. - I.. R. U. potvrdila dodanie tovaru len všeobecne. Aj keď spoločnosť ALICIA, s.r.o. nebola priamo zainteresovaná na deklarovanom dodaní tovaru, bolo zistené, že táto spoločnosť mala disponovať účtovnými a inými dokladmi deklarovaného dodávateľa, preto správca dane realizoval úkony až vo vzťahu k tejto spoločnosti. Skutočnosti zistené pri preverovaní žalobcom deklarovaného dodania tovaru v tomto smere preto správca dane aj žalovaný nemohli opomenúť pri posudzovaní splnenia podmienok pre odpočet DPH. Samy o sebe by tieto skutočnosti o spoločnosti ALICIA, s.r.o. nepostačovali ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočet DPH, ale v rámci celkového komplexného vyhodnotenia deklarovaných obchodných transakcií správne daňové orgány vyhodnotili aj tieto zistené skutočnosti.

101. Žalobca uviedol, že žalovaný rovnako ako v prípade dodávateľa JKMAS, s.r.o. aj pri dodávateľovi DDS, spol. s r.o. na strane 33-35 uviedol svoje stanoviská k výpovedi konateľky B. K., k zdravotným značkám, k spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o., či k povinnosti žalobcu nahlasovať zásielky živočíšneho pôvodu s tým, že žalovaný sa k týmto vyjadruje v zásade totožne ako pri dodávateľovi JKMAS, s.r.o. a totožne ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že rovnako ako v prípade dodávateľa JKMAS, s.r.o., zotrváva na svojich námietkach a so závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasí. Takto formulovaná žalobná námietka je vo vzťahu k dodávateľovi D.D.S. spol. s r.o. nekonkrétna a všeobecná, žalobca konkrétne nerozporuje konkrétne závery žalovaného týkajúce sa tohto deklarovaného dodávateľa. Správny súd napriek tomu považuje za potrebné uviesť, že predchádzajúce odôvodnenie rozhodnutia, týkajúce sa deklarovaného dodávateľa JKMAS, s.r.o., je použiteľné aj vo vzťahu k záverom daňových orgánov týkajúcich sa deklarovaného dodávateľa D.D.S., spol. s r.o. (ohlasovacia povinnosť, zdravotná značka, výpoveď konateľky žalobcu a zamestnancov žalobcu,...).

102. V prípade dodávateľa D.D.S., spol. s r.o. je na príjemke uvedené položka 01 a v rámci špecifikácie a názvu č. 572 (je to aj číslo uvedené na objednávke), pričom na faktúre, ktorá mala slúžiť aj ako dodací list, je uvedené len to, že ide o kuracie prsia solené mr. BR. Na CMR doklade nie je žiadny bližší údaj identifikujúci tovar, len že ide o filet z kuracích pŕs mrazený, Brazil. Na všetkých dokladoch je zhodne uvedené, že ide o kuracie prsia solené Brazília. Zo žalobcom predložených dokladov aj v tomto prípade podľa správneho súdu nevyplýva dostatočná a nezameniteľná identifikácia tovaru. Preverovaním prepravy deklarovaného dodania tovaru v mýtnom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti bolo zistené, že preprava mala byť poľským dodávateľom PHU ZUZANEX A. Y. do sídla žalobcu vykonaná 20.11.2018 o 23:11 hod, teda skôr ako je údaj uvedený na faktúre a ako je dátum uvedený na predloženom CMR doklade - na oboch je uvedený deň dodania 22.11.2018. Predložené doklady nie sú jednoznačné a nebola potvrdená ani preprava tovaru tak, ako je deklarovaná v predloženom medzinárodnom nákladnom liste. Vypočutí svedkovia a konateľka žalobcu sa vyjadrili skôr vo všeobecnej rovine - teda k tomu, ako prebiehalo resp. prebieha objednávanie a prijímanie tovaru u žalobcu, a aj to nie celkom jednoznačne. Neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by vypovedali o deklarovanom dodaní tovaru od dodávateľa D.D.S. spol. s r.o. Podľa faktúry, dokladu CMR a príjemky mal byť tovar dodaný dňa 22.11.2018, podľa likvidačného listu dňa 23.11.2018 a podľa objednávky mal byť termín dodania 20.11.2018. Žalobcom predložené doklady sú aj v tomto prípade nejednoznačné, s rôznymi dátumami a tovar nie je identifikovaný tak, aby bolo možné bližšie určiť jeho pôvod, a to aj vo vzťahu k žalobcovej povinnosti disponovať informáciami o vysledovateľnosti pôvodu produktu živočíšneho pôvodu.

103. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že je irelevantné skúmanie sídla obchodného partnera a poukazoval na to, že je moderná doba a obchody sa uzatvárajú takzvane „na diaľku“, tak tieto tvrdenia správny súd nespochybňuje. Je ale na každom daňovom subjekte ako si zabezpečí „preukaznosť“ uplatňovaných daňových nárokov - aké dôkazy si obstará aj o takýchto obchodoch, uzavretých formou online a pod.

104. Pokiaľ žalobca namietal ohľadne spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. a jej nekontaktnosti, že zotrváva na svojej námietke, že správca dane sa mal opakovane pokúsiť predviesť tohto svedka

- žalobca zrejme myslel L. F. ako konateľa tejto spoločnosti. Bolo zistené, že poľský dodávateľ PHU ZUZANEX A. Y. mal dodať tovar spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o., a to aj podľa údajov na predloženom CMR doklade. Správca dane ohľadom spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. zistil, že táto nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie november 2017, daň nepriznala. Z dostupného informačného systému finančnej správy správca dane zaobstaral oznámenie spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. s prílohou, úradný záznam č. 100143700/2018 zo dňa 16.01.2018 a predvolanie č. 100613471/2018 zo dňa 23.03.2018. Z oznámenia bolo zistené, že L. F. ukončil podnikateľskú činnosť zo zdravotných dôvodov a všetky doklady mal odovzdať na základe zmluvy o prevode obchodného podielu novému konateľovi. K oznámeniu bola doložená zmluva a z nej vyplynulo, že novým konateľom mal byť C. G., D. E. XXX, F.. Podľa preberacieho protokolu mala byť tejto osobe odovzdaná celá účtovná agenta spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo ďalej zistené, že maďarskému správcovi dane sa C. G. vyjadril, že nekúpil obchodný podiel spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o., o tejto spoločnosti nikdy nepočul, L. F. nepozná, podpis na zmluve o prevode obchodného podielu nie je jeho a predpokladá, že boli zneužité jeho údaje. Správca dane ďalej zaslal predvolanie na výsluch č. 100933187/2018 zo dňa 14.05.2018 L. F., ktorý bol v dotknutom zdaňovacom období štatutárnym orgánom spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. k termínu ústneho pojednávania 14.06.2018. Zásielka sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote a ani žalobca sa na tento plánovaný výsluch nedostavil. Správca dane ďalej zistil telefónne číslo, ktoré bolo dostupné na spoločnosť TARGET MARKETING, s.r.o. a na tomto telefónnom čísle bývalá účtovníčka tejto spoločnosti uviedla, že kontakt na L. F. nemá. Tak isto bol nedostupný aj ďalší správcom dane zistený telefonický kontakt. Správca dane ďalej žiadosťou č. 101174782/2018 požiadal o predvedenie L. F. na termín 17.07.2018 a príslušníci Policajného zboru SR tohto svedka nepredviedli na výsluch a ani nikto zo strany žalobcu sa na plánovaný úkon výsluchu nedostavil. Správca dane opätovne požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Trenčín žiadosťou č. 101396187/2018 o predvedenie L. F. s termínom 23.08.2018, pričom ani na tento termín nebol príslušníkmi Policajného zboru SR L. F. predvedený a nikto zo strany žalobcu sa na tento plánovaný úkon nedostavil. Správca dane sa obrátil aj na Sociálnu poisťovňu a výzvou č. 101818036/2019 zo dňa 18.09.2018 sa snažil zistiť, kde je osoba L. F. zamestnaná, aby sa mohol takýmto spôsobom s touto osobou skontaktovať, pričom Sociálna poisťovňa oznámila, že L. F. nemá v súčasnosti aktuálneho zamestnávateľa, cez ktorého by

bolo možné vyhľadať túto osobu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane vykonal dostatočné množstvo úkonov vo vzťahu k subdodávateľovi TARGET MARKETING, s.r.o. a z vykonaného zisťovania sa nepodarilo zistiť žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali deklarovanému dodaniu tovaru. Ohľadne spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. správca dane vykonal dostatočné množstvo úkonov a pokusov o zabezpečenie výsluchu osoby L. F..

105. Pokiaľ žalobca namietal, že riadne zaplatil za dodaný tovar spoločnosti D.D.S., spol. s r.o., že správca dane neprihliadal na výpoveď I.. R. U. a ani na výpovede L. T., A. W., T. U. a U. L. a ďalej, že nebol vykonaný navrhovaný výsluch konateľa žalobcu A. K., k týmto námietkam uvedeným vo vzťahu k spoločnosti D.D.S., s.r.o., správny súd odkazuje na predchádzajúce závery svojho rozhodnutia, týkajúce sa spoločnosti JKMAS, s.r.o., ktoré sú použiteľné aj vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi D.D.S., spol. s r.o.

106. Vo vzťahu k nároku na odpočítanie dane a k dôkaznému bremenu daňové subjektu správny súd poukazuje na závery ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 24 Daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 Zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Daňový subjekt je povinný preukázať, že sú splnené materiálne aj formálne podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, medzi ktoré patrí aj preukázanie toho, že mu tovar alebo službu dodal dodávateľ, ktorý vystavil faktúru a ktorý je platiteľom DPH. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie vykonávané zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych aj materiálnych podmienok pre nárok na odpočet DPH sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať, ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa presúva opäť na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplnení, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2016).

107. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie zásad vyplývajúcich z ustanovení o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, k týmto námietkam je potrebné uviesť, že v zmysle Daňového poriadku sa na daňové konanie nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok).

108. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

109. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.