Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-134-2016.pdf
PDF · 99.52 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D. o zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 320,04 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 320,04 eur spolu s 28 % ročným úrokom zo sumy 1 320,04 eur od 01.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.08.2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. 3941061001, ktorou bol v prospech žalovaného zriadený bankový účet. Podľa príslušných ustanovení tejto zmluvy mal byť žalobca oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Podľa všeobecných obchodných podmienok mal byť klient (žalovaný) povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný sa mal dostať na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nemal vyrovnať. Žalobca previedol dňa 30.04.2013 debetný zostatok na vnútorný pohľadávkový účet. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky úročená úrokom vo výške 28 %.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nespochybňoval uzatvorenie vyššie označenej zmluvy so žalobcom, no vzniesol námietku premlčania, na ktorú podľa jeho názoru mal prihliadať súd z úradnej povinnosti pre spotrebiteľský charakter veci a okrem toho mal za to, že k žalobe neboli pripojené aktuálne všeobecné obchodné podmienky a napokon považoval uplatnené úroky za neprimerané.
3. Na pojednávanie konané dňa 30.11.2017 sa strany sporu nedostavili. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania, žalovaný mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd tak pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 C.s.p..
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, výpisov z účtu, všeobecných obchodných podmienok, úrokových sadzieb produktov a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav :
Žalobca uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom dňa 22.08.2011 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou bol pre žalovaného zriadený rastový osobný účet s mesačnou frekvenciou výpisov a doručovania poštou, zabezpečené boli aj služby elektronického bankovníctva. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú (články I. odsek 1.3, článok V. odsek 1). Podľa článku IV. odseky 1. a 2. citovanej zmluvy zmluvné strany boli oprávnené kedykoľvek počas platnosti zmluvy písomne vypovedať poskytnutie produktov, služby podľa príslušnej zmluvy, v súlade s podmienkami a s výpovednými lehotami podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt alebo službu pokiaľ majiteľovi účtu aj po výpovedi zostane zriadený minimálne jeden účet na základe zmluvy. Majiteľ účtu podáva výpoveď na formulári banky pre príslušný produkt alebo službu. Výpoveď príslušnej zmluvy sa nedotýka platnosti a účinnosti zmluvy, ani ostatných výpoveďou nedotknutých príslušných zmlúv. Žalobca pripojil k žalobe všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.06.2016 a poukazoval predovšetkým na body 3.4, 3.8, 3.12, 3.11.5 a odsek 8.8 týchto všeobecných obchodných podmienok. Bod 3.4 upravuje zmluvu o bežnom účte, bod 3.8 povinnosti majiteľa účtu, vrátane jeho povinnosti mať na účte dostatok peňažných prostriedkov. Bod 3.12 upravuje nepovolené prečerpanie, ktoré má majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať pri úrokovej sadzbe podľa odseku 8.8. Napokon bod 3.11.5 upravuje odstúpenie od zmluvy. Súd zdôrazňuje, že uvedené všeobecné obchodné podmienky sú účinné od 01.04.2016. Žalobca predložil výpisy z účtu žalovaného. Podľa výpisu č. 4 za obdobie od 29.03.2013 do 30.04.2013 predstavovala výška limitu povoleného prečerpania, platná od 30.0.4.2013 - 0 eur. Podľa výpisu č. 3 za obdobie od 01.03.2013 do 28.03.2013 predstavovala výška limitu povoleného prečerpania, platná od 01.10.2012 - 1 060 eur a zostatok na účte predstavoval mínu 1 293,81 eur. Podľa výpisu č. 9 za obdobie od 01.09.2012 do 28.09.2012 predstavovala výška limitu povoleného prečerpania, platná od 03.07.2012
- 1 060 eur a zostatok na účte predstavoval mínu 1 113,17 eur. K žalobe boli pripojené aj úrokové sadzby produktov účinné od 01.04.2016 s tým, že pri povolenom prečerpaní na účte úroková sadzba predstavovala 19,90 %. V priebehu konania žalobca predložil aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2011. V časti 3 bod a) odseky 36, 37 a 38 sú upravené vypovedanie zmluvy bankou, odstúpenie od zmluvy bankou a klientom, s tým, že dôsledky na vysporiadanie sa odkazujú na bod 23 tejto časti. Podľa týchto ustanovení je banka oprávnená odstúpiť od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu ak, okrem iného, klient nevysporiadal na účte nepovolené prečerpanie do 20 dní od jeho vzniku. V takom prípade je klient povinný vysporiadať záporný zostatok, s tým, že v opačnom prípade ho banka bude vymáhať súdnou cestou. Všeobecné obchodné podmienky ďalej uvádzajú, že banka má v takomto prípade právo uplatniť úročenie, prípadne účtovať sankčný poplatok uvedený v sadzobníku. Napokon služba povolené prečerpanie na osobnom účte je upravená v časti 3 bod t) odsek 1 až 19 týchto všeobecných obchodných podmienok. Znamená to, že túto služba povolené prečerpanie na osobnom účte zriadi banka na osobnom účte klienta v prípade konkudentného prijatia, neodvolateľného návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania bankou, resp. v prípade uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania v súlade s podmienkami uvedenými v tejto časti v článku III. všeobecných obchodných podmienok. Zmluva bude platne a účinne uzatvorená a služba povoleného prečerpania bude zriadená momentom povolenia prečerpania peňažných prostriedkov bankou do výšky debetného limitu na účte. Medzi stranami nie je sporné, že výška prečerpania žalovaného na jeho osobnom účte predstavovala 1 320,04 eur, zmluvný účet bol zatvorený žalobcom dňa 30.04.2013, čomu predchádzal prevod - interná účtovná transakcia, kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol žalobca na svoj vnútorný pohľadávkový účet.
5. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj OZ ) v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
6. Podstata premlčania spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. Ustanovenie § 101 OZ upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Všeobecnú premlčaciu dobu ustanovuje zákon v dĺžke 3 rokov. Zákon súčasne ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba.
7. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná sčasti. Súd založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretá dňa 22.08.2011 medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Zo strany žalovaného
došlo k neoprávnenému prečerpaniu rastového osobného účtu vo výške 1 320,04 eur a keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky v plnom rozsahu, súd žalobe v časti istiny vo výške 1 320,04 eur vyhovel. Je potrebné zdôrazniť, že súd v žiadnom prípade neprihliadal na všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.04.2016 a pripojené žalobcom k žalobe, pretože zmluvný vzťah medzi stranami vznikol dňa 22.08.2011, kedy boli účinné všeobecné obchodné podmienky v znení od 01.08.2011, ktoré boli súdu predložené žalobcom dodatočne až potom, čo bol žalobcom podaný odpor proti platobnému rozkazu. Napriek tomu však žalobca v konaní vôbec na tieto všeobecné obchodné podmienky nepoukazoval, ale striktne sa držal všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.04.2016, na ktoré však nebolo možné prihliadnuť. Je možné ďalej polemizovať, či medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní a prípadne v akej výške. Výpisy z účtu žalovaného tomu nasvedčujú za jednotlivé obdobia, no žalobca v tomto smere nepredložil hodnoverný listinný dôkaz preukazujúci, že k tomu došlo spôsobom zakotveným vo všeobecných obchodných podmienkach v znení od 01.08.2011. Nič to však nemení na závere, že podľa posledného výpisu účtu žalovaného, t.j. za obdobie od 29.03.2013 do 30.04.2013 už predstavoval nový zostatok na účte 0,- eur, s výškou limitu povoleného prečrpania od 30.04.2013 0,- eur a to potom, čo zatvoreniu účtu predchádzala interná účtovná transakcia - prevod, kedy debetný zostatok na účte žalovaného žalobca previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Je nesporné, že výška pohľadávky na istine predstavovala 1 320,04 eur vo forme nepovoleného prečerpania účtu. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania a okrem toho mal za to, že súd z úradnej povinnosti mal pre spotrebiteľský charakter veci prihliadať na premlčanie. Súd nespochybňuje a naopak súhlasí so žalovaným v tom, že vo veci ide o spotrebiteľský charakter veci, pretože zmluvný vzťah bol uzatvorený medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a že v takom prípade má súd povinnosť podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa v platnom znení prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti a samozrejme, pokiaľ je žalovaným vznesená aj námietka premlčania, prihliadať aj na ňu a vyhodnotiť či je alebo nie je dôvodná. V tomto prípade má súd za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Je si potrebné uvedomiť, že všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.04.2016 nie sú aplikovateľné na súdenú vec, pretože zmluvný vzťah medzi stranami vznikol dňa 22.08.2011. Dodatočne boli súdu predložené aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2011, no tie v žiadnom zo svojich ustanovení nezavádzajú konkrétne lehoty na uzatvorenie účtu a tomu predchádzajúcej internej účtovnej transakcie. Ak sa žalobca rozhodol zatvoriť účet 30.04.2013 a nie skôr, súd v jeho postupe nevidí žiadne pochybenie a už vonkoncom nie dôsledky, ktoré by mali byť v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaného. Konanie v tomto spore bolo začaté dňa 07.04.2016, účet bol zatvorený dňa 30.04.2013, všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúceho dňa, teda 01.05.2013, čo znamená, že žaloba bola podaná včas a námietka premlčania vznesená žalovaným je bezdôvodná. V časti uplatneného úroku vo výške 28 % žalobu žalobcu súd zamietol s poukazom na to, že žalobca si mohol účtovať úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Žalovaný nepredložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky úrokov, iba úrokové sadzby účinné od 01.04.2016, z ktorých nie je zrejmé, či v takejto podobe úrokové sadzby produktov platili aj v čase vzniku nároku žalobou požadovaného sankčného úroku vo výške 28 %. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musí byť výška úrokov priamo uvedená v zmluve, žalobca tak nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28 % v spotrebiteľskej zmluve a ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o osobnom účte a že žalovaný ako spotrebiteľ bol s ňou preukázateľne oboznámený, z ktorého dôvodu sa poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania v súvislosti s účtovaním za poskytované produkty a služby považuje za bezúročný . Súd má za to, že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobca mohol účtovať voči žalovanému úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. V preskúmavanej veci žalobca nepreukázal, že by všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa vo svojej žalobe odvoláva a z ktorých odvíja svoj nárok na zaplatenie úrokov boli k zmluve pripojené alebo že by boli žalovanému známe. Je síce pravdou, že v čl. VII bod 2 zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb a produktov žalovaný vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a tieto sa zaviazal dodržiavať, žalobca však v konaní nijako nepreukázal, že by týmito obchodnými podmienkami boli práve tie, ktoré pripojil k žalobe a z ktorých svoj nárok aj odvodzuje. Predovšetkým k žalobe pripojené všeobecné obchodné podmienky sú účinné od 01.04.2016, avšak samotná zmluva bola uzavretá ešte dňa 22.08.2011 a teda tieto všeobecné obchodné podmienky nemohli tvoriť v čase jej uzavretia neoddeliteľnú súčasť, resp. nemohli byť žalovanému známe. Rovnako tak priložené úrokové sadzby produktov boli účinné až od 01.04.2016. Ak sa teda žalobca na tieto dokumenty odvoláva (všeobecné obchodné podmienky, úrokové sadzby produktov) a z nich uplatňuje žalovaný návrh (pokiaľ ide o úrok vo výške 28%) bol povinný v konaní preukázať, že tieto dokumenty, resp. ich obsah bol žalovanému známy,
keďže nepochybne k samotnej zmluve pripojené byť nemohli. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky úrokov, žalovanému nevznikla povinnosť platiť v prípade nepovoleného prečerpania žiadne úroky. Námietku žalobcu, že na danú vec bolo potrebné aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti H. G. v zmysle ktorého náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súd uvádza, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že by všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa vo svojej žalobe odvoláva, boli k zmluve pripojené a že by boli žalovanému známe. Naviac je potrebné dať do pozornosti, že i v tomto rozhodnutí Európsky súdny dvor konštatuje, že smernica Rady 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Je potrebné v tomto smere poukázať i na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané. V tomto smere žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 2 C.s.p., pretože každá zo strán mala vo veci len čiastočný úspech. Žalobca mal vo veci úspech v časti celej istiny a žalovaný mal úspech v časti celého príslušenstva pozostávajúceho z uplatneného úroku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).