Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Co/27/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa E.. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. E., C. XXXX/XX, zast. AK Lexpert s.r.o. so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Horná 15, IČO: 45 976 856 proti dlžníkovi Rapid life životná poisťovňa a.s. so sídlom 040 71 Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 12Csp/239/2017-105 zo dňa 13. septembra 2017 takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa na zmenu znenia zabezpečovacieho nariadenia zamieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 12Csp/239/2017-105 zo dňa 13. septembra 2017 potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zriadil súd prvej inštancie v prospech navrhovateľa záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve dlžníka Rapid life životná poisťovňa a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice a je zapísaná na LV č. XXXX pre okres V., obec V., katastrálne územie V., a to nebytový priestor číslo X-X, prízemie, vchod XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavený na parcele KN-C č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 9452/162738, spoluvlastnícky podiel 1/1 za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ktorú navrhovateľ uplatňuje v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vedenom pod sp.zn. 20Csp/44/2016, a to až do výšky, v akej bude pohľadávka navrhovateľovi rozhodnutím súdu právoplatne priznaná. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania od dlžníka v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že navrhovateľ podal návrh na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti formou zabezpečovacieho opatrenia nariadeného súdom v priebehu súdneho konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica vedenom pod sp.zn. 20Csp/44/2016, v ktorom bol dňa 21.03.2017 vyhlásený rozsudok, avšak proti nemu bolo podané odvolanie, o ktorom koná odvolací súd.

3. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že navrhovateľ listinný dôkazmi osvedčil, že dlžník nemá v súčasnosti finančné prostriedky na výplatu poistných zmlúv svojim klientom. Zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne a Finančnej správy zistil, že v Sociálnej poisťovni má dlh vo výške 38.233,30 Eur a u Finančnej správy dlh vo výške 4.712,55 Eur. Navrhovateľ tiež preukázal tlačovou správou NBS zo dňa 26.04.2017, že v prospech dlžníka bol vydaný medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 22C/372/2009-429 zo dňa 12.10.2015 a rozsudok odvolacieho súdu pod č.k. 10Co/25/2016-524 zo dňa 21.07.2016, ktorým bol uznaný právny základ nároku dlžníka na náhradu škody voči Slovenskej

republike - Národná banka Slovenska, pričom z publikovaných informácií vyplýva, že dlžník si voči tomuto veriteľovi uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá len na istine predstavuje 32.000.000,- Eur.

4. Navrhovateľ tiež v konaní osvedčil, že na LV č. XXXXX je zaevidovaná zmena vlastníka z dlžníka na tretiu osobu ešte v roku 2016, čo nasvedčuje tomu, že dlžník so svojim majetkom nakladá a sťažuje postavenie navrhovateľa v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávky. Navyše nie je vzhľadom na medializované informácie isté, čo sa s jeho majetkom bude diať, pretože existuje obava ohrozenia exekúcie a vymoženia pohľadávky uplatnenej navrhovateľom v uvedenom súdnom konaní. Nehnuteľnosť dlžníka, ku ktorej navrhuje navrhovateľ zriadiť záložné právo zapísaná na LV č. XXXX je jediným známym majetkom dlžníka, pričom aj na tomto liste vlastníctva prebiehajú viaceré záznamové konania. Navrhovateľ preto navrhol, aby Okresný súd Lučenec, ktorý je vecne príslušný na prejednanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na § 20 písm.a) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej , pretože je daná jeho výlučná príslušnosť, keďže sa v jeho obvode nachádza nehnuteľnosť, ku ktorej sa má zriadiť záložné právo, jeho návrh prejednal a zabezpečovacie opatrenie nariadil.

5. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní navrhovateľ namietal predovšetkým obsah znenia prvej výrokovej vety odvolaním napadnutého rozhodnutia, s ktorým nesúhlasil, pretože bolo v rozpore s tým návrhom na znenie rozhodnutia, ktorý navrhol navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nesúhlasil ani s druhou výrokovou vetou odvolaním napadnutého uznesenia, ktorá sa týkala priznania náhrady trov konania od dlžníka v celom rozsahu, a to z dôvodu, že odvolaním napadnuté uznesenie trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

6. V odvolaní navrhovateľ zdôraznil, že v ním podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyjadril obavu, že jeho pohľadávka zostane neuspokojená, a to aj preto, že hrozí vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Jeho úmyslom preto bolo mať pohľadávku zabezpečenú záložným právom aj pre potreby prípadného konkurzného konania, a preto ním navrhovaný výrok rozhodnutia neviazal na súdne konanie č. 20Csp/44/2016 vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica.

7. Vzhľadom k tomu, že prvú výrokovú vetu odvolaním napadnutého rozhodnutia doplnil súd o text nasledujúceho znenia: „za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ktorú navrhovateľ uplatňuje v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, ktoré je vedené pod spisovou značkou 20Csp/44/2016, a to až do výšky, v akej bude pohľadávka navrhovateľovi rozhodnutím súdu právoplatne priznaná“ je navrhovateľ toho právneho názoru, že takto zriadeným záložným právom nebude jeho pohľadávka zabezpečená pre prípad konkurzného konania vyhláseného na majetok dlžníka, a preto nebude plniť účel, ktorý podaným návrhom navrhovateľ sledoval. V tejto súvislosti poukázal na článok s názvom „Ako poznať dobrú právnu úpravu alebo od zabezpečovacích opatrení k analytickej právnej epistenológii“ publikovanom v Právnom obzore č. 2/2017, str. 113-115 autorov Števček, M., - Kotrecová, A, z ktorého vyplýva, že záložné právo zriadené rozhodnutím súdu vo forme zabezpečovacieho opatrenia je zriadené v súlade s § 151b) ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej a má charakter a štandardné vlastnosti záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie nie je ohraničené konaním a jeho účinky zotrvávajú spravidla aj po skončení konania dovtedy, kým nepríde k jeho zrušeniu rozhodnutím súdu.

8. Podľa názoru navrhovateľa nemalo byť preto právo navrhovateľa obmedzené naviazaním jeho trvania na právoplatnosť súdneho rozhodnutia vydaného v konaní č. 20Csp/44/2016 vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica, pretože v prípade vyhlásenia konkurzu by došlo k prerušeniu súdneho konania a pohľadávka navrhovateľa by záložným právom nebola zabezpečená.

9. Uviedol, že k výkonu záložného práva môže v súlade s § 343 ods.3 dôjsť len na základe exekučného titulu, čo však neznamená, že by zabezpečovacie opatrenie malo byť naviazané na nejaké súdne konanie. Účelom súdneho konania, v ktorom je uplatnená pohľadávka navrhovateľa je priznanie takej vlastnosti pohľadávky navrhovateľa, v nadväznosti na ktorú môže dôjsť k výkonu záložného práva. Navrhovateľ, v prospech ktorého bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie a ktorý sa úspešne domohol svojho nároku v súdnom konaní, t.j. získal exekučný titul, získava také postavenie záložného veriteľa, ktoré ho oprávňuje začať s výkonom záložného práva. Exekučný titul môže navrhovateľ získať podľa jeho názoru aj v konkurznom, či reštrukturalizačnom konaní.

10. Záujmom navrhovateľa preto je, aby zabezpečovacím opatrením, predmetom ktorého bude zriadenie záložného práva, bola zabezpečená celá jeho pohľadávka, ktorá vychádza zo zmluvného vzťahu s dlžníkom založeného poistnou zmluvou, z ktorého nevznikol navrhovateľovi len nárok na úrok z omeškania, nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením a zabezpečením pohľadávky a nárok na náhradu trov konania, ale aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods.5 zák.č. 250/2007 Z.z., ktorý si uplatnil v súdnom konaní vo veci samej. Nie je preto podľa jeho názoru potrebné špecifikovať a ohraničovať ním uplatnenú pohľadávku, pretože výkon záložného práva bude možný len v rozsahu exekučného titulu navrhovateľa tak, ako to vyplýva z § 343 ods.3 CSP.

11. Navrhol preto prvú výrokovú vetu odvolaním napadnutého uznesenia zo dňa 13.09.2017 zmeniť tak, že text „.....za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ktorú navrhovateľ uplatňuje v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, ktoré je vedené pod spisovou značkou 20Csp/44/2016, a to až do výšky, v akej bude pohľadávka navrhovateľovi rozhodnutím súdu právoplatne priznaná“ bude nahradený nasledovným textom: „.....za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vrátane príslušenstva, na ktorú pohľadávku vznikol navrhovateľovi nárok v súvislosti so zmluvným vzťahom s dlžníkom, ktorý zmluvný vzťah bol založený poistnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami tohto konania na základe návrhu na uzavretie Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.“

12. Navrhovateľ nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, preto podal odvolanie z opatrnosti aj proti nemu. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, v ktorom Najvyšší súd SR k rozhodnutiu o náhrade trov konania podľa § 262 ods.1 konštatoval: „Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že nepovažuje za správnu takú interpretáciu ust. § 262 ods.1 CSP, podľa ktorej má aplikácii tohto ustanovenia zodpovedať výrok rozhodnutia o trovách konania vyslovujúci, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiž vykonateľné (§ 232 ods.1 . Podľa výslovného znenia ust. § 262 ods.2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník už len o výške náhrady trov konania a v prípade zastúpenia advokátom aj o prijímateľovi tejto náhrady. To znamená, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods.2 nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. Ak by napriek tomu tak rozhodol, prekročil by zákonné zmocnenie vyplývajúce z § 262 ods.2 CSP, čím by zároveň nerešpektoval čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej veciach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a porušil by tak princíp legality ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Neprípustnosť takéhoto postupu nevyhnutne znamená, že o tom, kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (ak prichádza do úvahy priznanie ich náhrady), musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov v zmysle § 262 ods.1 CSP. Tomu musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením“.

13. Navrhol preto, aby druhá výroková veta odvolaním napadnutého uznesenia bola zmenená tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

14. Odvolanie navrhovateľa bolo doručované odporcovi, ktorý sa k nemu nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal na Okresný súd Banská Bystrica žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 1.761,60 Eur s prísl., o ktorej rozhodol súd dňa 21.03.2017 v konaní č.k. 20Csp/44/2016-214 rozsudkom, ktorým návrhu žalobcu sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie ako žalobca, tak aj žalovaný a v súčasnej dobe sa podľa zistenia odvolacieho súdu vedie na Krajskom súde v Banskej Bystrici ako súde odvolacom konanie, v ktorom zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

17. Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľovi javí, že ním uplatnená pohľadávka voči dlžníkovi bude len ťažko vymožiteľná, keď tento má viacero dlhov voči viacerým veriteľom a nemá v súčasnosti finančné prostriedky na výplatu poistných zmlúv svojim klientom tak, ako to vyplýva z tlačovej správy NBS zo dňa 19.07.2017, pričom nútená správkyňa poisťovne už dňa 27.11.2017 podala návrh na vyhlásenie konkurzu na žalovaného ako dlžníka obavu navrhovateľa, či v rámci exekúcie bude môcť vymôcť svoju pohľadávku, na základe čoho preto podal na Okresný súd Lučenec návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré dlžník vlastní a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, dôvodná.

18. Obava navrhovateľa o ťažkú vymožiteľnosť jeho pohľadávky v exekučnom konaní vyplýva aj z toho, že na LV č. XXXXX je evidovaná nehnuteľnosť, ktorú dlžník v roku 2016 previedol v centre Košíc na tretiu osobu a rovnako aj na LV č. XXXX okres V., k.ú. V. je na liste vlastníctva zapísaných viacero zmien, z čoho jednoznačne vyplýva, že dlžník so svojim majetkom nakladá a tým sťažuje postavenie navrhovateľa v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávky. Jeho pohľadávka vo výške 1.761,61 Eur ako istiny je zložená aj z príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 5,15 % z tejto sumy od 20.06.2014 do zaplatenia, z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- Eur, z náhrady trov konania vo výške, v akej bude priznaná v konaní vedenom pod č. 20Csp/44/2016, ale aj z primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si uplatnil vo výške 2.000,- Eur, aj keď v tejto časti bol jeho návrh zamietnutý, môže v rámci odvolacieho konania mu byť táto suma priznaná.

19. Navrhol preto, aby zabezpečovacím opatrením bola zabezpečená celá pohľadávka navrhovateľa, ktorú si v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica uplatnil a ktorá v súčasnej dobe predstavuje cca 5.000,- Eur. Obsahom jeho návrhu na rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo, aby súd zriadil v prospech neho záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka zapísanej na LV č. XXXX pre okres V., obec V., k.ú. V., a to nebytový priestor č. X-X, prízemie, vchod XX, v bytovom dome súp.č. XXXX postaveného na parc. KN-C č. XXXX/XX, XXXX/X až XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 9452/162738, spoluvlastnícky podiel 1/1.

20. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, avšak doplnil do výroku tú skutočnosť, že záložné právo zriaďuje formou zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ktorú si uplatnil v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vedeným pod sp.zn. 20Csp/44/2016, a to až do výšky, v akej bude pohľadávka navrhovateľovi rozhodnutím súdu právoplatne priznaná.

21. Podľa § 20 písm. a) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.

22. Podľa § 41 cit. zák. súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

23. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

24. Podľa § 324 ods.1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Podľa ods.2 cit. ust. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

26. Podľa § 343 ods.1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Podľa ods.2 cit. ust. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

28. Podľa ods.3 cit. ust. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

29. Civilný sporový poriadok rozlišuje všeobecnú a osobitnú miestnu príslušnosť súdu, pričom osobitná miestna príslušnosť je buď alternatívna (§ 19 , alebo výlučná (§ 20 . Výlučná miestna príslušnosť má prednostný charakter, keďže v ustanovení § 20 sa zavádza úprava, ktorá sa aplikuje namiesto všeobecného súdu žalovaného. To znamená, že ak ide o spory uvedené v § 20 písm. a) až e) CSP, ustanovenia o všeobecnej miestnej príslušnosti (§ 13 až 18 alebo alternatívnej miestnej príslušnosti (§ 19 sa neuplatnia.

30. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že ak bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný kedykoľvek po začatí konania vo veci samej tým istým žalobcom voči tomu istému žalovanému a pred právoplatným skončením konania vo veci samej, bolo by vhodné a účelné, aby takýto návrh prejednal a rozhodol miestne a vecne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, na ktorom sa stále vedie súdne konanie o nároku navrhovateľa na zaplatenie jeho peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi. Takúto právnu úpravu obsahoval Občiansky súdny poriadok, avšak Civilný sporový poriadok priznáva právomoc a príslušnosť na prejednanie takéhoto návrhu ktorémukoľvek okresnému súdu.

31. Z ust. § 324 ods.2 tak vyplýva len to, že na konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je príslušný okresný súd, a to aj v takom prípade, keď bol podaný v priebehu odvolacieho konania, ako je tomu v prejednávanej veci, pričom navrhovateľ mal v postavení spotrebiteľa právo podať takýto návrh aj na okresný súd, ktorý nemusí byť miestne príslušný a okresný súd má právomoc ho prejednať, ak žiadna zo strán nepodá námietky miestnej nepríslušnosti. Kým miestnu príslušnosť súd v zásade skúma iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania z úradnej povinnosti. ( § 41 .

32. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je spotrebiteľ, platí pre neho osobitná miestna príslušnosť ako alternatívna, ustanovená v § 19 popri všeobecnom súde žalovaného, a teda miestne príslušným súdom pre prejednanie jeho návrhov je súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu. Práve z tohto dôvodu o jeho žalobe na zaplatenie pohľadávky koná Okresný súd Banská Bystrica, na ktorý sám podal žalobu vo veci samej.

33. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho tvrdením uvedeným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, že na jeho prejednanie je miestne príslušný Okresný súd Lučenec, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ku ktorej navrhol zriadiť záložné právo, a to z toho dôvodu, že výlučná príslušnosť súdov sa aplikuje iba na spory o existencii práv nehnuteľností z vlastníckeho práva, spoluvlastníckeho práva, záložného práva, vecného bremena, nájmu, nie však iných práv odvodených od práva k veci. V prejednávanej veci sa však nejedná o žiaden takýto spor, pretože návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je procesným inštitútom, aj to len dočasného charakteru, preto mal správne navrhovateľ podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ stále nebolo skončené súdne konanie o jeho nároku vo veci samej a pokiaľ si uplatňuje svoje spotrebiteľské práva a žiada súd o ich ochranu, na súd, ktorý o tomto jeho nároku koná.

34. Pri takomto nesprávnom postupe však Okresný súd Lučenec nemohol, aj keby sám dospel k záveru, že nemá výlučnú príslušnosť, postupovať vec inému výlučne príslušnému súdu, keďže žiaden nie je. Napriek uvedenému bol na prejednanie návrhu a na jeho rozhodnutie miestne príslušným súdom, keďže podľa § 41 nikto námietku nedostatku jeho miestnej príslušnosti nevzniesol.

35. K návrhu navrhovateľa, ktorý predložil v odvolacom konaní a ktorým navrhoval zmeniť prvú výrokovú vetu odvolaním napadnutého uznesenia zo dňa 13.09.2017, a teda aj jeho pôvodný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, že text v znení „.....za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ktorú navrhovateľ uplatňuje v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, ktoré je vedené pod spisovou značkou 20Csp/44/2016, a to až do výšky, v akej bude pohľadávka navrhovateľovi rozhodnutím súdu právoplatne priznaná“ bude nahradený nasledovným textom: „.....za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vrátane príslušenstva, na ktorú pohľadávku vznikol navrhovateľovi nárok v súvislosti so zmluvným vzťahom s dlžníkom, ktorý zmluvný vzťah bol založený poistnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami tohto konania na základe návrhu na uzavretie Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX“ odvolací súd uvádza, že mu nie je možné vyhovieť. V odvolacom konaní

sa podľa § 371 Civilného sporového poriadku zmena žaloby, a teda ani návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepripúšťa, preto musel odvolací súd takýto návrh navrhovateľa zamietnúť.

36. K zmenenému obsahu znenia prvej výrokovej vety odvolaním napadnutého rozhodnutia súdom, s ktorým navrhovateľ nesúhlasil, pretože bolo v rozpore s tým návrhom na znenie rozhodnutia, ktorý navrhol navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhol a k jeho tvrdeniu, že súd rozhodol nad petit odvolací súd uvádza, že doplním výroku o skutočnosť, že súd zriaďuje záložné právo formou zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ktorú si uplatnil v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vedeným pod sp.zn. 20Csp/44/2016, a to až do výšky, v akej bude pohľadávka navrhovateľovi rozhodnutím súdu právoplatne priznaná súd len spresnil navrhnutý výrok tak, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, aký rozsah pohľadávky navrhovateľa má byť vlastne takýmto záložným právom zriadeným súdom vo forme zabezpečovacieho opatrenia zabezpečený, keďže jej výška stále nie je jednoznačne určená výrokom odvolacieho súdu, ktorý prejednáva vecnú správnosť odvolaniami napadnutého rozsudku č.k. 20Csp/44/2016, ktoré doteraz nebolo právoplatne skončené.

37. Z takto formulovaného výroku súdom prvej inštancie nevyplýva, že by bol súd prvej inštancie obmedzil platnosť zabezpečovacieho opatrenia časovým obdobím, pretože by bol do výroku uviedol, že ho nariaďuje len do právoplatného skončenia konania č. k. 20Csp/44/2016, čo neurobil. Súd prvej inštancie v ním spresnenom výroku uviedol len rozsah zabezpečovacieho opatrenia, aj to bez uvedenia výšky pohľadávky, ktorú by malo zabezpečovacie opatrenie zabezpečovať, keďže nemal vedomosť, v akej bude pohľadávka navrhovateľovi rozhodnutím súdu právoplatne priznaná.

38. Takto zriadeným záložným právom, pokiaľ rozhodnutie nadobudne právoplatnosť pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného, bude jeho pohľadávka zabezpečená aj pre prípad exekučného konania, príp. konkurzného konania vyhláseného na majetok dlžníka, pretože záložné právo zriadené rozhodnutím súdu vo forme zabezpečovacieho opatrenia je zriadené v súlade s § 151b ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej a má charakter a štandardné vlastnosti záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie nie je ohraničené konaním a jeho účinky zotrvávajú aj po skončení konania dovtedy, kým nepríde k jeho zrušeniu rozhodnutím súdu, prípadne nezanikne inak. Navrhovateľ, v prospech ktorého bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie a ktorý sa úspešne domohol svojho nároku v súdnom konaní, t.j. získal exekučný titul, získava také postavenie záložného veriteľa, ktoré ho oprávňuje začať s výkonom záložného práva. Samotný výkon záložného práva pritom môže nastať až po tom, ako bude navrhovateľovi pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, čo neznamená, že zabezpečovacie opatrenie musí byť vždy naviazané na nejaké súdne konanie.

39. K nesúhlasu navrhovateľa ani s druhou výrokovou vetou odvolaním napadnutého uznesenia, ktorá sa týkala priznania náhrady trov konania od dlžníka v celom rozsahu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách prvostupňového konania v súlade s § 262 CSP. Z obsahu výroku o trovách konania jednoznačne vyplýva právo navrhovateľa na náhradu trov konania, oproti ktorému vždy stojí povinnosť, ktorú môže mať len dlžník, ktorý ich má navrhovateľovi zaplatiť.

40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je v celom rozsahu vecne správne, podľa § 387 potvrdil.

41. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods.1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu by bol priznal dlžníkovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Z dôvodu, že dlžníkovi v súvislosti s bránením práva v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.

42. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .