Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-4-2017.pdf
PDF · 92.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: M. Q.L., F.. X.X.XXXX, T. R. J. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou č. 17, proti žalovanej: E. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., J. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská č. 3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.11.2016 č.k. 7C/435/2015 - 141 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skutkovo uzavrel, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.01.2013 sp. zn. 11P/51/2012, právoplatným dňa 24.01.2013. Výrokom rozsudku boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania, a to C., C. I. P. zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. Q. a rodičia boli zaviazaní prispievať na ich výživu minimálnym zákonným výživným. Ďalšie dieťa mal. W. E. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu minimálnou výškou. Súd upravil aj styk matky s maloletou C. I. P. a styk otca s maloletou W. E. a určil dohľad nad výchovou maloletých detí v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom. Hlavnou príčinou rozpadu manželstva bolo negatívne správanie žalobcu (M. Q.), ktorý pod vplyvom alkoholu opakovane fyzicky napádal žalovanú, dokonca aj v čase jej tehotenstva so štvrtým dieťaťom. Situácia vyvrcholila v novembri 2011, kedy po fyzickom útoku žalovaná definitívne opustila spoločnú domácnosť. Požívanie alkoholu zo strany žalobcu, fyzické útoky a neúspech v podnikaní mali negatívny dopad na psychiku oboch bývalých manželov, obaja trpeli psychickými problémami a boli liečení ambulantne, pričom žalobca aj ústavne. Z písomných dôkazov predložených žalobcom súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobcom uvedené pasíva, ktoré žiadal v konaní vyporiadať, pochádzajú z pôžičiek, uzavretých v mene žalobcu.
3. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci v zmysle § 145, § 149 ods. 1 až 3, § 150 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu na vyporiadanie BSM nie je dôvodný. Súd prvej inštancie totiž uzavrel, že žalobca v konaní nepredložil súdu relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, aká bola skutočná výška pasív patriacich do BSM ku dňu rozvodku, teda ku dátumu 24.01.2013. Listinné dôkazy predložené žalobcom síce preukazovali, že žalobca má k tam uvedeným dátumom dlhy, tieto sa však
v žiadnom prípade nezhodovali s dátumom právoplatnosti rozsudku o rozvode a boli navýšené o úroky. Z predložených listinných dôkazov predovšetkým nebolo možné zistiť, o aké dlhy presne ide, kedy tieto vznikli a navyše nebolo ani preukázané, v akom zostatku boli ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda ku dňu 24.01.2013. Navyše pôžičky, ktorých vyporiadania sa žalobca v konaní domáhal a dlhy voči Sociálnej poisťovni boli vedené na meno žalobcu. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že nebola žalobcom informovaná, aké konkrétne zmluvy o pôžičkách uzavrel a o záväzkoch žalobcu nemala žiadnu vedomosť. Okrem jednej pôžičky, ktorá mala byť použitá na rekonštrukciu kuchyne v dome matky žalobcu, všetky dlhy žalobcu súviseli s jeho podnikaním.
4. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú, keď uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu a výšku pasív (dlhov), ktoré by bolo potrebné v tomto konaní vyporiadať. Navyše podľa názoru súdu prvej inštancie by bolo nespravodlivé prikázať dlhy, ktoré vznikli neplnením si odvodovej povinnosti zo strany žalobcu ako podnikateľa voči Sociálnej a Zdravotnej poisťovni do dispozície žalovanej. Žalovaná sa žiadnym spôsobom nepričinila o vznik týchto dlhov. Argumentácia žalobcu, že odvody neplatil z dôvodu, aby zisk z podnikania mohol použiť na výdavky v domácnosti, sa javila súdu prvej inštancie len ako účelová a špekulatívna. Návrh žalobcu na prikázanie všetkých dlhov týkajúcich sa jeho podnikania do výlučného dispozičného práva žalovanej sa javila ako účelová a tendenčná len s cieľom preniesť exekučnú povinnosť žalobcu čiastočne aj na jeho bývalú manželku.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 257 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal keď uzavrel, že u žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tomuto bol určený bezplatný advokát a z výpovede žalobcu ale i zo samotného charakteru sporu vyplýva, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a má množstvo pôžičiek.
6. Nakoľko u oboch sporových strán je predpoklad na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná nemala zodpovednosť za dlhy žalobcu z podnikania. Táto sama v konaní uviedla, že poskytla žalobcovi finančné prostriedky na úhradu dlhov z podnikania, takže mala prehľad o stave podnikania žalobcu. O všetkých dlhoch žalobcu vedomosť mala, čo potvrdila vo výpovedi aj matka žalobcu keď uviedla, že strany sporu sa o dlhoch bavili. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že nemal preukázanú výšku pasív ku dňu zániku BSM a žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii pasív, s týmto žalobca nesúhlasí. Súd sa nemôže obmedziť len na vyporiadanie dlhov ku dňu zániku BSM, pokiaľ výška dlhov ďalej rastie. Ku dňu zániku BSM sa len zisťuje okruh vecí do neho patriacich, ale ich hodnota a výška sa zisťuje ku dňu vyporiadania BSM, čo súd za preukázané mal. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/2769/2012. V odvolaní tiež uviedol, že skutočnosť, že dlhy boli vedené na meno žalobcu, nemá žiaden právny význam. Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka uvádza čo patrí do BSM a dlhy neviaže na tú skutočnosť, na koho meno sa nadobudli, alebo na koho meno vznikli. Manžel sa musí dovolať neplatnosti právnych úkonov, pokiaľ s nimi nesúhlasí. Žalovaná tak neurobila. Navyše žalovaná o všetkých dlhoch vedomosť mala.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu v odvolaní, že mala vedomosť o dlhoch, ktoré mali byť predmetom vyporiadania BSM. Navyše z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že dlhy ktoré uviedol žalobca sa týkali jeho pozdĺžností, nesúviseli s použitím finančných prostriedkov pri nadobudnutí spoločného majetku a týkali sa jeho podnikania. Ak pôžičku, či úver kontrahuje iba jeden z manželov bez vedomosti druhého manžela, ide iba o jeho záväzok a na takýto záväzok súd nemôže prihliadať pri vyporiadaní BSM.
9. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedol, že navrhol doplniť dokazovanie pripojením exekučných titulov, čo súd prvej inštancie zamietol v súvislosti s otázkou, či upovedomenie o začatí exekúcie preukazuje vznik dlhu a ich právny dôvod. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie
vyplynulo, že žalovaná vedela o dlhoch žalobcu. Obe strany potvrdili, že čerpali úver na novú kuchynskú linku. Žalobca zo svojich príjmov uspokojoval základné potreby rodiny namiesto toho, aby platil odvody. Zotrval na svojej odvolacej argumentácii.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2017 v pojednávacej miestnosti č.dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
13. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil a správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu takých pasív, ktoré by sa stali predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
19. V danej veci výsledky vykonaného dokazovania dávajú dostatočný skutkový základ pre záver, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu neboli zistené žiadne spoločné dlhy. Za spoločné dlhy totiž treba považovať len také, ktoré by zaväzovali oboch bývalých manželov ako dlžníkov.
20. Právny názor žalobcu, že pri vyporiadaní dlhov vedených na meno žalobcu bolo potrebné postupovať podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, nemožno považovať za správny.
21. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
22. Predmetom bezpodielového vlastníctva podľa vyššie cit. ust. § 143 Občianskeho zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva, a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení ani to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok
a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle).
23. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napríklad zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp.zn. 3Cz/57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ a rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR), alebo (zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov R71/1994). Spomínané závery súdnej praxe sú stále použiteľné a stále sa aj pri rozhodovaní súdov aplikujú (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2011 sp.zn. 4Cdo/234/2010).
24. Z vyššie uvedených dôvodov za správny nemožno považovať názor žalobcu, ktorý tvrdí, že predmetom vyporiadania sa majú stať aj dlhy pochádzajúce z pôžičiek, uzavretých výlučne v jeho mene. Nejde totiž o také záväzky, ktoré by zaväzovali aj žalovanú, pokiaľ sama sa nestala dlžníčkou z daných záväzkovo-právnych vzťahov. Samotná skutočnosť, či žalovaná mala o takýchto pôžičkách vedomosť, nemá žiadny právny význam vo vzťahu k záveru, že takéto pôžičky uzavreté výlučne zo strany žalobcu sa nemôžu stať predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, keď vykonaným dokazovaním nezistil žiadne také spoločné dlhy, ktoré by sa mali stať predmetom vyporiadania.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia a priznal žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).