Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-173-2017.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/173/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného J. proti povinnému S., naposledy bytom P., o vymoženie 64,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/873/2013-14 zo dňa 03. januára 2017, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi D.. H. B., Exekútorský úrad, so sídlom D. XXXX/X, Q. priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04.03.2013, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 64,63 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie J. H., pobočky H. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/ XX zo dňa 20.06.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnemu exekútorovi D.. H. B. dňa 27.03.2013. Dňa 04.10.2016 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Z úradnej činnosti mal súd prvej inštancie preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní S. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo uznesením, č.k. 4D/78/2015-10, Dnot 96/2015 zo dňa 01.07.2015 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 07.07.2015 vo veci samej nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že súd dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi zastavil pre nedostatok majetku, súd prvej inštancie mal za preukázané, že bol nemajetný a exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Uviedol, že po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu, voči výroku II., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasí s výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnom úmrtí povinného počas exekučného konania. Podľa odvolateľa exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný úmrtím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoE/26/2013-31 zo dňa 26.03.2013.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie neprizná.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že otázka zastavenia exekúcie v prípade, že povinný zomrel bez právneho nástupcu, bola už viackrát posudzovaná zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 6 MCdo/11/2011 z 29.02.201, podľa ktorého v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že zomrel, ale preto, že tu nie je majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k zastaveniu exekúcie dochádza v príčinnej súvislosti s nemajetnosťou povinného. Iba v prípade, ak by povinný mal v čase smrti majetok a tento by prešiel na dedičov, by bolo možné pokračovať v exekúcii s dedičmi povinného. K tvrdeniu oprávneného, že nemal a ani pri náležitej opatrnosti nemohol mať vedomosť o možnom úmrtí povinného počas exekučného konania, súdny exekútor uviedol, že uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie nie je podmienené zavinením oprávneného. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je postačujúce naplnenie podmienky obsiahnutej v hypotéze právnej normy, a to zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor sa stotožnil s výrokmi napadnutého uznesenia, ako aj s právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení a nevidel dôvod, aby sa odvolací súd odkláňal od ustálenej rozhodovacej praxe. Odvolanie oprávneného považoval za nedôvodné a navrhol, aby odvolací napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach, začatých pred týmto dňom, primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
11. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
13. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave, účinnej do 30.06.2016, prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
14. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
15. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).