Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-8-2021.pdf
PDF · 98.56 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: R. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. H. XX, A., C..Č.. B. X, S., proti manželovi: W. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. XX, A., C..Č.. D. XXX, S., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: M. H., N.. XX.XX.XXXX, F. H., N.. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania R. H., T. V.B., N.. XX.XX.XXXX a W. H., N.. XX.XX.XXXX, L. F. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. - B. V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á dz a.
II. Súd zveruje maloletú F. H., N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
III. Styk otca s maloletou F. H., N.. XX.XX.XXXX sa neupravuje.
IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletú F. H., N.. XX.XX.XXXX vo výške 100,- € mesačne, vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
V. Súd zveruje maloletú M. H., N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že:
- otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú od 18,00 hod. nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18,00 hod. nedele nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa
- matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú od 18,00 hod. nedele párneho kalendárneho týždňa do 18,00 hodiny nedele nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa.
VI. Výživné na maloletú M. H., N.. XX.XX.XXXX sa počas striedavej osobnej starostlivosti rodičom neurčuje.
VII. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude miesto bydliska matky.
VIII. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 02.09.2020, doplneným dňa 17.12.2021 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: M. H. N.. XX.XX.XXXX, F. H., N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Maloletú M. navrhovala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s intervalom striedania po týždni, bez toho, aby bola rodičom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti určená vyživovacia povinnosť. Maloletú F. navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že styk otca s maloletou by upravený nebol, otec by bol zaviazaný povinnosťou platiť na maloletú F. výživné vo výške 100 € mesačne. Obom rodičom žiadala priznať právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo zavreli dňa 27.10.2007, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. - B. V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza spoločné dieťa a to maloletá M., N.. XX.XX.XXXX. Manželstvo si prestalo definitívne plniť svoje funkcie v apríli 2017, kedy manžel po nezhodách spoločnú domácnosť opustil . Rodičia od tejto doby zabezpečujú starostlivosť o dcéru M. spoločne, v modeli striedavej osobnej starostlivosti. Dňa 17.08.2021 sa navrhovateľke narodila dcéra F., ktorej otcom však nie je jej manžel.
3. Kolízny opatrovník maloletých detí svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11.05.2022 písomne ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní, súhlasil však aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámil sa s obsahom ich sobášneho listu, rodných listov maloletých detí, potvrdením o príjme manžela, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:
5. Účastníci konania uzavreli dňa 27.10.2007 manželstvo, ktoré je zapísané knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - B. mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dve deti _ M. H., F. XX.XX.XXXX P. F. H. F. XX.XX.XXXX. Okrem vyživovacích povinnosti k maloletým deťom narodeným z manželstva, iné vyživovacie povinnosti manželia nemajú.
6. Z obsahu rodného listu maloletej M. H., N.. XX.XX.XXXX, ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu A. - W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletej je R. H., T.. V., N.. XX.XX.XXXX a otcom W. H., N.. XX.XX.XXXX.
7. Z obsahu rodného listu maloletej F. H., N.. XX.XX.XXXX, ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu A. - W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletej je R. H., T.. V., N.. XX.XX.XXXX a otcom W. H., N.. XX.XX.XXXX.
8. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/8/2021-27 zo dňa 19.01.2021 bol ustanovený kolízny opatrovník maloletej M. H. a uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/8/2021-41 zo dňa 28.01.2021 bol ustanovený kolízny opatrovník maloletej F. H..
9. Navrhovateľka/manžela na pojednávaní súdu, konanom dňa 11.05.2022 zotrvala na písomne podanom návrhu, doplnila, že od roku 2016 začalo medzi manželmi dochádzať k nezhodám a nedorozumeniam v dôsledku ich rozdielnych názorov, záujmov a povahových vlastností. Keďže situácia eskalovala, dohodli sa, že manžel opustí spoločnú domácnosť, k čomu došlo napokon v apríli 2017. Od tejto doby manželia spolu intímne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a nehospodária spolu. Stretávajú sa iba pri odovzdávaní spoločnej dcéry M.. Navrhovateľka následne v roku 2020 nadviazala vzťah s W. B., z ktorého vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá F. H.. Vzhľadom na to, že sa narodila počas trvania manželstva, je v rodnom liste dieťaťa uvedený jej manžel aj keď nie je biologickým otcom dieťaťa. Pokiaľ ide o Viktóriu starostlivosť o ňu zabezpečujú rodičia v režime striedavej osobnej starostlivosti, ktorá vyhovuje im aj dcére.
10. Odporca/manžel na pojednávaní konanom 11.05.2022 vyjadril súhlas s rozvodom manželstva. Uviedol, že manželstvo už nie je možné urovnať. Ani o to nemá záujem. Potvrdil, že v apríli 2017 sa na základe dohody s manželkou so spoločnej domácnosti odsťahoval, od ktorej doby ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcii. Každý má nového partnera, navrhovateľke sa dokonca s jej terajším partnerom W. B. narodila dcéra F.. Odporca si je vedomý, že mu prislúchajú rodičovské práva a povinnosti voči F., keďže je v jej rodnom liste uvedený ako otec. Pred Okresným súdom v F. B. prebieha konanie o zapretie jeho otcovstva k maloletej. Pokiaľ sa týka M., starostlivosť o ňu rodičia realizujú formou striedavej osobnej starostlivosti tak, ako to uviedla matka. Otec dodal, že pracuje ako vedúci čerpacej stanice OMV, jeho príjem predstavuje 800 € netto mesačne. Nehnuteľnosti nevlastní. Býva v dome svojej priateľky.
11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú o obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Pri rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení manželov o vážnom narušení a trvalom rozvrate manželských vzťahov, nemožnosti obnovenia manželského spolužitia, nezáujme zotrvať v takomto nefunkčnom manželstve. Tento rozvrat v manželstve účastníkov pretrváva dlhšiu dobu, čoho dôkazom je, že od apríla roku 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária. Každý z manželov má nového partnera, navrhovateľke sa dokonca z nemanželského vzťahu narodilo dieťa. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného
prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Na podklade uvedeného súd konštatuje, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľa vyhovel.
14. Zákon predpokladá, že rozvádzajúci manželia sa sami dohodnú na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá povinnosť zároveň s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých deti.
15. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 ods., 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor , a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Rodičia maloletých detí sa dohodli na všetkých otázkach starostlivosti o deti. Dcéru M. navrhovali zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s intervalom striedania po týždni, keďže takýto model starostlivosti praktizujú od roku 2017 a všetkým členom rodiny vyhovuje. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti navrhovali aby výživné rodičom určené nebolo. Súd vyhovel v tejto časti návrhu rodičov a rozhodol v zmysle ich dohody.
17. Súd bol povinný rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností aj k maloletej F., napriek tomu, že rodičia súhlasne prehlásili, že manžel nie je otcom dieťaťa. Nateraz je však W. H., N.. XX.XX.XXXX zapísaný v rodnom liste dieťaťa, svedčí mu domnienka otcovstva, preto až do vyvrátenia uvedenej domnienky je povinný realizovať všetky rodičovské povinnosti vo vzťahu k F. ako ku svojmu biologickému dieťaťu. Vo vzťahu k maloletej F. , ktorá je útleho veku sa rodičia dohodli tak, že v dieťaťa, bude na čas po rozvode manželstva zverená do starostlivosti matky, s tým, že otec bude na dieťa platiť výživné vo výške 100 €mesačne. Styk otca s maloletou F. rodičia navrhovali neupraviť.
18. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí , súd rozhodol tak, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP )
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( § 62 ods. 1,2 CMP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia