Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-43-2017.pdf
PDF · 98.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-8Csp/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. G. XX, o zaplatenie 281,35 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 224,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20,24 Eur od 10.04.2014 do zaplatenia 5% ročne zo sumy 16,93 Eur od 10.05.2014 do zaplatenia 5% ročne zo sumy 20,99 Eur od 10.06.2014 do zaplatenia 5% ročne zo sumy 20,99 Eur od 10.07.2014 do zaplatenia 5% ročne zo sumy 20,24 Eur od 12.08.2014 do zaplatenia 5% ročne zo sumy 125,36 Eur od 10.09.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 59,76%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.03.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 281,35 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 32,20 eur od 10.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 21,92 eur od 10.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 40,79 eur od 10.06.2014 do zaplatenia zo sumy 20,99 eur od 10.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 40,09 eur od 12.08.2014 do zaplatenia a zo sumy 125,36 eur od 10.09.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel dňa 27.08.2015 zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca“) na žalobcu. Nárok uplatnený žalobou odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval žalovanému služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich riadne a včas nesplnil. Vyúčtované boli faktúry č. 7403049598 splatná 09.04.2014 v sume 32,20 eur, č. 7404056281 splatná 09.05.2014 v sume 21,92 eur, č. 7405038332 splatná 09.06.2014 v sume 40,79 eur, č. 7406035714 splatná 09.07.2014 v sume 20,99 eur, č. 7406992169 splatná
11.08.2014 v sume 40,09 eur a č. 7407958785 splatná 09.09.2014 v sume 125,36 eur. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Žaloba mu bola doručená do vlastných rúk dňa 24.10.2017.
Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 281,35 eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a/ CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2017 o 07.45 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 23.11.2017 od 14.00 hod..
5. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
6. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 18.11.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k nej, na základe ktorých poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému SIM kartu s volacím programom „DATA SIM MI NEOB2“. Žalovaný sa zaviazal využívať služby právneho predchodcu žalobcu po dobu viazanosti 24 mesiacov a platiť za tieto služby.
7. Právny predchodca žalobcu si voči žalovanému vyúčtoval faktúrami špecifikovanými v odseku 2 tohto odôvodnenia nároky na zaplatenie ním poskytovaných služieb.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "ZEK") v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 4 ZEK ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 5 ods. 1 až 4 ZEK podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za
užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 43 ods.1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 ZEK účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa
rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom k nej.
9. Predmetná Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaného ustanovenia § 52 OZ, čo nebolo ani zmluvnými stranami namietané (právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nie), kde právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa.
10. Právny predchodca žalobcu si voči žalovanému faktúrami (špecifikovanými v odseku 2 tohto odôvodnenia) vyúčtoval poskytované služby, poplatky za obmedzenie/prerušenie služby pre neplatenie a upomienku oneskorenej platby.
11. Súd preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok je dôvodný len v časti.
12. Súd považoval za nedôvodné: nárok vyúčtovaný faktúrou č. 7404056281 v rozsahu 4,99 eur v časti upomienky oneskorenej platby a nárok vyúčtovaný faktúrami č. 7403049598, č. 7405038332 a č. 7406992169 v rozsahu 19,80 eur (16,50 eur + DPH) v časti poplatku za prerušenie a obmedzenie služby pre neplatenie. Pokiaľ ide o poplatok za prerušenie/obmedzenie služby, tak žalobca jednak nepreukázal vykonanie tohto úkonu, ktorý je spoplatňovaný, no navyše súd tento poplatok, ktorý nebol osobitne vyjednaný (bol len súčasťou jednostranne právnym predchodcom žalobcu určeného cenníka) považuje za neprijateľný, znevýhodňujúci žalovaného ako spotrebiteľa. Súd sa v tom smere plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 03.02.2015, sp. zn. 9C/128/2014, ktorý uviedol: „Žalobca fakturuje žalovanému poplatok jednak za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a zároveň v rovnakých faktúrach aj poplatok za odpojenie, čím dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, keďže predmetné úkony majú za následok obmedzený prístup účastníka k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať všetky služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie, dátovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie, služby poskytuje spoločnosť A. H. účastníkom v rozsahu a za podmienok upravených v zmluve, Cenníku a v týchto Všeobecných podmienkach, prípadne v osobitných dohodách, ktoré môžu byť medzi spoločnosťou Orange a účastníkom uzavreté rôznymi formami prístupnými podľa platných právnych predpisov. Zaplatením poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb žalovanému a poplatku za odpojenie spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak bol mu znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ.“ Uvedené odôvodnenie sa týka výslovne právneho predchodcu žalobcu (poplatkov stanovených spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.). Z rovnakého dôvodu súd nepriznal žalobcovi ani vyúčtovanú upomienku oneskorenej platby (4,99 Eur). Žalobca nepreukázal
doručenie tejto upomienky a navyše upomienky jednostranne sankcionujú žalovaného ako spotrebiteľa za omeškanie s úhradou platieb, hoci v prípade omeškania je žalovaný povinný uhradiť dodávateľovi zákonné sankcie za omeškanie (úroky z omeškania), ktoré si žalobca taktiež uplatňuje v tomto konaní. Nakoniec podľa názoru súdu výška týchto poplatkov (aj za predpokladu, že by ich vykonanie žalobca reálne preukázal) nemôže odzrkadľovať skutočné výdavky žalobcu, ktoré mal na ich vykonanie, pretože obmedzenie/prerušenie služby alebo zaslanie upomienky vo forme SMS je vykonávané zrejme len elektronickou zmenou v systéme. Ak aj žalobca obmedzil/prerušil žalovanému poskytovanie služby, takýto úkon nie je možné považovať za úkon v záujme žalovaného (spotrebiteľa) ale za úkon v záujme dodávateľa, a preto účtovanie poplatkov za tieto úkony spotrebiteľovi súd považuje za neprijateľné.
13. Žaloba je tak dôvodná čo do nároku na zaplatenie sumy 20,24 eur z faktúry č. 7403049598 (32,20 eur mínus 19,80 eur), sumy 16,93 eur z faktúry č. 7404056281 (21,92 eur mínus 4,99 eur), sumy 20,99 eur z faktúry č. 7405038332 (40,79 eur mínus 19,80 eur), sumy 20,99 eur z faktúry č. 7406035714, sumy 20,24 eur z faktúry č. 7406992169 (40,09 eur mínus 19,80 eur) a sumy 125,36 eur z faktúry č. 7407958785, t.j. spolu v rozsahu 224,75 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 517 ods.1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. v sadzbe o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Aj keď výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania bola viac ako 0%, žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania len v sadzbe 5%. Vzhľadom na to, že súd je výškou uplatneného nároku viazaný, priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v žiadanej sadzbe 5% ročne a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca bol úspešný v rozsahu 224,75 eur z uplatnených 281,35 eur a teda v rozsahu 79,88%. Žalovaný bol úspešný vo zvyšnom rozsahu 20,12%, čím úspech žalobcu prevýšil úspech žalovaného o 59,76%. Preto má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,76% voči žalovanému, o ktorých výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.