Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41CoKR-4-2022.pdf
PDF · 95.27 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Márie Kubincovej, PhD., v právnej žalobcu JUDr. Zdenka Tökölyová Majerová, Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Crystal, s.r.o. „v konkurze", so sídlom S. Stračinu 1662/1, 962 12 Detva, IČO: 36 047 872 proti žalovanému Ing. Marián Fekiač, S. Stračinu 1662/1, 962 12 Detva, v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty 12 500,--Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5NcKR/2/2021-41 zo dňa 20.januára 2022 takto
rozhodol:
I.Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5NcKR/2/2021-41 zo dňa 20.januára 2022 potvrdzuje.
II. Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). V žalobe uviedla, že spoločnosť Crystal, s.r.o. „ v konkurze“ vznikla dňa 06.04.2021, 08.01.2015 vstúpila do likvidácie a za likvidátora bol ustanovený žalovaný. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K 7/2020 zo dňa 22.10.2020, právoplatným dňa 14.11.2020, vykonateľným dňa 29.10.2020 bola žalobkyňa ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Crystal, s.r.o. „v konkurze“ so sídlom Detva. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ - Ministerstvo hospodárstva SR, pretože evidoval neuhradené pohľadávky voči dlžníkovi priznané rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15Cb/14/2012-383 zo dňa 08.04.2014, právoplatným a vykonateľným dňa 03.05.2014. Uviedla, že žalovaný ako likvidátor spoločnosti patrí medzi osoby, ktoré sú vymenované ako osoby povinné poskytnúť súčinnosť správcovi pre výkon jeho činnosti v súlade s ust. § 74a ZKV. Preto ho listom z 15.02.2021 vyzvala, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy uhradil pokutu si nesplnil.
3. Žalovaný vo vyjadrení z 15.12.2021 uviedol, že spoločnosť úpadcu vstúpila do likvidácie 08.01.2015. Záložný veriteľ sa rozhodol uplatniť svoje záložné právo na nehnuteľnosť formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný v procese prípravy dražby spolupracoval, poskytoval súčinnosť, a to aj pri príprave a realizovaní dražby aj ostatných objektov v areáli horského hotela Biele Vody. Ostatné subjekty areálu sa neskôr podarilo vydražiť. Uviedol, že spolupracoval aj so žalobkyňou - správkyňou konkurznej podstaty s tým, že pokiaľ aj došlo k pochybeniu z jeho strany, nebolo tak učinené úmyselne. K poškodeniu spoločnosti ani záložného veriteľa nedošlo. Na výzvu žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy reagoval
telefonicky a snažil sa objasniť skutočnosti rovnako ako v tomto písomnom vyjadrení. Uviedol tiež, že jeho finančná situácia mu neumožňuje žalovanú sumu zaplatiť.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce ňou uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR. Neuviedla, či bol žalovaný vôbec v predlžení, s tým, že mohol byť v úpadku aj formou platobnej neschopnosti (§ 3 ods. 1 a 2 ZKR) a v tomto prípade nemá povinnosť podľa § 11 ods. 2 ZKR, ak bol v predlžení, ku ktorému dňu, z čoho táto skutočnosť vyplýva, kedy sa žalovaný mohol o predĺžení úpadcu dozvedieť a kedy mu preto vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Konštatoval, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovanému vôbec vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a že si túto povinnosť nesplnil. Žalobkyňa si tak nesplnila povinnosť tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa § 11 ods. 2 ZKR, v dôsledku čoho si nemohla splniť ani dôkaznú povinnosť. Podľa súdu žalovaný sa v podstate nemal ani k akým tvrdeniam vyjadriť, a to, že sa povinná osoba nevyjadrí k výzve správcu podľa § 74a ods. 2 ZKR, a teda neosvedčí, že jej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikla alebo že sa jej zbavila, neznamená uznanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty povinnou osobou a správca, pokiaľ následne uplatňuje nárok na súde, tak dôvodmi jeho uplatnenia a teda dôvodmi vzniku nároku sú skutočnosti uvedené v ust. § 11 ods. 2 ZKR a nie nesplnenie povinnosti uloženej vo výzve správcu podľa § 74a ods. 1 ZKR. Podľa súdu rozhodne nepostačuje, aby správca pri uplatnení nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR len uviedol, že povinná osoba sa k jeho výzve podľa § 74a ods. 1 ZKR nevyjadrila.
5. Súd preto považoval žalobu za nedôvodnú a v plnom rozsahu ju zamietol.
6. Žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, žalovaný ich neuplatňoval, súd mu preto právo na náhradu trov nepriznal.
7. Proti prvej výrokovej vete rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie zmluvnej pokuty. Napadnutý výrok rozsudku považuje žalobkyňa za nesprávny z dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Podľa žalobkyne bol žalovaný platobne neschopný, t. j. nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, čo vyplýva z návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podal veriteľ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a ním označeného veriteľa Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a tiež z doručených prihlášok pohľadávok do konkurzného konania. Žalobkyňa nesúhlasí s vyjadrením súdu v napadnutom rozsudku, nakoľko vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu. Súd bol teda v konkurznom konaní oboznámený s návrhom na vyhlásenie konkurzu, ktorý podal veriteľ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Keďže aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, ktorého aktívnu legitimáciu však zákon limituje iba na prípad dlžníkovho úpadku vo forme platobnej neschopnosti, túto platobnú neschopnosť musel veriteľ preukázať v podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podľa § 19 ZKR súd vyzval dlžníka, ktorého likvidátorom bol žalovaný, na osvedčenie svojej platobnej schopnosti, k čomu sa však v súdom stanovenej lehote nevyjadril, t. j. platobnú schopnosť neosvedčil, preto mal žalobca za to, že platobná neschopnosť dlžníka bola dostatočne preukázaná. Žalovaný bol konateľom dlžníka od 30.04.2001 a od vstupu do likvidácie, t. j. 08.01.2015 aj jeho likvidátorom. Mal preto vedomosť o fungovaní dlžníka aj jeho finančnej situácii. Žalovaný mal vedomosť o tom, že dlžník je platobne neschopný a teda bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný ako likvidátor spoločnosti patrí medzi osoby, ktoré sú vymenované ako osoby povinné poskytnúť súčinnosť správcovi pre výkon jeho činnosti v súlade s ust. § 74a ZKR. Preto ho žalobkyňa listom zo dňa 15.02.2021 vyzvala, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy uhradil pokutu vo výške 2.500,--Eur na účet správcu alebo aby v rovnakej lehote písomným podaním preukázal, že mu takáto povinnosť nevznikla. Žalovaný sa k výzve nijakým spôsobom nevyjadril, ani nepreukázal, že mu takáto povinnosť nevznikla, aj keď dôkazné bremeno nesú všetci tí, ktorí boli správcom vyzvaní, že povinnosť porušili, resp. že je tu iný dôvod vylučujúci ich zodpovednosť. Ďalej uviedla, že žalovaného k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu vyzval i veriteľ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dňa 19.02.2020 výzvou na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorú si žalovaný prevzal dňa
27.02.2020, pričom nijakým spôsobom nepreukázal, že mu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nevznikla, aj keď dôkazné bremeno bolo na jeho strane.
9. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu potvrdí a zároveň zaviaže zaplatiť žalovaného zmluvnú pokutu alebo napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
12. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý prvou výrokovou vetou žalobu zamietol, pričom základnou odvolacou námietkou žalobkyne bolo tvrdenie, že žalovaný ako konateľ aj likvidátor spoločnosti mal vedomosť o fungovaní dlžníka a jeho finančnej situácii a vedomosť o tom, že dlžník je platobne neschopný a teda bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
13. Podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom od 01. 03. 2017, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
14. Podľa § 74a ods. 1 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.
15. Podľa § 74a ods. 2 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.
16. Podľa § 74a ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
17. Podľa § 74a ods. 5 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na
vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
18. Podľa § 74a ods. 6 ZKR právoplatný rozsudok súdu, ktorý sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je rozhodnutím o vylúčení.
19. Žalobkyňa v odvolaní namietla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mala za to, že žalovaný bol jednak konateľom dlžníka od 30.04.2001 a od vstupu dlžníka do likvidácie, t. j. od 08.01.2015 aj jeho likvidátorom, preto mal vedomosť o fungovaní dlžníka a jeho finančnej situácii a mal vedomosť aj o tom, že dlžník je platobne neschopný a bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tvrdila, že žalovaný nijakým spôsobom na výzvu správkyne konkurznej podstaty podľa ust. § 74 ods. 2 ZKR nereagoval, ani nepreukázal, že by mu takáto povinnosť nevznikla. Tvrdila tiež, že žalovaného k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu vyzval aj veriteľ Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré napokon aj návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu podalo.
20. Po preskúmaní veci na základe odvolania podaného žalobkyňou dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a dospel k správnemu právnemu záveru, pričom svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo a náležitým spôsobom podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce neuplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobkyňa v žalobe uviedla len to, kedy bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, kto podal návrh na vyhlásenie konkurzu, odcitovala § 3 ods. 1, 2 a § 11 ods. 3 ZKR, avšak v neaktuálnom znení, keďže konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica dňa 22.10.2020, ale vo svojej žalobe poukazovala na neaktuálne znenie zákonných ustanovení, na základe ktorých sa domáhala svojho nároku a okrem toho, že uviedla, že žalovaný ako likvidátor spoločnosti patrí medzi osoby, ktoré sú vymenované ako osoby povinné poskytnúť súčinnosť správcovi pre výkon jeho činnosti v súlade s ust. § 74a ZRK, a tvrdenia, že ho listom z 15.02.2021 vyzvala na uhradenie pokuty, prípadne na preukázanie, že mu takáto povinnosť nevznikla, žalobkyňa neuviedla v žalobe žiadne skutočnosti, z ktorých by mohol súd vyvodiť záver, že je nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodný. Ako bolo vyššie uvedené, žalobkyňa neuviedla, či bola vôbec spoločnosť Crystal, s.r.o. „v konkurze“ Detva v predlžení, ak bola v predlžení, ku ktorému dňu, kedy sa mohol žalovaný ako likvidátor o predlžení úpadcu dozvedieť, a kedy mu vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keďže podľa § 11 ods. 2 ZKR v platnom znení je dlžník v predlžení povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Zo žaloby tieto skutočnosti nevyplývajú, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa § 11 ods. 2 ZKR, v dôsledku čoho si nemohla splniť ani dôkaznú povinnosť. 22. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní by nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vznikol žalovanému, avšak podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018).
24. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).