Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/448/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu I., zastúpeného H. proti žalovanému F., o zaplatenie 2.515,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 16C/261/2014-73 zo dňa 05. februára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.793,40 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,65 eur od 23.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 23.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 30,45 eur od 21.07.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 63,21 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 110,15 eur, na účet zástupcu žalobcu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

1.2 Rozhodnutie zdôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXX zo dňa 23.03.2011 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.100 eur a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v 36 mesačných splátkach po 76,65 eur. Z prehľadu splátok žalovaného ako klienta vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu sumu. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.08.2011, ktorá bola právnemu predchodcovi žalobcu ako odosielateľovi vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 19.09.2011, vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v sume 2.790,08 eur, do troch dní od doručenia upomienky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2014 právny

predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku proti žalovanému z predmetnej zmluvy o pôžičke na žalobcu.

1.3 Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie zmluvný vzťah v súlade s ustanoveniami § 48 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 1, ods. 2 § 565, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že zmluva o poskytnutí pôžičky, uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, spĺňa všetky pojmové znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzené v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., keď neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Údaj uvedený v zmluve, že konečná splatnosť je 03/2014, nemožno považovať za údaj o konečnej splatnosti úveru, keďže z neho nie je jasný konkrétny deň termínu konečnej splatnosti úveru a nie je z neho ani zrejmý spôsob jeho určenia. V zmluve nie je uvedený ani termín splatnosti prvej splátky a termín splatnosti poslednej splátky. Na základe toho dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetný úver sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si ani v zmluve a ani podmienkach k zmluve o pôžičke nedohodli splatnosť jednotlivých splátok, pričom žalobca nepredložil všeobecné obchodné podmienky, vychádzal súd prvej inštancie z predloženého splátkového kalendára s tým, že splátky boli splatné do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 20.04.2011. Zmluvné strany si ani v zmluve a ani v podmienkach k zmluve o pôžičke nedojednali, že veriteľ v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka môže dlžníka žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a uvedené právo nebolo určené ani v rozhodnutí. Súd preto výzvu právneho predchodcu žalobcu na okamžité splatenie splátok jednorazovo považoval za neplatnú, nakoľko neboli splnené podmienky na uplatnenie tohto práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.

1.4 Predmetná zmluva o pôžičke je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Právo na vrátenie poskytnutej pôžičky, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, sa premlčuje v zmysle § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v premlčacej dobe troch rokov, ktorá začala plynúť pri každej jednotlivej splátke pôžičky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Konkrétne pre prvú splátku začala premlčacia doba plynúť 21.04.2011 a jej posledným dňom bol 21.04.2014, pre druhú splátku začala plynúť 21.05.2011 a jej posledným dňom bol 21.05.2014, pre tretiu splátku začala plynúť 21.06.2011 a jej posledným dňom bol 21.06.2014, pre štvrtú splátku začala plynúť 21.07.2011 a jej posledným dňom bol 21.07.2014, pre piatu splátku začala premlčacia doba plynúť 21.08.2011 a jej posledným dňom bol 21.08.2014. Keďže právny predchodca žalobcu podal žalobu na súde dňa 14.08.2014, je zrejmé, že právo na zaplatenie prvej až štvrtej splátky uplatnil až po uplynutí premlčacej doby, pričom na premlčanie práva žalobcu súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol z úradnej povinnosti. Súd tak nemohol priznať žalobcovi z dôvodu premlčania právo na zaplatenie prvej až štvrtej splátky v celkovej sume 306,60 eur (4 x 76,65 eur), a preto žalobu v tejto časti zamietol. Právny predchodca žalobcu včas uplatnil právo na zaplatenie ostatných splátok do výšky poskytnutej istiny 2.100 eur, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 1.793,40 eur (2.100 eur - 306,60 eur). Z dôvodu omeškania žalovaného s platením piatej až dvadsiatejôsmej splátky súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti.

1.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 142 ods. 2 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca i žalovaný mali vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej istine 2.515,39 eur bol úspech žalobcu 71 % a úspech žalovaného 29 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 42 %. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu 42 % zo zaplateného súdneho poplatku 150,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 42 % zo sumy 262,27 eur (1 x prevzatie a príprava veci 101,24 eur + 1 x režijný paušál 8,04 eur, 1 x podanie žaloby 101,24 eur + 1 x režijný paušál 8,04 eur, 20 % DPH vo výške 43,71 eur).

2. Proti uvedenému rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže (popri povinnosti vyplývajúcej z rozsudku súdu prvej inštancie) aj na zaplatenie sumy 73,16 eur spolu s príslušenstvom z tej-ktorej splátky. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav. Pokiaľ súd vychádzal z predpokladu, že poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov, teda, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru, žalobca nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý zachoval výšku splátok a znížil počet splátok, čím sa posunul aj dátum konečnej splatnosti. Podľa názoru žalobcu mal súd prispôsobiť sumu splátok a tieto znížiť o poplatky a úroky, na ktoré podľa názoru súdu žalobcovi nevznikol nárok, avšak mal zachovať počet splátok, a tým aj konečnú splatnosť úveru. Keďže žaloba bola podaná dňa 14.08.2014, nepremlčané sú splátky splatné od 20.08.2011 do 20.03.2014, t. j. 32 splátok, pričom výška jednej splátky bez úrokov a poplatkov je 58,33 eur. Súd prvej inštancie mal teda priznať žalobcovi sumu 1.866,56 eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že podáva odvolanie vo výške rozdielu medzi touto sumou, ktorá mu mala byť priznaná a sumou, ktorá rozsudkom priznaná bola (1.866,56 eur - 1.793,40 eur = 73,16 eur).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. v čase podania odvolania. Procesne postupoval odvolací súd už podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Žalobca síce ako jeden z dôvodov odvolania uviedol nedostatočné zistenie skutkového stavu, nespresnil však, v čom toto nedostatočné zistenie skutkového stavu spočívalo. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca nenamietal žiadne zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, jeho argumentácia smeruje výlučne len k spôsobu započítania splátok v prípade, ak je poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov (ani toto právne posúdenie úveru ako poskytnutého bez úveru a bez poplatkov žalobca v odvolaní nespochybnil). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil vykonané dôkazy, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, uviedol skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorého dôvody považuje za správne (§ 387 ods. 2 , v podrobnostiach na ne odkazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledujúce.

7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

9. Žalobca v odvolaní nenamietal posúdenie zmluvy o poskytnutí pôžičky z 23.03.2011 ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ako spotrebiteľskej zmluvy, nenamietal ani to, že súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver z dôvodu chýbajúcich náležitostí podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ako bezúročný a bez poplatkov, a ani to, že prvé štyri splátky považoval súd prvej inštancie za premlčané. Namietal len to, že súd mal v takom prípade aj každú splátku očistiť od úrokov a poplatkov, a teda výška každej mesačnej splátky nemala byť 76,65 eur, ako bolo uvedené v zmluve, ale 58,33 eur. S touto argumentáciou odvolací súd nesúhlasí.

10. Aj keď je poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, zmluva zostáva platná a treba ju vykladať podľa možnosti v súlade s vôľou zmluvných strán. V predmetnej zmluve o poskytnutí pôžičky nebol presne dohodnutý termín konečnej splatnosti (ako správne uviedol súd prvej inštancie, údaj „03/2014“ nemožno považovať za dostatočne určitý). Zmluvne nebol určený ani spôsob započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky a prirodzene ani spôsob započítania splátok pre prípad, že by sa úver mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve však bola dohodnutá výška splátok (76,65 eur) a ich počet (36). Pri posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov nie je možné zachovať obe tieto zmluvné dojednania - je potrebné znížiť buď výšku splátok (tak ako to navrhuje v odvolaní žalobca), alebo ich počet (tak ako to urobil súd prvej inštancie). Pokiaľ ide o spôsob navrhovaný žalobcom, nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k záveru, že výška každej splátky by mala byť 58,33 eur. Pokiaľ by to malo byť jednoduché delenie celkovej výšky istiny (2.100 eur) počtom splátok (36), takáto úvaha neobstojí. Ako už bolo uvedené, v zmluve nebol dohodnutý spôsob započítavania jednotlivých splátok, teda koľko z každej splátky má byť započítané na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Je pritom bežnou praxou veriteľov, že splátky sa započítavajú anuitne, teda aj keď je celková výška všetkých splátok rovnaká, výška istiny, úrokov a poplatkov je v každej splátke vypočítaná osobitne (pri každej ďalšej splátke sa postupne započítava viac na istinu a menej na úroky). Pri absencii zmluvného dojednania rozdelenia splátok na istinu, úroky a poplatky teda nemožno automaticky vychádzať z toho, že každá splátka sa má započítavať rovnako. Naopak, započítanie celej výšky splátok najprv na istinu a až potom (po splatení celej istiny) na úroky a poplatky tak, ako to urobil súd prvej inštancie, je v súlade s princípom, že v prípade pochybnosti sa má použiť výklad, ktorý je najpriaznivejší pre spotrebiteľa.

11. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil vec, keď považoval prvé štyri splátky, ktoré už boli premlčané, v celej dohodnutej výške (po 76,65 eur) za splátky istiny a v tejto časti z dôvodu premlčania týchto štyroch splátok žalobu zamietol.

12. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej považoval odvolací súd za správne, je správny aj výpočet miery úspechu žalobcu a jeho čistého úspechu na účely náhrady trov konania. Keďže samotné vyčíslenie náhrady trov konania žalobca v odvolaní nenamietal, odvolací súd ho nepreskúmaval (ako súvisiaci výrok by odvolací súd preskúmal, resp. zrušil výrok o trovách len v prípade, ak by rozhodnutie vo veci samej menil, resp. zrušoval).

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

14. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto by mu v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .