Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, proti žalovanému: G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 30.12.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uviedol, že žalobca sa žalobou, podanou dňa 11.8.2014 na D. O. D. D. J. S. D. D. E. J. domáhal vydania rozhodcovského rozsudku, ktorým by rozhodcovský súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.073,19 Eur, úroky z omeškania vo výške 20,50 % ročne zo sumy 2.073,19 Eur od 14.6.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, vedenom pred D. O. D.K. D. J. S. D. D. E. J., rozhodcovským rozsudkom sp. zn. W.-XXXX zo dňa 11.12.2016, bola žaloba žalobcu zamietnutá, a to z dôvodu, že rozhodcovský súd považoval pohľadávku žalobcu za premlčanú v trojročnej premlčacej lehote, nakoľko pohľadávka sa stala splatnou 22.6.2011 a na súde bola uplatnená žalobou dňa 11.8.2014. Žalobca namietal premlčanie ako relevantný dôvod zamietnutia žaloby, nakoľko mal za to, že ide o nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na skutočnosť, že zákon č 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných na diaľku v článku II bod 1 novelizoval aj § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý však nadobudol účinnosť 1.4.2015. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca mal za to, že rozhodcovský súd nesprávne aplikoval novelu Občianskeho zákonníka o tom, že na spotrebiteľské spory sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase podania žaloby dňa 11.8.2015 toto ustanovenie ešte nebolo účinné, keďže účinnosť nadobudlo až 1.4.2015. Z uvedeného dôvodu, žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok vydaný D. O. D. D. J. S. D. D. E. J. pod sp. zn. W.-XXXX vydaný dňa X.XX.XXXX a navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.073,19 Eur, úroky z omeškania vo výške 20,50 % ročne zo sumy 2.073,19 Eur od 14.6.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný sa k žalobe v písomnej forme nevyjadril.

3. Súd si v priebehu konania vyžiadal rozhodcovský spis, vzťahujúci sa k rozhodcovskému rozsudku sp. zn. W.-XXXX D.B. O. D. D. J. S., z ktorého zistil, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 11.8.2014 rozhodcovskému súdu domáhal vydania rozhodcovského rozsudku, ktorým by rozhodcovský súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.073,19 Eur, úroky z omeškania vo výške 20,50 % ročne zo sumy 2.073,19 Eur od 14.6.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobca k podanej žalobe pripojil Zmluvu o M. T. zo dňa X.XX.XXXX, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 3.11.2006, Žiadosť o poskytnutie povoleného debetného zostatku zo dňa 9.5.2007, Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku zo dňa 11.5.2007, Oznámenie o zrušení povoleného debetu zo dňa 16.6.2011 , všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Rozhodcovský súd o podanej žalobe rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 9.12.2016, sp. zn. W., ktorým žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodcovský súd v predmetnom rozsudku uviedol, že deň omeškania stanovil dňom nasledujúcim po dni splatnosti nepovoleného debetného zostatku, ktorý vznikol zrušením povoleného debetného zostatku na bežnom účte žalovaného, pričom žalobca v oznámení o zrušení povoleného debetného zostatku zo dňa 16.6.2011 stanovil splatnosťou debetu v lehote do piatich dní odo dňa zrušenia povoleného debetného zostatku, t.j. do 21.6.2011. Žalovaný sa preto dostal do omeškania dňom 22.6.2011. S poukazom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu na rozhodcovský súd dňa 11.8.2014, rozhodcovský súd mal za to, že celá pohľadávka žalobcu je premlčaná, a preto žalobu zamietol. Rozhodcovský súd vec právne posúdil podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 52 ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 287 ods. 1 a 2 a § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka.

4. V danej veci bolo pojednávanie vytýčené na deň 30.11.2017, na ktoré sa žalobca nedostavil, pričom svoju neprítomnosť pred pojednávaním ospravedlnil, pojednávanie však odročiť nežiadal. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný a jeho splnomocnená zástupkyňa, ktorá ho v zmysle predloženej plnej moci mala zastupovať na pojednávaní. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že žalobca si v rozhodcovskom konaní uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. K zosplatneniu úveru došlo v roku 2011, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil až 11.8.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka. Mala za to, že rozhodcovský súd správne aplikoval vtedy platnú právnu úpravu, ktorá bola účinná v čase rozhodovania a ex offo prihliadol na premlčanie pohľadávky. Žalovaný sa pridržiaval prednesu svojej splnomocnenej zástupkyne a žiadal žalobu zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom žaloby, rozhodcovského spisu sp. zn. II/2014-7171, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:

6. Dňa 9.12.2016 vydal stály rozhodcovský súd D. J. S., X. D. J. S.Q., D. D. E. J. rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. XX/XXXX-XXXX v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým žalobu žalobcu, ktorým sa ten domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.073,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20,50 % ročne zo sumy vo výške 2.073,19 Eur odo dňa 14.6.2014 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania, zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 19.12.2016. Žalobca v lehote stanovenej zákonom (§ 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.) podal dňa 30.12.2016 na tunajší súd žalobu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nesprávne aplikoval novela Občianskeho zákonníka o tom, že na spotrebiteľské spory sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase podania žaloby, t.j. 11.8.2014 na rozhodcovský súd toto ustanovenie ešte nebolo účinné.

7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

9. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2014/335/20170101>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

11. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. Po oboznámení sa s vecou súd zistil, že rozhodcovský súd bol oprávnený vydať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom spore na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej stranami dňa 3.11.2006. Rozhodcovský súd o podanej žalobe rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 9.12.2016, sp. zn. W., ktorým žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodcovský súd predmetný rozsudok odôvodnil premlčaním pohľadávky, pričom uviedol, že deň omeškania stanovil dňom nasledujúcim po dni splatnosti nepovoleného debetného zostatku, ktorý vznikol zrušením povoleného debetného zostatku na bežnom účte žalovaného, pričom žalobca v oznámení o zrušení povoleného debetného zostatku zo dňa 16.6.2011 stanovil splatnosťou debetu v lehote do piatich dní odo dňa zrušenia povoleného debetného zostatku, t.j. do 21.6.2011. Žalovaný sa preto dostal do omeškania dňom 22.6.2011. S poukazom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu na rozhodcovský súd dňa 11.8.2014, rozhodcovský súd mal za to, že celá pohľadávka žalobcu je premlčaná, a preto žalobu zamietol. Rozhodcovský súd vec právne posúdil podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 52 ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 287 ods. 1 a 2 a § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca s aplikáciou § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nesúhlasil s poukazom na skutočnosť, že v čase podania žaloby, t.j. 11.8.2014 na rozhodcovský súd toto ustanovenie ešte nebolo účinné. Z uvedeného dôvodu (v zmysle § 45 písm. l) zákona č. 335/2014 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) navrhol predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť a následne zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2.073,19 Eur s príslušenstvom žalobcovi.

21. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku D.B. O. D. D. J. S. D. D. E. J. D.. X.. W.-XXXX zo dňa 9.12.2016 nezistil, že by napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd je toho názoru, že rozhodcovský súd správne aplikoval príslušné ustanovenia zákonov, a to aj § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

22. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácia zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu a rozhodcovského súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá.

23. Ochrana spotrebiteľa obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnomernom postavení voči dodávateľovi, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

24. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka znení v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí povoleného debetného zostatku medzi stranami dňa 11.5.2007, tá spadala pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, hoci bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ale jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi stranami je teda spotrebiteľskou zmluvou. Keďže žalobca bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 4 v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa.

25. Vzhľadom na to, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie v trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 OZ, a to aj s poukazom na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. „Novela vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu na spotrebiteľské záväzky“ (porovnaj Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.5.2017, sp.zn. 24Co/151/2016).

26. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

27. S poukazom na vyššie uvedené, potom súd mal za to, že rozhodcovský súd postupoval správne pokiaľ aplikoval na vec ustanovenie § 52 ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., pričom rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie pohľadávky žalobcu, na čo musel prihliadnuť z úradnej moci. Keďže žalobca v oznámení o zrušení povoleného debetného zostatku zo dňa 16.6.2011 stanovil splatnosť debetu v lehote do piatich dní odo dňa zrušenia povoleného debetného zostatku, t.j. do 21.6.2011, premlčacia lehota začala plynúť dňa 22.6.2011, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, a uplynula dňa 22.6.2014. Žalobca však podal žalobu na rozhodcovský súd až dňa 11.8.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, nakoľko nezistil dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. W.-XXXX zo dňa 9.12.2016 a mal za to, že D. O. D. D. J. S. D. D. E. J. vec právne posúdil správne. Nakoľko súd nezrušil citovaný rozhodcovský rozsudok, nepristúpil k preskúmaniu nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.073,19 Eur s príslušenstvom.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalovanému v konaní nijaké trovy vznikli, žiadne mu nevyplývali ani zo spisu a žiadne si žalovaný ani neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.