Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o mal. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov P. O., bytom F., P. XXX/XX a otca F. X., bytom F., F. Q. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. decembra 2021, č.k. -42, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletú zo sumy 110,- eur mesačne bez určenia výšky zníženej vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, kedy dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. Poukázal na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. V prejednávanej veci je nepochybné, že maloletá je žiačkou 3. ročníka základnej školy, nie je schopná samostatne sa živiť, a preto vyživovacia povinnosť rodičov k nej trvá. Rodičovská vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov a vždy je potrebné vychádzať okrem odôvodnených potrieb dieťaťa aj z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada nato, či oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti, ktorá sa má zmeniť, došlo alebo nedošlo k podstatnej zmene pomerov. V posudzovanej veci súd takúto podstatnú zmenu pomerov nezistil. Skutočnosť, že navrhovateľ je vo výkone trestu nie je novou skutočnosťou. Súd sa s ňou naposledy zaoberal v konaní vedenom pod sp.zn. . Dĺžka výkonu trestu a iné pohľadávky otca nezbavujú vyživovacej povinnosti a ani nemajú vplyv na jej zníženie. Súd opätovne poukázal na tie skutočnosti, ktoré už vo viacerých konaniach hodnotil a to, že dôvodom, pre ktorý otec nie je schopný dosahovať príjem, z ktorého by mohol platiť určené výživné, nie je ani strata zamestnania, ani zhoršenie zdravotného stavu, prípadne vznik nových vyživovacích povinností. Dôvodom, pre ktoré otec nie je schopný zamestnať sa a dosiahnuť príjem je, že sa nachádza vo výkone trestu. Dôvodom je trestná činnosť otca maloletej a v žiadnom prípade toto nemôže byť na ujmu dieťaťa a dôvodom na zníženie výživného, ktoré nie je v záujme maloletého dieťaťa. V období od 01.09.2017 do jeho vzatia do väzby a následne nástupu na výkon trestu bolo v schopnostiach a možnostiach otca nájsť si zamestnanie, z príjmu, z ktorého by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť. Ak otec poukazuje na veľmi dobrú, priam nadštandardnú finančnú situáciu matky, súd musí uviesť, že vykonaním dokazovaním sa u matky žiadna nadštandardná situácia nezistila. Matka

nemá motorové vozidlo, dosahuje síce vyšší príjem ako v čase posledného rozhodnutia o výživnom, avšak vyšší príjem dosahuje aj otec maloletej. Vyšší príjem matky je kompenzovaný vyššími výdavkami. Tie sú spojené najmä s vyšším vekom maloletej, ktorá má väčšie potreby na svoje zaopatrenie. Dieťa rastie s čím sú spojené zvýšené náklady na oblečenie, obuv aj stravu, drogériu a kozmetiku. Žiadne z týchto zvýšených výdavkom neuhrádza otec, ktorý prispieva len výživným a to len do tej výšky, ako mu je zrážané z pracovnej odmeny väzňa. Matka má síce väčší byt ako v čase posledného rozhodovania o výživnom, avšak ide o trojizbový byt bežnej rozlohy, v ktorom má maloletá vlastnú izbu na rozdiel od času ostatnej úpravy. Táto zmena pomerov matky je kompenzovaná zvýšením výdavkom na úver za bývanie a vyššími výdavkami za správu bytu. Tieto vyššie výdavky však súd nepovažuje za neprimerané riziko, pretože sú čiastočne vynaložené aj v prospech maloletej, ktorá má z nich úžitok. Je potrebné pripomenúť, že väčší byt neznamená zvýšenie luxusu pre matku, ale najmä zlepšenie podmienok u dieťaťa. Ak teda matka má oproti času, kedy súd naposledy posudzoval pomery vyššie príjmy a zároveň aj vyššie výdavky, tieto zlepšené majetkové pomery matky nie sú dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca. Súd považuje osobitne za potrebné otcovi pripomenúť, že výživné bolo určené na dieťa a nie na matku. Vyjadrenie, že matka nie je odkázaná na takúto výšku výživného teda vôbec nie je namieste. Suma 110,- eur súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca sotva postačuje čo len na úhradu základných potrieb maloletej. Podstatnú časť potrieb dieťaťa musí matka financovať z vlastných zdrojov. Otec teda výživným v nijakom prípade nefinancuje matku maloletej, ako to on podľa vlastného návrhu vníma, ale ani maloletú nad svoje možnosti, ani nad rámec odôvodnených potrieb. Keďže súd žiadnu podstatnú zmenu pomerov na strane otca nezistil, návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie otec maloletej, ktorý vyslovil názor, že okresný súd nemal rozhodovať o výživnom, pretože on ako navrhovateľ sa mal zúčastniť na pojednávaní. Preto považuje rozhodnutie súdu bez jeho prítomnosti za neplatné. Zároveň podal námietky zaujatosti voči jeho osobe zo strany Okresného súdu Partizánske, pretože súd mal vedomosť o tom, že on ako navrhovateľ by mal byť prítomný na hlavnom pojednávaní, nakoľko sa chcel vyjadriť k okolnostiam a uviesť nové presvedčivé dôkazy a preto vyslovil presvedčenie, že súd konal v jeho neprospech. Žiadal, aby jeho prípad bol pridelený do iného okresu z dôvodu zaujatosti voči jeho osobe. 3. K odvolaniu otca sa vyjadril opatrovník, ktorý považoval súdu prvej inštancie za vecne správny s tým, že tento zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. 4. K vyjadreniu opatrovníka sa vyjadril otec maloletej, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že považuje rozhodnutie súdu za predčasné, jednostranne zamerané, zaoberajúce sa výlučne výškou pôvodne určenej sumy výživného v sume 110,- eur. Mal zato, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie bez jeho prítomnosti, pričom v prípade riadneho predvolania, by súdu oznámil a ozrejmil skutočnosti a objektívne dôvody jeho návrhu. Mal zato, že súd nemal žiadne prekážky, ktoré by zabraňovali jeho predvedeniu pred okresný súd na pojednávanie dňa 22.12.2021. Poukazoval na porušenie jeho práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti zaručené a SR. Preto mal zato, že rozsudok je predčasne vydaný. Poukázal na tú skutočnosť, že súd pravdepodobne vychádzal z jeho pôvodného zárobku, ktorý dosahoval v zahraničí v Rakúsku, ktorý bo v tom čase okolo 1.500,- až 1.600,- eur. Tieto príjmy však v súčasnosti nedosahuje a sú minulosťou. Bol minimálne 4 roky vo výkone trestu odňatia slobody s tým, že zároveň je voči jeho osobe vedené ďalšie trestné stíhanie pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy. Dlžnú sumu v sume 600,- eur uhradila jeho sestra k rukám matky dieťaťa. Následne trestný súd trestné stíhanie voči jeho osobe zastavil. Po dobu celého výkonu trestu odňatia slobody 4 roky až do dnes pracoval, avšak jeho mesačný príjem nestačil na úhradu výživného vo výške 110,- eur mesačne. Poukázal na pandemickú situáciu, ktorá je v súčasnosti na území republiky. V súčasnosti má dlh na výživnom, avšak je v situácii osoby vo finančnej neschopnosti plniť danú vyživovaciu povinnosť. Dlh na výživnom mu narástol počas výkonu trestu odňatia slobody. Je síce pravdou, že súd pri rozhodovaní zohľadňoval záujmy dieťaťa, avšak nezohľadňoval finančné a osobné pomery jeho osoby. Súd sa teda v čase konania o návrhu na zníženie výživného nezaoberal jeho finančnými možnosťami ako aj jeho schopnosťou zamestnať sa a zarobiť. Odopretím práva byť osobne na pojednávaní predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Žiadal preto, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. 5. K vyjadreniu otca ako aj k odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že so znížením výživného absolútne nesúhlasí. Poukázala na rast nákladov na stravu, pohonné látky a všetko ostatné. Dieťa za posledné obdobie opätovne vyrástlo, postava sa jej mení, tak jej musela zakúpiť ešte na toto zimné obdobie ešte ďalšie oblečenie. Okrem toho mala ťažší priebeh covidu tak, že s ňou zostala po určité obdobie doma. Príjem z práce je teda nižší a snaží sa to všetky prekrývať ako sa len dá. Uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, práve naopak žiada o zvýšenie výživného na sumu 150,- eur. Veľmi

ťažko vykrýva všetky výdavky na dcéru. Nebojuje pre svoje blaho, ale pre svoju dcéru, ktorá potrebuje viac a viac. 6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a (ďalej len , keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súd prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , z týchto dôvodov: 7. Otec dieťaťa sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd uvádza, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné z dôvodov, že okresný súd vykonal dokazovanie, veci správne posúdil, pričom otec v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Odvolací súd zároveň dodáva, že čo sa týka základných pravidiel pre určenie výšky výživného obsiahnuté v Zákona o rodine, tieto sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacej povinnosti. Ide o všeobecnú právnu úpravu, ktorá platí pokiaľ nie je ustanovená pri konkrétnej vyživovacích povinnostiach inak. Konkrétna výška výživného je ovplyvnená faktormi na strane oprávneného a jednak na strane povinného. Na strane povinného sa prihliada okrem iného aj na zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania, ak sa preukáže, že to bol povinný, kto sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnakým spôsobom zohľadní súd skutočnosť, ak sa povinný vzdá majetkového prospechu, alebo ak povinný berie, resp. preberal na seba neprimerané majetkové riziká. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najnižšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa neprihliada len na skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností. Z tohto dôvodu teda treba skúmať to, prečo došlo k zníženiu výšky príjmov na strane povinného. Preto samotná skutočnosť, že sa otec nachádzal dlhodobo vo výkone trestu, nie je dôvodom na zmenu posudzovania vyživovacej povinnosti a už vôbec nie dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti na strane otca maloletej tak ako správne skonštatoval súd prvej inštancie. Súdna prax zastáva názor, že pokiaľ sa rodič zbavil svojím úmyselným konaním objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu výživou odkázaného dieťaťa. Preto mal odvolací súd zato, že okresný súd vec správne po právnej stránke posúdil po riadnom zistení skutkového stavu veci. 8. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou otca maloletej vo vzťahu k jeho účasti na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, keď otec namietal, že sa nevzdal práva na prerokovanie veci s tým, že nebol riadne predvolaný a predvedený na pojednávanie. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že otec maloletej a navrhovateľ bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, kedy súčasne s predvolaním na pojednávanie bol poučený o tej skutočnosti, že v prípade, ak má záujem zúčastniť sa pojednávania, má súdu prvej inštancie oznámiť túto skutočnosť, pretože trovy eskorty bude znášať na vlastné náklady. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, pričom každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Zúčastniť sa pojednávania je právo a nie povinnosťou strán sporu, pričom stranám nič nebráni v tom, aby svoje procesné práva vykonávali inak ako svojou účasťou na pojednávaní. Podľa o spravovacom poriadku, osoby vo výkone trestu odňatia slobody, alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo výkone v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením. Podľa v znení neskorších predpisov, eskortu odsúdeného je oprávnený nariadiť alebo vyžiadať príslušný sudca, ak je v konaní pred súdom potrebná prítomnosť odsúdeného na súde a v konečnom dôsledku podľa o výkone trestu odňatia slobody, odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy na svoje stráženie a dopravu vynaloženú , ak trval na predvedením pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania, alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený

do iného ústavu, hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná. Z vyššie citovaných ustanovení zákona potom vyplýva, že pokiaľ bol otec maloletej vyzvaný súdom prvej inštancie, aby sa vyjadril, či trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní, mal súd prvej inštancie za to, že jeho účasť na pojednávaní nevyhnutná nie je. Pokiaľ mal v úmysle byť vypočutý, mal možnosť požiadať o eskortu po úhrade vecných nákladov za túto eskortu, alebo na druhej strane mal možnosť, aby bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu priamo vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ však na predvolanie zo strany súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval, bol potom v celom rozsah správny a korektný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal zato, že navrhovateľ netrval na svojej účasti na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. 9. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou zo strany otca maloletej, ktorý žiadal o vylúčenie celého Okresného súdu Partizánske z dôvodu zaujatosti voči jeho osobe. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Strany konania majú často pocit, že konajúci sudca je voči nim zaujatý, tento ich pocit môže mať základ v rôznych skutočnostiach, napríklad, že sudca nevykonal všetky dôkazy, ktoré strana navrhla, alebo že sudca zanedbal ich práva, ktoré majú pred súdom prvej inštancie. Náležitosti námietky zaujatosti potom upravuje ust. , z ktorej vyplýva, že v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliada, a v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, pričom ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Zároveň je však nutné zdôrazniť, že podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Preto ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada a vec sa v takomto prípade ani prikladá nadriadenému súdu na rozhodnutie. Preto odvolací súd zohľadňujúc tú skutočnosť, že podstata námietok spočívala práve v procesnom postupe sudcu, na takúto námietku ďalej neprihliadal. 10. Preto odvolací súd v konečnom dôsledku nezistil, že by tu boli dôvody prípadne na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v celom rozsahu sa stotožnil s vecne správny a vyčerpávajúcim0 odôvodnením súdu prvej inštancie a preto ho ako vecne správne potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , kedy ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. 12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).