Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-9-2016.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou vo veci navrhovateľky: H.. W. D., Y.. D., O. S. XX, XXX XX O., K.. XX.XX.XXXX, zastúpená: JUDr. Vierou Huťanovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 1843/63A, 900 31 Stupava proti odporcovi: H.. U. Z., O. S. XX, XXX XX O., K.. XX.XX.XXXX o rozvod manželstva takto,
rozhodol:
I. Súd manželstvo H.. W. D., Y.. D., K.. XX.XX.XXXX a H.. U. Z., K.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 29.02.2012 pred Zastupiteľským úradom SR v Budapešti, uznané Ministerstvom vnútra SR- osobitnou matrikou Bratislava, zapísané v knihe manželstiev Q. - R. Q. O. B. G. R., Y. XXXX, W..XX, V..Č..XXX r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 02.12.2016 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že medzi manželmi došlo k odcudzeniu sa, rozvrat ich vzťahu trvá už dlhšiu dobu a nie je predpoklad, že by manželstvo opäť plnilo svoj spoločenský účel. V podanom návrhu ďalej uviedla, že s odporcom sa spoznali na vysokej škole v roku 1996, a od roku 2007 udržiavali známosť. V roku 2008 začali spolu žiť v spoločnej domácnosti a po štyroch rokoch známosti uzavreli manželstvo. Krátko po uzavretí manželstva začalo prichádzať k nezhodám a názorovým rozdielom medzi manželmi. Navrhovateľka napriek neustávajúcim nezhodám podstúpila v roku 2016 umelé oplodnenie s domnením, že príchod dieťaťa utuží manželský vzťah. Zákrok bol však neúspešný. Spolužitie manželov sa i naďalej zhoršovalo, pričom od septembra 2016 sa manželia intímne nestýkajú. Navrhovateľka taktiež uviedla, že manželia spolu nehospodária a ich vzťah má iba formálny charakter.
2. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 24.01.2017. Vo vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, pričom podľa jeho názoru je rozvrat manželstva trvalý v dôsledku čoho si manželstvo neplní a ani nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu. Vo vyjadrení taktiež uviedol, že k uzavretiu manželstva došlo po zrelej obojstrannej úvahe. Postupom času však začali vznikať medzi manželmi konflikty a nezhody spočívajúce v neprekonateľných rozdieloch na spôsoby riešenia otázok chodu spoločnej domácnosti, spravovania spoločného majetku a financií, trávenia spoločného voľného času. Následkom uvedených rozporov stratil odporca k navrhovateľke citový vzťah. Odporca vo vyjadrení odmietol tvrdenia uvádzané navrhovateľkou a síce, že sa odporca správal agresívne , bezcitne a neprispieval na chod spoločnej domácnosti. Odporca taktiež uviedol, že proces umelého oplodnenia riešili spoločne, obaja podstúpili vyšetrenia ako aj obaja spoločne znášali náklady s tým spojené.
3. Okresný súd Bratislava II dňa 22.03.2017 rozhodol rozsudkom č.k. 16 Pc 9/2016-28 tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal zo súhlasného stanoviska oboch manželov, ktorí sa zhodli v tvrdeniach, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené a ani jeden z manželov neprejavil záujem o obnovenie manželského spolužitia.
4. Na základe podaného odvolania odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.11CoP 331/2017-157 zo dňa 19.09.2017 rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 16 Pc 9/2016-28 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zdôraznil, že úlohou súdu prvého stupňa bude vypočuť odporcu, nakoľko odporca v konaní pred súdom prvého stupňa vypočutý nebol z dôvodu, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie n adresu jeho trvalého bydliska. Pozornosti súdu prvého stupňa unikla skutočnosť, že odporca uviedol ako adresu na doručovanie inú adresu ako bola adresa jeho trvalého bydliska uvedená v záhlaví vyjadrenia k návrhu na rozvod. K odvolacím námietkam odporcu týkajúcim sa neuvedenia hlavných príčin rozvratu manželstva odvolací súd uviedol, že v následnom konaní súdu nebude povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie ktoré majú pre vec podstatný význam.
5. Súd prvého stupňa, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec riadne prejednal, vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:
6. Navrhovateľka s odporcom sú slovenskí štátny občania. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé a z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Posledné spoločné bydlisko manželov je v O., T.. S. XX, XXX XX O., čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod podľa § 92 CSP.
7. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporcom žijú odlúčene od novembra 2016 avšak nezhody v manželstve trvajú dlhšiu dobu. Tieto nezhody medzi manželmi začali vznikať z dôvodu rozdielnosti názorov na spoločný život. S odporcom spolu nehospodária a intímne sa nestýkajú od novembra 2016 a v súčasnosti žijú oddelene. Navrhovateľka zároveň uviedla, že tak ona ako aj odporca nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a žiada, aby súd ich manželstvo rozviedol.
8. Z výpovede odporcu mal súd za preukázané, že ani z jeho strany nie je záujem o obnovenie manželského spolužitia. Vo výpovedi pred súdom zároveň uviedol, že dôvody rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľkou sa nezakladajú na pravde. Podľa jeho názoru skutočným dôvodom rozvratu manželstva účastníkov bolo to, že navrhovateľka všetky otázky manželského spolužitia, akékoľvek problémy s finančnými prostriedkami, trávením voľného času riešila so svojou rodinou. Odporca si zároveň myslí, že navrhovateľka je pod neprimeraným vplyvom svojej rodiny a postoje navrhovateľky nevyplývajú zo slobodnej vôle navrhovateľky, ktorá je pod psychickým tlakom svojej rodiny.
9. Na pojednávaní nariadenom súdom na 29.11.2017 odporca žiadal, aby súd predvolal navrhovateľku, nakoľko ju chcel vypočuť k skutočnostiam uvedeným v návrhu na rozvod. Súd odporcu poučil, že navrhovateľka už v konaní vypočutá bola, pred súdom vypovedala a preto súd tento dôkaz duplicitne vykonávať nebude.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 24 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že si manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje základné funkcie, t.j., že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine). Ani po výpovedi odporcu nebolo spochybnené tvrdenie navrhovateľky, že obaja manželia vstupovali do manželského zväzku po niekoľkoročnej známosti a po obojstrannom uvážení. Je nesporné, že v každom manželstve časom dochádza k nezhodám a rozdielnym názorom na rôzne oblasti spoločného života. K takýmto nezhodám ako vyplynulo z vyjadrení oboch manželov dochádzalo i v tomto manželstve. Určite nie ľahkou bola pre oboch manželov aj tá skutočnosť, že boli obaja vystavený problémom s počatím spoločného potomka. Každý z manželov zrejme tento problém vnútorne prežíval inak, čo taktiež neprispelo k utuženiu ich vzájomného vzťahu. V takejto situácii je možné predpokladať, že začne jeden z manželov riešiť problém aj s niekým iným ako je jeho partner, čo môže taktiež vyvolať rôzne spory medzi manželmi. V prejednávanej veci je však nesporné, že obaja manželia sa vyjadrili, že jeden k druhému neprechovávajú žiaden citový vzťah a ich manželstvo má trvalý a rozvrátený charakter. Odporcom prezentované výhrady k, z jeho pohľadu nezdravému vzťahu navrhovateľky k jej rodine nemožno považovať za jediný dôvod rozvratu manželstva účastníkov. Podľa názoru súdu je zo strany oboch manželov potrebná v ťažkých životných situáciách vysoká miera empatie a pochopenia.
12. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva účastníkov považuje súd problémy manželov v ich vzájomnej komunikácii, v rozdielnosti temperamentu, v rozdielnosti názorových postojov na riešenie základných životných otázok, čo viedlo k výraznému citovému odcudzeniu sa tak na strane navrhovateľky ako aj na strane odporcu. Za stavu, kedy účastníci spoločne nežijú, nehospodária a každý z nich zabezpečuje svoje potreby sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Manželstvo by malo byť a aj je predovšetkým dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu, a preto súd za stavu, že obaja z manželov nechcú v ňom zotrvať, návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ďalšie zotrvanie v manželstve by podľa názoru súdu, neviedlo k obnoveniu vzájomného spolužitia a odstráneniu príčin rozvratu.
13. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.