Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-53-2017.pdf
PDF · 72.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/53/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľa J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, t. č. bytom I. a B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - G. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 3Pc/4/2017-28 zo dňa 25. mája 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči B. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 9Pc/4/2016-44 zo dňa 19.10.2016, od 21.04.2017. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že účastníci konania boli manželia, pričom rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 9Pc/4/2016-44 zo dňa 19.10.2016, právoplatným dňa 14.01.2017, bol J. K. zaviazaný k povinnosti platiť B. K. titulom manželského výživného sumu 400 eur od 18.08.2016. Ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 7P/77/2016-37 zo dňa 04.01.2017, právoplatným dňa 21.04.2017, rozvedené. V čase rozhodovania o manželskom výživnom, aj v čase rozvodu, bývala B. K. spolu s maloletou R. K., voči ktorej mala vyživovaciu povinnosť, v prenajatom 3-izbovom byte, za ktorý mesačne uhrádzala nájomné a platby spojené s užívaním bytu vo výške 400 eur. Maloletá R. K. bola žiačkou X. ročníka R. v B.. Po tom, ako B. K. v roku 2016 bolo diagnostikované onkologické ochorenie, bola nútená zrušiť svoje živnostenské oprávnenie a bola bez akéhokoľvek príjmu. J. K. v R. F., kde býval a pracoval, dosahoval mesačne zárobok vo výške 1.330 libier netto. Z dokladov, predložených v inom konaní, vyplynulo, že jeho priemerná mesačná mzda v roku 2016 predstavovala sumu 1.250 libier netto. Obýval prenajatý 3-izbový rodinný dom, za ktorý mesačne uhrádzal sumu 450 libier. Strava ho stála mesačne 250 libier, za vykurovací olej, potrebný na vykurovanie rodinného domu, v ktorom býval, ročne vynakladal sumu 350 libier. Na Slovensku v Obci G. vlastnil rodinný dom, na vykurovanie ktorého mesačne vynakladal sumu 137 eur. Na jeho údržbu ročne vynakladal sumu 200 eur. Rovnaké majetkové a zárobkové pomery u oboch účastníkov konania zistil súd prvej inštancie aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku o zrušení manželskej vyživovacej povinnosti. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 71 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že z povahy danej vyživovacej povinnosti vyplýva, že táto trvá len do času, kým oprávnená a povinná osoba sú manželmi. Keďže manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 21.04.2017 (v konaní nebolo preukázané, že rozsudok nadobudol právoplatnosť skôr, než je vyznačené na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania), súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči B. K. ku dňu 21.04.2017, keďže týmto dňom prestali byť manželmi. Vo zvyšku (t. j. v časti, v ktorej
J. K. žiadal zrušiť výživné už ku dňu 02.02.2017) návrh zamietol, pričom uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu 02.02.2017 nedošlo k zmene pomerov na strane oprávnenej osoby (B. K.), ani na strane povinnej osoby (J. K.), tieto pomery boli rovnaké ako v čase, keď súd určil vyživovaciu povinnosť J. K. voči B. K. titulom manželského výživného.
2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie navrhovateľ. Aj keď to výslovne neuviedol, z obsahu odvolania (a aj z povahy veci) vyplýva, že navrhovateľ odvolaním napadol výrok, ktorým bol jeho návrh vo zvyšnej časti (t. j. v časti o zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 02.02.2017 do 20.04.2017) zamietnutý. Uviedol, že poštu o rozvode (rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 7P/77/2016-37) prevzal dňa 23.01.2017, preto napáda právoplatnosť a vykonateľnosť, vyznačenú Okresným súdom Považská Bystrica na vyhotovení rozsudku, č.k. 7P/77/2016-37. Podľa navrhovateľa Okresný súd Považská Bystrica mu vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť jeho bývalej manželky, avšak jej právoplatnosť a vykonateľnosť neplatí preňho. On prevzal rozsudok, č.k. 7P/77/2016-37 dňa 23.01.2017, a keďže nepodal odvolanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť 08.02.2017. Od tohto dátumu nie je povinný platiť výživné medzi manželmi.
X. Zuzana K. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
5. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že rozsudok o rozvode, č.k. 7P/77/2016-37 preňho nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2017, keďže ho prevzal dňa 23.01.2017, odvolací súd uvádza, že právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá síce je závislá od doručovania rozhodnutia stranám (účastníkom konania), avšak pre všetkých účastníkov konania nastáva v rovnaký deň, a to - pokiaľ žiaden z účastníkov konania nepodá odvolanie, uplynutím odvolacej lehoty toho účastníka konania, ktorému bolo rozhodnutie doručené ako poslednému (porov. § 226, § 227 CSP). V preskúmavanej veci bol rozsudok o rozvode, č.k. 7P/77/2016-37 doručený navrhovateľovi dňa 23.01.2017 (táto skutočnosť nebola sporná), avšak jeho bývalej manželke bol doručený až dňa 05.04.2017, lehota na podanie odvolania jej uplynula dňa 20.04.2017, a teda právoplatnosť rozsudku (voči všetkým účastníkom konania) nastala dňom 21.04.2017. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zrušil manželskú vyživovaciu povinnosť navrhovateľa dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda dňom 21.04.2017 a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
6. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie aj v tom, že v čase od 02.02.2017 do 20.04.2017 nedošlo k žiadnej zmene pomerov ani na strane navrhovateľa ako povinného, ani na strane B. K. ako oprávnenej na manželské výživné, preto neexistoval dôvod na zrušenie (a ani na zníženie) výživného skôr než dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
7. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže žiaden z účastníkov konania o ich náhradu nežiadal (§ 57 CMP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).