Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: E., o zaplatenie 613,46 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 341,16 eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 186,16 eur od 16. 6. 2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

IV. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 13,30 eur, a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 7. 2016 domáhal zaplatenia sumy 613,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 613,46 eur od 16. 6. 2016 do zaplatenia, to všetko titulom nesplateného úveru. Právny predchodca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovanou, ako dlžníkom uzavrel dňa 19. 11. 2003 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej aj viedol účet. V žalobe tvrdil, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 300,- eur a bola povinná platiť právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 8. 6. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 5. 2016 na úhradu vo výške 613,46 eur predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovanej. Nakoľko si podľa právneho predchodcu žalobcu žalovaná nesplnila povinnosť uhradiť mu záväzok vo výške 613,46 eur, a to ani v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy, t.j. do dňa 15. 6. 2016, právny predchodca žalobcu si okrem nároku na zaplatenie istiny vo výške 613,46 eur uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu v žalobe označil fotokópiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 19. 11. 2003 a fotokópiu výpisu z účtu klienta zo dňa 8. 6. 2016.

3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 3. 4. 2017, písomne nevyjadrila.

4. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29. 11. 2016 žalobca navrhol pripustiť zmenu strany sporu na strane žalobcu a to z dôvodu, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 ako postupníkom bola pohľadávka žalobcu voči žalovanej ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ako postupníkovi. Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 8. 3. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 4. 2017 navrhovanú zmenu strany sporu na strane žalobcu pripustil a ďalej ako so žalobcom konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., aktuálne už so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154.

5. Písomným podaním zo dňa 11. 10. 2017 žalobca súdu oznámil, že počas sporu eviduje plnenie na úver v sume 155,- eur, preto v časti o zaplatenie sumy 155,- eur berie svoju žalobu späť a berie ju späť aj v časti o zaplatenie sumy 186,16 eur ako poplatkov a sankčného úroku spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Žalobca žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 272,30 eur, úroky z omeškania špecifikované v tomto podaní a nahradiť mu trovy konania. Zároveň v tomto podaní žalobca uviedol ďalšie rozhodujúce skutočnosti na odôvodnenie uplatneného nároku a ako ďalšie dôkazy označil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s doručenkou, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding., a.s., Cenník VÚB a kumulatívne výpisy.

6. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

7. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 8. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.

10. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 272,30 eur, úrokov z omeškania špecifikovaných vo vyjadrení žalobcu zo dňa 11. 10. 2017 a na náhradu trov konania.

11. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaná napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, žalovanej doručenému s použitím fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 a § 106 ods. 1 písm. a) nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní s tým, že na žalobe po jej čiastočnom späťvzatí trvá a súhlasí aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaná neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o jeho odročenie nežiadala. V súlade s ust. § 180 preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 11. 10. 2017, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

13. Zo žalobcom predloženej žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s. v ktorej ako veriteľ je označený právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. súd zistil, že v jej časti I. sú uvedené osobné údaje o žalovanej a v časti III pri jej pracovnom zaradení je uvedené - dôchodkyňa, potom v časti IV. sú uvedené „Údaje k požadovanej karte“. Tam je uvedené, že zvolená mesačná splátka je 1.000,- Sk a výška úverového rámca že je 30.000,- Sk. V ďalšej časti predloženého tlačiva je časť V. označená ako „Zmluvné ustanovenia (nevypĺňa klient)“ kde je uvedené, že schválený úverový rámec je 6.000,- Sk a schválená štandardná mesačná splátka je 200,- Sk. V mieste určenom na podpis je uvedené, že žalovaná žiadosť podpísala v Kežmarku dňa 11. 11. 2003 a právny predchodca žalobcu v Poprade dňa 19. 11. 2003. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou SKK, a.s.

14. Z výpisu z Pôžičkovej karty Triangel vystaveného ku dňu 8. 6. 2016, ktorý predložil právny predchodca žalobcu vyplýva, že za obdobie od 1. 12. 2003 do 31. 5. 2016 vznikla žalovanej povinnosť uhradiť sumu 613,46 eur ku dňu splatnosti 15. 6. 2016, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 23,76 % a sankčnej úrokovej sadzbe vo výške 5,00 % ročne. Vo výpise je ako úverový rámec uvedená suma 300,- eur. Tento výpis obsahuje ďalej súhrn debetných a kreditných transakcií na pôžičkovej karte realizovaných za uvedené obdobie, pričom v zmysle tohto výpisu boli na ťarchu účtu realizované debetné transakcie spolu vo výške 1.013,65 eur a v prospech tohto účtu kreditné transakcie spolu vo výške 600,92 eur. 15. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 11. 10. 2017 vyplýva, že zo sumy debetných transakcií 1.013,65 eur predstavujú reálne výbery žalovanej špecifikované čo do dátumu a výšky v uvedenom vyjadrení žalobcu sumu 341,69 eur, zvyšnú sumu predstavujú účtované úroky, sankčné úroky a poplatky. Zároveň z uvedeného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná za dobu od 21. 1. 2004 do 23. 5. 2016 uhradila žalobcovi sumu spolu 1.663,42 eur.

16. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. 10. 2017 uviedol, že po podaní žaloby žalovaná uhradila mu ešte sumu 155,- eur.

17. Z listu zo dňa 2. 8. 2013 predloženého žalobcom (čl. 49 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. zastúpená sprostredkovateľom a správcom Consumer Finance Holding, a.s. žalovanej oznámil, že vyhlasuje okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte Triangel vo výške 383,36 eur s výzvou na úhradu uvedenej sumy.

18. Žalobou uplatnený nárok žalobca právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru, konkrétne sa malo jednať o revolvingový, t.j. automaticky obnovovaný úver čerpaný použitím kreditnej karty. Keďže právny predchodca žalobcu bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver na kreditnú kartu (žalovaná v žiadosti o úver bola označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ - dôchodkyňa), súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

19. Podľa § 1 ods. 1 uvedeného zákona tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uvedenom ako deň podpisu zmluvy veriteľom (19. 11. 2003) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 19. 11. 2003 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 19. 11. 2003 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 19. 11. 2003 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 19. 11. 2003 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov.

25. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 19. 11. 2003 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere

26. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu 19.11.2003 typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

29. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvíja od formuláru - žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., ktorej účelom, ako vyplýva zo žiadosti, z označenia žalovanej v nej, ako aj z jej koncepcie i použitej terminológie je zrejmé, že sa jednalo o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanej bez určenia účelu ich použitia. Právny predchodca žalobca mal poskytnúť žalovanej finančné prostriedky, ktoré táto mala splácať v dohodnutých mesačných splátkach.

30. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín mal súd za nesporné a preukázané, že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej vo forme úveru.

31. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ súd má za to, že k platnému dojednaniu žalobcom tvrdeného úveru, ktorý by zakladal právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu

s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalovanej v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to čo od neho dostala, a nakoľko to dávno urobila a jej dlh tak splnením zanikol, žaloba žalobcu po jej čiastočnom späťvzatí je celá nedôvodná.

32. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia Žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. je zrejmé a je to vyjadrené už aj v samotnom jej označení (žiadosť), že v danom prípade k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaná v Kežmarku dňa 11. 11. 2003 požiadala o úver a následne dňa 19. 11. 2003 v Poprade malo dôjsť k jeho schváleniu. Najskôr teda bola dňa vypísaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch len výšku úveru - úverového rámca, ktorá tam je uvedená v sume 30.000,- Sk a výšku mesačnej splátky 1.000,- Sk.

33. Uvedenú žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaná mala záujem o poskytnutie peňažných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu vo forme spotrebiteľského úveru a predložila žalobcovi formulárovú žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru

- t. j. v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka dala návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jej návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalovanou).

34. Sám žalobca v žalobe uviedol úplne iné údaje o úvere oproti návrhu žalovanej v žiadosti, keď uviedol, že schválený úverový rámec bol 300,-eur a výška mesačnej splátky 10,-eur a tak je to uvedené aj vo výpise z pôžičkovej karty Triangel, hoci v žiadosti je ako výška úveru uvedená suma 30.000,- Sk (995,82 eur) a výška splátky suma 1.000,- Sk (33,19 eur) mesačne. Zo žiadosti teda vyplýva, že žalovaná žiadala o úver vo výške 30.000,- Sk so splátkou 1.000,- Sk, pričom v časti V. žiadosti označenej ako zmluvné ustanovenia (nevypĺňa klient) je uvedený ako schválený úverový rámec suma 6.000,- Sk so splátkou 200,- Sk.

35. Zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu je teda zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru.

36. Ak teda právny predchodca žalobcu žalovanej schválil úverový rámec len 6.000,-Sk s výškou mesačnej splátky 200,- Sk, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovanou, ale za nový návrh. Keďže žalovaná tento nový návrh právneho predchodcu žalobcu neodsúhlasila a svojím podpisom nepotvrdila (opak žalobca nepreukázal), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy (na výšku úverového rámca 6.000,- Sk s výškou splátky 200,- Sk mesačne), pričom už len nedodržanie písomnej formy zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 1 sankcionuje neplatnosťou, je „zmluva“ uzatváraná stranami absolútne neplatná a veriteľ mohol od žalovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia žiadať len sumu, ktorú jej reálne poskytol. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby sa vôbec nejednalo o spotrebiteľský úver a zmluva by nemusela mať písomnú formu, i tak by veriteľovi nevznikol nárok na zmluvné plnenie, ale len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo o uzavretí zmluvy ako stretnutí dvoch obsahovo zhodných prejavov vôle strán vôbec nemožno hovoriť v situácii, keď žalovaná žiadala o úver 30.000,- Sk a schválený jej mal byť jednostranným rozhodnutím veriteľa len úver 6.000,- Sk, pričom žalobca tvrdí, že v skutočnosti schválený úverový rámec bol 300,- eur. Nakoľko je zrejmé, že parametre úveru vo výške 30.000,- Sk, resp. 995,82 eur (úroky, RPMN) sú úplne iné ako úveru vo výške 199,16 eur (6.000,- Sk) alebo vo výške 300,- eur, v danom prípade vôbec nemožno hovoriť o platnom uzavretí akejkoľvek zmluvy.

37. Na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sú tu navyše aj ďalšie dôvody a teda ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, i tak by sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver.

38. Súd nemal pochybnosti, že žalovaná žiadala o úver a že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej elektronickú kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej mohla žalovaná čerpať revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver.

39. Z tohto dôvodu súd preskúmal obsah Zmluvy a jeho súladnosť s ustanovením § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a musí nutne konštatovať, že táto zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to požaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z..

40. Okrem toho súd zistil, že táto Zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a ani podmienky závislé od objektívnych skutočnostiach, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov /§ 4 ods. 2 písm. h)/. Skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby táto náležitosť bola súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že zákon nepozná výnimku pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní. Preto, ak právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvárali Zmluvu, ktorej predmetom mal byť spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v Zmluve uvedená a bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu, ako dodávateľa a profesionála podnikajúceho ako banka nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby mu umožňovali vypočítať výšku RPMN. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 10. 2017 tvrdil, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovanej ako dlžníka a tým sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN pričom na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. 1. 2011 sp. zn. 6Co/95/2010, podľa ktorého pre neuvedenie RPMN pri revolvingovom úvere, nie je možné úver považovať za bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd dáva do pozornosti žalobcu, že z novších rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. 10. 2012 sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského súdu v Prešove z 12. 3. 2014 sp. zn. 2Co/135/2013 a Krajského súdu v Žiline z 30. 10. 2013 sp. zn. 6Co/138/2013 vyplýva opačný právny názor, podľa ktorého aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový príp. iný druh úveru), aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN. Navyše, ak žalobca poukazuje na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne počítal s nemožnosťou určiť RPMN v § 3 ods. 6 tak tu súd poukazuje na to, že v zmysle § 3 ods. 6 v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že to neplatilo pre také úvery na kreditné karty, ako je tu posudzovaný prípad. Toto ustanovenie totiž jasne upravuje, že cit „Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20020401#paragraf-1.odsek-3>) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov...). Z takto vyjadreného znenia zákona gramaticky aj logicky vyplýva, že formulácia...alebo keď nemožno RPMN určiť znamená, že podľa názoru zákonodarcu RPMN pri takom úvere na kreditné karty ako je úver v tu súdenom spore určiť možno. Navyše v súvislosti s poukazom žalobcu na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. súd pripomína, že tam zakotvená podmienka, že...“musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov...“ nemôže byť naplnená tým spôsobom ako to v tomto svojom vyjadrení prezentoval žalobca, a síce, že o údajoch ako napr. výška ročnej úrokovej sadzby bola žalovaná mesačne oboznamovaná formou zasielaných výpisov z kreditnej karty. Ustanovenie § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. upravuje ako to už z jeho pomenovania vyplýva podmienky ponuky spotrebiteľského úveru, teda podmienky ktoré spotrebiteľ musí poznať najneskôr v momente uzavretia zmluvy, teda logicky majú byť uvedené priamo v nej, a nie až v momente keď ju už musí plniť a kedy má teda podľa žalobcu byť doinformovaný o výške ročnej úrokovej sadzby. Za pravdu tomu koniec koncov dáva aj neskorší vývoj právnej úpravy keď počnúc dňom 1. 7. 2006 bolo ustanovenie § 3 ods. 6 tohto zákona zmenené tak, že spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy musí byť písomne informovaný okrem iného o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, a teda nie v dodatočne zasielaných výpisoch. Nemožno

výpismi, cenníkmi či údajmi vo všeobecných obchodných podmienkach nahrádzať náležitosti, ktoré v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. musí obsahovať samotná zmluva.

41. Absencia uvedenia RPMN v ustanoveniach Zmluvy má v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že i keby zmluva bola písomná a perfektná, i tak by úver čerpaný žalovanou prostredníctvom karty bol bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho súd v súvislosti s absenciou zmluvného dojednania upravujúceho ročnú úrokovú sadzbu a poplatky zdôrazňuje, že v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nemôže žalobca od žalovanej požadovať úrok a ani poplatky, pretože tieto nie sú uvedené priamo v Zmluve.

42. Vo vzťahu k aplikácii Všeobecných podmienok, ktoré súdu predložil právny predchodca žalobcu súd zdôrazňuje, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené v zákone č. 258/2001 Z.z. musia byť jasne, určito a zrozumiteľne inkorporované do vlastného textu Zmluvy. Súd nepopiera, že časť zmluvných dojednaní môže byť určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky (resp. úverové podmienky a pod.), avšak toto sa môže vzťahovať iba na menej podstatné náležitosti zmluvy. Preto súd tieto úverové zmluvné podmienky neakceptoval ako relevantný právny nástroj na odstránenie vytýkaných obsahových nedostatkov Zmluvy. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o RPMN a výške úrokovej sadzby a poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovanou riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

43. Právny záver o nevzniknutí nároku veriteľa na úroky a poplatky našiel svoj odraz aj v rozhodnutí súdu o zamietnutí tejto žaloby. Zo žalobcom predloženého výpisu z pôžičkovej karty Triangel ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 11. 10. 2017 vyplýva, že žalovaná reálne prostredníctvom jednotlivých, tam špecifikovaných debetných transakcií vyčerpala postupne sumu spolu 341,69 eur a že plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavovalo sumu 1.663,42 eur, pričom následne žalovaná žalobcovi zaplatila ďalších 155,-eur. Súd dôkladne preskúmal obsah výpisu z karty z hľadiska druhu debetných a kreditných položiek a dospel k záveru, že žalovaná zaplatila podstatne viac, ako za celé obdobie trvania úverového vzťahu reálne jej bolo poskytnuté. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná posledný výber z karty realizovala ešte dňa 28. 12. 2011 vo výške 10,- eur a odvtedy kartu vôbec nepoužívala. Je preto zarážajúce, že právny predchodca žalobcu napriek neplneniu si povinností zo strany žalovanej a vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku ešte v auguste 2013 nepristúpil k blokácii karty alebo inej forme jej deaktivácie, ale ďalšie takmer 4 roky po zosplatnení účtoval na ťarchu tohto účtu nepreberné množstvo rôznych poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania z úrokov a z poplatkov. Všetky tieto okolnosti považuje súd za tak závažné, že nutne vedú k záveru o neprijateľnom zásahu právneho predchodcu žalobcu do oprávnených spotrebiteľských práv a záujmov žalovanej, ktorých charakter je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že tento výkon práv právneho predchodcu žalobcu je v rozpore s dobrými

mravmi má za následok, že súd žalobcovi nemôže poskytnúť súdnu ochranu v podobe priznania nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov.

44. Z výpisu z karty je zrejmé, že žalovaná pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru už pred podaním žaloby zaplatila viac, ako predstavuje suma čerpaná prostredníctvom kreditnej pôžičkovej karty, a teda jej dlh v zmysle 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol splnením. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu po čiastočnom späťvzatí zamietol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žaloba bola žalobcom v časti o zaplatenie sumy 341,16 eur vzatá späť (a to v časti o zaplatenie sumy 135,- eur procesným zavinením žalovanej, ktorá uplatnený nárok v uvedenej výške plnila žalobcovi po podaní žaloby, v časti o zaplatenie sumy 25,- eur zavinením žalobcu, keďže k úhrade uvedenej sumy žalovanou došlo dňa 24. 6. 2016, teda ešte pred podaním žaloby a rovnako zavinením žalobu v časti o zaplatenie sumy 186,16 eur ako poplatkov a sankčného úroku vzatých späť žalobcom nie pre správanie žalovanej po podaní žaloby). Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 272,30 eur a úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá. Tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Úspech žalobcu v časti o zaplatenie sumy 135,- eur (cca 22 % pôvodne uplatneného nároku) bol výrazne prevýšený jeho neúspechom (v časti o zaplatenie sumy 478,46 eur a úrokov z omeškania, teda cca 78 % pôvodne uplatneného nároku). Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

46. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok vo výške 36,50 eur zodpovedajúci základu 613,46 eur, teda pôvodne žalovanej istine. Pred prvým pojednávaním žalobca písomným podaním zo dňa 11. 10. 2017 súdu oznámil, že v časti o zaplatenie istiny spolu vo výške 341,16 eur berie svoju žalobu späť, čím mu vznikol nárok na vrátenie časti súdneho poplatku zaplateného za žalobu, a tak súd v poslednom výroku rozsudku rozhodol o vrátení časti tohto poplatku

47. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.

48. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

49. Keďže žaloba bola žalobcom v časti o zaplatenie istiny 341,16 eur vzatá späť pred prvým pojednávaním, pričom sume predmetu konania, ktorá ostala čiastočným späťvzatím žaloby nedotknutá (272,30 eur s prísl.) zodpovedá súdny poplatok 16,50 eur, v zmysle citovaných zákonných ustanovení sa žalobcovi vracia pomerná časť ním zaplateného súdneho poplatku za žalobu prevyšujúca sumu 16,50 eur, čo po krátení o 6,70 eur v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch činí k vráteniu časť súdneho poplatku vo výške 13,30 eur.

50. V zmysle ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona poplatok bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E-KOLOK, ktorým je Slovenská pošta, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.