Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-69-2017.pdf
PDF · 109.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/69/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Jozefa Vancu v spore žalobcu: Z. - E.SERVIS, miesto podnikania J. Fabiniho 10, Spišská Nová Ves, IČO 37 177 141 zastúpeného advokátkou JUDr. Dášou Bajanovou, Starosaská 3, Spišská Nová Ves proti žalovanému: MEDAS, s.r.o., Sadová 12, Spišská Nová Ves, IČO 36 570 451 zastúpenému advokátom JUDr. Martinom Špakom, Odborárov 49, Spišská Nová Ves o zaplatenie 2 761,60 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.3.2017 č. k. 15Cb/104/2016-72 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30.3.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 761,60 eura s 9,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 804,68 eura od 29.8.2014 do zaplatenia, s 9,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 691,72 eura od 15.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 265,20 eura od 14.3.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že strany sporu uzavreli ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie elektromontážnych prác žalobcom v dome, ktorého vlastníkom je konateľ žalovaného s manželkou. Vykonané práce žalovaný priebežne fakturoval, žalovaný zaplatil prvých päť faktúr a neuhradil tri posledné faktúry, ktoré sú predmetom sporu. Žalobca v konaní uviedol, že s konateľom žalovaného sa dohodli na vykonaní diela ústne, pričom nebol dohodnutý termín vykonania prác ani nebola stanovená cena, lebo išlo o starý dom, ktorý sa rekonštruoval a vopred sa nedal odhadnúť rozsah prác. Uviedol, že keď vykonal časť prác, žalovaný odkontroloval práce a povedal, že tieto môžu fakturovať, teda faktúry boli vystavené po ukončení časti prác. Žalobca poukázal na to, že po vykonaní prác, ktoré fakturoval poslednou faktúrou, sa konateľ žalovaného do domu nasťahoval a potom už žalobcu so zamestnancami nepustil do dvora, aby mohli dokončiť práce. Zdôraznil, že nevykonané práce neboli fakturované a predmetom ústnej dohody nebolo, že žalobca zabezpečí revíziu a po skončení prác žalovaný ani revíziu nežiadal vykonať. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný faktúry nevrátil a práce nereklamoval. Uviedol, že mal vykonať aj montáž svietidiel, ale žalovaný tieto ešte nemá a dohodli sa, že tieto práce budú fakturované navyše za 8,50 eura za hodinu, tiež sa pred posledným pojednávaním dohodli, že žalobca namontuje 6 vypínačov a 2 zásuvky zadarmo s tým, že materiál si žalovaný zaplatí. Žalobca uviedol, že dielo je spôsobilé na revízne posúdenie, nemá však vedomosť o tom či stavba bola skolaudovaná. Zdôraznil, že nie je jeho povinnosťou dodávať revíznu správu, túto si
musí zákazník objednať a na základe tejto objednávky žalobca objedná revízneho technika, sám žalobca nemôže vyhotoviť revíznu správu, lebo nemá na to oprávnenie. Uviedol, že žalovaný nežiadal žalobcu o vystavenie revíznej správy a keď žalobcu nepustil do domu, nemohla byť ani vystavená. Doteraz nebol revízny technik prizvaný, práce preto neboli zrevidované a odovzdané ku kolaudácii celého domu. Uviedol tiež, že nebol podpísaný protokol o odovzdaní diela, pretože ho o to žalovaný nežiadal s tým, že si to necháva na neskôr. Montážne práce vykonával žalobca podľa začiatočného projektu, ktorý mu odovzdal žalovaný a pokiaľ potrebuje žalovaný dokumentáciu, túto mu urobí projektant. Žalobca ďalej uviedol, že strany sporu jednali a uplatnená istina nie je sporná, žalovaný však nebol ochotný uhradiť trovy právneho zastúpenia žalobcu. Zdôraznil, že práce vykonal riadne a včas a žiadne práva zo zodpovednosti za vady si žalovaný neuplatnil.
3. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že podľa mimosúdnej dohody strán bol ochotný zaplatiť istinu bez trov právneho zastúpenia s tým, že žalobca dielo dokončí do 31.5.2017 a v prípade naviac prác bude fakturovať 8,50 eura za hodinu. Nespochybňoval žalovanú istinu, tvrdil však, že žalobca mal zahrnúť do rozpočtu aj náklady na vykonanie revíznych skúšok, pretože ide o vyhradené technické zariadenie, na ktorého spustenie do riadnej prevádzky sa vyžaduje posúdenie odborne spôsobilej osoby. Zdôraznil, že žalovaný je laik v otázke elektroinštalácie, a preto táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona žalobcovi. Taktiež uviedol, že nie je len povinnosťou dielo fyzicky odovzdať, ale je dôležitá aj dokumentačná časť, ktorá sa predkladá stavebnému úradu v kolaudačnom konaní.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1 a 3, § 546 ods. 1 a 2, § 548 ods. 1, § 550 a § 555 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli ústne zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli elektromontážne práce. Tieto práce vykonával žalobca podľa žalovaným predloženého projektu. Rozsah prác ani cenu diela si strany nedohodli, lebo išlo o opravu staršieho rodinného domu a rozsah prác sa nedal dopredu určiť. Žalobca však vystavil faktúry za vykonané práce po tom, ako vykonanie prác žalobca skontroloval a prvých päť faktúr žalobca aj zaplatil. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany sa ústne dohodli, že faktúry budú vystavované a uhrádzané po častiach, nie až po ukončení celého diela. Po vystavení poslednej faktúry sa konateľ žalovaného do domu nasťahoval a dom doteraz užíva, čím došlo podľa záveru súdu prvej inštancie k odovzdaniu diela, keďže konateľ žalovaného ako vlastník nehnuteľnosti mal možnosť dielo riadne užívať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný až v odpore proti platobnému rozkazu (20.7.2016) tvrdil, že žalovaný dielo nedokončil a neodovzdal, lebo odovzdanie diela sa viaže na vykonanie odborných skúšok (revíziu). Vzhľadom na to, že v zákone nie je podrobnejšie upravená otázka spôsobu a rozsahu skúšok, súd prvej inštancie zastával názor, že tieto otázky musia byť predmetom dohody strán. Poukázal na to, že žalovaný takúto dohodu so žalobcom nepreukázal a revíziu si dal urobiť až tesne pred pojednávaním, zo zhodných prejavov strán na pojednávaní vyplýva, že o jej zabezpečenie nežiadal žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že sa nemohol zaoberať podmienkami vykonania odborných skúšok podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z., pretože žalovaný neumožnil žalobcovi ukončiť práce, nevyzval ho na ich ukončenie a vykonané práce prestal uhrádzať. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli na vykonaní revízie a žalobca vyúčtoval len cenu skutočne vykonaných prác, neúčtoval práce, ktoré neboli realizované.
5. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel čo do uplatnenej istiny a žalobcovi priznal podľa § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. aj uplatnené úroky z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a ods. 1 písm. h/ C. s. p., pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že predmetom zmluvy o dielo strán sporu bola oprava elektroinštalácie a oprava osvetlenia v sídle žalovaného a pripojenie chladiarenskej jednotky. Namietal, že prvoinštančné konanie, v ktorom bola vec prejednaná a rozhodnutá len na jednom pojednávaní, vykazuje viaceré vady, pre ktoré je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Tvrdil, že nikdy nemal záujem riešiť spor súdnou cestou, ale zo strany žalobcu bol uvedený do omylu a bol dohodnutý na mimosúdnom vysporiadaní veci. Uviedol, že žalovaný sa osobne stretol dňa 24.3.2017 so žalobcom a oboznámil ho s tým, že dielo bolo predbežne posúdené revíznym technikom, ktorý konštatoval, že dielo nie je schopné riadnej prevádzky a že kladnú revíznu správu nevydá. So žalobcom sa však dohodli na zmieri s tým, že žalovaný vydá revíznemu technikovi pokyn na pokračovanie v revízii až potom, ako bude dielo ukončené a spôsobilé na jeho revízne posúdenie. Tvrdil, že tieto podmienky navrhol sám žalobca a žalovaný ich akceptoval. Následne bol žalovaný kontaktovaný právnou zástupkyňou žalobcu, ktorá žiadala od žalovaného zaplatiť náklady právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Táto žiadosť podľa žalovaného nezodpovedala obsahu zmieru medzi žalobcom a žalovaným, pretože povinnosti žalovaného plniť istinu 2 761,60 eura zodpovedala povinnosť žalobcu dokončiť dielo a doručiť revíznu správu. Takúto dohodu o súdnom zmieri následne potvrdil aj žalobca a až po porade so svojou právnou zástupkyňou zmenil názor, žalovaný však nesúhlasil s návrhom žalobcu na zaplatenie trov právneho zastúpenia. Žalovaný poukázal na dôvody uvedené v odpore, pre ktoré neuhradil cenu diela. Vychádzal z vyhlášky č. 508/2009 Z. z., z ktorej vyplýva pre zhotoviteľa, teda žalobcu, povinnosť riadne zhotovenie diela odovzdaním sprievodnej dokumentácie technického zariadenia, teda najmä osvedčenie o revíznej skúške, atesty, certifikáty a pod. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný nenamietal vady diela, žalovaný zdôraznil, že nie je možné namietať vady zhotovovaného diela v prípade, ak dielo nebolo riadne zhotovené, resp. odovzdané objednávateľovi a poukázal na výpoveď samotného žalobcu, ktorý pri výsluchu uviedol, že dielo nie je odovzdané. Zdôraznil, že navrhol, aby súd zaviazal žalovaného predložiť listinné alebo iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dielo bolo v zmysle § 537 Obchodného zákonníka riadne zhotovené a odovzdané a že by žalobcovi vznikol nárok na úhradu ceny diela. Žalovaný poukázal na výsledky revíznej správy, ktorú pripojil k odvolaniu, a v ktorej revízny technik uviedol, že ani jeden zo štyroch rozvádzačov nemá výrobný štítok, nie je známe kto ich vyrobil a s akým krytím; v rozvádzačoch nie sú označené jednotlivé obvody podľa skutočného zapojenia, chýbajú v nich jednopólové schémy a na rozvádzačoch je potrebné doplniť atesty rozvádzačov od výrobcu. V revíznej správe je tiež uvedené, že v objekte domu je veľké množstvo rozpojených vypínačov a zásuviek, vodiče voľne trčia a hrozí nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom a tiež je veľké množstvo nezapojených svietidiel a vodiče voľne trčia. Tieto nedostatky sú v rozpore s STN 61439-1,2,3,4 a s č. STN 332000-4.41. Žalovaný zastával názor, že po pomerne dlhom čase žalobca nedokázal zabezpečiť sprievodnú technickú dokumentáciu, čo svedčí o tom, že dielo nebolo riadne zhotovené, lebo nie je riadnym spôsobom užívaniaschopné. Žalovaný namietal záver súdu prvej inštancie, že k odovzdaniu diela došlo nasťahovaním sa žalovaného do rodinného domu, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti, prípadne zákonného ustanovenia pokladal súd len užívanie časti a súčasti stavby za odovzdanie diela. uviedol, že v tomto prípade nešlo o dodanie celej stavby rodinného domu, ale iba jeho časti spočívajúcej v dodaní elektroinštalácie. Zdôraznil, že nikdy nespochybňoval tú skutočnosť, že časť diela, ktoré bolo predmetom ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, bola skutočne zhotovená, avšak termín riadne zhotovená nie je možné použiť na dielo ako celok. Za riadne dodanie elektroinštalácie nemožno podľa žalovaného považovať stav, keď káblové rozvody zásuviek a svietidiel trčia zo stien, čo konštatoval aj revízny technik. Žalovaný zdôraznil, že vo vyhláške č. 508/2009 Z. z. je upravené, ktoré zariadenia podliehajú revíznej kontrole, a preto je nevyhnutné, aby sa táto revízna kontrola na zhotovovanom diele vykonala a až na základe tohto posúdenia možno konštatovať, že elektrotechnické dielo je spôsobilé na riadne používanie. Uviedol, že žalovaný nikdy netvrdil, že žalobca je odborne spôsobilou osobou na vykonanie revíznej správy a nežiadal, aby žalobca osobne vykonal revíznu správu vyhradeného technického zariadenia, ale aby minimálne zabezpečil jej vydanie, ktoré by bez akejkoľvek pochyby preukazovalo, že dielo je riadne zhotovené a užívaniaschopné. Zdôraznil, že žalobca nikdy nepredložil žiadne certifikáty o použitých materiáloch, čo je taktiež predpokladom a súčasťou odovzdávaných dokumentov pri akomkoľvek zhotovení diela, ktoré skutočnosti žalovaný aj na pojednávaní namietal, aj keď sa to nedostalo do zápisnice z pojednávania. Poukázal na to, že aj revízny technik konštatoval absenciu označenia výrobcu rozvádzačov a schém. Žalovaný zastával názor, že súd prvej inštancie veľmi reštriktívne vykladal ustanovenie § 537 a 538 Obchodného zákonníka. Ak súd prvej inštancie uzavrel, že ak bola zmluva uzavretá ústnou formou, je to práve žalovaný ako objednávateľ, ktorý má povinnosť preukazovať odovzdanie diela a jeho riadne zhotovenie, žalovaný
poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej nemožno od strany sporu spravodlivo požadovať preukázanie skutočností, ktoré sa nikdy nestali. Pokiaľ sa právny zástupca žalobcu odvolával na ustanovenie § 539 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda že určité veci mal zabezpečiť žalovaný ako objednávateľ, žalovaný zdôraznil, že podľa tohto ustanovenia ak veci určené na riadne zhotovenie diela nezabezpečí ani po poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty objednávateľ, obstará ich sám zhotoviteľ na účet objednávateľa. Za ďalšiu nesprávnu aplikáciu zákonného ustanovenia považoval žalovaný určenie dôkazného bremena súdom na žalovaného v časti preukázania, kto mal zabezpečiť dodanie revíznej správy, pretože táto otázka je riešená podľa žalovaného v ustanovení § 539 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie nie je podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný odmietol pustiť jeho zamestnancov do svojho domu, aby dokončil dielo, považoval žalovaný za neudržateľné, pretože žalobca najprv tvrdil, že dielo zhotovil riadne a včas a následne pod ťarchou okolnosti - že dielo nemá revíznu správu, nemá odovzdané certifikáty o použitých materiáloch a nie je odovzdané, mal preukázať tvrdený dôvod, pre ktorý nebolo dielo ukončené. Poukázal na to, že žalobca neupozornil žalovaného na to, že dielo je nevyhnutné dokončiť a žalovaný nemal dôvod zamestnancov žalobcu do domu nevpustiť. Žalovaný zastával názor, že v konaní nebolo preukázané riadne zhotovenie diela, preto žalobcovi nevzniklo ani právo na zaplatenie ceny diela.
8. K odvolaniu žalobca pripojil správu o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia vykonanej v dňoch 3. až 8.4.2017 so záverom, že „Po odbornej prehliadke a skúške elektrické zariadenie nevyhovuje bezpečnej a spoľahlivej prevádzke. Nie sú namontované zásuvky 230V/16A, vypínače a svietidlá, vodiče voľne visia z muriva. Toto všetko namontovať a zapojiť.“ V bode 13 sú uvedené zistené závady, ktoré v odvolaní popísal aj žalovaný. Súčasťou správy je aj fotodokumentácia s vyobrazením vodičov visiacich z muriva na zapojenie svietidiel a zásuviek.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zastával názor, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, riadne vykonal dokazovanie a vec správne právne posúdil. Žalobca uviedol, že pre žalovaného vykonal dielo podľa jeho pokynov a požiadaviek. V priebehu realizácie prác žalobca vystavoval faktúry a prvé z nich žalovaný zaplatil. Napriek výzve žalovaný posledné tri faktúry, ktoré sú predmetom sporu, nezaplatil a až v odpore proti platobnému rozkazu po prvýkrát uvádza, že žalobca mal okrem iného povinnosť vykonať odborné skúšky a revíziu. Zdôraznil, že predmetom zmluvného vzťahu strán sporu nebola dohoda o vykonaní revízie, žalobca na vykonanie revízie nemá oprávnenie a ak by žalovaný požadoval revíziu, žalobca by musel požiadať iného dodávateľa na vykonanie týchto skúšok a vykonanie revízie. Žalobca tvrdil, že v konaní preukázal, že vykonal dielo riadne, žalovaný neuplatnil žiadnu zodpovednosť za vady a až v odpore uvádzal, že dielo nebolo vykonané riadne a nebolo spôsobilé na revízne posúdenie. Uviedol, že po tom, ako sa žalobca vyjadril k odporu, žalovaný listom zo dňa 16.12.2016 požiadal o mimosúdne usporiadanie vzťahov a žalobca sa so žalovaným aj snažil dohodnúť, pričom žalovaný nespochybňoval žalovanú istinu. To, že žalovaný požadoval od žalobcu vykonanie ďalších prác a dodávok, je podľa žalobcu pre tento spor bezvýznamné. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 562 ods. 1 a 2 a § 564 Obchodného zákonníka zdôraznil, že objednávateľ má povinnosť predmet diela prehliadnuť, pričom súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu. Žalobca zdôraznil, že rozsah vykonaného diela ani cena za toto vykonané dielo neboli v konaní sporné a za právne irelevantnú považoval Správu o odbornej prehliadke a odbornej skúške vykonanej v dňoch 3. až 8.4.2017, ktorú žalovaný predložil k odvolaniu, pretože žalovaný bol povinný v rámci konania využiť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a preukázať svoje skutkové tvrdenia. Aj predloženú fotodokumentáciu považoval žalobca za zavádzajúcu, pretože z fotografií nie je zrejmé, čo tým chcel žalovaný preukázať a čoho sa majú týkať.
10. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom v tomto podaní sa nezakladajú ani na zmluvnom dojednaní, ani v zákonnom znení a nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Zastával názor, že je nevyhnutné ustáliť, či bolo dielo riadnym spôsobom zhotovené. Pokiaľ žalobca počas celého priebehu prvostupňového konania tvrdil, že dielo bolo dodané, nepredložil o tom žiaden dôkaz. O tom, že dielo nebolo riadne zhotovené, preukazoval žalovaný kľúčovým dôkazom, na ktorý sa odvolával aj na pojednávaní vo veci. Zdôraznil, že ak dielo nebolo riadne zhotovené a
odovzdané, potom objednávateľ nemohol platným spôsobom namietať vady diela. Ak žalobca poukazuje na právnu úpravu Obchodného zákonníka, táto predpokladá odovzdanie diela, preto dôkazné bremeno o odovzdaní diela zaťažuje žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný v priebehu mimosúdnych rokovaní uviedol, že dielo vykazuje nedostatky, nie je riadne ukončené a nárok žalobcu bude dôvodný až vtedy, keď žalobca dielo dokončí. Za zavádzajúce označil tvrdenie žalobcu, že žalovaný uplatnenú sumu uznal. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že aj sám žalobca uviedol, že je potrebná revízna správa, aby dielo bolo užívané a dielo nie je odovzdané. Poukázal na negatívnu revíznu správu, ktorou žalovaný preukázal, že dielo nie je zhotovené a nemohlo byť ani predmetom odovzdania.
11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s. p bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
13. Podľa § 536 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
14. Zmluvou o dielo vzniká záväzkovoprávny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu - zhotoviteľ sa zaväzuje dielo vykonať a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu. Obchodný zákonník nestanovuje pre platnosť zmluvy o dielo písomnú formu, to znamená, že zmluvné strany môžu uzavrieť zmluvu o dielo aj ústne. Predpokladom platnosti zmluvy o dielo je dohoda o predmete diela a dohoda o cene diela. Predmet diela musí byť stranami dohodnutý určite a zrozumiteľne tak, aby bola zrejmá vôľa strán, ktoré zmluvu uzatvárali a bolo nepochybné, čo je predmetom diela. Cena diela môže byť stanovená určitou sumou alebo určením spôsobu výpočtu ceny diela, zmluva je však platná aj v prípade, ak strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny.
15. V posudzovanej veci strany sporu zhodne potvrdili, že ústne uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie elektromontážnych prác žalobcom v rodinnom dome konateľa žalovaného. Rozsah prác nebol pri uzatváraní zmluvy zrejmý, pretože išlo o rekonštrukciu staršieho domu, preto strany nedohodli ani presnú cenu diela a nedohodli si ani termín ukončenia diela. Podľa predložených faktúr žalobcu a vyjadrenia žalovaného žalobca účtoval cenu použitého materiálu a dohodnutú hodinovú sadzbu 7,- eur za vykonané práce.
16. V konaní ani v odvolaní žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že keď vykonal určitú časť prác, žalovaný tieto práce odkontroloval a dal pokyn žalobcovi, že ich môže vyfakturovať. Takto vyfakturované práce žalobcom prvými piatimi faktúrami žalovaný zaplatil, neuhradil však tri posledné faktúry, ktoré sú predmetom sporu. Rozsah prác a cenu vyúčtovanú spornými faktúrami žalovaný nespochybnil, jeho obrana bola založená na tvrdení, že žalobca práce nedokončil, a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie sporných faktúr.
17. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
18. Obchodný zákonník v citovanom ustanovení viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela na splnenie povinnosti vykonať dielo, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Je potrebné zdôrazniť, že pri zmluve o dielo sa prejavuje zásada zmluvnej voľnosti vo veľmi širokom rozsahu, pretože okrem základného ustanovenia, ktoré je kogentné, ostatné ustanovenia majú dispozitívnu povahu, teda zmluvné strany si môžu svoj zmluvný vzťah upraviť tak, aby zodpovedal ich potrebám . V predmetnej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu si nedohodli úhradu ceny diela po jeho celkovom ukončení, ale dohodli sa na úhrade ceny skutočne vykonaných prác po častiach tak, ako boli práce postupne žalobcom vykonávané a žalovaným odsúhlasené. Žalovaný takto zaplatil za práce vyúčtované žalobcom faktúry z júla, augusta a novembra 2013 a z apríla a júna 2014, čo nepochybne svedčí o dohode strán vyúčtovať (žalobcom) a uhradiť (žalovaným) vždy určitý rozsah skutočne vykonaných prác, čo v konaní nepoprel ani žalovaný, ktorý ani v odvolaní nenamietal rozsah ani cenu žalobcom vykonaných prác tak, ako boli vyúčtované spornými faktúrami z augusta a septembra 2014 a z februára 2015.
19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej sumy, lebo dielo nedokončil, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že so žalobcom sa dohodli na zaplatení ceny diela až po jeho ukončení. Práve naopak. O tom, že žalovaný mal zaplatiť žalobcovi cenu skutočne po častiach vykonaných prác, svedčí nielen tvrdenie žalobcu, ale aj správanie sa žalovaného, ktorý skoršie žalobcom vystavené faktúry za sčasti vykonané práce po ich preverení a odsúhlasení aj zaplatil. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný kontrolou žalobcom vykonaných prác a pokynom na ich fakturáciu tieto práce aj prevzal. Ak žalobca spornými faktúrami vyúčtoval žalovanému ďalšie vykonané práce na diele a vykonanie týchto prác nebolo sporné, potom žalovanému vznikla povinnosť cenu týchto prác žalobcovi zaplatiť podľa vystavených faktúr v lehote ich splatnosti.
20. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca mal minimálne zabezpečiť vydanie revíznej správy, odvolací súd udáva, že vyhotovenie revíznej správy vyhradených elektrických zariadení je úkonom, ktorý môže vykonať len osoba na to odborne spôsobilá a je nesporné, že toto oprávnenie žalobca nemá. Keďže ide o odplatný úkon, o zabezpečenie vyhotovenia revíznej správy mohol žalovaný požiadať žalobcu alebo revízneho technika si zabezpečiť sám. Žalovaný v konaní ani netvrdil, že požiadal žalobcu o zabezpečenie revíznej správy a revízneho technika si zabezpečil sám až po začatí súdneho konania, t. j. dva roky po poslednej faktúre žalobcu. Ani po dvoch rokoch, ako to vyplýva z fotodokumentácie revíznej správy, nemá žalobca zapojené svietidlá, pričom vo svojich podaniach ani netvrdil, že vyzýval žalobcu na ukončenie elektromontážnych prác zapojením svietidiel. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 539 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže svietidlá nemajú len technické určenie, ale sú aj súčasťou interiéru a žalovaný by nemusel byť spokojný so svietidlami, ktoré by zakúpil žalobca (ako to tvrdí právny zástupca žalovaného s odkazom na ustanovenie § 539 ods. 2 Obchodného zákonníka) a žalovaný by ich musel následne zaplatiť.
21. Odvolacia námietka žalovaného, že odplatu revíznemu technikovi si mal žalobca zahrnúť do rozpočtu, je nedôvodná a nezodpovedá vo veci zistenému skutkovému stavu. V konaní totiž nebolo sporné, že strany sporu si nedohodli cenu diela ako celku a už vôbec nebola cena dohodnutá podľa rozpočtu (žiaden nebol ani jednou stranou sporu súdu predložený), preto žalobca nemohol odplatu revíznemu technikovi zahrnúť do neexistujúceho rozpočtu.
22. Odvolací súd nespochybňuje, že dielo a jeho časti musia v každom prípade vyhovovať technickým normám, a to aj vtedy, ak sa zmluvné strany o tom nedohodli. Zo žalovaným k odvolaniu pripojenej revíznej správy vyplýva, že elektromontážne práce boli žalobcom vykonané v súlade s platnými technickými normami, revízny technik však zistil aj nedostatky - nedorobky (bod 13 revíznej správy) - rozvádzače nemajú výrobné štítky, nie sú v nich označené jednotlivé obvody skutočného zapojenia, na dverách rozvádzačov chýbajú jednopólové schémy a nie sú dodané atesty rozvádzačov od výrobcu. Okrem toho nie sú namontované vypínače, zásuvky a svietidlá a v dôsledku voľne trčiacich vodičov hrozí nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom.
23. Zo zhodných prednesov strán vyplýva, že elektromontážne práce vykonával žalobca pre žalovaného na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, v ktorej nebol dohodnutý termín ukončenia diela. To znamená, že ak žalobca neukončil všetky práce, na vykonaní ktorých sa so žalovaným dohodol, ich zmluvný vzťah trvá aj naďalej a žalovaný vždy môže žiadať, aby žalobca dohodnuté práce aj dokončil a žalobca je aj povinný dokončiť práce, na vykonaní ktorých sa so žalovaným dohodol. Žalovaný je však povinný poskytnúť súčinnosť žalobcovi pri dokončení diela, minimálne sprístupniť stavbu, aby žalobca mohol práce ukončiť. Napriek výhradám žalovaného v odvolaní odvolací súd uveril tvrdeniu žalobcu, že práce nemohol dokončiť, pretože ho žalovaný nevpustil do domu, keďže žalovaný ani netvrdil (a nepreukazoval), že ešte pred začatím súdneho konania neúspešne vyzýval žalobcu na dokončenie dohodnutých prác. Tvrdenie žalovaného, že žalobca ho mal upozorniť na to, že dielo nie je ukončené, je neudržateľné, pretože minimálne nenamontované vypínače a zásuvky (ako to vyplýva z revíznej správy vyhotovenej dva roky po poslednej faktúre žalobcu) nepochybne svedčili o tom, že elektromontážne práce dokončené neboli.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný, uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).