Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/51/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, vo veci starostlivosti o maloletú Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L. L., W. č. XX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky H.. E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. J., R. J. č. XX, v súčasnosti bytom v L. L., W. č. XX, zastúpenej JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou so sídlom v Lieskovci, Osloboditeľov č. 2585/5, a otca K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L. L., L. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Soňou Strýčkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Národná č. 7, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/199/2015-265 zo dňa 14.06.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o úprave styku otca s maloletou (tretí, štvrtý a piaty výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (šiesty výrok) a o trovách konania štátu (siedmy, ôsmy a deviaty výrok) p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (prvý výrok), otcovi uložil povinnosť platiť maloletej výživné v sume 110,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok), upravil styk otca s maloletou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou (1) každú stredu v týždni od 15:00 hod. do 19:00 hod., (2) každú sobotu v párnom týždni od 09:00 hod. do 18:00 hod. a (3) každú nedeľu v párnom týždni od 09:00 hod. do 18:00 hod. (tretí výrok) s tým, že otec je oprávnený v stanovené dni a hodiny maloletú pred bytom matky prevziať a povinný v stanovené dni a hodiny maloletú pred bytom matky odovzdať (štvrtý výrok) a matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otca s maloletou umožniť (piaty výrok), žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (šiesty výrok); štátu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (siedmy výrok); matke uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 268,56 € pripojený príkazom na úhradu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (ôsmy výrok), otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 268,56 € pripojený príkazom na úhradu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (deviaty výrok) a matke aj otcovi uložil povinnosť zaplatiť znalkyni trovy za znalecký úkon každému v sume 6,64 € do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (desiaty a jedenásty výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a právneho posúdenia veci, podľa ktorého „mal preukázané, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené; na čas po rozvode bola maloletá na základe dohody rodičov zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 166,- € mesačne; rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/209/2011-79 zo dňa 15.02.2012 prišlo k zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, keď súd schválil dohodu rodičov a maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa realizovala v týždňových intervaloch až do augusta 2015, kedy súd dočasne maloletú odňal zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov a dočasne ju zveril do starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 50,- € mesačne a upravil styk otca s maloletou na každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a v sobotu od 09:00 hod. do 14:00 hod. (uznesenie č.k. 31P/199/2015-15 zo dňa 19.08.2015); predmetné dočasné rozhodnutie odvolací súd zmenil tak, že návrh matky zamietol; ako vyplýva z obsahu spisu striedavá osobná starostlivosť sa napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu matky, ďalej nerealizovala, nakoľko ju maloletá odmietala; v priebehu konania bolo nariadené znalecké dokazovanie, z výsledkov ktorého mal súd preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí a vhodní zabezpečiť starostlivosť o maloletú, maloletá má oboch rodičov rada, ale bližší vzťah má k matke, pri ktorej sa maloletá cíti bezpečnejšie a istejšie a ktorá viac reflektuje na jej potreby; súd nespochybnil, že otec zabezpečoval a je spôsobilý aj zabezpečovať starostlivosť o maloletú, avšak ako vyplýva zo znaleckého dokazovania a z vyjadrení maloletej, maloletá zo strany otca necítila dostatočný záujem o ňu, otec nevnímal, resp. ťažšie vnímal a reagoval na jej aktuálne potreby, čo u maloletej viedlo k odmietaniu striedavej osobnej starostlivosti; maloletá naďalej celú situáciu so súdnym konaním vníma ako zaťažujúcu a nestabilnú, je preto potrebné s prihliadnutím na jej záujem, aby prišlo k ukľudneniu celej rodinnej situácie, aby maloletá nadobudla pocit istoty, stability a bezpečia; v danom prípade súd prihliadol aj na názor maloletej, ktorá opakovane vyjadrila názor žiť u matky a s otcom sa stretávať, nakoľko u matky nachádza porozumenie, pochopenie, matka reflektuje v súčasnosti viac ako otec na problémy maloletej; súd zohľadnil aj skutočnosť, že opatrovník maloletej vykonal šetrenia, v rámci ktorých nezistil žiadne nedostatky a otec v priebehu konania súhlasil vzhľadom na postoj maloletej so zmenou výchovného prostredia a so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky; nakoľko prišlo k zmene výchovného prostredia maloletej, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, súd v konaní určil otcovi, ako rodičovi, ktorému maloletá nebola zverená, povinnosť prispievať na jej výživu sumou 110,- € mesačne; súd pri určení výživného zohľadnil kritéria stanovené Zákonom rodine a prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na celkové pomery rodičov, ich schopností a možností“; pokiaľ ide o úpravu styku súd prvej inštancie uviedol, že „striedavá osobná starostlivosť sa dlhodobo nerealizuje, maloletá v jednom období aj celkovo odmietala stretávanie s otcom; styk otca s maloletou bol predbežne upravený neodkladným opatrením bez prespávania maloletej u otca, avšak styk neprebieha v súlade s týmto rozhodnutím a to z dôvodov aj na strane otca, aj na strane maloletej; z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá naďalej odmieta prespávanie u otca z dôvodov, ktoré boli už uvádzané, že sa necíti u otca dobre, myslí si, že otec dostatočne neprejavuje dostatočný záujem o ňu a jej potreby; zohľadňujúc výsledky znaleckého dokazovania, ako aj vôľu maloletej, ktorá je v období, v ktorom si sama tvorí svoje názory, pohľad na svet, začína sa prejavovať samostatne ako osobnosť, má potrebu byť akceptovaná, vypočutá, sa súd priklonil k riešeniu úpravy styku otca s maloletou tak, ako bolo určené doteraz neodkladným opatrením, miernejšou formou, aby bola rešpektovaná potreba dieťaťa, potreba obnovy vzťahu a zároveň, aby otec nestratil akýkoľvek dosah na dieťa, na výchovu a starostlivosť; je aj na otcovi, aby citlivo a vnímavo reagoval na potreby maloletej, vypočul si jej predstavy a túžby, s maloletou si naplánoval spoločný program aj tak, aby ho mohli tráviť sami dvaja, aby u maloletej prišlo k opätovnému nadobudnutiu pocitu dôvery a pocitu akceptácie; miesto prevzatia a odovzdania maloletej súd určil pred bytom matky; matke súd uložil povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť a umožniť ho“; nakoniec súd prvej inštancie uviedol, že týmto rozhodnutím došlo súčasne k zmene rozhodnutia, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, teda rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/209/2011-79 zo dňa 15.02.2012 vo výroku o výchove a výžive na maloletú.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine; o trovách konania vrátane trov konania štátu rozhodol podľa § 52 C.m.p v spojení s § 49 ods. 1 a 2 C.m.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 11.07.2017 (č.l. 280-284 spisu). Nesúhlasil s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku s maloletou. Vyčítal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vyjadril názor, že v prejednávanej veci absentujú zákonné hmotnoprávne predpoklady na výrazné obmedzenie jeho styku s maloletou; nesúhlasil s odôvodnením výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré bolo založené na závere o odmietaní maloletej prespávať u neho, keď uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa maloletá údajne u neho necíti dobre a že sa jej údajne dostatočne nevenuje, a preto nechce u neho prespávať, ide podľa jeho názoru o nesprávne skutkové zistenie súdu; maloletá sa v jeho prítomnosti počas realizácie styku nikdy nezmienila o tom, že sa u neho necíti dobre alebo že by u neho vôbec nechcela byť a rovnako tak z jej správania vôbec nič uvedeným tvrdeniam nikdy nič ani nenasvedčovalo; zdôraznil, že s maloletou sa snaží vždy tráviť čas plnohodnotne, venovaním maximálnej pozornosti jej potrebám a záujmov; súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal výlučne s tvrdení matky a maloletej uvedených maloletou pred opatrovníkom pri rozhovore, na ktorý sa maloletá dostavila práve za prítomnosti matky; v rámci celého súdneho konania bola maloletá na pohovory s opatrovníkom alebo so znalkyňou sprevádzaná vždy matkou, pričom on sa v časoch realizácie predmetných pohovorov s maloletou nestretol a nebolo mu umožnené na predmetné pohovory ani sprevádzať; na uvedené poukázal predovšetkým z dôvodu, že tvrdenia maloletej sú v značnej miere ovplyvňované matkou, keď aj znalkyňa v znaleckom posudku poukázala na to, že maloletá je ľahko ovplyvniteľná; poukázal na skutočnosť, že rozsudkom absolútne oklieštený styk s maloletou nezabezpečí obnovu ich fungujúceho vzťahu a vonkoncom nezabezpečí, aby mal umožnený dosah na maloletú, na jej výchovu a starostlivosť o ňu; vyjadril názor, že takto upravený styk bude mať za následok len ďalšie vzájomné odcudzovanie sa, ktoré je už teraz vážne poznačené tým, že maloletá s ním viac ako 23 mesiacov trávila len minimum času; maloletá sa počas konania opakovane vyjadrila, že nemá problém s ním tráviť čas, ale čaká na to, ako dopadne súd; maloletá v jeho domácnosti nestrávila jedinú noc od augusta 2015, keď za tento čas sa ich vzťah s maloletou zmenil vzhľadom na vedenie predmetného súdneho konania; napriek tejto skutočnosti však má naďalej úprimný záujem o to, aby maloletá mala možnosť byť plnohodnotnou súčasťou jeho rodiny a aby mu bolo umožnené tráviť s ňou, čo možno najviac času, na ktorý boli obaja zvyknutí a ktorý im obom vyhovoval; na základe uvedeného vyjadril názor, že úprava jeho styku s maloletou tak, ako ju navrhoval v priebehu konania, zabezpečí postupné obnovenie jeho vzťahu s maloletou; zdôraznil, že aj právna úprava o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je založená na princípe, že pokiaľ má rodič záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a jeho konanie a správanie nie je dôvodom na súdny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, je konajúci súd povinný aplikovať všetky zákonné prostriedky, aby rodičovi toto právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu; zo žiadneho z dôkazov vykonaných v rámci súdneho konania nevyplynul záver, že by si voči maloletej riadne neplnil rodičovské povinnosti, t.j. že by sa o maloletú riadne nestaral, nevychovával ju, nerozvíjal vzťah s maloletou a neprejavoval voči maloletej skutočný záujem a lásku; v konaní nebolo ani osvedčené, že by ako otec na maloletú negatívne vplýval, používal voči nej násilie alebo ohrozoval mravnú výchovu, čo by mohlo byť dôvodom na výrazné zúženie styku s maloletou; vyjadril názor, že úprava styku s maloletou v navrhovanom znení nebude mať žiaden negatívny vplyv na maloletú a rovnako nespôsobí žiadny vážny zásah do jej doposiaľ nastaveného denného režimu zohľadňujúceho jej školské a mimoškolské aktivity, ako aj čas na odpočinok; na základe uvedeného s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, navrhol zmenu napadnutého výroku rozsudku tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu v mesiaci okrem školských prázdnin od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý párny týždeň v mesiaci okrem školských prázdnin od piatka od 16:00 hod. do nedele 19:00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od piatka jarných prázdnin od 09:00 hod. do nedele po skončení jarných prázdnin do 19:00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 18.07. príslušného roka od 09:00 hod. do 31.07. príslušného roka do 19:00 hod., každý nepárny rok počas zimných prázdnin od 24.12. príslušného roka od 09:00 hod do 25.12. príslušného roka do 19:00 hod. a každý párny rok počas zimných prázdnin od 25.12. príslušného roka od 19:00 hod. do 27.12. príslušného roka do 19:00 hod.

2.2 Matka vo vyjadrení zo dňa 07.08.2017 (č.l. 291-293 spisu) k odvolaniu otca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že s tvrdeniami otca v odvolaní nemožno súhlasiť a sú ľahko vyvrátiteľné, pretože medzi posledným a predposledným pojednávaním mal otec možnosť šiestich víkendov počas dvanástich týždňov, kedy sa s jej súhlasom mohol porozprávať s maloletou a vyskúšať prespávanie maloletej v jeho domácnosti, keď otec nevyužil na získanie dcéry ani jeden víkend, ak počas týchto šiestich víkendov si maloletú prevzal iba dvaapolkrát; maloletá teda nemala ani možnosť zmieniť sa o tom, ako sa u otca cíti, pretože otec nejavil žiaden záujem; plnohodnotné trávenie času otca s maloletou naprávanie ich vzťahov nepredstavuje skutočnosť, že otec maloletú zoberie na svoj futbalový zápas, kde maloletá trávi čas na tribúne alebo sa v aute hrá s mobilom, lebo poprcháva; otec sa vyhýba tráveniu času s maloletou v kruhu jeho novej rodiny, väčšinou idú na tréning, do kina, na nejakú súťaž, bicyklovať, do nákupného centra a podobne; maloletá nevie a nechce tráviť časť s novou partnerkou otca a je to jej rozhodnutie; ďalej matka poukázala na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že maloletá má otca rada, ale jej vzťah k nemu je momentálne problémový; otec neakceptuje jej potreby, nepočúva ju samu; závažnejšia je však skutočnosť zistená znalkyňou, že domácnosť otca a nedostatočne uspokojuje jej emočné potreby a nemá v tejto domácnosti spojenca, u ktorého by našla oporu; matka vyjadrila názor, že tu je asi zásadný problém, ktorý spôsobil vzniknutú situáciu; manželka otca je vo vnímaní maloletej výrazne negatívnu osobnosťou, ktorá skutočnosť podľa všetkého významne ovplyvňuje vzťah maloletej a otca; znalkyňa nemala možnosť hlbšie skúmať tento vzťah, nemohla preto predpokladať, ako sa vplyv tejto osoby odrazí na vzťahu otca a maloletej s tým, že otec by mal zvážiť prítomnosti svojej manželky pri nadväzovaní a budovaní vzťahu s maloletou; podľa znaleckého posudku je maloletá nadpriemerne inteligentná a nebola vo svojich záveroch ovplyvňovaná matkou, či už úmyselne alebo neúmyselne; maloletá bola vypočúvaná aj orgánmi činnými v trestnom konaní, nakoľko otec podal trestné oznámenie na matku, kde maloletá rovnako vyslovila názor, že rozhodnutie nestretávať sa s otcom je jej rozhodnutím, za ktorým si stojí; maloletá je dva roky ťažko skúšaná súdmi, psychológmi, vyšetrovateľmi, znalcami a všetci s výnimkou otca sa zhodli na tom, že maloletej treba dopriať pokoj a pohodu; matka vyjadrila obavu, že ak by súd priznal otcovi styk v ním navrhovanom rozsahu, znovu nastane situácia, že maloletá odmietne nemu (jeho novej rodine) chodiť a matka bude znovu trestne stíhaná; otcovi pred rozhodnutím sama navrhla skúšobnú dobu šesť týždňov na pokus pre správanie maloletej u neho, ale otec túto možnosť sám zmaril; odvolanie považovala za nedôvodné, súd dlhodobo skúmal stav rodiny, vzťahov v nej, vykonal dokazovanie a to aj vypočutím maloletej v neprítomnosti matky, vypočul znalca aj kolízneho opatrovníka a rozhodol v záujme maloletej; na základe uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu.

2.3 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 11.08.2017 (č.l. 289 spisu) k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny; vyjadril názor, že je v záujme maloletej, aby sa stretávanie s otcom začalo realizovať v zmysle rozsudku, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt otca s maloletou a aby sa situácia v tomto smere v záujme maloletej stabilizovala; považoval takto upravený styk za adekvátny potrebám a vôli maloletej, o čom svedčia aj závery znaleckého posudku; v takto upravenom styku je priestor na dohodu otca s maloletou; rozšírený styk otca s maloletou do budúcnosti nie je vylúčený a stále je tu možnosť, aby maloletá u otca prespávala, pokiaľ to sama bude chcieť a bude na to vytvorený vhodný priestor aj čo sa týka ich spoločnej komunikácie; otec má možnosť získať informácie o maloletej nielen od matky, ale aj od školy a ošetrujúcej lekárky a aj týmto spôsobom uplatňovať svoje rodičovské práva.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. po zohľadnení, že podľa § 65 C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa § 66 C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje, keď jedinou zmenou v skutkovom stave, ktorú vzal odvolací súd pri rozhodovaní do úvahy, bolo zvýšenie vyživovacích povinností na strane otca v priebehu odvolacieho konania (bod 2.6 odôvodnenia). Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na úpravu styku otca s maloletou v stanovenom rozsahu. Odvolacie námietky otca ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.).

4.5 Odvolací súd považuje výrok napadnutého rozsudku o úprave styku otca s maloletou za vecne správny, zodpovedajúci zistenému skutočnému stavu veci a správnemu právnemu posúdeniu veci; odvolanie otca je v tomto smere nedôvodné; otec predovšetkým namietal, že jeho stretávanie s maloletou bolo napadnutým rozsudkom upravené bez prespávania maloletej v jeho domácnosti; takéto rozhodnutie však podľa obsahu spisu zodpovedá zistenému stavu vzťahov maloletej s otcom a jej postoju k domácnosti otca; podľa obsahu spisu v priebehu celého konania maloletá formulovala nezmenený názor, že sa s otcom síce chce stretávať, ale bez prespania, tento názor aj primerane odôvodnila a síce nedostatočným prihliadaním otca na jej predstavy a názory v čase pobytu u otca, keď aj znalkyňa v podanom znaleckom posudku nepotvrdila námietky o ovplyvňovaní maloletej zo strany matky; súd prvej inštancie preto správne pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na názor maloletej, ktorá je vo veku a vyspelosti, že takýto názor je schopná samostatne prejaviť po samostatnom zvážení všetkých podstatných okolností a dôvodov; pokiaľ otec konkrétne namietal, že maloletá je podľa znaleckého posudku ľahko ovplyvniteľná, táto námietka nevyvracia záver o samostatnosti vyjadreného názoru maloletej, pretože z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že uvedená ovplyvniteľnosť maloletej pramení len z nedoriešeného vzťahu samotných rodičov maloletej a z jej obavy zo straty emocionálne významnejšej osoby (matky); naopak z dokazovania vyplynul dostatočný podklad pre záver o negatívnych pocitoch maloletej v domácnosti otca, ktoré nemajú žiadny podklad v názoroch inej osoby, ale sú výsledkom autentického prežívania samotnej maloletej; preto neobstojí ani námietka otca, že vo vzťahu k maloletej sa nedopúšťa žiadneho takého konania, ktoré by mohlo byť (z jeho pohľadu) dôvodom takého postoja maloletej a (z jeho pohľadu) oklieštenej úpravy stretávania s maloletou, pretože dostatočné nerešpektovanie vôle maloletej počas jej pobytu v jeho domácnosti môže byť takouto skutočnosťou a dostatočným dôvodom vyjadreného názoru maloletej; napadnutá úprava rozsahu stretávania otca s maloletou preto podľa odvolacieho súdu zodpovedá stavu vzťahov otca s maloletou ako vyplynul z vykonaného dokazovania. Z týchto dôvodov odvolací súd výrok napadnutého rozsudku ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

6.1 Otec podané odvolanie odôvodnil ťažiskovo tým, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o rozsahu úpravy styku otca s maloletou základe riadne vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci, ktorý správne právne posúdil, nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky otca za dôvodné (body 4.4 a 4.5 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Ako závislé výroky (§ 379 písm. a/ C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.) potvrdil odvolací súd aj výroky o trovách konania a o trovách konania štátu, ktoré neboli v odvolaní osobitne namietané a zodpovedajú výsledku konania.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§ 370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť

výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).