Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-115-2021.pdf
PDF · 104.53 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/115/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD., v právnej veci žalobcu: P. N., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. X, K., proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená v časti 3, bod 5, zo dňa 28.7.2009 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 5032780709 zo dňa 28.7.2009, uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, je n e p l a t n á.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 1.213,46 €, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.10.2021 žiadal, aby súd určil dohodou o zrážkach zo mzdy č. 5032780709 zo dňa 28.07.2009 uzavretú medzi ním a žalovaným za neplatnú a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 1.213,46 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Išlo o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o úvere č. 5032780709 zo dňa 28.07.2009. Nárok z predmetnej zmluvy sa žalovaný snažil uplatniť zrážkami z mojej mzdy, voči čomu som sa bránil návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Okresný súd Komárno dňa 11.06.2021 pod sp. zn 7Csp/66/2021 vydal trvalé neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobou vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.07.2009 zabezpečujúcej zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5032780709. Listom zo dňa 07.05.2019 žalovaný, ktorému Poštová banka, a.s. postúpila pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, požiadal zamestnávateľa žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe typovej formulárovej zmluvy, vopred pripravenej veriteľom, bez možnosti ju akokoľvek ovplyvniť, súčasťou ktorej bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zakomponovaná do ťažko čitateľnej, drobným písmom vyhotovenej úverovej zmluvy. Na základe predmetnej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy mi môj zamestnávateľ tieto zrážky začal vykonávať. Akonáhle zamestnávateľ začal vykonávať zrážky z mojej mzdy, žalobca pri podrobnom čítaní zmluvy o úvere zistil, že je tam jednou vetou zakomponovaná dohoda o zrážkach zo mzdy a požiadal súd o pozastavenie vykonávania zrážok zo mzdy návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel. Do vydania neodkladného opatrenia zamestnávateľ' vykonal zrážky zo mzdy žalobcu za mesiace február 2021, marec 2021, apríl 2021, máj 2021 súhrne vo výške 1.213,46 €.
2. Žaloba bola spolu s prílohami a uznesením v zmysle § 167 ods. 2 CSP bola doručená žalovanému dňom 18.10.2021.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22.10.2021, v ktorom uviedol, že žalovaný poukázal, že podanie o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je v tomto prípade prípustná z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu. Dôvodom neprípustnosti podanej žaloby je aj to, že rozsudok určujúci neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nie je subjektívne záväzný medzi žalovaným a platiteľom mzdy žalobcu, ktorý nie je stranou sporu. Určovacím rozsudkom nie je vyriešená otázka, či žalovaný má, alebo nemá právo na zrážky zo mzdy, ak dohoda už bola predložená zamestnávateľovi podľa § 551 ods. 2 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútov, bol by to v zákone uviedol. Ani gramatickým, dokonca ani tým najextenzívnejším výkladom, nie je možné dospieť k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná. Vychádzajúc zo systematiky zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podmienka, ako právna skutočnosť je definovaná v ustanovení § 36 odsek 1 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že vznik, zmenu alebo zánik práva, či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva, alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Gramatickým výkladom § 53 odsek 4 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník je odôvodnený záver, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou, ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva, či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečovací inštitút. Nie je to jednostranné uloženie povinnosti viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne, alebo nie. Naopak je to práve na dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútov, bol by to v zákone uviedol. Ani gramatickým, dokonca ani tým najextenzívnejším výkladom, nie je možné dospieť k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Na základe zmluvy o úvere boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal v pravidelných splátkach uhrádzať. Pohľadávka žalovaného bola zabezpečená prostredníctvom dohody o zrážkach. Nakoľko zo strany žalobcu došlo k omeškaniu so splátkami, dostal sa do omeškania, čím vznikol žalovanému nárok na úroky z omeškania, ako aj oprávnenie uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý si zmluvné strany medzi sebou dohodli. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy môže slúžiť na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ako aj na uspokojenie pohľadávky veriteľa, pričom nejde o zabezpečenie veriteľovej pohľadávky v prípade, že ju dlžník sám neuspokojil, ale dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým, že dáva súhlas na to, aby bola veriteľova pohľadávka uspokojená postupne, a to zrážkami zo mzdy dlžníka. Ako z uvedeného vyplýva, navrhovateľ dal odporcovi súhlas na výkon zrážok zo mzdy pre prípad, že sa dostane s úhradou splátok do omeškania, pričom sa teraz tento súhlas snaží obísť. Vzhľadom k tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom, ako i platným zabezpečovacím prostriedkom, v danom prípade nie je naplnená ani jedna zo skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca nemá nárok a právny titul na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko k vzniku bezdôvodného obohatenia v žiadnom prípade nedošlo.
4. Súd nariadil pojednávanie dňa 11.05.2022, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňa 28.2.2022, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 10.5.2022. Na pojednávanie sa nedostavil zástupca žalovaného, ktorý mal doručenie predvolanie vykázané dňa 23.2.2022 a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 5.5.2022. Žiadna zo sporových strán vo svojich písomných podaniach nenavrhla vykonanie ďalšieho dokazovania. Súd preto v zmysle § 180 CSP rozhodol tak, že bude pojednávať bez prítomnosti sporových strán a ich zástupcov.
5. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a aj žalovaného, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy - výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy č.l. 7, zmluva o úvere „šikovná rezerva“ č.l. 9, prehľad platenia zrážky č.l. 10 a iné, ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov, žaloby a vyjadrení sporových strán, žalobca s právnym predchodcom žalovaného uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Išlo o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o úvere č. 5032780709 zo dňa 28.07.2009. Nárok z predmetnej zmluvy sa žalovaný snažil uplatniť zrážkami z mojej mzdy, voči čomu som sa bránil návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Okresný súd Komárno dňa 11.06.2021 pod sp. zn 7Csp/66/2021 vydal trvalé neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobou vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.07.2009 zabezpečujúcej zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5032780709. Listom zo dňa 07.05.2019 žalovaný, ktorému Poštová banka, a.s. postúpila pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, požiadal zamestnávateľa žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe typovej formulárovej zmluvy, vopred pripravenej veriteľom, bez možnosti ju akokoľvek ovplyvniť, súčasťou ktorej bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zakomponovaná do ťažko čitateľnej, drobným písmom vyhotovenej úverovej zmluvy. Na základe predmetnej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy mi môj zamestnávateľ tieto zrážky začal vykonávať. Akonáhle zamestnávateľ začal vykonávať zrážky z mojej mzdy, žalobca pri podrobnom čítaní zmluvy o úvere zistil, že je tam jednou vetou zakomponovaná dohoda o zrážkach zo mzdy a požiadal súd o pozastavenie vykonávania zrážok zo mzdy návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel. Do vydania neodkladného opatrenia zamestnávateľ' vykonal zrážky zo mzdy žalobcu za mesiace február 2021, marec 2021, apríl 2021, máj 2021 súhrne vo výške 1.213,46 €.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 551 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
12. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 5 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.5.2014, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
14. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 1.1.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
16. Podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
17. Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
18. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalobca a právny predchodca žalobcu uzavreli zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pôvodného veriteľa a aj to, že v čl. 3. bod 5 zmluvy o úvere bola podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky pôvodného veriteľa proti žalobcovi z predmetnej zmluvy o úvere. V konaní nebolo sporné, že žalobca je fyzická osoba a pri uzatváraní zmluvu o úvere a plnení z nej nekonal v rámci svojej v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a preto konal ako spotrebiteľ, kým pôvodný veriteľ tak konal a preto je dodávateľom a zmluva o úvere je podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. V konaní nebolo sporné a aj bolo zo znenia čl. 3 bod 5 zmluvy preukázané, že dojednanie o dohode o zrážkach zo mzdy nebolo so žalobcom individuálne dojednané podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný nepreukázal v konaní opak, hoci dôkazné bremeno bolo na jeho strane podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené
zmluvné dojednanie je v nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože umožňuje veriteľovi bez kontroly súdom vymôcť od žalobcu aj také plnenie, na ktoré by inak veriteľ nemal nárok. Uvedené zmluvné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú spotrebiteľská zmluva nemôže obsahovať a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. S účinnosťou od 1.5.2014 je okrem toho podľa § 5 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy takouto formou neprípustné, okrem prípadu, že by dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a žalobca bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, čo v danom prípade nebolo tvrdené a ani preukazované.
19. Žalobca žalobou požadoval, aby súd určil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú a teda požadoval určiť právnu skutočnosť podľa § 137 písm. d) CSP a nie právo podľa § 137 písm. c) CSP, kedy je súd povinný skúmať naliehavý právny záujem, ktorého nedostatkom argumentoval žalovaný. Pretože predmetný úver je spotrebiteľským úverom, vzťahuje sa na tento právny vzťah zákon č. 129/2010 Z.z.. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. uvedeného zákona možno s účinnosťou od 1.1.2018 požadovať určenie neplatnosti zmluvy. Z dôvodovej správy k tejto zmene vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.z. vyplýva, že predmetné ustanovenie sa zavádza s ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi inými rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. (rozsudok Krajského súdu v Nitre z 9.1.2020 č.k. 9Co/42/2019-107). Predmetné zákonné ustanovenie nevylučuje, aby sa spotrebiteľ domáhal hoci len čiastočnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože v jednej listine môžu byť uzavreté viaceré právne úkony a dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút je vedľajším záväzkom, plne závislým na hlavnom záväzku, ktorý je založený zmluvou o úvere. Pretože predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou žalobca sa môže ochrany svojho práva domáhať žalobou na súde aj podľa § 3 ods. 3 a 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a súd môže aj bez návrhu podľa § 298 ods.1 CSP vysloviť v rozsudku, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je preto podľa § 137 písm. d) CSP prípustná. a námietky žalovaného nedôvodné.
20. Aj v prípade, ak by súd pripustil, že na požadovanom určení neplatnosti by mal mať žalobca naliehavý právny záujem, tento je podľa súdu daný. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená zamestnávateľovi žalobcu na jej vykonávanie, zamestnávateľ vykonáva zrážky v prospech žalovaného, a že predmetný úverový vzťah nie je ukončený. Žaloba žalobcu má rozumne zvolený dôvod s poukazom na znenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa „s cieľom ochrany spotrebiteľa“ a zrejmý je aj výsledok, ktorý sa žalobca snaží žalobou dosiahnuť, a to v existujúcom a pokračujúcom vzťahu medzi ním a veriteľom zabrániť vykonávaniu tejto neprijateľnej dohody.
21. V konaní nebolo sporné, a aj bolo preukázané, že všetky práva a povinnosti boli postúpené z pôvodného veriteľa podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalovaného, že toto postúpenie bolo žalobcovi podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámené, a že je platné. Aktuálnym vlastníkom pohľadávky je preto žalovaný, ktorý s pohľadávkou nadobudol nie len práva, ale aj povinnosti, a preto je v konaní pasívne legitimovaný. Medzi žalovaným a pôvodným veriteľom, ktorý uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bola predmetná dohoda, nejde o nerozlučné spoločenstvo podľa § 71 ods. 1 a 2 CSP. Z uvedeného dôvodu nie je námietka žalovaného v tom, že pôvodný žalovaný nie je stranou sporu a preto by malo ísť na jeho strane o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie dôvodná. Súd okrem toho dohodu o zrážkach vo výroku neurčil za neplatnú podľa § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože na tom žalobca netrval, a ani súd to nepovažoval za nutné, a preto ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná.
22. Žalobca požadoval od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.213,46,€, titulom vydania bezdôvodného obohatenia plnenia, ktoré zamestnávateľ žalobcovi zrazil zo mzdy na základe žiadosti o výkon zrážok zo mzdy žalobcu, od mája 2019 do mája 2021 vrátane (v zmysle potvrdenia zamestnávateľa žalobcu na č.l. 10 spisu). Uvedený nárok žalobcovi vyplýva z § 53a a §451 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pretože v konaní bolo, na základe potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 27.7.2021, preukázané, že zamestnávateľ vykonal v prospech žalovaného zrážky zo mzdy
žalobcu v pravidelných mesačných splátkach počnúc májom 2019 a končiac májom 2021, spolu vo výške 1.213,46 € a súd vyhodnotil túto dohodu, ako neplatnú, nakoľko konaním žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu prišlo k porušeniu spotrebiteľského práva, pretože pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď predostrel žalobcovi formulárovú zmluvu, ktorá obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú následne predložil zamestnávateľovi žalobcu na jej realizáciu a pohľadávku postúpil na žalovaného, ktorý spornú dohodu ďalej realizuje, je žalovaný povinný túto sumu žalobcovi vydať. Z uvedených dôvodov je žaloba žalobcu aj v tejto časti dôvodná a súd jej vyhovel.
23. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
24. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v konaní úplne úspešný a žiadna zo strán netvrdila a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, rozhodol, že žalobca má proti žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
25. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.