Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/685/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: 1/ O.. D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J. XX, 2/ O.. H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J. XX, 3/ O.. E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J. XX, 4/ E.. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J. XX, 5/ O.. S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. 8, 6/ I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. 8, všetci v konaní zastúpení Mgr. Robertom Antalom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Ul. Kláry Jarunkovej 2, proti žalovanému: E. E. - S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J. XX, IČO: 32 008 929, v konaní zastúpeného Mgr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Jelšová 2A, o vydanie bezdôvodného obohatenia 102 934,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02. 07. 2015, č. k. 13C/73/2012-249, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ istinu s príslušenstvom, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žalobcovia 1/ až 6/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade 36 413,47 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 2/ rade 8 650,35 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 3/ rade 12 261,84 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 4/ rade 27 783,32 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia a navrhovateľom v 5/ a 6/ rade spoločne a nerozdielne 17 825,15 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, a to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom 1/ až 6/ trovy konania vo výške 20 857,92 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/ až 6/, vedený v M., a.s. T. T., číslo účtu: XXXXXXXXX/ XXXX, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie odôvodnil s tým, že mal za preukázané, že účastníci tohto konania sú spoluvlastníkmi vodných stavieb označených ako SO 001-ČOV, SO 002-vodovod, SO 003-splašková kanalizácia, SO 004-tlaková kanalizácia, SO 006-kanalizačné domové prípojky pre stavbu „vilová štvrť - J. J.“. Každý z týchto účastníkov konania je vlastníkom v podiele 1/20 pričom takýto podiel pri žalobcoch 5/ a 6/

patrí do režimu BSM. Účastníci sa stali spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 17C/9/2016-619 zo dňa 20. 12. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 03. 2012. Medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmlúv o združení, ktoré súd v rámci tohto konania vyhodnotil ako neplatné, pričom ani súd v tomto konaní nemal dôvod prijať iný právny názor. Z tohto dôvodu takéto zmluvy o združení vzhľadom na to, že neboli naplnené ich zákonné znaky sú neplatné. Na základe takýchto zmlúv žalobcovia 1/ až 6/ zaplatili žalovanému finančné sumy tak, ako sú špecifikované v úvodnej časti rozhodnutia okresného súdu. Súd túto skutočnosť mal preukázanú jednak z listín označených ako zmluvy o združení uzatvorené medzi jednotlivými žalobcami a žalovaným, a taktiež na základe pokladničných príjmových dokladov, resp. vkladových lístkov v peňažných ústavoch. V tejto súvislosti mal súd za preukázané tvrdenia žalobcov 1/ až 6/ o tom, že takéto finančné prostriedky žalovanému poskytli. Okresný súd mal v konaní za preukázané, že na základe takto poskytnutých finančných prostriedkov žalovaný realizoval stavby vodných stavieb, ku ktorým neskôr súd určil spoluvlastníctvo jednak žalobcov 1/ a 6/ a taktiež žalovaného, ktorý na výstavbu týchto vodných stavieb neprispel finančnou sumou, avšak podieľal sa iným spôsobom na ich výstavbe a tak isto mu patrí aj spoluvlastnícke právo k nim. Súd v konaní mal za preukázané, že hodnota takýchto vodných stavieb je 4 996 994,- Sk, t. j. 165 869,81 Eur. Takáto hodnota je zrejmá z listiny, ktorá predstavuje zoznam majetku k 31. 12. 2008 a táto bola vyhotovená žalovaným, pričom bola predložená do súdneho konania ako listina, ktorá tvorila súčasť znaleckého posudku, ktorý bol síce vyhotovený v inej právnej veci a týkal sa iného sporového konania, avšak je z nej možné určiť takúto hodnotu práve preto, že sám žalovaný takýmto spôsobom ocenil hodnotu týchto nehnuteľností a v takomto rozsahu ju zaradil do majetku. Pokiaľ hodnota týchto vodných stavieb predstavuje sumu 165 869,81 Eur, hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu 8 729,99 Eur, ktorá bola získaná vydelením nadobúdacej hodnoty vodných stavieb a počtom spoluvlastníkov, ktorí na ich vybudovanie finančne prispeli. Okresný súd považoval žalobu žalobcov za dôvodnú a rozdiel medzi finančným vkladom, ktorý poskytli žalovanému na vybudovanie týchto vodných stavieb a hodnotou ich spoluvlastníckeho podielu k nim, predstavuje práve hodnotu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať. K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného okresný súd uviedol, že na túto námietku nemohol prihliadnuť vzhľadom na text ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že žalobcovia voči žalovanému premlčanie namietať nemôžu, pretože žalovaný voči nim žiaden nárok z neplatných zmlúv o združený nemá, a teda nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu. Z tohto dôvodu na námietku premlčania žalovaného súd prihliadnuť nemohol. Práve takéto ustanovenie Občianskeho zákonníka dopadá na vzťah, resp. situáciu, ktorá je predmetom tohto konania v tom zmysle, že sa jedná o vzájomné plnenie zo zmlúv, ktorá bola neskôr vyhlásená za neplatnú, pričom žalobcovia poskytli finančné plnenie, za ktoré žalovaný reálne vybudoval vodné stavby, a tieto teda existujú. Obe zmluvné strany teda poskytli akési plnenie a vzhľadom na to, že sa jedná o vzťah sinalagmatický a neexistuje tu nárok žalovaného voči žalobcom, voči ktorému by mohol vzniesť námietku premlčania, je aplikácia ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka v danom prípade na mieste. Odôvodnenie rozhodnutia okresný súd oprel o ustanovenia § 451 a § 107 ods. 3, § 117 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť tak, že žalobu žalobcov zamietne alternatívne rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nespĺňa (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Okresný súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami prezentovanými žalovaným v priebehu konania pred okresným súdom, a dokonca ich v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani neuviedol. Ďalej namietal, že účastníkom konania nebola bývalá manželka žalobcu 1/, pričom účastníkom zmluvy o združení nebol iba žalobca 1/, ale bola ním aj jeho bývalá manželka, nie je preto možné, aby súd priznal potencionálny nárok iba žalobcovi 1/ keďže finančné prostriedky spadali do režimu BSM. Jednotlivé zmluvy o združení žalobcovia uzavreli so žalovaným pod podmienkou, že zároveň uzavrú aj kúpne zmluvy na pozemky. Obe zmluvy boli vzájomne podmienené. Žalovaný inzeroval odpredaj pozemkov spolu s inžinierskymi sieťami v lokalite U. H. za celkovú kúpnu cenu 1 000,- Sk/m2, ktorá bola rozdelená na dve zmluvy, a to kúpnu zmluvu a zmluvu o združení. Predložené pokladničné príjmové doklady jednoznačne nepotvrdzujú prevzatie jednotlivých finančných súm žalovaným. O hodnote, konkrétne o výške nákladov na vybudovanie inžinierskych sietí okresný súd rozhodol iba na základe svojej hypotetickej úvahy, hoc bez odborných znalostí nie je v možnostiach súdu posúdiť tieto skutočnosti, žiadnym znaleckým posudkom. Hodnota inžinierskych sietí doposiaľ určovaná nebola, znalecký posudok, z ktorého listina pochádza, bol vyhotovovaný za úplne iným účelom ako stanovenie hodnoty inžinierskych sietí a nemá

žiadnu výpovednú hodnotu. Postup súdu, keď nevykonal znalecké dokazovanie, sa potom javí ako arbitrárny a právom nedovolený. Žalovaný na podloženie svojich tvrdení predložil súhrnný list rozpočtu, ktorým boli preukázané náklady na výstavbu inžinierskych sietí, ktoré prevyšovali hodnotu ustálenú prvostupňovým súdom a podľa ktorého sa výstavba inžinierskych sietí aj realizovala. Okresný súd na tento listinný dôkaz neprihliadol, pričom svoj postup v odôvodnení nevysvetlil. Keďže okresný súd svoje rozhodnutie odvíjal v časti určenia neplatnosti zmlúv o združení od rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/9/2006-619 zo dňa 20. 12. 2012, mal svoju pozornosť upriamiť aj na ďalšie konštatovanie v spomínanom rozsudku, a to: „síce na základe zmlúv o združení nevzniklo žiadne združenie, ale zložením finančných prostriedkov došlo k zhotoveniu stavby na zákazku“. Poukázal aj na tú skutočnosť, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu neexistencie vzájomných nárokov účastníkov zrušenej zmluvy. Namietal, že okresný súd napadnuté rozhodnutie právne a ani vecne dostatočným spôsobom neodôvodnil. Okresný súd svojim rozhodnutím odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, nakoľko nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čím sa napadnuté rozhodnutie stalo nepreskúmateľné a zmätočné.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Rozsudok okresného súdu žiadali ako vecne správny potvrdiť. Majú za to, že okresný súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z odvolania nie je zrejmé, v čom vytýkané nedostatky odôvodnenia spočívajú. Spoluvlastníkom vodných stavieb sa stal iba žalobca 1/ a nie aj jeho bývalá manželka, nakoľko aj táto otázka bola medzi nimi v minulosti vyriešená v rámci vyporiadania BSM. Tieto skutočnosti boli listinnými dôkazmi preukázané v konaní o určení vlastníckeho práva k vodným stavbám, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17C/9/2006, a teda súd nemal prečo v tomto konaní túto otázku skúmať. Napokon tieto skutočnosti sú dobre známe aj žalovanému a jeho právnemu zástupcovi, preto argumenty v tomto smere sú výlučne účelové a zavádzajúce. Žalobcovia považujú argumenty ohľadom kúpnej zmluvy a zmluvy o združení za irelevantné. Jednak preto, lebo žalovaný nemohol ponúkať na predaj pozemky aj s inžinierskymi sieťami v septembri 2000, keď v tom čase žiadne inžinierske siete na predmetných pozemkoch vybudované neboli. Stavebné povolenie na prvé vodné stavby vybudované na dotknutých pozemkoch, bolo vydané až v marci 2001. Príspevky žalobcov však netvorili kúpnu cenu, ako sa to snaží žalovaný prezentovať. Veď ak mali byť kúpnou cenou, na čo by sa uzatvárala ďalšia zmluva, zmluva o združení. Do spisu boli žalobcami predložené účtovné doklady, podpísané žalovaným, resp. relevantné vkladové doklady, svedčiace o vklade hotovosti na účet žalovaného. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z vyjadrenia žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní dňa 21. 04. 2015, kde uviedli, že nemajú námietky ohľadom príjmových pokladničných dokladov a ohľadne finančných súm, ktoré boli odovzdané žalovanému, nie je na nich však výslovne uvedené, že prijímateľom týchto finančných prostriedkov bol žalovaný. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 29. 06. 2015 vyplýva, že žalovaný konštatuje, aké sumy od jednotlivých žalobcov prijal. Pokiaľ sa týka ocenenia vodných stavieb, resp. určenia ich hodnoty, okresný súd vychádzal z relevantných podkladov, ktoré pochádzajú výlučne od žalovaného, a to priamo z jeho účtovnej evidencie. Súčasťou súdneho spisu je originál znaleckého posudku č. 6/2012 O.. I. J., ktorý bol vypracovaný pre potreby iného súdneho konania za účelom určenia oprávnených nákladov na prevádzkovanie čističky odpadových vôd. Žalovaný na základe požiadavky súdnej znalkyne tejto predložil písomné podklady, potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku, medzi ktorými sa nachádza aj tzv. zoznam majetku. Žalobcovia poukázali len na žalobcom vykonané ocenenie, ktoré považovali za reálne a súd sa s týmto stotožnil. Napokon je to ocenenie majetku, ktoré žalovaný prezentuje aj voči daňovým orgánom, a z ktorého si reálne uplatňoval daňové odpisy. Žalovaný až do rozhodnutia súdu o jeho povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalobcom nepredložil ani jeden listinný dôkaz alebo akýkoľvek iný, ktorým by preukázal hodnotu vodných stavieb, ktorým by zdôvodnil použitie prijatých finančných dokladov od žalobcov. Jediné, čo predložil, bola rukou písaná „rekapitulácia“ bez akýchkoľvek podkladov a bez akéhokoľvek odôvodnenia a vysvetlenia. Žalovaný nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania aj po poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Nie je potom zrejmé, aké ďalšie dôkazy mal súd vykonať na stanovenie hodnoty vodných stavieb. Podľa názoru žalobcov niet žiadnych pochybností o tom, že na základe zmlúv o združení, uzatvorených medzi žalobcami a žalovaným, došlo k plneniu obidvoch zmluvných strán, či už finančnému, čo sám žalovaný v konaní priznal alebo faktickému - výkonom stavebnej činnosti, výsledkom ktorej sú reálne vybudované vodné stavby. Ak žalovaný vybudoval stavby v hodnote necelých 5 mil. Sk, pričom na ich vybudovanie vybral od žalobcov a ďalších osôb 16,8 mil. Sk, potom sa javí spravodlivé, aby „preplatok“ vo výške bezmála 12 mil. Sk vrátil, resp. vydal.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil v prvom výroku. V druhom výroku o trovách konania rozhodnutie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v prvom výroku vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením tohto rozhodnutia ako aj argumentáciou žalobcov v konaní ako aj v podanom vyjadrení žalobcov k odvolaniu žalovaného. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vyporiadal so skutkovou stránkou veci, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach odôvodnil a vyvodil z nich náležitý skutkový záver, ktorý následne správne právne posúdil podľa príslušných právnych noriem. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania.

10. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom poukázal na § 157 ods. 2 O. s. p. S uvedenou námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje a nepovažuje ju za dôvodnú. Odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., je preskúmateľné, transparentné a taktiež kontrolovateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by súd rozhodoval arbitrárne, či svojvoľne, pretože svoje rozhodnutie založil na správnych skutkových a právnych záveroch. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov ako aj právnymi závermi. Právne závery súdu prvej inštancie nie sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Z rozhodnutia jednoznačne vyplývajú dôvody rozhodnutia, ktoré nesvedčia o svojvôli v súdnom rozhodovaní. Súd sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 242/2007. Vzhľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníka konania, len ten, ktorý je pre rozhodnutie vo veci relevantný. Súd sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním a tiež s poukazom na prijaté právne závery. Rozhodnutie súdu a ním urobený výklad rozhodujúcich právnych noriem je predvídateľný a rozumný, korešponduje so súdnou praxou, nie je výrazom interpretačnej svojvôle, rozhodnutiu nechýba zmysluplné odôvodnenie a nevybočuje z medzí všeobecne akceptovaného chápania dotknutých právnych inštitútov.

11. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Ďalšia námietka žalovaného ohľadom toho, že účastníkom konania nebola bývalá manželka žalobcu 1/, pričom finančné prostriedky spadali do režimu BSM, taktiež nie je dôvodná. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred okresným súdom spoluvlastníkom vodných stavieb sa stal iba žalobca 1/ a nie jeho bývalá manželka, nakoľko uvedená skutočnosť bola medzi nimi v minulosti vyriešená v rámci vyporiadania BSM, ktoré skutočnosti jednoznačne vyplynuli z listinných dôkazov preukázaných v konaní o určení vlastníckeho práva k vodným stavbám, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17C/9/2006, a preto nebol dôvod, aby sa okresný súd uvedenou skutočnosťou zaoberal v predmetnom konaní.

13. Odvolací súd považuje ďalšie argumenty žalovaného uvedené v odvolaní ohľadom vzájomnej podmienenosti uzavretia dvoch zmlúv, a to kúpnej zmluvy a zmluvy o združení za irelevantné. Aj v tejto súvislosti sa odvolací v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalobcov k odvolaniu žalovaného, a to, že žalovaný nemohol ponúkať na predaj pozemky aj s inžinierskymi sieťami v septembri 2000, keď v tom čase žiadne inžinierske siete na predmetných pozemkoch vybudované neboli. Stavebné povolenie na prvé vodné stavby bolo vydané až v marci 2001. Akékoľvek inžinierske siete na dotknutých pozemkoch žalovaný vybudoval na základe finančných príspevkov od žalobcov a ďalších osôb, na základe neplatných zmlúv o združení. Finančné prostriedky (príspevky) však netvorili kúpnu cenu, a tvrdenie žalovaného v tomto smere odvolací súd považuje za účelové. Ak by mali byť príspevky kúpnou cenou, potom je nelogické, aby sa uzatvárala ďalšia zmluva, a to zmluva o združení.

14. Námietka žalovaného, že pokladničné príjmové doklady jednoznačne nepotvrdzujú prevzatie jednotlivých finančných súm žalovaným, je nedôvodná. Z listinných dôkazov pripojených v spise, ako aj z výpovedí strán konania jednoznačne vyplýva, že časť finančných príspevkov prevzal žalovaný - E. E. s rodným číslom ako nepodnikateľ, a niektoré ako E. E. - REMA, teda ako podnikateľ - fyzická osoba s uvedením IČO. Tu však odvolací súd zdôrazňuje, že fyzická osoba je len jedným subjektom práva bez ohľadu na to, či sa jedná o podnikateľa alebo nie. Správne okresný súd vyvodil túto skutočnosť a mal preukázané, jednak z listinných dôkazov označených ako zmluvy o združení uzatvorené medzi jednotlivými žalobcami a žalovaným, a taktiež uvedené skutočnosti ohľadom prevzatia finančných prostriedkov žalovaným vyplývajú z pokladničných príjmových dokladov, resp. vkladových lístkov v peňažných ústavoch, a teda námietka žalovaného v tomto smere je účelová.

15. Vzhľadom na zistený skutkový stav sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s ocenením vodných stavieb (určenia ich hodnoty) tak, ako to uzavrel okresný súd. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že okresný súd rozhodol o hodnote vodného diela na základe svojej hypotetickej úvahy. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z relevantných podkladov, ktoré pochádzajú výlučne od žalovaného, a to priamo z jeho účtovnej evidencie, tak ako na to správne poukázali žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Okresný súd v konaní mal preukázané, že hodnota takýchto vodných stavieb je 4 996 994,- Sk (t. j. 165 869,81 Eur), pričom uvedenú hodnotu zistil, z listiny, a to zoznamu majetku k 31. 12. 2008, ktorá listina bola vyhotovená samotným žalovaným a tvorila súčasť znaleckého posudku v inom konaní, avšak bolo možné z nej určiť takúto hodnotu práve preto, že samotný žalovaný takýmto spôsobom ocenil hodnotu týchto nehnuteľností a v takomto rozsahu ju zaradil aj do majetku. Pokiaľ okresný súd tento dôkaz považoval za vierohodný, s uvedeným úsudkom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil hodnotu vodných stavieb. Pokiaľ sa jedná o „Rekapituláciu“, ktorú doložil žalovaný do súdneho spisu, tu odvolací súd udáva, že uvedená rekapitulácia bola písaná rukou bez uvedenia akýchkoľvek podkladov, a preto takýto dôkaz je nehodnoverný a nie je možné z neho pri rozhodovaní vychádzať. Žalovaný žiadne dôkazy po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. okresnému súdu nepredložil, žiadne vykonanie dôkazov v tomto smere nenavrhol, a preto aj námietku ohľadom nenariadenia znaleckého dokazovania okresným súdom odvolací súd nepovažoval za relevantnú.

16. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovaný realizoval stavby vodných diel pre žalobcov, ku ktorým až súd určil spoluvlastníctvo, a to jednak žalobcom ako aj žalovanému. V konaní bolo jednoznačne preukázané aj to, že hodnota takýchto vodných stavieb je 4 996 994,- Sk (165 869,81 Eur), tak ako je to už konštatované v bode 16. Hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu predstavuje 8 729,99 Eur, z čoho jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré žalobcovia poskytli žalovanému prevyšovali ich spoluvlastnícky podiel, a to práve o sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi finančným vkladom a hodnotou spoluvlastníckeho podielu. Uvedené finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté výlučne za účelom vybudovania inžinierskych sietí, ktoré predstavovali aj

vodné stavby, ktoré boli predmetom konania ohľadom určenia spoluvlastníckeho podielu k uvedeným nehnuteľnostiam. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú zo zmlúv o združení, ktoré strany uzatvorili a ktoré boli vyhodnotené ako neplatné. Správne potom okresný súd právne posúdil vec s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka s tým, že rozdiel medzi vloženými finančnými prostriedkami zo strany žalobcov, ktoré odovzdali žalovanému na vybudovanie týchto vodných stavieb a hodnotou ich spoluvlastníckeho podielu predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je žalovaný povinný žalobcom vydať. Preto odvolací súd právne posúdenie okresným súdom považuje za správne a námietkou žalovaného v tomto smere považuje za irelevantnú.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaného ohľadom toho, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania s poukazom na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Citované ustanovenie dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona. Ak tomu tak je, možnosť účinne vniesť námietku premlčania je podľa citovaného ustanovenia obmedzená. Súd môže na takúto námietku prihliadnuť len vtedy, ak môže námietku premlčania vzniesť aj druhý účastník zmluvy. Nie je rozhodujúce, či druhá zmluvná strana takúto námietku vzniesla, ale iba to, či tak mohla urobiť. Preto súd nemôže prihliadnuť na námietku premlčania v predmetnom konaní, keď žalobcovia nemôžu vzniesť námietku premlčania. Táto právna úprava tieto prípady výslovne rieši spôsobom zodpovedajúcim spravodlivému vyporiadaniu medzi účastníkmi zmluvy. Medzi stranami sporu, podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o vzájomné plnenie zo zmluvy, ktorá bola neskôr vyhlásená za neplatnú, ako správne na to poukázal okresný súd, keď žalobcovia poskytli žalovanému finančné prostriedky, za ktoré žalovaný reálne vybudoval vodné stavby. Obidve zmluvné strany si teda poskytli navzájom vzájomné plnenia, medzi stranami sporu sa jedná o vzťah synalagmatický a neexistuje tu nárok žalovaného voči žalobcom, voči ktorému by mohli vzniesť námietku premlčania, a preto správne okresný súd aplikoval ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka v danom prípade. Z hľadiska spravodlivého usporiadania veci odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu je spravodlivé a zodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam, kde žalobcovia zaplatili finančné prostriedky žalovanému, pričom ako protihodnotu nadobudli spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam - vodným stavbám.

19. Pokiaľ sa týka výroku o trovách konania, tu odvolací súd má za to, že výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný, pretože je rozdielny s odôvodnením predmetného rozhodnutia, keď vo výroku okresný súd určil jednou sumou žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 6/ trovy konania vo výške 20 857,92 Eur na účet ich právneho zástupcu a v odôvodnení jednotlivé trovy právneho zastúpenia rozdelil na konkrétne sumy trov právneho zastúpenia pre žalobcov. Výrok rozhodnutia je teda nesprávny, a nekonkrétny a zároveň nevykonateľný pre žalobcov. Úlohou súdu teda v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o trovách konania žalobcov s tým, že priamo do výroku rozhodnutia okresný súd uvedie konkrétnu výšku trov konania, ktoré je žalovaný povinný uhradiť tomu-ktorému žalobcovi, nakoľko uvedenie konkrétnych súm iba v odôvodnení rozhodnutia je nepostačujúce a nevykonateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd musel zrušiť v tejto časti rozsudok okresného súdu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

(§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .