Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-116-2016.pdf
PDF · 145.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/116/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Mesto Humenné so sídlom Kukorelliho 34, 066 28 Humenné, IČO: 323 021, právne zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Šmídom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: VIHORLAT PRESS, s.r.o. so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36 457 370, právne zastúpeného Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, v konaní o ochranu dobrej povesti a zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/52/2015-170 zo dňa 3.6.2016, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.608,69 eur.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zmenenou žalobou na pojednávaní, konanom dňa 4.8.2015 domáhal rozhodnutia v nasledovnom znení:
1. Žalovaný je povinný do 10 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady v týždenníku Slovenský východ na strane 3 s umiestnením a vo veľkosti písma rovnajúceho sa veľkosti písma použitého v článku, v ktorom boli uverejnené nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce informácie, a súčasne na internetovej stránke www.slovenskyvychod.sk zverejniť
OSPRAVEDLNENIE
Spoločnosť VIHORLAT PRESS, s.r.o., vydavateľ týždenníka Slovenský východ a prevádzkovateľ internetovej služby www.slovenskyvychod.sk, zverejnil v čísle 48 týždenníka Slovenský východ zo dňa 24.11.2014 v článku s názvom „Y. L. horelo mestské služobné L.“, predmetom ktorého bola udalosť podozrenia na požiar motorového vozidla značky L. T., ktorého vlastníkom je Mesto Humenné zo dňa 19.11.1914 na čerpacej stanici T. L. R., nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie. Nepravdivými resp. pravdu skresľujúcimi boli najmä informácie o tom, že: „V ten istý deň sme tlačovému referátu Mestského úradu v Humennom položili otázky“
„Veríme, že primátorka sa o svojej pracovnej ceste nevyjadrila len pre nedostatok času, a že sa v blízkej dobe dozvieme o jej služobnej ceste viac. Jej plat, služobné auto, pohonné hmoty, ako aj plat vodiča je financovaný z verejných zdrojov a občania majú právo na verejnú kontrolu.“ „.....vodič služobného auta sa ešte predtým zastavil na čerpacej stanici v R., aby natankoval.“ „Podľa nášho ďalšieho zdroja je veľmi netradičné, ak sa šofér služobného auta, ktorým jazdí ktorýkoľvek primátor, vydá na zahraničnú cestu, aby predtým nenaplnil nádrž auta.“ „Je zaujímavé, že vodič nedoplnil palivo priamo v X., kde je takisto čerpacia stanica Slovnaftu, na akej tankoval aj v R..“ Uvedené tvrdenia sú nepravdivé a zavádzajúce, pretože: Y.. J. L. sa skutočne 19. novembra 2014 zúčastnila pracovnej cesty v meste C.. Cieľom pracovnej cesty v meste C. bolo stretnutie so zástupcami samosprávy, konkrétne s L. B., vedúcou medzinárodných vzťahov mesta, členkou mestskej rady a poslankyňou mestského zastupiteľstva a zamestnancami odboru, za účelom rozvoja ďalšej medzinárodnej spolupráce obidvoch miest pri podávaní nových projektových zámerov a zistenia stavu spoločne podaného projektu miest X. a C., v rámci finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu. Projekt „Cez prírodu spoznaj svoju krajinu“ bol podaný v rámci výzvy SK08 Cezhraničná spolupráca a v súčasnosti prebieha odborné hodnotenie projektov. Na čerpacej stanici v R. došlo k nepríjemnej situácii, keď sa zo služobného auta začalo dymiť spod prednej kapoty, avšak k žiadnemu požiaru nedošlo, o čom svedčí aj správa privolaných hasičov. K škode na služobnom vozidle došlo len v malom rozsahu, čo potvrdil autorizovaný servis. Dôvodom zastavenia na čerpacej stanici v Michalovciach nebolo tankovanie pohonných hmôt, ale použitie toalety šoférom vozidla. Stav nádrže v motorovom vozidle bol plný. Za uverejnenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií a neoprávnený zásah do dobrej povesti Mesta Humenné sa ospravedlňujeme.
Žalovaný je povinný odstrániť z internetovej stránky www.slovenskyvychod.sk článok s názvom „Primátorke Vaľovej horelo mestské služobné L.“, uverejnené dňa 24.11.2014, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, ktorého výška bude vyčíslená v zákonnom stanovenej lehote.
3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho štatutárnym zástupcom je primátorka mesta Y.. J. L. a žalovaným je spoločnosť, ktorá je vydavateľom denníka Slovenský východ, ktorý dňa 24.11.2014 uverejnil v čísle 48 článok s názvom „Y. L. horelo mestské služobné L.“. Podľa žalobcu mal žalovaný za cieľ týmto článkom poškodiť dobrú povesť žalobcu, a rovnako aj dobré meno primátorky mesta. Článkom je navodený dojem, že primátorka mesta zavádza verejnosť, klame, a nepriamo ju obvinil zo zneužívania verejných financií. Navodzuje dojem, že primátorka sa nezúčastnila žiadnej pracovnej cesty, ale do mesta Užhorod išla súkromne, a to na služobnom aute. Žalovaný uverejnil tento článok bez toho, aby dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa.
4. Poukazujúc na § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, požadoval žalobca ospravedlnenie a primerané zadosťučinenie a zdržanie sa ďalších zásahov.
5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď podľa žalovaného cieľom tohto článku nebolo poškodiť dobrú povesť ani žalobcu, ani jeho štatutárneho zástupcu, ale jeho predmetom bola informácia o pracovnej ceste a o horiacom mestskom služobnom vozidle s tým, že predtým žalovaný vyzval mesto na vyjadrenie, avšak mesto nereagovalo. Y. nebola obvinená zo žiadnej protiprávnej činnosti. Taktiež je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný zverejnil článok bez toho, aby dal predtým možnosť žalobcovi vyjadriť sa. Žalovaný uviedol, že skutkové tvrdenia obsiahnuté v článku, považuje za pravdivé a kritiku za oprávnenú, lebo bola primeraná, vecná, konkrétna, postavená na pravdivom skutkovom základe. Taktiež poukázal, že článok vychádzal z pôvodného článku, ktorý bol prvotne uverejnený v denníku Korzár, a tento zdroj je aj uvedený v tomto článku, teda išlo iba o rozširovanie predtým zverejnených informácií v inom periodiku, čo vylučuje zodpovednosť žalovaného.
6. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, všetko Občianskeho zákonníka uviedol, že na uvedený vzťah je potrebné aplikovať aj článok 26 Ústavy SR a článok 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na poskytnutie právnej ochrany. Uviedol, že občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu, aj zavinenie pôvodcu. Medzi prostriedky súdnej ochrany proti takému zásahu patrí aj návrh, aby súd priznal postihnutému, okrem plnenia a zdržania sa ďalších zásahov, aj primárneho peňažného zadosťučinenia.
8. Podľa okresného súdu v konaní žalovaný preukázal, že vychádzal zo skutkových tvrdení, ktoré mal v čase zverejnenia článku k dispozícii. Podľa súdu prvej inštancie, žalovaný neporušil žiadne ustanovenia právnych predpisov, ani ustanovenia Etického kódexu novinára, a to z dôvodu, že vychádzal zo skutočností, ktoré mal k dispozícii a ktoré mal dostatočne overené, jednak od neznámeho zdroja v R., a jednak z iných médií. Žalovaný postupoval v súlade s dobrými mravmi a právnymi predpismi a pred zverejnením článku vyzval e-mailom žalobcu na odpoveď na konkrétne otázky a žalobca do dnešného dňa na tento e-mail nereagoval, a to napriek tej skutočnosti, že žalobca reagoval na e-maile denníka Korzár, ktorý zverejnil článok ešte v ten istý deň. Obrana žalobcu, že v tom čase bola odstávka elektrickej energie, na veci nič nemení, pretože v konaní bolo preukázané, že rovnako ako žalobcovi, boli doručené e-maile z denníka Korzár, na ktoré následne odpovedal ohľadom tejto skutočnosti, takisto mal žalobca reagovať aj na e-maile zo strany žalovaného, ktoré boli reálne odoslané žalobcovi. Žalobca ako verejnoprávny orgán, si teda mohol zabezpečiť aj v prípade odstávky elektrickej energie, systém fungovania a odpovedi pre média pre takéto prípady.
9. V konaní nebolo podľa okresného súdu preukázané, že v čase, keď článok vyšiel, informácia a skutočnosti, ktoré mal k dispozícii žalovaný, boli nepravdivé tvrdenia, a naopak podľa okresného súdu žalovaný vychádzal z relevantných informácií, ktoré vyšli o predmetnej udalosti. Že nakoniec sa ukázalo, že nešlo o požiar, ale len k odpareniu pravdepodobne chladiacej kvapaliny z agregátu, na veci nič, podľa súdu prvej inštancie nemení, pretože žalovaný o tom čase vydávania článku nemal informácie.
10. Ďalšie informácie zverejnené v článku taktiež vychádzali z dovtedy dostupných skutočností a je zrejmé, že primátorka (čo nebolo ani popreté), bola oblečená len rekreačne a nebola upravená. Preto aj ďalšie tzv. nepravdivé tvrdenie, že vodič tankoval, alebo netankoval na uvedenej benzínovej stanici, nie je podľa okresného súdu, dôležitý.
11. Pre posúdenie celého prípadu je rozhodujúca aj skutočnosť, že žalovaný v tomto článku zverejnil svoje zdroje, a to článok denníka Korzár, zverejnil aj svoje e- mailové otázky na žalobcu, ktoré mu zaslal, zverejnil, že žalobca mu na tieto otázky neodpovedal a článok končí, že žalobca je orgánom verejnej moci, a teda verejnosť samozrejme má právo informovať sa o jeho činnosti, vrátane nakladania s finančnými prostriedkami, služobným vozidlom a ostatnými prípadmi. Okresný súd poukázal na to, že v článku je jednoznačne uvedené, že pokiaľ sa žalobca vyjadril vo veci žalovaného, tento článok bude mať pokračovanie v zmysle týchto vyjadrení, k čomu však nedošlo.
12. Zároveň súd prvej inštancie bral do úvahy, že všetky informácie v článku vychádzali už zo skôr zverejnených informácií denníka Korzár, ako aj televízie JOJ, avšak žalobca podal žalobu len voči žalovanému, a to aj napriek tomu, že tento článok zverejnil ako posledný.
13. Dôvodom na zamietnutie žaloby je podľa súdu to, že do skončenia dokazovania žalobca neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal, aby uvedené zásahy mohli viesť, alebo prípadne aj viedli k zníženiu dobrej povesti Mesta Humenné ako právnickej osoby. Okrem svojich tvrdení v žalobe a na pojednávaní do skončenia dokazovania, nedoložil v konaní o tom žiaden dôkaz, a žiaden ani nenavrhol. Z výpovedí svedkov, podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že uvedená udalosť sa odohrala tak, ako je popísaná v článku, vydavateľ nemal v tom čase žiadne iné informácie, vychádzal zo skôr zverejnených informácií a predtým vyzval žalobcu na vyjadrenie sa ku konkrétnym otázkam, na čo žalobca nereagoval. V konaní žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenými zásahmi a k možnému zníženiu dobrej jeho povesti ako právnickej osoby.
14. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu okresný súd uviedol, že je daná aktívna hmotnoprávna legitimácia Mesta Humenné z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že Y. Mesta Humenné v uvedený deň, keď sa stala daná skutočnosť, išla na služobnom vozidle na zahraničnú cestu, teda vykonávala činnosť v rámci Mesta Humenné ako štatutárny zástupca.
15. Keďže žalovaný vychádza z verejných údajov a zo skutkových tvrdení a skutočností, ktoré boli v čase zverejnenia článku verejne známe, a o ktorých diskutovali čitatelia iných médií, nemožno považovať informáciu o článku za neoprávnenú kritiku, za pravdu skresľujúce údaje, či za nepravdivé údaje.
16. Dôležité podľa súdu prvej inštancie je, že Mesto Humenné patrí medzi orgány verejnej správy, jeho zástupcovia, vrátane primátora, sú volení občanmi, teda verejnosťou, vykonáva činnosť v rámci verejnej správy, a teda široká verejnosť má právo byť informovaná a dostávať informácie od médií o činnosti takejto právnickej osoby. Z toho dôvodu Mesto Humenné, ako aj jeho zástupcovia, musia zniesť väčšiu mieru kritiky a jej zásahov do dobrej povesti právnickej osoby, ako iné súkromnoprávne subjekty, ktoré nekonajú vo verejnom záujme. V konaní nebolo podľa súdu preukázané zníženie, ani ohrozenie dobrej povesti právnickej osoby Mesta Humenné, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalobcu, aby zaplatil žalovanému trovy konania vo výške 2.608,69 eur. V súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb súd podľa § 13a tejto vyhlášky priznal žalovanému tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia 180,93 eur (§10 vyhlášky), vyjadrenie k žalobe 23.02.2015- 180,93 eur, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.04.2015- 180,93 eur, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo 04.06.2015- 180,93 eur, účasť na pojednávaní 04.08.2015- 180,93 eur, účasť na pojednávaní 02.09.2015- 180,93 eur, vyjadrenie z 23.09.2015- 180,93 eur, účasť na pojednávaní 02.02.2016- 180,93 eur, účasť na pojednávaní 03.06.2016- 180,93 eur + 7x8,39 eur = 16,08 eur - režijný paušál za rok 2015 (§16 ods. 3 vyhlášky) + 2x 8,58 eur = 25,17 eur - režijný paušál za rok 2016, teda spolu odmena bez DPH 1704,26 eur + 20% DPH 340,85 eur, teda spolu odmena za právne zastupovanie 2.045,11 eur.
18. Súd priznal žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu aj náhradu cestovných nákladov za motorové vozidlo L. H., F.: Q.-XXXHV, priemerná spotreba 5,2l/100km, trasa Košice - Humenné - Košice 168 km, a to za: pojednávanie 04.08.2015- 34,99 eur, pojednávanie 02.09.2015- 32,71 eur, pojednávanie 02.02.2016- 29,42 eur, pojednávanie 03.06.2016- 33,17 eur, teda spolu suma 130,29 eur + 20% DPH = 156,35 eur ako náhradu cestovných nákladov. Súd priznal k rukám právneho zástupcu žalovaného náhradu za stratu času a to za pojednávanie 04.08.2015- 6 začatých polhodín po 13,98 eur, teda 83,88 eur, pojednávanie 02.09.2015- 6 začatých polhodín po 13,98 eur, teda 83,88 eur, pojednávanie 02.02.2016- 6 začatých polhodín po 14,30 eur, teda 85,80 eur a pojednávanie 03.06.2016- 6 začatých polhodín po 14,30 eur, teda 25,80 eur, teda spolu suma 339,36 eur + 20% DPH = 407,23 eur ako náhradu za stratu času. Spolu predstavujú trovy 2.608,69 eur, ktoré súd zaviazal zaplatiť žalobcu na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v B. P., a.s..
19. Voči tomuto rozsudku ako celku, podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Citujúc rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 5Cdo/147/2001 a 5Cdo/88/99 odvolateľ uviedol, že v dôsledku nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti napadnutého rozsudku, nie je schopný z neho identifikovať, či sa súd vôbec zaoberal nimi prezentovanými tvrdeniami a ako sa s nimi vysporiadal a aké skutočnosti považoval súd za rozhodujúce z pohľadu posúdenia žalobou uplatneného práva.
20. Citujúc ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, rozsudok Najvyššieho súdu vo veci 4Cdo/171/2005, poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 71/97, III.ÚS 64/2000, IV.ÚS 77/02 a II.ÚS 249/04, ako aj citujúc rozhodnutie Ústavného súdu vo veci III.119/03 odvolateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie súd neodôvodnil zodpovedajúcim dôvodom.
21. Podľa vyjadrenia žalobcu z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku nie je de facto schopný z jeho odôvodnenia identifikovať relevantné skutkové zistenia, ku ktorým súd na základe ním vykonaných dôkazov dospel. V zmysle už vykonaného dokazovania mal žalobca za to, že skutočnosťami uvedenými v žalobe, ako i dôkazmi navrhnutými na ich vykonanie v priebehu konania
na súde prvého stupňa, je preukázané, že uvedené údaje sú nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce. S poukazom na vyššie uvedené žalobca uviedol, že žalovaný nielenže nepostupoval v súlade s dobrým mravmi, ale rovnako aj porušil právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, ktorá vyplýva z hmotnoprávnej úpravy, konkrétne z § 19b Občianskeho zákonníka. Na tom, že uverejnené údaje žalovaným sú skresľujúce a nepravdivé, nič podľa žalobcu nemení ani fakt, že boli prevzaté z iného zdroja, nakoľko ani táto skutočnosť nezbavuje žalovaného ako vydavateľa, povinnosti preverovať si pravdivosť zverejnených údajov, zodpovednosti za protiprávny zásah do práva na ochranu osobnosti.
22. Poukazujúc aj na fakt, že žalovaným uverejnený článok takmer doslovne prepisuje článok uverejnený v denníku Korzár 20.11.2014, avšak oproti tomuto článku doň žalovaný zakomponoval ďalšie nepravdivé, skresľujúce informácie a hodnotiace úsudky, ktorými neoprávnene zasiahol do dobrej povesti Mesta Humenné, in concretum v hodnotiacich úsudkoch o možnom nehospodárnom nenakladaní s verejnými financiami, resp. ich zneužívaním Mestom Humenné pre súkromné účely pani primátorky. Zdôraznil, že zodpovednosti by sa žalovaný mohol zbaviť iba v prípade, ak by prebral údaje z oficiálneho zdroja, t. j. Tlačová agentúra, alebo orgán verejnej moci, a nie od iného periodika.
23. Považoval za irelevantné, že v konaní podľa tvrdenia súdu, nebola preukázaná nepravdivosť informácií a údajov, z ktorých čerpal žalovaný. Tento argument súdu je nedôvodný a potvrdzuje to aj rozhodovacia prax súdov, ktorá vyvodzuje, že neoprávneným zásahom je rozhodne každé nepravdivé tvrdenie, neopodstatnené obvinenie, alebo neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré zasahujú do právom chráneného Občianskym zákonníkom. Je bez významu, či pôvodca zásahu vedel o nepravdivosti tvrdenia, alebo išlo o nedbanlivé, alebo pravdou skresľujúce prijímanie poznatkov a ich rozširovanie (rozhodnutie číslo 6 uverejnené v Soudní judikatúře č. III./2000, ASPI Publishing, s.r.o., str. 3, 4 R 103/1967). Zásahom do dobrej povesti je každé konanie (aktívne alebo pasívne), ktoré je spôsobilé v negatívnom zmysle porušiť alebo ohroziť vzniknuté právo (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 15/95 zo dňa 24.10.1995).
24. Z judikatúry Európskeho súdu podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný je povinný predtým, než zverejní skutkové tvrdenia, vykonať dostatočný prieskum na preverenie svojich tvrdení (rozhodnutie Prager a Oberschlick vs. Rakúsko). Rovnako je žalovaný podľa žalobcu povinný tvrdenia prezentovať vyvážene a dotknutej osobe poskytnúť možnosť brániť sa (rozhodnutie Bergens Tidende vs. Nórsko). Ani jedna z týchto povinností si nebola zo strany žalovaného splnená, čo bolo aj podkladom pre iniciovanie tohto konania, resp. na podanie žaloby.
25. Čo sa týka oprávnenej a neoprávnenej kritiky, žalobca uviedol do pozornosti, že hodnotiacimi kritériami sú vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Všeobecne možno uviesť, že ak má ísť o prípustnú kritiku, alebo oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna a primeraná. Ďalej poukázal na závery súdu, že nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, s ktorými nesúhlasil, keď zverejnením článku, podľa žalobcu, vyvolalo negatívne reakcie voči žalobcovi v širokom okruhu ľudí. Tak predstavitelia žalobcu, ako aj jednotliví zamestnanci žalobcu, sa po zverejnení článku stretávali pri komunikácii s občanmi s nedôverou občanov voči žalobcovi, a rovnako aj negatívnymi reakciami v súvislosti s hospodárením Mesta Humenné.
26. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa podľa žalobcu nevyžaduje existencia následkov zásahu, ale postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Za jednu z foriem primeraného zadosťučinenia považuje súdna prax aj uverejnenie ospravedlnenia, ktoré v danom prípade za žiadnych okolností nemôže postačovať. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je na mieste tam, kde priznanie ospravedlnenia vzniknutú ujmu nemôže účinne zmierniť. Za značné zníženie treba spravidla považovať taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah a trvanie vedúce k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti pociťoval ako závažný každý, kto by sa ocitol na mieste a v postavení dotknutej osoby. Obdobne pri právnickej osobe treba za takýto zásah považovať zásah, ktorý by vzhľadom na okolnosti hodnotila ako závažný každá iná právnická osoba pôsobiaca v obdobnej oblasti za obdobných podmienok. Za takúto ujmu treba podľa žalobcu považovať spravidla ujmu spôsobenú masovokomunikačnými prostriedkami, ktoré majú vo verejnosti široký ohlas. K zásahu do dobrej povesti žalobcu došlo prostredníctvom tlače so širokou regionálnou pôsobnosťou a následne aj prostredníctvom elektronických médií (internetovej stránky).
27. S poukazom na vyššie uvedené preto žalobca navrhol v rámci odvolacieho petitu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe odvolací súd vyhovie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
28. Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za príliš všeobecné, a teda nepreskúmateľné, keď v odvolaní žalobca neuviedol konkrétne nedostatky v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, t. j., aké konkrétne náležitosti odôvodnenia v rozhodnutí absentujú a s akým rozhodujúcimi skutočnosťami sa konajúci súd nevysporiadal a na aké relevantné argumenty strany nereagoval. Z uvedeného dôvodu nie je možné k podanému odvolaniu zaujať kvalifikované vyjadrenie, keďže odvolacie dôvody nereflektujú na konkrétne skutočnosti, ale iba vo všeobecnosti uvádzajú stanoviská súdnej praxe k otázke odôvodnenia súdnych rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného, rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti riadneho odôvodnenia, pričom žalobcom napadnutý rozsudok čo do jeho výroku, považoval žalovaný za vecne správny. Bol toho názoru, že žalovaný žiadnym spôsobom nezasiahol do práv žalobcu, pretože predmetný článok nebol objektívne spôsobilý privodiť ujmu, resp. negatívnym spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Zároveň poukázal na svoju záverečnú reč.
29. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.
30. Odvolací súd so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, odvolanie žalobcu posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Napadnuté rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 3.6.2016, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, a rovnako strany sporu boli poučené o možnosti podať odvolanie s odvolacími dôvodmi ešte podľa Občianskeho súdneho poriadku, preto bolo odvolanie treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vyhlásenia rozhodnutia, proti ktorému bolo podané. So zreteľom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty, preto odvolací súd postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1, ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ ak niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by v zásade nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, či už ako účastníkov konania, a to v tých prípadoch, keď takáto nepredvídateľná zmena nastávajúcich pravidiel sa prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS 3559/15).
31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), že odvolateľ použil zákonom predpísané odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke, oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..
32. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo v jeho vzájomnej súvislosti dôkladne a správne vyhodnotil, pričom nimi, podľa odvolacieho súdu, dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver o veci, keď
vec správne právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
33. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov, jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidla formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov, a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazu (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 157 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce, najmä základnej požiadavky preskúmateľnosti.
34. V posudzovanej veci nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval len správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú logické nadväznosti s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom, skutkové zistenia, ktoré súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vykonaných dôkazov, nemali za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaným a hodnoteným dôkazom, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, to znamená, aby sa rozhodol v súlade s jeho požiadavkami, ani právo účastníka konania vyjadriť sa k spôsobu hodnotenia nenavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
35. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, ale zo správnych skutkových záverov vyvodí nesprávne právne závery.
36. V posudzovanej veci, s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
37. Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena (článok 19 Ústavy Slovenskej republiky).
38. Predmetom odvolacieho konania v posudzovanej veci je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu, domáhajúceho sa ochrany dobrej povesti právnickej osoby na tom skutkovom základe, že v 48. čísle týždenníka Slovenský východ, zo dňa 24.11.2014, došlo k uverejneniu nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich informácií o tom, že žalovaný položil žalobcovi otázky, ako aj konštatovaní, že žalovaný verí, že primátorka sa o svojej pracovnej ceste nevyjadrila len pre nedostatok času, že vodič služobného auta sa ešte predtým zastavil na čerpacej stanici v Michalovciach, aby natankoval.
39. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závažný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
40. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, ods. 2, platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
41. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva možnosť právnickej osoby postihnutej neoprávneným zásahom do jej dobrej povesti, domáhať sa súdnou cestou, aby subjekt neoprávneného zásahu sa zdržal takéhoto zásahu dobrej povesti právnickej osoby, aby odstránil závadný stav a zároveň má právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia, ktoré môže byť požadované i v peniazoch. Použitie jednotlivých prostriedkov ochrany a sankcií, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i rozsahu ich použitia, prináleží súdu a úvaha súdu musí vychádzať z konkrétnych okolností neoprávneného zásahu dobrej povesti právnickej osoby na podklade hodnotenia vykonaných dôkazov. V danom prípade ide o voľné hodnotenie dôkazov, ktoré nie je vymedzené hodnotiacimi hľadiskami, ktoré boli stanovené v hmotnom práve, a to najmä čo do rozsahu použitia sankcie, primeraného zadosťučinenia uvedeného v ustanovení § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka.
42. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby, chránené v zmysle ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).
43. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby je podľa citovaných zákonných ustanovení je možnosť zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, pričom ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, čo znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby.
44. Nepravdivým, alebo pravdu skresľujúcim údajom sa rozumejú také skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým je možné priradiť zápornú pravdivostnú hodnotu (nepravdy), alebo skutočnosti, ktoré takto hodnotiť nie je možné, ale sú podané tak, že vedú ku skresleniu informovania verejnosti. Aby nepravdivý, resp. pravdu skresľujúci údaj viedol k vzniku práva na ospravedlnenie a finančnú satisfakciu, musí sa zároveň dotknúť cti alebo dobrého mena konkrétnej právnickej osoby.
45. Predmetom požadovanej ochrany žalobcu neboli podľa odvolacieho súdu skutkové tvrdenia, ale to, že žalobca nezodpovedal na otázky žalovaného, kde samotné otázky nemožno považovať za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce, a už vôbec nie za hodnotiace úsudky, t. j. nebola splnená žiadna z dvoch skutkových podstát potrebných pre konštatáciu, že došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby. Podľa názoru odvolacieho súdu, právne relevantným pri posúdení, či do dobrej povesti žalobcu bolo žalovaným zasiahnuté, je, či vo vzťahu k žalobcovi použil žalovaný nepravdivé skutkové tvrdenia, keď je nepochybné, bez ohľadu na dôvod ( žalobca tvrdil, že kvôli výpadku dodávky elektrickej energie nemohol odpovedať na e-mail žalovaného ), že žalobca nezodpovedal na otázky žalobcu, kde jednoznačne tieto neboli skutkovými tvrdeniami a nemožno ich považovať ani za hodnotiace úsudky. Rovnako z obsahu článku nevyplýva žiaden difamačný charakter (urážlivý), ktorý nemožno vyvodiť z otázok typu: aký bol cieľ pracovnej cesty primátorky žalobcu v zahraničí a dôvod, prečo sa vybrala na túto pracovnú cestu neupravená v športovom oblečení, dôvod, prečo šofér nenatankoval nádrž pred služobnou cestou, ale tankoval počas nej, resp. žiadosť o reakciu na to, že tento incident (horiace auto) vyznieva tak, ako keby primátorka nešla na pracovnú cestu, ale na nákupy do Užhorodu, to všetko s otáznikmi.
46. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (článok 26, ods. 1 Ústavy).
47. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (článok 26 ods. 2 veta prvá Ústavy).
48. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (článok 26, odsek 4 Ústavy). Citované články Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre ľud, je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných, alebo kritických preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následné utváranie názoru jednotlivcov, alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým.
49. V súdenom prípade nebola článkom v denníku žalovaného daná, podľa odvolacieho súdu, prednosť právu na slobodu prejavu pred ochranou dobrej povesti právnickej osoby a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv, je zároveň nutné konštatovať, že týmto článkom, hlavne otázkami v ňom uvedenými, na ktoré najmä ako na difamujúce, resp. pravdu skresľujúce, poukazoval žalobca, nedošlo k porušeniu vyššie uvedeného chráneného základného práva, t. j. neexistovala tu príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a porušením práva žalobcu, keď musí ísť o zásah neoprávnený, čo v tomto konaní preukázané nebolo. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak by tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že závery, ktoré žalobca z tohto článku vyvodzuje, z neho nevyplývajú, t. j. nevyplýva z neho obvinenie žalobcu žalovaným zo zlého nakladania s verejnými prostriedkami. Z článku nemožno vyvodiť žiaden záver, že by žalovaný obvinil Y. ako štatutárku žalobcu z nepoctivého konania, čo nemožno vyvodiť nielen z celkového kontextu článku, ale ani z akejkoľvek jej časti v tom smere, že by nepravdivá negatívna informácia zasiahla do práv žalobcu. Y. ako štatutárka žalobcu je v postavení politika a osoby verejného záujmu, kde je legitímne tieto verejné záležitosti aj verejne prezentovať, pričom politici ako osoby verejného záujmu, sú osoby, ktoré sa rozhodli uchádzať o dôveru verejnosti a zároveň akceptovali, že budú vystavení aj verejnej diskusii a vyššej miere kritiky, ako bežní občania. Je to nevyhnutné za účelom zabezpečenia transparentnosti zodpovedného výkonu verejnej funkcie. Y. žalobcu je povinná strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti aj v podobe takýchto legitímnych otázok položených v článku žalovaného, a v dôsledku toho aj vyššiu mieru kritiky rôznych obmedzení, ako ostatné osoby.
50. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že hodnotiaci úsudok a tvrdené skutočností, sa zásadným spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočností môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže tie nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju (viac, alebo menej) voľne interpretujú, čo ale neznamená, že sú v rámci konania o ochranu dobrej povesti celkom nenapadnuteľné.
51. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie o pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, či ľudskej dôstojnosti.
52. V tejto súvislosti bolo nesporné, že potom, ako vodič štatutárky žalobcu zastavil na čerpacej stanici v R., sa z kapoty auta začal valiť dym, obaja z tohto auta vystúpili, ako aj to, že Y. žalobcu bola športovo oblečená a nebola spoločensky upravená. Rovnako bolo nesporné, že do času redakčnej uzávierky žalobca neposkytol žalovanému na ním položené otázky odpoveď, pričom ako to už uviedol odvolací súd vyššie, je irelevantné, či skutočne došlo k výpadku elektrickej energie a túto odpoveď žalobca nemohol žalovanému poskytnúť z objektívnych dôvodov. V súvislosti s námietkami žalobcu, že k žiadnemu
požiaru nedošlo, a to aj napriek tomu, že zo služobného auta sa začal valiť dym, ktorý bol viditeľný, nie však plamene, ako aj to, že dôvodom na zastavenie na čerpacej stanici v R. nebolo tankovanie pohonných hmôt, ale použitie toalety, a stav nádrže motorového vozidla bol plný, je podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať, že z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení, nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti (dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu na čerpacej stanici v R.), ale podstatné je, že k tomuto zastaveniu došlo. Rovnako tak, či motorové vozidlo horelo, alebo sa z neho len dymilo, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola posledná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobená len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu, s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.
53. Poukazujúc na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdený zásah článkom žalovaného do jeho dobrej povesti ako právnickej osoby, nakoľko ani z kontextu článku, ani z jednotlivosti, nemožno vyvodiť nepravdivé skutkové tvrdenia a tento článok neobsahuje hodnotiaci úsudok, za ktorý nemožno považovať vyslovené presvedčenie žalovaného, že primátorka žalobcu sa o svojej pracovnej ceste nevyjadrila len pre nedostatok času, a že sa v blízkej dobe dozvie o jej služobnej ceste viac. Rovnako tak konštatácia, že plat primátorky, služobné auto, pohonné hmoty, ako aj plat vodiča, je financovaný z verejných zdrojov a občania majú právo na verejnú kontrolu, je všeobecne známa skutočnosť, ktorú nemožno považovať za hodnotiaci úsudok.
54. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, aj keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, to znamená, že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
55. Odvolateľ zároveň napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov konania, ako súvisiaci výrok s vecou samou, kde však svoje odvolanie v tejto časti nijako nekonkretizoval, t. j. nenamietal jednotlivé priznané úkony právnej služby, čo do základu a výšky, keď tieto boli skutočne v takom rozsahu, ako ich uviedol súd prvej inštancie, vykonané, pričom výška priznaných súm za jednotlivé úkony právnej služby predstavuje sumu 180,93 eur v zmysle § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, k čomu prináleží právnemu zástupcovi žalovaného aj príslušný režijný paušál vo výške 8,39 eur za rok 2015 a 8,58 eur za rok 2016 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Žalovaný mal zároveň nárok aj na náhradu cestovných nákladov svojho právneho zástupcu, keď priemerná spotreba motorového vozidla právneho zástupcu žalovaného predstavovala 5,2 l/100 km na trasách Košice-Humenné a späť 168 km na 4 pojednávania, spolu suma 130,29 eur. Rovnako súd správne priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu za stratu času za 6 začatých polhodín na každé zo 4 pojednávaní vo veci vo výške á 83,88 eur, to všetko navýšené o príslušnú 20 %-nú DPH, keďže právny zástupca žalovaného je platcom tejto dane.
56. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania malo podobu v ustanovení § 396 ods. 1, v § 255 ods. 1 a v § 262 ods. 1 CSP, keď plne úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.
57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).