Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/54/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: C. P., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXX, XXX XX, o zaplatenie 2 326,58 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 326,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 10.11.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2016 sa právny predchodca žalobcu (pôvodný žalobca) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 2 326,58 eur s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby právny predchodca žalobcu uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 24.05.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu celkom vo výške 5 361,84 eur. Žalovaný mal v zmysle zmluvy poskytnutú pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 153,26 eur. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil celkom 2 452,16 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 25.10.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný z poskytnutej sumy pôžičky uhradiť celkom 4 778,74 eur, uhradil však len sumu 2 452,16 eur, žalobca sa tak podanou žalobou domáha zaplatenia rozdielu medzi sumou, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť a sumou, ktorú žalovaný zaplatil, t.j. zaplatenia sumy celkom vo výške 2 326,58 eur (4 778,74 eur - 2 452,16 eur). 2. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.04.2017, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnili. Na pojednávaní súd zistil, že právny zástupca žalobcu dňa 5.04.2017 súdu oznámil, že pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho konania bola postúpená na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., pričom žalobca súhlasil, aby do konania na jeho miesto vstúpila uvedená spoločnosť. Právny zástupca spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. súdu oznámil, že návrh na zmenu strany sporu spolu s prílohami preukazujúcimi postúpenie pohľadávky zaslali súdu dňa 23.03.2017. Právny zástupca žalobcu zároveň žiadal, aby súd o tejto zmene rozhodol. V zmysle uvedeného súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že súd rozhodne o zmene strany sporu na strane žalobcu 3. Dňa 5.04.2017 bol tunajšiemu súdu návrh žalobcu na zmenu strany sporu v konaní, ktorým žalobca žiadal, aby súd pripustil vystúpenie právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, z konania a na jeho miesto povolil vstup obchodnej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 ako nového žalobcu. Súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu uznesením č.k. 8Csp/54/2016 - 53 zo dňa 18.04.2017.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.08.2017, ktorého sa zúčastnil žalovaný osobne. Žalobca a právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnili. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.08.2017. Na pojednávaní bol súdom vypočutý žalovaný, ktorý uviedol nasledovné: Pokiaľ ide o pôžičku, ktorá je predmetom tohto konania, išlo o pôžičku zo Slovenskej požičovne, ktorú si žalovaný zobral pretože jeho mama potrebovala peniaze. Mama podľa vedomostí žalobcu splácala poskytnutú pôžičku, aspoň tak žalovanému povedala, potom však mama žalovaného dňa 1.10.2016 zomrela. Až potom žalovaný zistil, že časť pôžičky ešte splatená nebola. Keď žalovaný prebral doklady po mame mal vedomosť o tom, že tam bola splátka aj vo vyššej sume ako 153,- eur, preto by to chcel súdu predložiť na posúdenie. Žalovaný uviedol, že je ochotný pôžičku splácať, nakoľko v hotovosti nemá finančné prostriedky na úhradu a okrem toho spláca ešte ďalšiu pôžičku, ktorá rovnako bola na jeho meno pre mamu, takže v hotovosti nie je možné dlžnú sumu uhradiť. Žalovaný ďalej poukázal na to, že má maloleté dieťa, zohľadniac toto všetko je preto schopný platiť túto pôžičku v splátkach. Žalovaný uviedol, že súdu doloží to, čo uviedol, že má od mamy doklad o úhrade a po jeho posúdení bude možné zvážiť aj výšku žalovanej sumy. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že žalovaný do 5 dní predloží súdu listinné doklady, ktorými by preukázal úhradu časti žalovanej sumy a následne súd tento doklad posúdi. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.11.2017, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Žalobca a právny zástupca žalobcu ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2017, ktorým zároveň súdu oznámili, že súhlasia s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný. 6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a predloženými listinnými dokladmi, a to žiadosťou o poskytnutie pôžičky zo dňa 15.05.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, potvrdzujúcim listom zmluvy o pôžičke, predžalobnou upomienkou s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky a zmluvou o postúpení pohľadávky, a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 7. Medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom bola dňa 24.05.2012 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 3550524988, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku celkom vo výške 3 000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť, vrátane celkových nákladov celkom vo výške 5 361,84 eur, v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 153,26 eur. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy o pôžičke neplnil riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, preto žalobca listom zo dňa 25.10.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžnú sumu v dodatočnej lehote na plnenie neuhradil. Ku dňu podania žaloby žalovaný zo sumy poskytnutej pôžičky uhradil celkom 2 452,16 eur. 8. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

13. Podľa príslušných ustanovení zákona je zmluva o úvere (pôžičke) považovaná za tzv. absolútny obchod, avšak je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa a žalobca v pozícii dodávateľa/veriteľa. V zmysle uvedeného mal súd za to, že je potrebné na vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovaným použiť primárne špeciálny predpis, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch. Ak tento špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a to na základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadne ďalšie použitie noriem práva obchodného, tzn. že sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v a vo vykonávacích predpisoch.

14. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom/veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 24.05.2012 k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičky, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3 000,- eur, ktorú sa tento zaviazal žalobcovi vrátiť, vrátane celkových nákladov, o výške, ktorých bol žalovaný oboznámený v uzavretej zmluve, celkom vo výške 5 361,84 eur. Z podanej žaloby súd zistil, že žalovaný sa dostal s plnením poskytnutej pôžičky do omeškania, preto žalobca v súlade s uzavretou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy pristúpil k výzve žalovaného na úhradu jednotlivých splátok jednorázovo. Žalovaný však do dňa podania žaloby z poskytnutej pôžičky uhradil celkom 2 452,16 eur, pričom výška pohľadávky žalobcu, ktorá mala byť žalovaným uhradená do dňa podania žaloby predstavuje sumu vo výške 4 778,74 eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve neplnil riadne a včas, súd preto považoval žalobu žalobcu za právne opodstatnenú a dôvodnú, a preto jej v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 2 326,58 eur s príslušenstvom tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 16.08.2017, na ktorom bol súdom vypočutý, uzavretie zmluvy a výšku žalovanej sumy žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalovaný síce mal súdu predložiť doklady o úhradách pôžičky nad rámec žalovanej sumy, avšak tieto neboli súdu doposiaľ predložené, preto súd vychádzal z podkladov predložených v priebehu konania žalobcom.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 17. Súd spolu s nárokom na zaplatenie zostatku istiny poskytnutého úveru priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z nej, a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru do zaplatenia. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku dňu 10.11.2013 bola platná úroková sadzba vo výške 0,5 % (ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,5 % ročne).

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sak onanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu.O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.