Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Bratislava, Žižkova 11, v zastúpení Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, proti žalovanej: I. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. E., L. XXXX/XX o zaplatenie 6.853,89 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.877,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.455,96 EUR od 01.01.2017 do zaplatenia všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 6.853,89 EUR s príslušenstvom. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.10.2013 uzavreli strany sporu v zmysle § 497 Obchodného zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 006196676R, pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli tiež obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 8.000 EUR, pričom žalovaná bola oprávnená úver čerpať jednorazovo s tým, že tento úver dňa 16.10.2013 aj čerpala. Žalovaná sa zároveň v súlade s článkom V. zmluvy ako aj článku 5 všeobecných obchodných podmienok zaviazala splácať úver v šesťdesiatich mesačných anuitných splátkach splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.11.2013, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa článku IV. zmluvy. Splátky boli dohodnuté vo výške 194,20 EUR mesačne s tým, že v článku IV. zmluvy sa dohodli strany sporu, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,90 % ročne. Žalovaná následne nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala v dôsledku čoho žalobca v súlade s ustanovením bodu 9.1 písmena a) všeobecných obchodných podmienok určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy ku dňu 15.02.2015. V zmysle článku 4 zmluvy sa tiež strany sporu dohodli, že pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je žalobca oprávnený úročiť dlžnú sumu úrokom z omeškania. Zároveň v zmysle bodu 4.2 všeobecných obchodných podmienok splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa mali naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve a navyše sa mohli úročiť aj úrokovou sadzbou z omeškania. Žalobca poskytol dohodnutý úver žalovanej a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovanej evidoval k 31.12.2016 voči nej pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy vo výške 8.554,76 EUR, ktorá predstavovala jednak istinu vo výške 5.821,16 EUR, úrok vo výške 267,20 EUR vyčíslený ku dňu

15.02.2015, úrok vo výške 1.700,87 EUR za obdobie od 16.02.2015 do 31.12.2016, úrok z omeškania vo výške 665,77 EUR vyčíslený ku dňu 31.12.2016 ako aj neuhradené poplatky vo výške 99,76 EUR.

2. Súd následne doručil žalobu žalovanej a to v zmysle § 116 ods. 2 CSP, pričom žalovaná sa k podanej žalobe písomnou formou nevyjadrila.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 06.02.2017 uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že podľa jeho názoru má nárok aj na dohodnuté úroky po zosplatnení úveru, pričom dohoda o povinnosti zaplatiť zo strany dlžníka úrok za úver je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere a zákonné ustanovenia vymedzujúce túto esenciálnu náležitosť majú kogentný charakter, a preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom poskytovaní peňažných prostriedkov, a teda ani súd nemôže svojim postupom negovať základnú charakteristiku zmluvy o úvere, ktorej je povinnosť zaplatiť úrok, a to od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zároveň poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z uvedených dôvodov tak jednoznačne vyplýva, že táto právna norma ohraničuje obdobie, za ktoré patrí veriteľovi úrok z úveru, keď určí jeho koniec a to tak, že veriteľovi patrí úrok z úveru do jeho splatenia, t.j. do faktického vrátenia peňažných prostriedkov. Je tak nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi splatením úveru a zosplatnením úveru, pričom ide o skutočnosti s rozličnými právnymi dôsledkami pre existenciu nároku veriteľa. Poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a to Krajského súdu Prešov č.k. 14C/83/2012, podľa ktorého je možné uložiť popri sebe povinnosť platiť zmluvný úrok popri platení úroku z omeškania. Obdobný názor prijal vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý potvrdil priznanie úrokov po zosplatnení úveru a to v uznesení 3Cdo/434/2014 zo 04.06.2015 ako aj Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 745/2015 zo dňa 11.11.2015. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobu zo dňa 27.11.2017, ktoré zaslal k predbežnému právnemu posúdeniu súdu vyplýva, okrem iného, že s poukazom na článok 10 zmluvy má žalobca za to, že oznámenie o zosplatnení úveru, ktoré sa vrátilo ako nedoručené je potrebné považovať za doručené, a preto došlo k platnému zosplatneniu úveru. Pokiaľ ide o výšku ročnej percentuálnej miery nákladov tak tá bola vypočítaná na základe údajov uvedených v zmluve a má za to, že bola vypočítaná správne. Zároveň takáto zmluva o úvere obsahuje všetky predpoklady na výpočet RPMN. Z uvedených dôvodov tak nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú. Pokiaľ ide o náležitosti rozčlenenia splátok na časť istiny, úroku, poplatky tak tu poukázal právny zástupca žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 značka C-42/15 s tým, že súdy by mali vykladať právne predpisy eurokonformne a prihliadať na vôľu únijného normotvorcu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že je potrebné aplikovať nepriamy účinok smernice, ktorého podstatu vo svojom rozhodnutí vyložil súdny dvor. Z uvedených dôvodov tak žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 30.10.2017, ktorého sa zúčastnil len právny zástupca žalobu, pričom žalovaná napriek tomu, že predvolanie mala riadnym spôsobom doručené, sa pojednávania nezúčastnila. Súd preto podľa § 180 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, pretože zistil že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania. Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby ako aj písomných podaní, ktoré zasielali v tomto konaní s tým, že žalobca poskytol na základe zmluvy o úvere žalovanej úver vo výške 8.000 EUR, ktorý žalovaná čerpala a žalovaná sa zaviazala takýto úver splácať dohodnutou mesačnou splátkou, pričom následne porušila svoju platobnú disciplínu a takýto úver riadne a včas nesplácala. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o náležitosti úverovej zmluvy a to v súvislosti so zákonom o spotrebiteľských úveroch tak poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora č. C - 42/15, ktorý uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere postačuje, aby bola uvedená frekvencia a počet splátok, pričom členské štátny neboli oprávnené, aby prijali prísnejšiu úpravu, ako vyžadovala smernica týkajúca sa poskytovania spotrebiteľských úverov. Z uvedených dôvodov tak právny zástupca žalobcu bol toho názoru, že zmluva o úvere obsahuje aj zákonnú náležitosť, ktorá je upravená v § 9 ods. 2 písmena k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR ako aj Ústavného súdu, pričom podľa názoru právneho zástupcu žalobu by súd mal pristúpiť k eurokonformnému výkladu k danej problematike. Pokiaľ ide o uplatnenie úroku po zosplatnení úveru tak poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, z ktorých vyplýva, že veriteľ má nárok na zmluvný úrok až do zaplatenia úveru. Keďže samotná žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti v súvislosti so splácaním predmetného úveru má za to, že žalobcovi vznikol nárok na úroky aj po zosplatnení predmetného úveru tak ako si uplatnil v podanej žalobe. Z uvedených dôvodov žiadal vyhovieť v celom

rozsahu podanej žalobe. Súd následne nariadil termín pojednávania na deň 29.11.2017, pričom tohto pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a nezúčastnila sa ho žalovaná, ktorá mala termín predvolania riadnym spôsobom doručený, avšak svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto podľa § 180 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2017, ktoré zaslal súdu, pričom podľa jeho názoru zákonodarca zákonom č. 279/2017 reagoval na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 v súvislosti s rozčlenením splátok, a preto by mal súd vykladať právne predpisy eurokonformným spôsobom. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR č.k. IV. US/1241/2012 ako aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 09.11.2016, č.k. I. US/689/2014. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že súd je oprávnený pri výklade právnych noriem sa odchýliť od doslovného znenia zákonov, ktorým tak nie je viazaný a zároveň je povinný vykladať právne normy eurkonformným spôsobom. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a súd by mal použiť eurokonformný výklad pri riešení tohto sporu. Pokiaľ ide o výšku RPMN tá bola určená v správnej výške a pokiaľ ide o rozčlenenie splátok tak zotrval na svojich prednesoch.

5. Súd po tom ako vykonal dokazovanie a to prečítaním žaloby, zmluvy od ČSOB o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.10.2013, listinný doklad čl. 12, Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.01.2015, účet č. XXXXXXXXXX, vyjadrenie žalobcu k výzve súdu zo dňa 06.02.2017, potvrdenie čl. 48, úradný záznam čl. 49, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 05.10.2016, rozsudok Najvyššieho súdu ČR 32Cdo/3764/2016 ako aj 32Cdo/2546/2016, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.11.2017, rozsudok Najvyššieho súdu ČR 28Cdo/2304/2011, listinný doklad na ktorom je uvedené RPMN ako aj vzorec pre jej výpočet a jednotlivé splátky, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 05.10.2016 ako aj predmetnú doručenku, žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 15.10.2013 zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Na základe žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 15.10.2013 požiadala žalovaná žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru v hodnote 8.000 EUR. Následne uzavrel žalobca so žalovanou dňa 16.10.2013 zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere s tým, že na podklade takejto zmluvy sa zaviazal žalobca poskytnúť úverový limit žalovanej vo výške 8.000 EUR, pričom žalovaná mohla čerpať tieto finančné prostriedky. Strany sporu sa tiež dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,90 % ročne a RPMN bola určená vo výške 19,82 %. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná ako dlžníčka zaplatiť žalobcovi predstavovala sumu 12.247,46 EUR a priemerná hodnota RPMN bola určená vo výške 12,25 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať takýto úver v šesťdesiatich mesačných anuitných splátkach, pričom takáto splátka pozostávala z istiny a príslušných úrokov vo výške podľa článku 4 tejto zmluvy s tým, že deň splatnosti anuitnej splátky bol dohodnutý ako 15. deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka bola splatná dňa 15.11.2013 a posledná anuitná splátka mala byť splatná dňa 15.10.2018, pričom tento deň je zároveň aj deň splatnosti úveru. Prvá až predposledná anuitná splátka bola dojednaná vo výške 194,20 EUR a posledná anuitná splátka mala byť vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov sa žalovaná zaviazala zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne. Zároveň žalovaná mala so žalobcom dňa 01.04.2008 uzavrieť aj poistenie pre prípad poistnej udalosti a to smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti s tým, že takáto poistná zmluva je súčasťou úveru, pričom poistné za poistenie smrti alebo plnej invalidity bolo hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru stanoveného v súlade s aktuálnou výškou poplatku určenou v platnom sadzobníku. Výška mesačného poplatku predstavovala 6,66 EUR a po celú dobu trvania úverového vzťahu bola nemenná. Pokiaľ išlo o poistenie za poistenie práceneschopnosti to bolo hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru stanovené v súlade s aktuálnou výškou poplatku určenou v platobnom sadzobníku, pričom výška mesačného poplatku predstavovala 3,26 EUR. Poplatok za každého poisteného bol účtovaný mesačne a splatný bol v deň splatnosti úverovej splátky za každý aj začatý kalendárny mesiac trvania poistenia. Žalovaná tiež prehlásila, že bola oboznámená s rozsahom poistenia podľa poistnej zmluvy a poistných podmienok, pričom celkový mesačný poplatok za poistenie úveru bol 9,92 EUR s tým, že dlžník prijal poistenie balíka A základný súbor poistenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár a tzv. štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý žalovanej v súvislosti s uzavretím tejto zmluvy ako aj všeobecné poistné podmienky. Zároveň žalovaná podpisom tejto zmluvy potvrdila, že predmetné dokumenty prevzala. Z listinného dokladu č. 12 vyplýva čerpanie predmetného úveru ako aj určité vykonané úhrady zo strany žalovanej s tým, že žalovaná čerpala takýto úver dňa 16.10.2013. Z obchodných podmienok pre ČSOB pre spotrebiteľské úvery a to v článku 4 takýchto podmienok bolo dojednané / bod 4.1/, že

vyčerpaný nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Z opakovanej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.01.2015 vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná, aby uhradila dlžnú čiastku, ktorá predstavovala k 21.01.2015 sumu 449,81 EUR, nakoľko napriek predchádzajúcej výzve nebol zaplatený takýto dlh. Z prehľadu vykonaných splátok a čerpania úveru z čl. 17 vyplýva, že žalovaná čerpala takýto úver s tým, že vykonávala úhradu mesačných splátok vo výške 204,04 EUR v období mesiac november až júl 2014, pričom v mesiaci august 2014 vykonala úhradu vo výške 1.176,92 EUR a v mesiaci september až november vykonala úhradu mesačnej splátky vo výške 176,92 EUR. Z oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti vyplýva, že žalobca vyhlásil zosplatnenenie úveru dňom 15.02.2015 a vyzval žalovanú na zaplateniu celého dlhu ku dňu 04.10.2016 vo výške 8.238,95 EUR a to z dôvodu, že napriek tomu, že bola niekoľko krát písomne vyzvaná žalovaná, aby bez meškania zaplatila jej splatný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere tak to neurobila. Z listinného dokladu, na ktorom je uvedený výpočet RPMN ako aj vzorec pre jeho výpočet pre jednotlivé splátky vyplýva, že RPMN bola vypočítaná vo výške 19,82 % s tým, že výška mesačnej splátky bola 194,20 EUR a celková splátka 204,12 EUR. Z doručenky, ktorou bola doručovaná výzva, vyhlásenie predčasnej splatnosti vyplýva, že tá bola podaná na doručenie žalovanej dňa 06.10.2016 v Bratislave, pričom zásielka sa vrátila z adresy Dopravná 2447/50, Levice nedoručená s poznámkou adresát neznámy a to dňa 10.10.2016. Z potvrdenia čl. 48 v spojení s úradným záznamom čl. 49 vyplýva, že v zmysle dodatku č. 10/2017 k rozvrhu práce OS Levice pre rok 2017 s účinnosťou od 07.07.2017 bol tento spor pridelený novému zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy úvere, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v prvom rade dospel k názoru, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pretože súdu je známe z jeho činnosti, že žalobca podniká v oblasti poskytovania úverov. Uzavretá úverová zmluva mala tiež formulárový charakter a vopred ju pripravoval žalobca, pričom žalovaná nemohla ovplyvniť obsah takejto zmluvy a musela ju prijať ako celok alebo odmietnuť. Vzhľadom na charakter úveru súd s prihliadnutím na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k názoru, že ide o spotrebiteľský úver s tým, že v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaná v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti resp. povolania, a preto má tak podľa názoru súdu žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. a žalobca má postavenie veriteľa podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. Z predložených listinných dôkazov súd považoval za nesporné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 8.000 EUR, pričom žalovaná takýto úver vyčerpala. Zároveň nebola sporná skutočnosť, že žalovaná vykonala úhrady v rozsahu 3.544,04 EUR a to v období od novembra 2013 do novembra 2014. Súd následne preskúmal úverovú zmluvu či obsahovala všetky zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda či žalobcovi patrí okrem istiny aj právo na zmluvné úroky a ďalšie poplatky. Po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy súd zistil, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úroku a iných poplatkov a tiež nie je v nej uvedený správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Z uzatvorenej zmluvy o úvere síce vyplýva výška jednotlivých mesačných splátok, avšak pre určenie práv a povinností žalovanej je nevyhnutné zistiť z takejto zmluvy koľko má žalovaná ako dlžník v jednotlivej splátke splácať na istinu, osobitne na úrok ako aj na ďalšie poplatky. Žalobca tak nerozčlenil v mesačnej splátke aká časť tejto splátky ide na istinu, úrok resp. iné poplatky s tým, že úverová zmluva takýto splátkový kalendár neobsahovala. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ číslo C-42/15 zo dňa 09.11.2016 na ktorý poukazoval žalobca tak Súdny dvor v takomto rozhodnutí okrem iného uviedol, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť z každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Takéto rozhodnutie však nie je možné aplikovať na predmetný spor s prihliadnutím na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzavretia zmluvy, pretože ide o vnútroštátne právo a zákon, ktorý nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica") zakotvil prísnejšie podmienky ohľadom náležitostí spotrebiteľskej zmluvy o úvere a ich nesplnenie sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Je síce pravdou, že takáto právna úprava obsiahnutá v právnom poriadku SR išla nad rámec smernice, avšak jednoznačne požadovala od veriteľa, aby rozčlenil splátky úveru na časť, ktorá pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Je tu teda zrejmý konflikt medzi smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom nemožno automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom smernicu, pretože súd musí skúmať, či smernici možno priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku, z čoho vyplýva, že žiadne ustanovenie smernice, ktoré zaručuje jednotlivcovi práva alebo ukladá mu povinnosť ako také nemôže byť použité v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Súdny dvor vo veci Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004 okrem iného uviedol "Z toho vyplýva, že sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci". V prípade ak by súdy SR rozhodovali spor medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov tak ide o spor medzi jednotlivými individuálnymi subjektmi, a preto nie je možné aplikovať smernicu a jej priamy účinok. Súd ďalej preskúmal skutočnosť, či smernica môže mať nepriamy účinok. Súd má posudzovať vždy, či je možné uplatniť eurokonformný výklad a to s prihliadnutím na charakter smernice. V prípade takéhoto výkladu však výklad musí byť v súlade s účelom a cieľom smernice, nesmie ísť však o výklad protizákonný a tiež nemôže narúšať všeobecné právne zásady a to zásadu právnej istoty. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice určil vo veci Adeneler, C-212/04, rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006, z ktorého okrem iného vyplýva, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva.“ Keďže znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti v ktorej určuje povinnosť členiť splátky úveru na časť, ktorou sa uhrádza istina, splátky úroku a splátky poplatkov, je v rozpore so smernicou čo konštatoval aj vo vyššie uvedenom rozhodnutí Súdny dvor, tak nemožno aplikovať eurokonformný výklad a tak nepriamo aplikovať smernicu, pretože by išlo

o výklad, ktorý bol v rozpore s právnym predpisom, ktorý bol účinný v čase uzavretia takejto zmluvy. Zároveň, pokiaľ ide o to, že v úverovej zmluve nie je rozčlenená splátka na úroky, istinu a ďalšie poplatky tak súd poukazuje na skutočnosť, že je pravda, že Súdny dvor konštatoval v rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalobca, že Slovenská republika nesprávnym spôsobom prebrala smernicu, avšak v čase uzavretia takejto úverovej zmluvy platilo ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadovalo takýto údaj, a preto bolo potrebné aby uvedený údaj bol obsiahnutý aj v zmluve o úvere bez ohľadu na to, či Slovenská republika správnym spôsobom transformovala smernicu, nakoľko smernica nemôže mať v danom prípade priamy účinok a ani nepriamy účinok. Z úverovej zmluvy tiež vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov bola určená v zmluve vo výške 19,82 % s tým, že celkovú čiastku, ktorú mala zaplatiť žalovaná bola dohodnutá vo výške 12.247,46 EUR a to v šesťdesiatich mesačných splátkach. Výška splátky mala pozostávať jednak z anuitnej splátky vo výške 194,20 EUR ako aj z poplatku za poistenie úveru vo výške 9,92 EUR. Ako vyplýva z prehľadu vykonaných úhrad tak žalovaná uhrádzala žalobcovi mesačnú splátku vo výške 204,04 EUR, pričom žalobca v období od novembra 2013 do novembra 2014 neevidoval od žalovanej žiadny nedoplatok na istine, úrokoch resp. poplatkoch. Po tom, ako súd prepočítal RPMN zistil, že pri mesačnej splátke vo výške 204,04 EUR, ktorú akceptoval aj žalobca, čo vyplýva z prehľadu uhradených jednotlivých splátok je ročná percentuálna miera nákladov 19,80 % a nie 19,82 %. Z uvedených dôvodov tak RPMN bola určená vo vyššej výške ako v skutočnosti mala byť. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná mala uzavrieť aj poistnú zmluvu zo dňa 01.04.2008, ktorá však nebola súčasťou úverovej zmluvy s tým, že žalobca ju v konaní nepredložil a teda nepreukázal žiadny nárok na zaplatenie dohodnutého poistného vo výške 9,92 EUR, pretože nepreukázal existenciu takejto poistnej zmluvy. Úverová zmluva tiež neobsahovala všetky predpoklady, ktoré použil žalobca pre výpočet RPMN s tým, že na listinný doklad na ktorom je uvedené RPMN ako aj vzorec pre jeho výpočet a jednotlivé splátky nemožno prihliadať, pretože nebolo preukázané, že by bol súčasťou úverovej zmluvy. Celkové náklady spotrebiteľa sú definované v § 2 písmena g) zákona o spotrebiteľských úveroch a je v nich zahrnuté aj poistné ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť aby získal spotrebiteľský úver. Takýto poplatok za poistenie podľa názoru súdu nemožno zahrnúť do celkových nákladov, pretože nebolo v konaní preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou platným spôsobom poistnú zmluvu nakoľko tá nebola predložená v konaní. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom ovplyvňujú RPMN, pretože RPMN predstavuje ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 /§ 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z./ a poistné tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné zahrnúť pri výpočte RPMN. Preto súd z uvedených dôvodov a vzhľadom na absenciu vyššie uvedených údajov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. resp. nesprávneho určenie RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. považoval takýto úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaná čerpala úver v rozsahu 8.000 EUR a vykonala úhrady v rozsahu 3.544,04 EUR. Žalovanej tak súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.455,96 EUR z titulu neuhradeného vyššie uvedeného úveru.

17. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nesplácala takýto úver, tak žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi, že žalovaná sa dostala do omeškania od 16.02.2015 nakoľko žalobca zosplatnil predmetný úver, pričom tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom za obdobie omeškania žalovanej od 16.02.2015 do 31.12.2016 predstavoval vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny 4.455,96 EUR sumu 421,69 EUR. Súd tiež priznal žalobcovi voči žalovanej aj úroky z omeškania od 01.01.2017 do zaplatenia zo sumy 4.455,96 EUR. Pokiaľ ide o úrok z omeškania v rozsahu presahujúcom sumu 421,69 EUR za obdobie od 16.02.2015 do 31.12.2016 tak v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú nakoľko žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vyčíslené len z istiny vo výške 4.455,96 EUR.

18. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti uplatneného úroku vo výške 267,20 EUR, ako aj úroku vo výške 1.700,87 EUR za obdobie od 16.02.2015 do 31.12.2016 z dôvodu, že zmluva o úvere bola z vyššie uvedených dôvodov bezúročná a žalobcovi tak nevznikol nárok na tieto úroky. Pokiaľ ide o poplatky vo výške 99,76 EUR tak žalobca poistnú zmluvu vôbec nepredložil a preto súdu nepreukázal vznik poistnej zmluvy z ktorej by mu vyplýval nárok na poistné. Preto nemožno žalobcovi priznať nárok na takéto poplatky za poistenie.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca aj žalovaná mali len čiastočný úspech v konaní, pričom úspech žalobcu bol v rozsahu sumy 4.877,65 EUR s úrokom z omeškania a žalovaná bola úspešná v časti vyčíslených úrokov vo výške 267,20 EUR, 1.700,87 EUR, vyčíslených úrokov z omeškania v časti presahujúcej sumu 421,69 EUR ako aj úroku vo výške 15,90% ročne zo sumy 5.821,16 EUR od 01.01.2017 do zaplatenia. Úspech oboch strán sporu vzhľadom na uplatnené nároky žalobcu bol takmer rovnaký, a preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).