Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/250/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: G. G. I N T E R S P E A D, Zdravotnícka 15, Nové Zámky, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kanásom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 27. 10. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 104054060/2016 zo dňa 06. 10. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis správcu dane, súd zistil, že žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 uviedol ako príjmy sumu 1.098.691,- eur, výdavky v sume 1.125.074,- eur a vyčíslil si stratu v sume - 26.383,- eur.

2. Správca dane začal dňa 16. 09. 2015 u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. V uvedený deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu, ktorý odovzdal tam uvedené doklady a evidencie.

3. Správca dane požiadal spoločnosť Datapac s.r.o. ako výrobcu a servisnú organizáciu elektronickej registračnej pokladnice POSYBE MCFS výrobné číslo RP 337, DKP XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorá bola umiestnená na prevádzke čerpacej stanice na Komárňanskej ulici v Nových Zámkoch o vyjadrenie k dokladom z tejto registračnej pokladnice vystavených v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, august, september a október 2012 (s uvedením konkrétneho dňa vystavenia a poradového čísla dokladu/účtu), ktorých fotokópie boli prílohou dožiadania. Ďalšie dožiadanie (prílohou ktorého boli fotokópie dokladov z elektronickej registračnej pokladnice) týkajúce sa spoločnosti SLOVNAFT, a. s. ako dodávateľa pohonných hmôt správca dane zaslal Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty v Bratislave.

4. Spoločnosť Datapac s.r.o. v podaní zo dňa 30. 10. 2015 a 23. 02. 2016 oznámila správcovi dane, že zaslané doklady neboli vytvorené, ani vytlačené na uvedenej registračnej pokladnici a nie sú zhodné s údajmi kontrolných záznamov elektronickej registračnej pokladnice. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v podaní zo dňa 20. 11. 2015 a 02. 03. 2016 oznámil správcovi dane svoje zistenia v spoločnosti SLOVNAFT, a. s. v súvislosti s elektronickou registračnou pokladnicou umiestnenou na

čerpacej stanici v Nových Zámkoch na Komárňanskej ulici a žalobcom predloženými dokladmi o nákupe pohonných hmôt. Zástupca spoločnosti SLOVNAFT, a. s. pri miestnom zisťovaní uviedol, že spoločnosť dodala tovar podľa dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX uvedených v tabuľke len v tých prípadoch, kde je uvedená suma v eurách, litráž a dátum odvedenia dane z pridanej hodnoty, ostatné doklady nie sú od spoločnosti SLOVNAFT, a. s. Pri miestnom zisťovaní dňa 29. 02. 2016 zástupca spoločnosti SLOVNAFT, a. s. uviedol, že predložené fotokópie pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX neboli touto pokladnicou vyhotovené a spoločnosť ani nedodala podľa nich pohonné hmoty.

5. Správca dane v podaní zo dňa 31. 03. 2016 oboznámil žalobcu s výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že žalobca si v zdaňovacom období roku 2012 uplatnil náklady zaúčtované pod výdavkovými pokladničnými dokladmi za nákup pohonných hmôt. Tieto mu ale neboli dodané tak, ako to deklaruje predloženými dokladmi a nepreukázal vynaloženie výdavkov v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu správca dane neuznal žalobcovi výdavky za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 139.403,17 eur.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 08. 06. 2016 spísaný protokol z daňovej kontroly a z jeho záverov vyplýva, že porovnaním dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX predložených žalobcom a dokladov predložených dodávateľom pohonných hmôt, t. j. spoločnosťou SLOVNAFT, a. s. a vytlačených z kontrolného záznamu bolo zistené, že doklady sa vzájomne nezhodujú. Doklady predložené žalobcom nesúhlasia s dokladmi zaznamenanými v kontrolných záznamoch predložených dodávateľom v množstve pohonných hmôt, v čase vystavenia dokladu, v čísle výdajného stojana. Všetky doklady predložené žalobcom sú vystavené na vyššie množstvo čerpaných pohonných hmôt ako je uvedené na dokladoch z kontrolného záznamu. Žalobcom deklarované výdavky na základe ním predložených výdavkových pokladničných dokladov v sume 139.403,17 eur nie sú daňovým výdavkom podľa ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pretože zisteniami správcu dane bolo preukázané, že dodanie pohonných hmôt sa neuskutočnilo tak, ako to žalobca deklaruje. Daňovou kontrolou boli zistené príjmy žalobcu v sume 1.098.691,- eur, výdavky v sume 985.670,83 eur a základ dane v sume 113.020,17 eur (1.098.691,- eur mínus 985.670,83 eur), čomu zodpovedá daň z príjmu v sume 21.473,83 eur. Žalobca sa nevyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktorý mu bol doručený dňa 10. 06. 2016.

7. Následne správca dane vydal dňa 08. 07. 2016 rozhodnutie č. 103464909/2016 o vyrubení rozdielu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 21.473,83 eur (daň uvedená žalobcom v daňovom priznaní v sume 0,- eur, daň zistená správcom dane po daňovej kontrole v sume 21.473,83 eur) a neuznal mu daňovú stratu uvedenú v daňovom priznaní v sume 26.383,- eur. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s vyrubením rozdielu dane.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 104054060/2016 zo dňa 06. 10. 2016 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 07. 2016 potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uviedol príjmy z podnikania v sume 1.098.691,- eur a prislúchajúce výdavky v sume 1.125.074,- eur. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca ako daňový subjekt si do daňových nákladov uplatnil náklady zaúčtované na základe výdavkových pokladničných dokladov vystavených dňa 30. 04. 2012, 31. 05. 2012, 28. 06. 2012, 30. 07. 2012, 27. 08. 2012, 30. 09. 2012 a 28. 10. 2012, spolu v sume 139.403,17 eur. Jednalo sa o nákup pohonných hmôt TEMPO PLUS Diesel od dodávateľa SLOVNAFT, a. s., (partner X. C.), prevádzka Nové Zámky, Komárňanská ul. na základe dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX.

Správca dane žalobcom predložené doklady z elektronickej registračnej pokladnice preveroval u jej výrobcu a servisnej organizácie ako i u dodávateľa pohonných hmôt a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi neboli pohonné hmoty dodané spoločnosťou

SLOVNAFT, a. s. tak, ako to deklaruje predloženými dokladmi. Porovnaním dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX predložených žalobcom ku kontrole a dokladov predložených dodávateľom vytlačených z kontrolného záznamu bolo zistené, že doklady sa vzájomne nezhodujú v množstve čerpaných pohonných hmôt, v čase vystavenia dokladu, v čísle výdajného stojana a v sume spolu. Všetky doklady predložené žalobcom sú vystavené na vyššie množstvo čerpaných pohonných hmôt, ako je uvedené na dokladoch z kontrolného záznamu.

Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že žalobca v jej priebehu nepreukázal, že uplatnené výdavky sú výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu, a preto mu uplatnené výdavky v sume 139.403,17 eur neuznal za daňové výdavky. Správca dane preveroval doklady predložené žalobcom a tieto porovnával s dokladmi vytlačenými z kontrolného záznamu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré mu poskytla spoločnosť SLOVNAFT, a. s. Porovnaním týchto účtovných dokladov boli zistené rozdiely, ktoré boli dôvodom vzniku pochybností o pravdivosti a hodnovernosti údajov uvedených na dokladoch a tým aj pochybností o dodaní pohonných hmôt dodávateľom uvedeným na dokladoch predložených žalobcom ku kontrole. Skutočnosť, že žalobca disponuje dokladmi z elektronickej registračnej pokladnice nie je dôkazom o existencii materiálneho plnenia od dodávateľa uvedeného na dokladoch. Zástupca dodávateľskej spoločnosti (SLOVNAFT, a. s.), ako aj zástupca spoločnosti Datapac s.r.o., ktorá je výrobcom a servisnou spoločnosťou používanej elektronickej registračnej pokladnice potvrdili, že doklady, ktoré predložil žalobca ku kontrole, neboli vystavené spoločnosťou SLOVNAFT, a. s. a na predmetnej registračnej pokladnici.

Správca dane a ani žalovaný nespochybnili skutočnosť, že žalobca vykonával podnikateľskú činnosť, a to prevádzkovanie kamiónovej dopravy, ale preverovaním bolo preukázané, že doklady, ktorými deklaroval nákup pohonných hmôt neboli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou, registrovanou a umiestnenou na predmetnej čerpacej stanici. Uvedené zistenie je dôvodom, pre ktorý nemôžu byť uplatnené náklady uznané v zmysle ust. § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Preverovaním predložených dokladov zo strany žalobcu a dokladov z kontrolných záznamov elektronickej registračnej pokladnice, ktoré predložil dodávateľ (SLOVNAFT, a. s.), správca dane zistil rozdiely v množstvách nakúpených pohonných hmôt podľa jednotlivých dní. Zástupca dodávateľskej spoločnosti k zisteným rozdielom uviedol, že množstvá predaných pohonných hmôt na dokladoch predložených žalobcom sú vyššie, ako celkové množstvo predaných pohonných hmôt na čerpacej stanici v daný deň. Správca dane porovnával doklady predložené žalobcom s kontrolným záznamom z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré musia obsahovať rovnaké údaje. Toto však nebolo preukázané a vzniklo podozrenie, že pohonné hmoty neboli žalobcovi dodané tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Skutočnosť, že doklady neboli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou potvrdil aj jej výrobca a servisná organizácia, teda spoločnosť Datapac s.r.o.

Výdavkový pokladničný doklad je daňovým dokladom v prípade, že spĺňa podmienky uvedené v ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a skutočnosti deklarované v účtovnom doklade potvrdí dodávateľ. V danom prípade správca dane kontrolou zistil, že údaje v dokladoch predlžených žalobcom nevykazujú zhodu s údajmi, ktoré obsahovali doklady na kontrolnom zázname z elektronickej registračnej pokladnice u dodávateľa. Daňovou kontrolou nebolo spochybnené vykonávanie prepravy a spotreba pohonných hmôt, ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pohonné hmoty nedodala žalobcovi spoločnosť uvedená na predložených dokladoch ako dodávateľ.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

9. V podanej žalobe zo dňa 27. 10. 2016 žalobca uviedol, že sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, nakoľko žalovaný pochybil pri rozhodovaní o jeho odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, nepreskúmal a hlavne nevyvrátil tvrdenia žalobcu poukazované v odvolaní. Nie je možné súhlasiť s tvrdeniami žalovaného v jeho rozhodnutí, pretože žalobca riadne vykonáva podnikateľskú činnosť, jeho kamióny pohonné hmoty riadne tankovali a žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že pri tankovaní mu boli predložené doklady, ktoré on nevedel žiadnym spôsobom ovplyvniť a v čase, keď ich dostával nevykazovali žiadne pochybnosti o reálnom vystavení. V prípade, že sa stala chyba na strane predávajúceho, teda daňového subjektu, ktorý

pokladničné doklady vystavil, nemôže za to niesť zodpovednosť žalobca a nemôže mu byť vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roku 2012.

Žalobca navrhol preskúmať predávajúceho, teda osobu, ktorá mu vydávala pokladničné doklady za tankovanie pohonných hmôt. To, že výdavkový pokladničný doklad nie je daňovým dokladom, žalobca nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť a nemôže mu to byť na ťarchu. Dokazovanie malo byť vykonané v tom smere, že žalobca riadne vykonáva podnikateľskú činnosť, a to vozidlami, ktoré majú mýtny systém a výdavkové doklady, ktoré sú v účtovníctve o tankovaní pohonných hmôt reálne korešpondujú s vykonanými prepravami a spotrebou vozidiel. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť a nemôže mu byť na záťaž skutočnosť, že výdavkové pokladničné doklady, ktoré pri tankovaní dostal, neboli vyhotovené daňovým subjektom SLOVNAFT, a.s.. Nemal možnosť preveriť a zistiť účtovne, že bloky, ktoré dostal za každé tankovanie, nie sú daňovými dokladmi. Bez preskúmania týchto skutočností nie je možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Žalobca žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 12. 2016 k podanej žalobe uviedol, že nespochybňuje vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období a ani skutočnosť, že pre zabezpečenie vykonávania tejto činnosti potreboval čerpať pohonné hmoty. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval doklady vystavené elektronickou registračnou pokladnicou, ktorými žalobca preukazoval nákup pohonných hmôt u vlastníka čerpacej stanice, teda preveroval účtovné doklady u oboch obchodných partnerov. Porovnaním dokladov predložených žalobcom s dokladmi vytlačenými z kontrolného záznamu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré mu v tlačovej a v elektronickej forme na CD nosiči poskytla spoločnosť SLOVNAFT, a. s., zistil rozdiely v množstve čerpaných pohonných hmôt, v čase vystavenia dokladu, v čísle výdajného stojana a v sume spolu. Všetky doklady predložené žalobcom boli vystavené na vyššie množstvo čerpaných pohonných hmôt ako je uvedené na dokladoch z kontrolného záznamu.

Spoločnosť Datapac s.r.o. sa vyjadrila, že je výrobcom a servisnou spoločnosťou elektronickej registračnej pokladnice používanej na čerpacej stanici spoločnosti SLOVNAFT, a. s. a doklady (predložené žalobcom ku kontrole), ktoré jej boli predložené na posúdenie, neboli vytvorené, ani vytlačené na registračnej pokladnici umiestnenej na prevádzke spoločnosti SLOVNAFT, a. s., teda na čerpacej stanici v Nových Zámkoch na Komárňanskej ulici, kde mal žalobca pohonné hmoty čerpať.

Žalovaný taktiež uviedol, že podľa vykonaného dokazovania a z údajov získaných zo strany dodávateľa pohonných hmôt a zo strany spoločnosti Datapac s.r.o. vyplýva, že údaje sa na čerpacej stanici z tankovacieho stojana prenášajú do elektronickej registračnej pokladnice a do kontrolných záznamov, čo znamená, že údaje na dokladoch vystavených elektronickou registračnou pokladnicou musia byť totožné s údajmi nachádzajúcimi sa na kontrolných záznamoch elektronickej registračnej pokladnice. Správca dane preto nepreveroval osobu obsahujúcu elektronickú registračnú pokladnicu, ale porovnával údaje na dokladoch predložených žalobcom s údajmi uvedenými na kontrolných záznamoch elektronickej registračnej pokladnice.

Doklady, ktorými žalobca preukazoval nákup pohonných hmôt, správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil a zistil, že údaje na dokladoch predložených žalobcom z elektronickej registračnej pokladnice nesúhlasila s údajmi nachádzajúcimi sa na kontrolných záznamoch z elektronickej registračnej pokladnice, pričom údaje musia byť totožné. Na dokladoch predložených žalobcom a dokladoch z kontrolných záznamov elektronickej registračnej pokladnice boli zistené rozdiely v množstve nakúpených pohonných hmôt, v čase vyhotovenia dokladov, v čísle výdajného stojana a v sume spolu. Všetky doklady predložené žalobcom sú vystavené na vyššie množstvo čerpaných pohonných hmôt ako je uvedené na dokladoch z kontrolného záznamu. Vznikli teda pochybností o hodnovernosti a pravdivosti predložených dokladov a povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na predložených dokladoch. Žalovaný spolu s vyjadrením k podanej žalobe zároveň predložil i administratívny spis týkajúci sa predmetnej veci a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

11. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 10. 2016, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

Správny súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko žalobca a ani žalovaný nepožiadali o prejednanie veci s nariadením pojednávania a súd nezistil existenciu zákonného dôvodu podľa ust. § 107 ods. 1 SSP na prejednanie veci s nariadením pojednávania. Rozsudok bol v zmysle ust. § 137 ods. 3, 4 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu určenú zákonom a pri splnení zákonom stanovených podmienok.

12. Podľa § 3 ods. 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

13. Podľa § 2 písm. i/, j/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2012, na účely tohto zákona sa rozumie i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú - písm. a/ až r/.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a/ až l/).

14. Medzi účastníkmi bol sporný výklad týchto ustanoví zákona a to, či sa žalobcom tvrdený nákup pohonných hmôt od spoločnosti SLOVNAFT, a. s. na čerpacej stanici v Nových Zámkoch na Komárňanskej ulici (ktorú mal v prenájme X. C.) uskutočnil na základe ním predložených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice POSYBE MCFS, výrobné číslo RP 337 a či žalobcom deklarované vynaloženie výdavkov na nákup pohonných hmôt bolo pre daňové účely dostatočne preukázané, teda či sa jedná o daňovo uznateľné výdavky. Úlohou súdu potom bolo posúdiť postup a právne závery daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb medzi daňou uvedenou žalobcom v príslušnom daňovom priznaní za rok 2012 (v sume 0,- eur) a daňou zistenou správcom dane (v sume 21.473,83 eur) po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca zahrnul do daňových výdavkov i také výdavky (v sume 139.403,17 eur za nákup pohonných hmôt podľa predložených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DPK č. XXXXXXXXXXXXXXXX), vynaloženie ktorých dostatočne nepreukázal a porušil tak ust. § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2012, v dôsledku čoho mu namiesto vykázanej daňovej straty v sume 26.383,- eur v daňovom priznaní, vznikla daňová povinnosť v sume 21.473,83 eur.

15. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 134 ods. 1 SSP (nakoľko v predmetnej veci sa nejedná o prípad podľa ust. § 134 ods. 2 SSP, kedy súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby) a zameral sa na otázky, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal a ktoré žalobca taktiež v žalobe namietal, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel.

16. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa ust. § 3 ods. 1, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Uvedené výkladové pravidlo ustanovuje, že pri správe daní je rozhodujúci skutočný obsah právneho úkonu, t. j. ekonomický charakter plnení jednotlivých zmluvných strán, ktoré sú obsahom právneho úkonu. Správou daní sa v zmysle ust. § 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona rozumie i postup súvisiaci so správnym zistením dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, medzi ktorými je príkadmo uvedený i zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové subjekty majú zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť pri správe daní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno pri správe daní, teda i pri vykonávaní daňovej kontroly však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Úlohou správcu dane je na základe daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť. Aby daňové orgány mohli v daňovom konaní realizovať základné zásady daňového konania, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v ust. § 3 ods. 3 vyššie citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v

postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa prostredníctvom dožiadaného správcu dane (Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty) obrátil s konkrétnymi otázkami na dodávateľa pohonných hmôt, t. j. spoločnosť SLOVNAFT, a. s. a priamo na spoločnosť Datapac s.r.o. ako výrobcu a servisnú organizáciu elektronickej registračnej pokladnice s DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX. V preskúmavanej veci sa súd stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného. Žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly u žalobcu, oznámenia dožiadaného správcu dane ako i spoločnosti Datapac s.r.o. Medzi účastníkmi konania však ostali sporné skutkové okolnosti žalobcom tvrdených obchodných transakcií, ktoré správca dane ani žalovaný nepovažovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na uznanie výdavkov na nákup pohonných hmôt za daňové výdavky ovplyvňujúce základ dane. 17. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k záveru, že doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX predložené žalobcom k daňovej kontrole dane z príjmov fyzických osôb, ktoré mali byť podľa žalobcu vystavené dodávateľom pohonných hmôt - spoločnosťou SOVNAFT, a. s. v období mesiacov apríl až október 2012 (v jednotlivých konkrétnych dňoch toho, ktorého mesiaca) a ktoré sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise nepreukazujú žalobcom deklarovaný nákup pohonných hmôt od tohto dodávateľa na čerpacej stanici v Nových Zámkoch na Komárňanskej ulici, ktorú v roku 2012 mal v prenájme X. C.. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti SLOVNAFT, a.s. pri miestnom zisťovaní vykonanom dožiadaným správcom dane dňa 12. 11. 2015, spoločnosť SLOVNAFT, a.s. ako dodávateľ dodala žalobcovi ako odberateľovi pohonné hmoty podľa dokladov, ktoré má zaúčtované vo svojom účtovníctve v období mesiacov apríl až október 2012, a to na čerpacej stanici v Nových Zámkoch na Komárňanskej ulici, ktorú mal v prenájme X. C.. Tento je vlastníkom elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX a jej výrobcom a vlastníkom nainštalovaného programu je spoločnosť Datapac s.r.o. Údaje z tankovacieho stojana pohonných hmôt sa prenášajú okamžite po natankovaní pohonnej hmoty do elektronickej registračnej pokladnice, ktorá pracuje on-line a bez toho by nebolo možné vytlačiť doklad z pokladnice. Na čerpacej stanici sa nachádzala jedna nádrž motorového paliva TEMPO PLUS DIESEL a stojany na čerpanie tejto pohonnej hmoty boli napojené na jednu palivovú nádrž a na jednu elektronickú registračnú pokladnicu. Zástupca spoločnosti SLOVNAFT, a.s. taktiež uviedol, že žalobcovi dodali tovar podľa dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX uvedených podľa ich evidencie v zostavenej tabuľke v tých prípadoch, keď je v tabuľke uvedená suma v eurách, litráž a obdobie odvedenia dane z pridanej hodnoty a ostatné doklady nie sú od platiteľa SLOVNAFT, a.s.

Ďalšie miestne zisťovanie bolo vykonané dňa 29. 02. 2016, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní a splnomocnený zástupca spoločnosti opätovne uviedol, že predložené doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX neboli vyhotovené touto elektronickou registračnou pokladnicou a spoločnosť SLOVNAFT, a. s. nedodala žalobcovi tovar podľa týchto dokladov.

18. V priebehu daňovej kontroly spoločnosť Datapac s.r.o. na základe dožiadania oznámila správcovi dane v podaní zo dňa 30. 10. 2015 a zo dňa 23. 02. 2016, že zaslané doklady neboli vytvorené, ani vytlačené na elektronickej registračnej pokladnici DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX a nie sú zhodné s údajmi na kontrolných záznamoch z tejto pokladnice.

19. Na základe týchto zistení potom správca dane vyvodil záver v tom zmysle, že neuznal výdavky za nákup pohonných hmôt na čerpacej stanici v Nových Zámkoch na Komárňanskej ulici, ktorý mal žalobca realizovať v období mesiacov apríl až október 2012. Preverovaním žalobcom deklarovaných obchodných transakcií na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že dodávky pohonných hmôt od spoločnosti SLOVNAFT, a. s. žalobca nevedel reálne preukázať a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sama skutočnosť, že žalobca predložil doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali zároveň slúžiť ako dodací list, ešte neznamená, že tovar mu bol skutočne vyššie označenou spoločnosťou a v deklarovanom množstve i dodaný. Predovšetkým nebolo preukázané skutočné dodanie pohonných

hmôt žalobcovi, a to i s poukazom na oznámenie výrobcu elektronickej registračnej pokladnice zo dňa 30. 10. 2015 a 23. 02. 2016 ako i dôkazy vyplývajúce z miestneho zisťovania v spoločnosti SLOVNAFT, a. s., ktorá podľa žalobcom predložených dokladov mala byť dodávateľom pohonných hmôt. Na základe takto zisteného skutkového stavu i súd dospel k rovnakému záveru ako správca dane a to, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne dodávky deklarovaného objemu pohonných hmôt, ktoré mu mala podľa predložených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice dodať spoločnosť SLOVNAFT, a. s. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru žalobcovi, teda dodanie reálneho plnenia, nebolo možné ani výdavky vynaložené podľa výdavkových pokladničných dokladov uznať ako daňové výdavky a to s poukazom na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2012, v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a ani výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je možné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi za účastníkov obchodného vzťahu. Uvedené znamená, že všetky účtovné doklady preukazujúce dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania a prevzatia tovaru. V danom prípade vykonané dokazovanie poukazuje na záver, že doklady, ktoré žalobca predložil v rámci daňovej kontroly dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2012 neboli vystavené a vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX umiestnenou na čerpacej stanici v Nových Zámkoch na Komárňanskej ulici, prevádzkovateľom ktorej bol Pavol Culka, v dôsledku čoho potom ani nemohlo dôjsť k dodaniu pohonných hmôt od dodávateľa, t. j. spoločnosti SLOVNAFT, a. s., čo potvrdil i splnomocnený zástupca tejto spoločnosti. Uvedené znamená, že žalobcom predložené doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie daňovo uznateľného výdavku, resp. žalobca v daňovom ani v súdnom konaní nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu.

20. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 2, písm. j/) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2012 jednoznačne vyplýva, že základ dane je definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo predpokladá vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri jednotlivých nákladových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva (ust. § 2, písm. i/, vyššie citovaného zákona) a v ustanovení § 19 ods. 1 tohto zákona je upravená všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov. Za takýto výdavok pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov, týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú do výšky ustanovenej daňovým zákonom.

21. Súd je toho názoru, že daňové orgány poskytli žalobcovi dostatočný priestor a vyzývali ho na to, aby preukázal, že ním predložené listinné doklady (doklady z elektronickej registračnej pokladnice a výdavkové pokladničné doklady) boli vystavené na základe skutočného plnenia. V dostatočnom rozsahu vykonali i potrebné zistenia, a to dožiadaním na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty a spoločnosť Datapac s.r.o.

22. K tvrdeniam žalobcu v podanej žalobe je potrebné uviesť, že formálna existencia dokladu z elektronickej registračnej pokladnice spolu s výdavkovými pokladničnými dokladmi žalobcu nie sú predpokladom pre uznanie daňových výdavkov. Existenciu zákonných podmienok pre uznanie výdavku ako daňového výdavku musí preukázať daňovník, ktorý si daňový výdavok uplatňuje. Tieto podmienky boli spochybnené predovšetkým tým, že výrobca a servisná organizácia elektronickej registračnej pokladnice č. XXXXXXXXXXXXXXXX umiestnenej na čerpacej stanici v Nových Zámkoch na Komárňanskej ulici, kde mal žalobca pohonné hmoty nakupovať sa jednoznačne vyjadril, že žalobcom

predložené doklady o nákupe pohonných hmôt neboli vystavené ani vytlačené touto registračnou pokladnicou a dodanie pohonných hmôt podľa predložených dokladov v deklarovanom množstve nepotvrdil ani deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť SLOVNAFT, a. s.

Žalobca v podanej žalobe namietal, že bolo potrebné preskúmať predávajúceho, teda osobu, ktorá mu pokladničné doklady za tankovanie pohonných hmôt vydávala a taktiež vykonať dokazovanie na vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti. Súd je toho názoru, že s poukazom na vyjadrenie spoločnosti Datapac s.r.o. a splnomocneného zástupcu spoločnosti SLOVNAFT, a.s. by bolo vykonávanie dokazovania v žalobcom požadovanom rozsahu pre účely daňovej kontroly u žalobcu nadbytočné a nehospodárne. Daňové orgány žiadnym spôsobom nespochybnili vykonávanie podnikateľskej činnosti u žalobcu, a je samozrejmé, že pokiaľ žalobca vykonáva ako predmet podnikania nákladnú cestnú dopravu, musí do motorových vozidiel tankovať pohonné hmoty. Žalobca však nepreukázal, že tieto pohonné hmoty nakúpil od dodávateľa SLOVNAFT, a. s. na čerpacej stanici v Nových Zámkoch na Komárňanskej ulici podľa ním predložených pokladničných dokladov, a preto mu správca dane nemohol uznať ním deklarované vynaložené výdavky ako daňovo uznateľné výdavky.

Je potrebné uviesť, že pri vymedzení výdavkov, ktoré si daňovník dane z príjmov fyzických osôb môže odpočítať od príjmov zahŕňaných do základu dane z príjmov, treba vychádzať z ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ustanovenie § 19 vyššie citovaného zákona bezprostredne nadväzuje na takéto vymedzenie daňových výdavkov, pričom predovšetkým upravuje určité podmienky, pri splnení ktorých možno určitý výdavok uplatniť, resp. upravuje možnosť uplatnenia určitej výšky výdavkov (limitované výdavky) pri vyčíslení základu dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Žalobca tieto podmienky nesplnil, v dôsledku čoho podľa názoru súdu daňové orgány dôvodne konštatovali, že porušil ust. § 19 vyššie citovaného zákona.

23. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie roku 2012 v sume 21.473,83 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 07. 2016 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami § 2, písm. i/ a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia.

24. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

25. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

26. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.