Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cbi/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: SKP, k.s., so sídlom kancelárie Vajanského 40/7673, 917 01 Trnava, IČO: 44 915 691, správca úpadcu R.a, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.08.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou zo dňa 13.05.2016 do konkurzu sp. zn. 23K/10/2016 v celkovej sume 4.218,05 eur, ktorých právnym dôvodom vzniku sú neuhradená istina vo výške 417,47 eur, úroky vo výške 3.062,49 eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 738,09 eur vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, sú nesporné a považujú sa za uznané. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že konkurz na majetok úpadcu R. bol vyhlásený uznesením č.k. 23K/10/2016 zo dňa 19.04.2016 uverejnenom v Obchodnom vestníku OV 80/2016 dňa 27.04.2016. Žalobca si prihláškou zo dňa 13.05.2016 prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči úpadcovi. Dňa 28.07.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu konkurznej podstaty že prihlásená pohľadávka bola popretá v celom rozsahu vo výške 4.218,05 eur. Správca poprel pohľadávku čo do právneho dôvodu, čo do výšky a vymáhateľnosti, a to z dôvodu, že v prípade úrokov sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Návrh odôvodnil tým, že dňa 02.04.2008 žalobca ako veriteľ uzatvoril v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. s úpadcom R. ako dlžníkom zmluvu o úvere č.XXXXXXXX (ďalej len ,,zmluva o úvere“) na základe ktorej poskytol úpadcovi úver vo výške 663,88 eur a úpadca sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 634,67 eur t.j. spolu vo výške 1 298,52 eur. Predmetnú sumu sa úpadca zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 108,21 eur na účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Úpadca pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy a nemá k nim žiadne výhrady. Úpadca uhradil sumu v celkovej výške 881,08 Eur a následne svoj dlh nesplácal. Vzhľadom k tomu, že svoj záväzok neplnil riadne a včas, porušil tak povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, čím stratil výhodu splátok a dňa 18.09.2008 sa dlh stal splatný. V zmysle bodu 6 VPPÚ sa zmluvné strany, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade ak poruší zmluvné podmienky. Dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/3/96, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo 26/2004 ako aj na ďalšie rozhodnutia. V čase uzatvorenia predmetných zmlúv o úvere bol právny vzťah z nich vyplývajúci tzv. absolútnym obchodnom, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný nedostatočne preukázal spornosť pohľadávky žalobcu a nedostatočne zdôvodnil popretie pohľadávky, nakoľko dôvodnil len tým, že v prípade úrokov sa jedná o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu úžery. Správca neodôvodnil z akého dôvodu pokladá úrok za úžernícky následkom čoho poprel celú prihlásenú pohľadávku.

2. Žalobca k svojmu návrhu doložil iba Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 02.04.2008 bez Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nebol zastúpený advokátom.

3. Dňa 26.01.2017 doručil žalovaný svoje vyjadrenie k žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetná žaloba nie len že mieri procesne neprípustným spôsobom k domáhaniu sa tvrdených ale nepreukázaných pohľadávok, ale zároveň neozrejmuje žiadnu zo sporových skutočností, pre ktoré bola pohľadávka žalobcu popretá. Z procesného hľadiska žalovaný uvádza, že označenie žalovaného v návrhu neobsahuje všetky predpísané náležitosti, keďže absentuje označenie identifikačného čísla žalovaného. Žalovaný súčasne poukazuje na ďalší procesný nedostatok, a tým je neurčitý a nevykonateľný petit, nakoľko z petitu žaloby a z výroku rozhodnutia musí byť zrejmý právny dôvod vzniku, vymáhateľnosť, výška a poradie prihlásenej pohľadávky, pričom petit naformulovaný žalobcom je nedostatočný a neúplný a teda v konečnom dôsledku aj nevykonateľný. Žalovaný zotrváva na svojom odôvodnení popretia pohľadávky žalobcu, pričom uvádza, že žalobca nereflektuje na konkrétne dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá, ale uvádza aj nepravdivé tvrdenia o dôvodoch pre ktoré mal údajne správca poprieť pohľadávku žalobcu. Konkrétne sa jedná o viacnásobný poukaz žalobcu na údajné popretie správcu z dôvodu úžery v zmysle § 39a zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník. Uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko správca svoje popretie neopieral o uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k úrokom z omeškania správca uvádzal, že ich dojednaná výška 0,25% denne z omeškania predstavuje 91,25% ročne, je neprimerane vysoká a s poukazom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah aj absolútne neplatná. Žalobca sa v podanej žalobe nijak nevysporiadal s popretím pohľadávky z dôvodu, že v prihláške žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie úveru vo vyššej výške, než v akej boli prostriedky dlžníkom vrátené, neuviedol, kedy bol úver dlžníkom vrátený a akým spôsobom boli započítavané úhrady na istinu a príslušenstvo, a nie je pre nepreskúmateľnosť možné určiť ani bežnú výšku úrokov z omeškania. Vo vzťahu k nákladom z uplatnenia žalovaný uvádza, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom nemožno rozhodcovský rozsudok považovať za platný, nakoľko pre neplatnosť rozhodcovskej doložky nebola založená právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť ( uznesenie NS SR 6 Cdo/31/2013 zo dňa 15.05.2013). Žalobca k prihláške navyše ani nedoložil rozhodcovský rozsudok. Akékoľvek náklady spojené s uplatňovaním práva na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je potom možné považovať za účelne vynaložené a veriteľovi nepatrí právo na ich vrátenie. Okrem uvedeného veriteľ v prihláške ani nijakým spôsobom nepreukázal existenciu takýchto nákladov (uhradenie poplatku za rozhodcovské konanie, poskytnutie právnej služby, zaslanie upomienok). K všetkým závažným pripomienkam a dôvodom, pre ktoré správca poprel prihlásenú pohľadávku sa žalobca v podanej žalobe nevyjadril a nepredložil dôkazy, ktoré absentovali už v prihláške pohľadávky, namiesto toho žalobca vo formulárovom podaní poukazoval na tendenčne citovanú a nesúvisiacu judikatúru v oblasti poctivého obchodného styku, ktorú nie je možné aplikovať v spotrebiteľskom vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. Žalobca doručil súdu dňa 18.10.2017 vyjadrenie, v ktorom uvádza, že zotrváva na podanej žalobe v celom jej rozsahu, a však nijak sa nevyjadril k vyjadreniu žalovaného a nepredložil dôkazy.

5. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, jeho veľkej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň požiadal, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

6. Žalovaný takisto ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a požiadal súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti, nakoľko už nemôže uviesť žiadne nové skutočnosti a ani nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

7. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia žalovaného a listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov úpadcu, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

10. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

11. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

12. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

13. Podľa § 32 ods. 15 zákona č. 7/2005 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

14. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2009 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

16. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

25. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu, ktorým sa tento domáhal určenia, že jeho pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX prihlásená prihláškou zo dňa 13.05.2016 v časti 4.218,05 eur, ktorej právny dôvod vzniku sú istina vo výške 417,47 eur, neuhradené úroky vo výške 3.062,49 eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 738,09 eur vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX súvisiacich s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, sú nesporné a považujú sa za zistené, nie je dôvodný.

27. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľských zmlúv uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvňovať jej obsah. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k tomu, že pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie účelu za ktorým bol poskytnutý, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí, v tomto prípade teda žalobcu. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v zmluve je úpadca označený ako fyzická osoba nepodnikateľ s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. V danom prípade sa teda jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver, na ktorý je potrebné aplikovať nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aj zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne na prospech veriteľa. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy žalobcu a takmer v každej tejto zmluve uzatváranej v danom období si účastníci zmluvy dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vylúčenie režimu spotrebiteľského práva na úverový vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať

za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko upravuje práva a povinnosti v neprospech spotrebiteľa a zhoršuje jeho postavenie, a dohodu o uplatnení Obchodného zákonníka je potrebné považovať za neplatnú. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade, ak sa celý dlh stane splatný naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný, až do dňa jeho uhradenia. Takto dojednaná výška úroku z omeškania predstavujúca 91,25 % ročne je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

28. Žalobca poskytol úpadcovi úver vo výške 663,88 eur, ktorý si úpadca prevzal dňa 02.04.2008. Úpadca uhradil žalobcovi sumu v celkovej výške 881,05 eur. Dojednania ohľadom úrokov z omeškania sú absolútne neplatné. Žalobca nijak nepreukázal náklady z uplatnenia pohľadávky (uhradenie poplatku za rozhodcovské konanie, rozhodnutie rozhodcovského súdu, poskytnutie právnej služby, zaslanie upomienok). Žalobca ďalej nepreukázal kedy bol úver úpadcom vrátený a akým spôsobom boli úhrady započítané na istinu a príslušenstvo, nepreukázal ani zosplatnenie predmetného úveru, a tým pádom nie je ani možné určiť bežnú výšku úrokov z omeškania.

29. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že žalobca v podanej žalobe a ani následne nepreukázal svoje tvrdenia, neuniesol dôkazné bremeno a nebolo tak možné jeho žalobe vyhovieť.

30. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný ako správca úpadcu žalobcom prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti dôvodne a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. V závere je ešte nutné sa vysporiadať s námietkou žalovaného, že žalobe nie je možné vyhovieť už len z toho dôvodu, že žalobcom uvedený petit žaloby je naformulovaný nedostatočne a mätúco. Súd nie je viazaný žalobným návrhom, petitom žalobcu na znenie výroku, ak žalobca v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí určenie právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti. V takom prípade súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je striktne viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (rozsudok NS SR 5Cdo/ 254/2009). Žalobca sa žalobou celkom jednoznačne a bez pochybností domáha určenia tých skutočností, ktoré boli správcom popreté.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

33. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to bez ohľadu na to, kto je účastníkom tohto konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Procesne úspešný žalovaný má v zmysle § 255 ods. 1 nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalobca plný procesný úspech, preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania. Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok. Trovy incidenčného konania sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, čo znamená, že súd môže tieto trovy konania procesne úspešnému účastníkovi priznať, avšak tieto nie je možné uspokojiť z konkurznej podstaty. V prípade, ak v konaní bol neúspešný správca, trovy konania súd prizná úspešnému veriteľovi voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu. Aj keď je priznaná náhrada trov konania proti správcovi, nie sú jeho „osobnými trovami“, pretože správca koná v mene úpadcu a na jeho účet. Náhrada trov konania je preto pohľadávkou proti úpadcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).