Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/104/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Jozefa Vancu, v spore žalobcu: AGROKOM - PLUS, spol. s r.o., Pod Hrádkom 13373/30, Prešov, IČO: 36 450 642, zastúpený: Mgr. Paulína Naništová, advokátka, Advokátska kancelária Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanému: AGRI-FUTURO, spol. s r.o., Michalovská 1, Sobrance, IČO: 36 469 220, zastúpený: Mgr. Radovan Muzika, advokát, Advokátska kancelária Štúrova 30, Humenné, o zaplatenie 26.332,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 22Cb/139/2016-33 zo dňa 15.5.2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 26.332,50 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 105.330,00 eur od 9.6.2016 do 3.7.2016, zo sumy 26.332,50 eur od 4.7.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 26.332,50 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne z toho dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi celú kúpnu cenu za dodaný tovar - senážny lis do vakov, ktorú žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou zo dňa 1.6.2016 na sumu 105.330,00 eur. Žalovaný z tejto fakturovanej ceny uhradil žalobcovi sumu 78.997,50 eur dňa 4.7.2016, zvyšnú sumu 26.332,50 eur neuhradil, táto je predmetom tohto konania.

3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore uviedol, že nesúhlasí s výškou úrokov z omeškania, ktorá je v rozpore so zákonnými ustanoveniami určujúcimi spôsob výpočtu výšky úrokov z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch. Ďalej uviedol, že žalovaný a žalobca sa ústne dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi predmetnú pohľadávku po schválení tzv. zelených úverov, ktoré však doposiaľ žalovanému neboli zo strany banky poskytnuté.

4. Súd prvej inštancie vec procesne posúdil podľa ustanovenia § 150 C.s.p., ktoré zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia. Uviedol, že žalovaný ani jeho právny zástupca sa nezúčastnili na pojednávaní, na ktoré boli riadne a včas predvolaní, preto súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní dňa 15.5.21017 konal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Vychádzal pritom z tvrdenia žalobcu na tomto pojednávaní dňa 15.5.2017, ktorý uviedol, že žalobca ako predávajúci dodal pre žalovaného ako kupujúceho predmet kúpy o čom svedčí potvrdený dodací list a následne vystavená faktúra na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný vykonal iba čiastočnú úhradu kúpnej ceny, zvyšnú - žalovanú časť kúpnej ceny 26.332,50 eur neuhradil. Žalobca k tvrdeniu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom namietal výšku uplatnených úrokov z omeškania uviedol, že táto uplatnená výška úrokov z omeškania je v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie z listín, ktoré predložil žalobca a to z dodacieho listu č. 60-6-0000088 zo dňa 1.6.2016, ktoré podpísal žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ vyplýva dodanie lisu do vakov EB 310 LG pre žalovaného, ako aj dohodnutá kúpna cena 105.330,00 eur. Žalobca ako odovzdávajúci a žalovaný ako preberajúci podpísali odovzdávací protokol, na základe ktorého došlo k prevzatiu lisu do vakov EB 310 LG, výrobné číslo EB-126-15 pre žalovaného dňa 1.6.2016. Žalobca ako kupujúci vystavil žalovanému ako kupujúcemu faktúru č. 60-6-0000088 zo dňa 1.6.2016 splatnú dňa 8.6.2016 na sumu 105.330,00 eur, ktorou fakturoval žalovanému senážny lis do vakov EB 310 LG, výrobné číslo EB310LG. Z výpisu z bankového účtu žalobcu vyplýva, že žalovaný dňa 4.7.2016 na vystavenú faktúru č. 6060000088 0008 uhradil žalobcovi sumu 78.997,50 eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 409 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje kúpnu zmluvu a dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že bola medzi nimi uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému senážny lis do vakov, cenu ktorého žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 60-6-0000088 splatnou 8.6.2016 na sumu 105.330,00 eur, z ktorej žalovaný uhradil iba časť vo výške 78.997,50 eur a neuhradil zvyšnú sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný splatnosť kúpnej ceny nerozporoval keď tvrdil, že splatnosť bola odložená a to až po schválení tzv. zelených úverov. Uviedol, že existenciu uvedenej dohody žalobca jednoznačne poprel, pričom žalovaný svoje tvrdenia o takejto dohode nepreukázal a nenavrhol na jej preukázanie žiaden dôkaz. Toto tvrdenie žalovaného je v rozpore so samotným konaním žalovaného, ak žalovaný uhradil žalobcovi dňa 4.7.2016 časť kúpnej ceny 78.997,50 eur.

7. K splatnosti vystavenej faktúry súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu, ak predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom. Z dodacieho listu vyplýva, že žalobca odovzdal žalovanému predmet kúpy dňa 1.6.2016 a preto súd prvej inštancie považoval za dátum splatnosti predmetnej pohľadávky nasledujúci deň 2.6.2016. Keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania od 9.6.2016 a od 4.7.2016 bol tento úrok žalobcovi priznaný od tohto dátumu a to v zákonnej výške 8 % ročne podľa § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého je úroková sadzba za omeškanie vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Na náhradu týchto trov konania súd prvej inštancie zaviazal neúspešného žalovaného. O výške trov konania súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie ukončí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva z toho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný

opätovne tvrdil, že so žalobcom po dodaní tovaru uzatvoril dohodu, na základe ktorej sa dohodli, že dlžná suma bude žalobcovi zaplatená po schválení tzv. zelených úverov, ktoré zatiaľ žalovanému neboli financujúcou bankou poskytnuté a to z dôvodu reštrukturalizácie spoločnosti CO.BE.R spol. s r.o., Suchý jarok 6250, Humenné. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám, súd jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ako vec právne posúdil. Ďalej uviedol, že žalovaný odôvodňuje svoje odvolanie opätovne tým, čím argumentoval aj v konaní na súde prvej inštancie a to, že medzi stranami sporu mala byť uzatvorená dohoda, podľa ktorej žalovaný mal žalobcovi zaplatiť dlžnú sumu až po schválení tzv. zelených úverov. Žalobca uviedol, že s touto námietkou žalovaného sa vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď uviedol, že žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal. Žalobca preto opäť popiera tieto tvrdenia žalovaného, pretože nevyplývajú zo žiadnych okolností a k uzatvoreniu takejto dohody medzi stranami sporu nedošlo. Žalovaný ani v odvolaní toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom, čím neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

13. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

14. Podľa § 185 ods. 2 C.s.p. súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 185 ods. 3 C.s.p. súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

16. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že Civilný sporový poriadok je založený na princípe formálnej pravdy, to znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Predmetný spor je sporom medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi a preto súd nemá povinnosť vykonávať aj iné dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Žalovaný v tomto konaní nespochybnil uplatnenú pohľadávku žalobcu titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný senážny lis do vakov, namietal iba splatnosť časti nezaplatenej kúpnej ceny 26.332,50 eur. Žalovaný tak ako žalobca má v tomto konaní preukázať svoje tvrdenia. Preto, ak žalovaný v konaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna dohoda o tom, že kúpna cena za dodaný tovar - senážny lis do vakov bude uhradená po tom ako žalovanému budú zo strany banky poskytnuté tzv. zelené úvery, tak toto svoje tvrdenie musí žalovaný v konaní preukázať dôkaznými prostriedkami. Žalovaný žiadne takéto

dôkazné prostriedky vykonať nenavrhol. Žalobca uviedol, že žiadna takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným o splatnosti kúpnej ceny za dodaný senážny lis do vakov nebola uzatvorená. Žalovaný teda neuniesol v konaní dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, čo má za následok jeho neúspech v spore.

17. Súd prvej inštancie preto správne pri rozhodovaní o povinnosti žalovaného zaplatiť časť nezaplatenej kúpnej ceny dodaného tovaru vo výške 26.332,50 eur vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom a to z dodacieho listu a z preberacieho protokolu a z týchto listinných dôkazov v zmysle § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka správne vyvodil, že splatnosť kúpnej ceny nastala potom ako žalobca umožnil žalovanému nakladať s predmetom kúpy, teda po podpísaní dodacieho listu a preberacieho protokolu dňa 1.6.2016, teda nasledujúci deň, deň 2.6.2016.

18. Odvolací súd udáva, že žalovaný ani v odvolacom konaní neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a na preukázanie svojich tvrdení nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy o tom, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda o splatnosti kúpnej ceny potom ako budú žalovanému schválené tzv. zelené úvery od banky.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 os. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.

20. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).