Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/465/2017

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Kardžičova 8, Bratislava, proti povinným: 1/ I. C.. T.. XX.XX.XXXX, bytom A. nad B. XX, U., 2/ V.. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad B. XX, U., vykonávanej Mgr. Jozefom Deákom, súdny exekútor so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, pre vymoženie pohľadávky vo výške 9.527,44 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania vo výške 571,50 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 627,24 Eur a trov exekúcie, o námietkach povinných proti exekúcii, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinných 1/ a 2/ proti exekúcii sp.zn. 1Er/465/2017 z a m i e t a.

II. Súd návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcii z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie začalo dňa 27.03.2017 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

2. Okresný súd Námestovo dňa 26.04.2017 poverením č. 5507 046824 vedenom pod č. k. 1Er/465/2017 poveril podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora vykonaním exekúcie (EX 12635/2017) pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej mu voči povinnému na podklade Rozsudku č.k. 8C/127/2011-71 z dňa 15.10.2014, vydaný Okresným súdom Námestovo, ktorý v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/201/2015 nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2016 a vykonateľnosť dňa 25.11.2016.

3. Dňa 14.07.2017 bolo súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie povinných zo dňa 03.06.2017 označené ako „Námietky proti exekúcii vedenej pod EX 12635/2017, Návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61 ods. 1 písm. 4), d) Exekučného poriadku“. Námietky proti exekúcii boli súdnemu exekútorovi predložené dňa 06.07.2017 (na poštovú prepravu predložené dňa 03.07.2017) a súdny exekútor uviedol, že boli podané v zákonnej lehote. Povinní zároveň v tomto podaní navrhli súdu, aby exekúciu zastavil.

4. Povinní svoje podanie odôvodnil tým, že podľa ich názoru po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a podľa ich názoru je pohľadávka nevymáhateľná a to podľa § 206f ods. 3 Zákona o konkurze reštrukturalizácií. Ako ďalej uviedli, tak na majetok povinnej 1/ bol dňa 15.04.2010 vyhlásený konkurz, ktorý bol vedený na Okresnom súde Žilina po sp.zn. 2K/9/2010, v rámci ktorého došlo k prihláseniu pohľadávok veriteľov a boli uspokojené podľa rozvrhu z výťažku. Uznesením č.k. 2K/9/2010-171 zo dňa 19.02.2014 bol zrušený konkurz vedený proti povinnej 1/po splnení konečného rozvrhu výťažku a Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1NcKR/1/2010 zo dňa 10.04.2014 bolo rozhodnuté o povolení oddlženia dlžníčky s tým, že jej bola uložená povinnosť

poskytovať na konci skúšobného roka na uspokojenie záväzkov sumu 2.400,- Eur. Na základe vyššie tvrdeného povinní 1/ a 2/ majú za to, že výkon práva je v tomto prípade v hrubom rozpore so zákonom, pretože veriteľ už v čase začatia a vedenia konkurzného konania voči povinnej 1/ disponoval splatnou pohľadávkou, napriek tomu si ju riadne neuplatnil prihláškou v konkurznom konaní.

5. Oprávnený sa k podaným námietkam nevyjadril a to ani na výzvu súdneho exekútora a ani na výzvu súdu.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 a preto súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

9. Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

10. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

11. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

12. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

13. Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným subjektom, či možno vykonávať exekúciu, teda, či sú splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti, smerujúce k speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázkach, či sa exekúcia oprávnene začala. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to zánik vymáhaného nároku, okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Všetky uvedené okolnosti sú zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ak povinný námietky nepodá, môže neskôr kedykoľvek podať z uvedených dôvodov návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie, nemá odkladný účinok na vykonanie exekúcie, teda na vydanie exekučného príkazu. Je preto opodstatnené, aby sa povinný mohol brániť proti exekúcii aj formou námietok, teda skôr, ako exekútor poverený vykonaním exekúcie zo strany exekučného súdu vydá exekučný príkaz a začne vykonávať jednotlivé úkony exekučnej činnosti, vedúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Námietky v zmysle vyššie uvedeného predstavujú procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii, pričom ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Povinný musí uviesť dôvod neprípustnosti exekúcie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví v zmysle vety prvej ustanovenia § 50 ods. 5 Exekučného poriadku. Povinný môže v rámci námietok proti exekúcii navrhnúť, aj keď to nie je obligatórne, zastavenie exekúcie.

Námietky v konečnom dôsledku predstavujú procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčeného sporu o prípustnosť exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ich predmetom môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Ak vymáhaná pohľadávka bude uspokojená až po začatí exekučného konania, končí sa exekúcia bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej zastavení, a to, ak nárok oprávneného zanikol preto, že súdny exekútor vymohol plnenie od povinného, končí sa exekúcia týmto vymožením, alebo, ak nárok oprávneného povinný splnil, končí sa exekúcia tým, že súdny exekútor upustí od jej vykonania (§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku). Ak povinný po začatí exekučného konania splnil vymáhanú pohľadávku a zároveň podal aj námietky proti exekúcii, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí a súd o takýchto námietkach vôbec nerozhodne (posledná veta § 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu (§ 57 Exekučného poriadku).

14. Námietky sú procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu (exekučný titul), smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré však nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Pre úspešné uplatnenie námietok, čo má za následok zastavenie exekučného konania či už úplne alebo sčasti, je teda nevyhnutné, okrem ich podania v zákonnej lehote, tvrdiť a preukázať naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.

15. Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Exekučný súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom je vykonateľné, t.j. či ide o rozhodnutie, príp. iný titul, vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z pohľadu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), čo v danom prípade splnené bolo. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať jeho chyby a nedostatky.

16. Rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vedenie tejto exekúcie, je vykonateľné, nakoľko obsahuje náležitosti nevyhnutné pre jeho vykonateľnosť. Z exekučného titulu je dostatočne zrejmé, kto je oprávneným a kto povinným subjektom. Povinnosti uložené povinnému sú v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom, vymedzené dostatočne určite, jednoznačne je uvedená lehota na splnenie uloženej povinnosti. Ďalším procesným predpokladom je, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul, pričom splnenie tejto povinnosti povinní nepreukázali ani v konaní o námietkach proti exekúcii.

17. Obrana povinných v námietkach nemá charakter napádania dlžnej sumy, ale je postavená len na skutočnosti, že na majetok povinnej 1/ bol dňa 15.04.2010 vyhlásený konkurz, ktorý bol vedený na Okresnom súde Žilina po sp.zn. 2K/9/2010, v rámci ktorého došlo k prihláseniu pohľadávok veriteľov a boli uspokojené podľa rozvrhu z výťažku. Uznesením č.k. 2K/9/2010-171 zo dňa 19.02.2014 bol zrušený konkurz vedený proti povinnej 1/ po splnení konečného rozvrhu výťažku a Uznesením Okresného súdu

Žilina č.k. 1NcKR/1/2010 zo dňa 10.04.2014 bolo rozhodnuté o povolení oddlženia dlžníčky s tým, že jej bola uložená povinnosť poskytovať na konci skúšobného roka na uspokojenie záväzkov sumu 2.400,- Eur. Na základe vyššie tvrdeného povinní 1/ a 2/ majú za to, že výkon práva je v tomto prípade v hrubom rozpore so zákonom, pretože veriteľ už v čase začatia a vedenia konkurzného konania voči povinnej 1/ disponoval splatnou pohľadávkou, napriek tomu si ju riadne neuplatnil prihláškou v konkurznom konaní.

18. Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2010 (ďalej len „Zákon o konkurze“), v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

19. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o konkurze vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o konkurze veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

21. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o konkurze nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, 22) ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

22. Podľa § 48 ods. 1 Zákona o konkurze ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

23. Podľa § 48 Zákona o konkurze a majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

24. Súd vo vykonanom dokazovaní sa oboznámil s exekučným spisom a so samotnými námietkami povinných a nestotožňuje sa s ich tvrdením, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať jeho chyby a nedostatky. Námietky nie sú tiež opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu (exekučný titul), smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Ich predmetom môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia. Skutočnosti, na ktoré sa povinný vo svojich námietkach odvolávali, teda že na majetok povinnej 1/ bol dňa 15.04.2010 vyhlásený konkurz, ktorý bol vedený na

Okresnom súde Žilina po sp.zn. 2K/9/2010, v rámci ktorého došlo k prihláseniu pohľadávok veriteľov a boli uspokojené podľa rozvrhu z výťažku. Uznesením č.k. 2K/9/2010-171 zo dňa 19.02.2014 bol zrušený konkurz vedený proti povinnej 1/po splnení konečného rozvrhu výťažku a Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1NcKR/1/2010 zo dňa 10.04.2014 bolo rozhodnuté o povolení oddlženia dlžníčky. Tieto skutočnosti však jestvovali už pred vznikom exekučného titulu a preto nemôžu byť dôvodom na vyhovenie námietok. Navyše tieto skutočnosti bral do úvahy prvostupňový a aj odvolací súd pri rozhodovaní v konaní č.k. 8C/127/2011 (resp. 6Co/201/2015).

25. Prvostupňový súd v rozsudku, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom v odôvodnení uviedol, že „k obrane žalovanej 1/ súd uvádza, že neprihlásenie pohľadávky do konkurzného konania nemá žiaden vplyv na existenciu žalovanej pohľadávky a jej uplatnenia sa žalobca mohol domáhať aj po skončení konkurzu bez jej predchádzajúceho uplatnenia. Pokiaľ bolo v rámci konkurzného konania vyporiadané jej bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným 2/, táto skutočnosť nemá žiaden právny následok vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, pretože vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva má účinky len medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi a nedotýka sa práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú vyporiadania účastné a ktorým zostávajú zachované všetky práva a námietky (pozri napríklad R 42/1972). Z obchodného vestníka súčasne skutočne vyplýva, že dňa 17.04.2014 bolo publikované uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 10.04.2014 sp. zn. 1NcKR/1/2010, ktorým bolo povolené oddlženie žalovanej 1/ v zmysle ust. § 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, no povolenie oddlženia nemá žiadne procesné účinky vo vzťahu k možnosti uplatniť nárok na súde voči fyzickej osobe, ktorej bolo oddlženie povolené, nemá žiaden vplyv na pasívnu legitimáciu dlžníka (na rozdiel od ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., kedy návrh v rámci konkurzu treba podať voči správcovi) či jeho zastúpenie a rovnako oddlženie nebráni súdu v občianskom súdnom konaní o uplatnenom nároku rozhodnúť. Tým samozrejme nie je dotknuté ust. § 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré v rámci oddlženia stanovuje, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom konkurzným zákonom, pričom pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi.“

26. Odvolací súd Rozsudkom č.k. 6Co/201/2015 potvrdil prvostupňový rozsudok a v odôvodnení uviedol, že „odvolatelia namietali fakt, že na majetok žalovanej v rade 1/ bol vyhlásený konkurz ešte pred začatím konania, ktorá okolnosť mala znamenať nemožnosť podania žaloby voči žalovaným ako nerozlučným spoločníkom. V tejto časti bola argumentácia žalovaných čiastočne opodstatnená. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu podania žaloby (24.08.2011) súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. V čase začatia konania existoval dôvod, pre ktorý žalovaná v rade 1/ nebola pasívne vecne legitimovaná, avšak po zrušení konkurzu dňa 14.03.2014 táto prekážka pominula. Súd tak mohol pokračovať v konaní bez zreteľa na fakt, že voči procesnej strane v minulosti prebiehal konkurz. Rozhodujúcim bol teda stav v čase vydania napadnutého rozsudku, t.j. ku dňu 15.10.2014 (§ 154 ods. 1 O.s.p., ktoré korešponduje s aktuálnym znením § 217 .“

27. Súd na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a dôvodov námietky povinných zamietol, pretože povinní neosvedčili podmienky stanovené v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a súd po vykonanom dokazovaní tieto podmienky ani nezistil.

28. Súd poukazuje aj na skutočnosti, že k návrhu na vykonanie exekučného konania a aj k vydaniu poverenia došlo po zrušení konkurzu (19.02.2014). Pri rozhodovaní sa súd zaoberal aj návrhom povinných na zastavenie exekúcie a nakoľko z rovnakých dôvodov z akých boli aj zamietnuté námietky nezistil žiadnu príčinu, pre ktorú by mala byť exekúcia zastavená (§ 57 Exekučného poriadku), tak tento návrh súd rovnako zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyšší súdnym úradníkom, je prípustná sťažnosť ( § 239 ods. 1 ).

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 ods. 1, ods. 2 .