Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/181/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému A. U. stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2017 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného A. U., C.. XX.XX.XXXX A. M., trvale bytom N. C. D.L. XXX, L.. A. C. D., prechodne bytom N. C. D., S. XXX/X, nezamestnaného,

pre skutok právne posudzovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v období od 1.4.2014 doposiaľ, vyjmúc obdobie od 2.5.2014 do 2.5.2015 , kedy bol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, v obci N. C. D., okr. A. C. D. ako aj na iných miestach, si ako zákonný otec B. U., C.. XX.X.XXXX, B. U.L., C.. XX.X.XXXX a maloletého X. U., C.. XX.X.XXXX voči týmto úmyselne neplní pravidelne vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine tým, že si sám aktívne nehľadá zamestnanie, aby si tak mohol vyživovaciu povinnosť riadne a včas plniť a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/294/2007 zo dňa 15.1.2008 bol zaviazaný prispievať na výživné na svoje deti B. U. X. B. U. sumou 66,39 eur mesačne na každého z nich a syna X. U. sumou 33,19 eur mesačne k rukám matky detí B. U., C.. XX.X.XXXX, čím dlhuje na výživnom B. U. sumu najmenej 480,35 eur a B. U. sumu najmenej 1.058,63 eur, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/27/2014 zo dňa 12.3.2014, právoplatným dňa 29.3.2014, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka

spod obžaloby o s l o b o d z u j e , pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovaného A. U. pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j ) Trestného zákona.

Obžalovaný uviedol, že platil výživné podľa svojich možností.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov B. U. a B. U., B.. X. Q., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 4C/294/2007, 7P/204/2007, 8P/186/2009 a 7P/220/2008, 9Er/374/2008, spisom sp. zn. 12T/54/2013 a 12T/27/2014, dokladmi o

úhradách predložených svedkyňou a obžalovaným, správami Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, rozhodnutia o náhradnom výživnom, potvrdeniami o poberaní dávky v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa, rodnými listami, potvrdeniami o návšteve školy, správou súdneho exekútora JUDr. Milady Korimovej, správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, správou spoločnosti MART-SK, s.r.o., odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a správou Mesta Hanušovce nad Topľou a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný uviedol, že je zamestnaný na aktivačných prácach vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach, bol som tam zaradený aj minulý rok a teraz už asi 3 mesiace. Z aktivačných prác má príjem 61,78 eur a iné dávky nepoberá. Vyživovaciu povinnosť od apríla 2014 mal voči svojim deťom B. a B. U. obaja narodení XX.XX.XXXX a čo sa týka X. U., ten nevie, kedy sa narodil, uviedol, že to nie je jeho syn. Otcovstvo k X. nikdy nezaprel, ale bývalá manželka, matka X., to priznala v konaní o rozvod. Vyživovacia povinnosť voči deťom mu bola určená Okresným súdom Vranov, keď sa rozvádzal s bývalou manželkou, spolu mal platiť na všetky tri deti 5000,- Sk a to po 2000,- Sk na dvojičky B.Š. a B. a 1000,- Sk na X.. Syn B. hneď ako ukončil školu od svojich 18 rokov pracuje. Dcéra B. študovala, no pokiaľ vie, školu už ukončila, no neviem presne kedy, už aj niekde pracovala. X. ešte stále chodí do školy. Od apríla 2014 býva v dome svojho brata v N., kde si prerobil starý garáž na obytnú miestnosť, býva tam sám. Elektrinu mal samostatne, kde platil 15 eur mesačne, no elektrinu mu vypli, lebo mal nedoplatok, bolo to v čase, keď bol vo väzení. Vodu má zabezpečenú prostredníctvom brata a tomu prispievam 7 eur mesačne. Kúrenie si zabezpečuje drevom, pričom hodnotu dreva si odpracuje u príslušnej osoby. Spláca ešte pôžičku a to po 10,- eur mesačne v spoločnosti KRUK. Od apríla 2014 poberal iba dávku hmotnej núdzi čo je 61,80 eur. Keď sa vrátil z výkonu trestu v máji 2015, tak sa síce zamestnal na dohodu v motoreste vo Veľkom Šariši, no keď prišlo oznámenie od exekútora, že sa vedie exekúcia pre výživné, tak zamestnávateľ povedal, že s tým nechce mať nič spoločné a hneď ho prepustil. Potom už nikde nepracoval, okrem aktivačných prác vo vlastivednom múzeu. Keď si niekde hľadá prácu a povie, že má exekúciu pre výživné, tak ho nechcú kvôli tomu zamestnať. Prácu si hľadal cez inzeráty, kde je väčšinou uvedené len telefónne číslo, prácu si hľadal ako tesár, keďže je vyučený, no keď uvedie, že má exekúciu, väčšinou to skončí tým, že sa mu ozvú, no prácu žiadnu nedostal. Je evidovaný na úrade práce a aj tam musí dávať potvrdenia, že si prácu hľadá, teda musím predložiť doklad s pečiatkou, kde si prácu hľadal. Od kedy sa vrátil z výkonu trestu platí výživné manželke na účet po 10,- eur, môže byť, že zaplatil niekedy aj vyššiu sumu. Neplatil asi 4 mesiace a to december 2016 až marec 2017, lebo ho vyčiarkli z aktivačných prác a nepoberal ani dávku hmotnej núdzi, nemal žiaden príjem, privyrábal si len na brigádach, ale boli to len malé sumy 2 či 3 eur za robotu, prípadne aj za stravu. Počas doby výkonu trestu si vyživovaciu povinnosť nahlásil a keďže bol zamestnaný, tak aj výživné platil, sťahovali mu asi po 40,- eur. K deťom uviedol, že najmä B. a B. ho občas navštívia, vychádzajú spolu dobre, X. k nemu nechodí. Dcére som občas prispel nejakou sumou 4 či 5 eur, viac jej nemohol dať, naozaj nemá peniaze. V súvislosti so zdravotným stavom nemá výdavky, našťastie je zdravý. Za obdobie od apríla 2014 nikdy nezaplatil celú sumu výživného na všetky deti v niektorom mesiaci. Platí po 10,- eur alebo toľko ako mu to dovoľujú jeho možnosti. Naozaj si prácu hľadal, no väčšinou je problém exekúcia a vek, keďže už má nad 50 rokov. Nemal vedomosť o poskytovaní náhradného výživného na deti. Keď ešte žila jeho matka, nebolo to tak, žeby platila za neho výživné alebo dávala mu peniaze na výživné, ale skôr dala peniaze priamo deťom, teda svojim vnúčatám alebo im niečo zakúpila. S bývalou manželkou sa nekontaktoval, deti však, keď žila ešte jeho matka, chodili k ním dosť často a jeho matka im prispievala. Viem, že syn jeho bývalej manželky z prvého manželstva M. pracoval v zahraničí a ešte aj pracuje a myslí si, že keď je to potrebné, tak bývalej manželke pomôže. Zo začiatku výživné platil, lebo zarábal dobre v Čechách, platil po tých 5000,- Sk, ale teraz peniaze nemá. Návrh na zníženie výživného podal, lebo už nemal takú prácu, ako keď mi bolo určené platiť 5000,- Sk, no sudkyňa rozhodla tak, že keď pracuje, nie je možné výživné znížiť, nevedel rok, kedy podal takýto návrh na súde vo Vranove. Keď už nemal prácu, tak taký návrh už nepodával, aj keď teraz vie, že som ho mal podať. Pracuje na aktivačných prácach v múzeu v Hanušovciach, kde za to aby dostal dávku v hmotnej núdzi, musí odpracovať 8 hodín týždenne. Pokiaľ by neopracoval týchto osem hodín, nevznikol by mu nárok na dávku hmotnej núdzi, ale iný príjem z tejto činností nemá.

Svedkyňa B. U. uviedla, že za obdobie od apríla 2014 mal obžalovaný, jej bývalý manžel vyživovaciu povinnosť voči trom deťom a to B. a B. v sume po 66,- eur a X. 33,- eur. Toto výživné bolo určené súdnym rozhodnutím, keď boli s obžalovaným rozvedení. Výživné bolo uhrádzané nepravidelne a nebolo uhrádzané v takej sume ako malo byť. Viedla si evidenciu koľko obžalovaný uhradil, či už platil poštou alebo na účet a niekoľko krát jej zaplatil aj priamo ,,na ruku“, o čom som mu dala potvrdenie. Aký je dlh

na výživnom ani sumu akú za obdobie od apríla 214 obžalovaný uhradil však nevie uviesť. Na polícií som predložila doklady o úhradách. Odvtedy čo vypovedala na polícií obžalovaný ešte platil výživné posledné 4 mesiace asi po 10,- eur na účet. Výživné však nie je v celej sume uhradené. K tomu, či sa obžalovaný mimo výživného podieľal aj inou formou na starostlivosti o svoje deti, uviedla, že čo sa týka dvojčiat B. a B., tak týchto keď niekedy stretol, tak im niečo zakúpil ale nebolo to v nejakej vysokej sume ale cca 1 0 či 20 eur, ináč sa veľmi s deťmi nestretával, skôr dcéra B. za ním občas zašla ale nejaké pravidelné stretnutia neboli určené. Bolo jej poskytované náhradné výživné, bolo priznané spätne od decembra 2015 a poberala ho do augusta 2016, poskytované bolo na B. a X.. Ona za obdobie bola aj nezamestnaná a to asi od januára 2014 do mája 2015, potom som si robila zdravotnú školu a teraz pracujem vo Vranovskej nemocnici za minimálnu mzdu. V tom čase bola aj práceneschopná. Keď bola nezamestnaná, tak poberali len dávky v hmotnej núdzi a v čase PN aj nemocenské. Dávky boli spočiatku nízke, v prvý mesiac 23 eur a potom to bolo do sumy 80 eur, lebo jej do posudzovaného príjmu započítavali výživné za deti od obžalovaného. Finančne alebo materiálne jej vypomáhal syn z prvého manželstva M. Q., keďže pracoval v zahraničí. Syn B. nedokončil školu a po dovŕšení 18 rokov začal pracovať, teda asi od augusta 2015. Dcéra B. učňovku ukončila, potom začala štúdium na nadstavbe, no toto neukončila a ukončila štúdium asi v januári 2016. X. je stále žiakom základnej školy. V rodinnom dome býva aj jej prvý exmanžel, no tento sa nepodieľa na výdavkoch jej rodiny, teda v spoločnej domácnosti býva ona, syn X., M. a dvojičky B. X. B.. Výdavky na bývanie sú cca 200,- eur mesačne - inkaso, pôžičky momentálne nemá, asi pred rokom splatila poslednú, tam uhrádzala podľa možností mesačne. Čo sa týka výdavkov na stravu, tak niečo si aj svojpomocne dopestujú a ináč ako normálna rodina. Taktiež zakupuje každú jeseň drevo čo je cca cez 400,- eur. Je v súčasnosti po operácií a marodujem, ale ináč so zdravotným stavom ona ani deti nemali výdavky. Z výdavkov pre syna X. uviedla do školy cca 13,- eur mesačne a samozrejme na pomôcky do školy. Aj keď obžalovaný neplnil výživné riadne, tak deti sa nedostali do stavu núdze, snažila sa zabezpečiť im všetko potrebné. S obžalovaným sa ohľadom výživného nekontaktovala. Voči obžalovanému sa vedie exekučné konanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti, no ona návrh nepodávala, no je pravda, že v čase keď bol obžalovaný vo výkone, tak jej bolo zasielané od exekútorky výživné.

Svedkyňa B. U., uviedla, že obžalovaný je jej otec, keď sa rodičia rozviedli, bola zverená matke. Koľko bolo určené výživné pri rozvode rodičov výživné pre ňu nevedela, no vie, že obžalovaný potom chcel platiť nižšiu sumu. Pokiaľ vie, obžalovaný niečo platil, ale nie vždy a poslal len takú sumu, koľko mohol. Vedela o tom od svojej matky, prípadne vedela, že zaplatil, keď posielal peniaze pre mamu cez ňu, keď bola za ním. Nevedela uviesť akú sumu jej teraz obžalovaný dlhuje. Potom, čo mala 18 rokov, tak mne peniaze neposielal, nevie či posielal mame. Študovala na učňovke do júna 2016, potom od septembra 2016 do januára 2017 na nadstavbovom štúdium a štúdium ukončila v januári 2017. Od januára 2017 pracovala v zahraničí a to pol roka, cez slovenskú firmu, bola riadne evidovaná aj v Sociálnej poisťovni. Chvíľu bola evidovaná aj na úrade práce, asi mesiac potom, čo nechala štúdium na nadstavbe. Obžalovaný jej pri príležitosti sviatkov alebo narodenín občas niečo zakúpil a taktiež, keď som za ním chodila, tak jej niekedy niečo kúpil, neboli to vysoké sumy napr. do 10 eur, prípadne oblečenie ale nie za vysoké sumy. Skôr oni chodili za obžalovaným do N., aj za babkou, keď ešte žila, ale on k ním veľmi nechodil. S babkou, otcovou matkou, sme mali veľmi dobrý vzťah, taktiež im občas niečo zakúpila, či už stravu alebo oblečenie.

Svedkyňa Mgr. Q. uviedla, že pracuje na úrade práce a má na starosti aj poskytovanie náhradného výživného. Čo sa týka tejto veci, náhradné výživné bolo poskytované v období od decembra 2015 do augusta 2016 na X. U. a B. U., pričom na B. bolo v sume 66,39 eur a od februára 2016 v sume 61,39 eur a na X. v sume 33,19 eur a v sume 28,19 eur. Čo sa týka rozhodnutia o náhradnom výživnom toto sa doručuje len matke mal. detí, osobe, za ktorú úrad výživné platí, sa nedoručuje. Či sa potom toto náhradné výživné vymáha od tejto osoby a v akom konaní, k tomu sa nevedela vyjadriť. Nárok na náhradné výživné si uplatňuje v tomto prípade matka maloletých detí s tým, že musí spĺňať zákonnom stanovené podmienky, pričom jednou z nich je aj vedenie exekúcie za nezaplatené výživné.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/294/2007 zo dňa 15.1.2008 súd rozviedol manželstvo obžalovaného a jeho bývalej manželky B. U. a súčasne schválil rodičovskú dohodu pre čas po rozvode pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom ako aj úpravu styku s maloletými deťmi a to tak, že maloleté deti B. X. B. U., L. C.. X.X.XXXX X. B.N. X. U., C.. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a obžalovaného ako otca zaviazal platením výživného a to v sume po 2.000,-Sk ( 66,39 eur ) na B. X. B. na každého z nich a na maloletého X. 1.000,-Sk ( 33,19 eur ).

Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že matka maloletých detí ako navrhovateľka ( návrh podaný dňa 11.9.2007 ) sa domáhala rozhodnutia totožného s výrokom rozsudku, pričom obžalovaný ako odporca s návrhom súhlasil a kolízny opatrovník, ktorým boli zastúpené v konaní maloleté deti s návrhom súhlasil a doporučil schváliť rodičovskú dohodu. Keďže po vyhlásení sa všetci účastníci vzdali práva podať odvolanie, bol vo veci vyhotovený rozsudok postupom podľa 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý obsahuje len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.2.2008.

Zo obsahu spisu sp. zn. 4C/294/2007 a to zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 15.1.2008 vyplýva, že obžalovaný ako odporca uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod, kde taktiež uviedol, že v tom čase pracoval v firme Kia, kde zarobil okolo 10.000,-Sk a okrem troch uvedených maloletých detí nemal žiadne vyživovacie povinnosti, z nákladov uviedol výdavky na stravu a ošatenie a domov prichádzal niekedy raz za mesiac.

Súd sa tiež oboznámil so spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7P/204/2007, v ktorom konaní sa na základe návrhu B. U. viedlo konanie o úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom U., pričom zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 18.12.2007 vyplýva, že obžalovaný ako odporca súhlasil s návrhom matky , uviedol, že pracuje v spoločnosti KIJA s.r.o. so sídlom v Kučíne a jeho čistý mesačný príjem dosahuje 10.000,-Sk, záväzky nemal. Rozsudkom zo dňa 18.12.2007 súd schválil rodičovskú dohodu, všetky maloleté deti B., B. X. X. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný ako otec bol zaviazaný platením výživného po 2.000,-Sk na B. X. B. a 702,-Sk na X..

V konaní Okresného súdu Vranov nad Topľu sp. zn. 8P/186/2009 podal obžalovaný návrh na zníženie výživného a domáhal sa, aby súd znížil pôvodne určené výživné rozsudkom sp. zn. 4C294/2007 na sumu 1.000,-Sk u maloletých B. X. B. a u maloletého X. na sumu minimálneho výživného. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.11.2009 vyplýva, že obžalovaný ako navrhovateľ zobral svoj návrh pred začatím pojednávania späť a súd konanie zastavil. Zníženia výživného sa obžalovaný domáhal aj návrhom zo dňa 15.10.2008, o ktorom sa viedlo konanie pod sp. zn. 7P/220/2008, keď v návrhu uviedol, že sa zmenili jeho zárobkové pomery, no na pojednávaní dňa 30.12.2008 zobral svoj návrh späť a konanie bolo zastavené.

V roku 2008 podala bývala manželka obžalovaného, matka vtedy maloletých detí návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku sp. zn. 4C/294/2007 a to na vymoženie dlžného výživného a bežného výživného do budúcna. Exekúcia je vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Miladou Korimovou pod číslom EX 31/2008 a na Okresnom súde Vranov nad Topľou je konanie vedené pod sp. zn. 9Er/374/2008.

Z rodných listov X. U., C.. XX.XX.XXXX, B. U. X. B. U. L. C. XX.XX.XXXX súd zistil, že obžalovaný je otcom a matkou je B. U..

Súkromná stredná odborná škola, Prešov v októbri 2016 oznámila, že B. U. bola žiačkou denného štúdia tretej triedy v školskom roku 2016/2017. Základná škola Bystré v potvrdení zo dňa 06.06.2016 uviedla, že X. U. bol žiakom 5.A triedy.

Zbor väzenskej a justičnej stráže potvrdil, že obžalovaný bol vo výkone trestu od 02.05.2014 do 02.05.2015. Taktiež oznámili, že počas výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný pracovne zaradený od 03.06.2014 do 02.05.2015 a na jeho žiadosť boli vykonávané zrážky na úhradu výživného v prospech maloletých detí U.. Zrážky boli odosielané na adresu B. U. a od 12.08.2014 súdnej exekútorke.

Súdny exekútor JUDr. Ing. Milada Korimová, exekútorský úrad vo Vranove nad Topľou, uviedla, že na základe exekučného titulu sa na jej úrade vedie exekučné konanie v neprospech povinného - obžalovaného. Ku dňu podania správy 21.10.2016 exekučné konanie skončené nebolo. Z predmetnej správy vyplýva, že Ústav na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Prešov vykonával zrážky zo mzdy povinného a platiteľ mzdy povinného MART-SK s.r.o., nevykonal zrážky z dôvodu nulového príjmu obžalovaného. Prílohou vyjadrenia boli prehľady o príjme a o zrážkach z odmeny vyplácanej obžalovanému.

Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva, že obžalovaný mal úhrn zdaniteľných príjmov 1.425,01 eur.

Sociálna poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou oznámila, že obžalovaný bol evidovaný v registri poistencov a sporiteľov u zamestnávateľa - Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov od 03.06.2014 do 02.05.2015 a v spoločnosti MART-SK s.r.o. od 06.06.2015 do 20.07.2015 na dohodu o pracovnej činnosti. Od 21.07.2015 nebol obžalovaný evidovaný v registri poistencov.

Spoločnosť MART-SK oznámila, že obžalovaný bol v ich spoločnosti evidovaný na základe dohody o pracovnej činnosti od 06.06.2015 do 20.07.2015, na výkon práce sa však nedostavil a teda nemal žiaden príjem.

Ohľadom B. U. Sociálna poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou oznámila, že tento bol evidovaný v registri poistencov a sporiteľov od 05.08.2015 až do 10.10.2016.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vo svojej správe uviedol, že obžalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi od 01.09.2015, pričom z potvrdenia vyplýva, že evidencia trvá od uvedeného dátumu 15.05.2015. Z predchádzajúcich evidencií bol evidovaný od 01.04.2014 do 20.05.2014. z potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2015 vyplýva, že obžalovaný túto poberal v mesiacoch september až december v sume 61,60 eur, v roku 2016 v rovnakej sume 61,60 eur.

K B. U. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou oznámil, že bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.02.2015 do 10.05.2016. z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2016 vyplýva, že túto poberala za mesiace február až máj a že spoločne posudzovanými osobami boli členovia domácnosti - B. X. B. U. X. X. U..

Taktiež Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou oznámil, že B. U. boli vyplácané prídavky na deti a od 01.12.2015 aj náhradné výživné pre oprávnenú osobu U. B. a U. X.. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa vyplýva, že v roku 2016 bol B. U. vyplácaný za mesiace január až október v sume po 47,04 eur. V rovnakej sume bol vyplácaný prídavok na dieťa B. U. aj v roku 2015 a to na B. a X. U. a v roku 2014 v mesiacoch september až december, pričom v mesiacoch január až august 2014 jej bol vyplácaný prídavok v sume 70,56 eur.

Z potvrdení o poberaní náhradného výživného vyplýva, že toto bolo vyplácané pre oprávnenú osobu U. B. v roku 2015 v mesiaci december v sume 61,39 eur a taktiež bolo vyplácané v jednotlivých sumách a aj v mesiacoch január až august 2016. Pre oprávnenú osobu U. X. bolo vyplácané náhradné výživné v roku 2015 za mesiac december a v roku 2016 za mesiace január až august.

Rozhodnutiami zo dňa 13.04.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou rozhodol o náhradnom výživnom pre B. U. a to za obdobie od 01.02.2016 ako aj za obdobie od 01.12.2015 do 31.01.2016 a pre X. U. za rovnaké obdobie. Rozhodnutiami zo dňa 10.05.2016 úrad rozhodol o znížení sumy náhradného výživného pre obe oprávnené osoby.

K pomerom maloletých detí U. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vo svojej správe uviedol, že B., B. X. X. ku dňu podania správy bývali v rodinnom dome so svojou matkou B. U.. K maloletému X. uviedli, že je žiakom šiesteho ročníka ZŠ Bystré, no otec - obžalovaný o neho nejaví žiaden záujem. Obžalovaný sa sporadicky stretáva so svojou dcérou B.. Taktiež uviedli, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, no matka maloletému synovi zabezpečuje všetky potreby pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj, teda maloleté dieťa núdzou netrpí. V závere uviedli, že matka už bola v tom čase zamestnaná vo Vranovskej nemocnici a že bola poberateľkou náhradného výživného a prídavku na dieťa.

Ohľadom úhrad výživného boli predložené za rok 2014 a to najmä poštové poukazy o úhradách výživného zo dňa 30.07.2014 - 13,20 eur, 30.07.2014 - 13,20 eur a zo dňa 30.07.2014 - 13,20 eur - všetko odosielané ÚVTOS Prešov, zo dňa 21.08.2014 - 34,14 eur, zo dňa 19.09.2014 - 34,45 eur, zo dňa 18.11.2014 - 33,96 eur a zo dňa 23.12.2014 - 24,19 eur odosielané súdnym exekútrom JUDr. Milana Korimová v prospech B. U..

Aj svedkyňou boli predložené doklady o úhradách a to za rok 2015 zo dňa 16.01.2015 - 33,80 eur, zo dňa 04.03.2015 - 87,55 eur, zo dňa 25.03.2015 - 34,42 eur, zo dňa 14.05.2015 - 31,46 eur - odosielané súdnym exekútorom JUDr. Korimová v prospech B. U. a zo dňa 06.07.2015 - 40,00 eur odoslané obžalovaným.

Z výpisy z účtu na meno B. U. boli zistené úhrady v mesiacoch december, november a október 2015 v sume po 10 eur a september 2015 úhrada 15,- eur. Za rok 2016 z výpisov z účtu zrejmá úhrada v januári 2016 - 10,- eur. Za rok 2017 z výpisov z účtu vyplývajú úhrady v júni 2017 - 20.06.2017 - 10 eur, v júli 2017 - 10,- eur a v auguste 2017 - 10 eur. Z výpisov z účtu na meno B. U. za rok 2016 a to za mesiace február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, november nebola vykonaná úhrada.

Niektoré vyššie uvedené úhrady boli zdokladované jednak formou výpisov z účtu svedkyne ale aj predložením poštových poukazov o úhrade obžalovaným. Obžalovaný predložil súdu dva doklady o úhrade 10,- eur zo dňa 22.11.2017.

Obžalovaný bol celkovo trikrát súdne trestaný. Trestným rozkazom Okresného súdu sp. zn. 12T/54/2013 zo dňa 25.4.2013 bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený pri určení skúšobnej doby 2 roky a 6 mesiacov. Ostatné odsúdenie obžalovaného je trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/27/2014 zo dňa 11.3.2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

V registri priestupkov obžalovaný nemá žiaden záznam.

Mesto Hanušovce nad Topľou uviedlo, že obžalovaný býva v prerobenej garáži rodičovského domu, ktorý mu prerobil jeho brat. Jeho správanie je bezproblémové, je dlhodobo nezamestnaný, požíva alkoholické nápoje. Jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. V správe zo dňa 23.10.2017 mesto uviedlo, že obžalovaný nepracuje na aktivačných prácach.

Skutková podstata trestného činu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov, medzi ktorými znakmi existujú vzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej podmienenosti, čo z nich utvára určitý systém. V dôsledku toho je podmienkou existencie skutkovej podstaty naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Medzi obligatórne znaky skutkovej podstaty patria objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka.

Trestného činu zanedbania povinnej výživy sa páchateľ dopustí, ak najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

Objektom tohto trestného činu, ktorý môže byť po subjektívnej stránke spáchaný úmyselne aj z nedbanlivosti, je nárok na výživu, pokiaľ je založený na ustanoveniach Zákona o rodine. Neplnením vyživovacej povinnosti sa oprávnenej osobe nedostane všetko, čo je obsahom tejto povinnosti. Pojem výživné nie je bližšie definovaný, no podľa ustálenej súdnej praxe výživné pre dieťa slúži na uspokojenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný vývoj po stránke fyzickej i duševnej a môže byť plnené predovšetkým platením v pravidelných opakujúcich sa sumách.

Samotné zistenie, že obžalovaný ako otec neprispieva svojim deťom na výživu ešte neznamená, že sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ustanovenia § 207 Trestného zákona. Pre vyslovenie záveru, že obžalovaný sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné mať u tohto obžalovaného preukázanú aj subjektívnu stránku a to formu zavinenia, či už úmyselného alebo nedbanlivostného konania. Pri skúmaní zavinenia páchateľa je potrebné vychádzať z jeho sociálnej, majetkovej a finančnej situácie, pričom je potrebné náležite zistiť i dôvody, ktoré sa o túto jeho situáciu pričinili.

Z hľadiska trestnej zodpovednosti páchateľa sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu. Ak aj bolo o tejto otázke už v občianskom konaní právoplatne rozhodnuté, tak súd v trestnom konaní pri posudzovaní trestnej zodpovednosti páchateľa za neplnenie

zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť stanovená. Povinnosťou súdu v rámci rozhodovania o trestnom čine zanedbania povinnej výživy je, aby pri posudzovaní predbežnej otázky, v akej sume bol páchateľ schopný plniť vyživovaciu povinnosť, bral súd zreteľ na všetky okolnosti prípadu a pritom vychádzal z kritérií vyplývajúcich z § 62 a 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Pre začiatok páchania trestného činu zanedbania povinnej výživy treba považovať deň, od ktorého prestal rodič zavinene plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Súd v trestnom konaní musí sám dokazovaním zistiť, či obvinený má vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe, v akej sume a po akú dobu si ju zavinene neplnil.

Z rodných listov detí U. mal súd za preukázané, že obžalovaný je ich otcom, napriek tvrdeniu obžalovaného, že nie je biologickým otcom maloletého X., súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by otcovstvo spochybňoval. Na čas po rozvode rodičov - obžalovaného a matky B. U. boli ešte vtedy všetky maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný ako otec bol zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k B. táto zanikla, keď sa zamestnala a to od augusta 2015, tak ako to vyplýva aj zo správy Sociálnej poisťovne, keďže nadobudol schopnosť sám sa živiť, Vo vzťahu k dcére B. zanikla vyživovacia povinnosť obžalovaného potom, čo táto ukončila predčasne nadstavbové štúdium v januári 2017. V vzťahu k maloletému X. vyživovacia povinnosť obžalovaného trvá.

Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k všetkým deťom bol upravená rozsudkom sp. zn. 4C/294/2007, keďže napriek návrhom na zníženie výživného, nebolo o vyživovacej povinnosti obžalovaného k deťom vydané žiadne ďalšie rozhodnutie, ktoré by zmenilo uvedený rozsudok. Ako už súd uviedol vyššie, v trestnom konaní nie je viazaný prípadným rozhodnutím súdu v civilnom konaní, túto otázku, keďže ide o otázku vinu posudzuje súd samostatne a rozhodnutie súdu v civilnom konaní v trestnom konaní zhodnotí ako dôkaz.

Obžalobou bolo obžalovanému kladené za vinu, že si neplnil vyživovaciu povinnosť tak ako mu bola určená rozsudkom, ktorým bolo manželstvo obžalovaného a jeho bývalej manželky, matky detí B., B. X. X., rozvedené, pričom obžalovaný bol zaviazaný platením výživného v sumách uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Z predmetného rozsudku, ktorým bola vyživovacia povinnosť určená ešte v januári 2008 je zrejmé, že ohľadom sumy vyživovacej povinnosti bola schválená rodičovská dohoda, pričom z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný ako otec vtedy maloletých detí U. s návrhom matky detí súhlasil, keďže pracoval a jeho príjem sa pohyboval na úrovni cca 10.000,-Sk, pričom výživné spolu predstavovalo sumu takmer 5.000,-Sk, teda súd v tejto otázke v civilnom konaní ďalšie dokazovanie nevykonával. No z ďalších konaní ( sp. zn. 7P/220/2008 a 8P/186/2009 ) je zrejmé, že krátko po tomto čase, sa z dôvodu zmeny svojich pomerov domáhal zníženia výživného, no v oboch konaniach svoj návrh zobral späť tak ako mu predpisy o konaní pred súdom umožňovali a to aj bez bližšieho odôvodnenia takého svojho postupu.

Na základe návrhu matky maloletých detí sa viedlo aj exekučné konanie, pričom zo správy súdneho exekútora je nepochybné, že exekúcia bola vykonáva len v čase výkonu trestu odňatia slobody

obžalovaného, kde si aj nahlásil vyživovaciu povinnosť, pričom ani v tomto období nebolo uhrádzané výživné celom rozsahu. Keďže mimo tohto reálneho výkonu zrážkami z odmeny z pracovnej činnosti počas doby výkonu trestu nebola pohľadávka na výživnom žiadnym iným spôsobom vedená, je zrejmé, že obžalovaný nedisponoval postihnuteľným majetkom alebo majetkovými právami spôsobilými na výkon rozhodnutia.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení súd vyhodnotil reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery obžalovaného v rozhodnej dobe a z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že tieto mu neumožňovali plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozhodnutí súdu a ani v inom rozsahu. Obžalovaný ako je zrejmé z vykonaného dokazovanie žije u svojho brata, ktorý mu poskytol priestory pôvodne neurčené na bývanie ( garáž ), nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. Obžalovaný je od 1.9.2015 evidovaný v evidencii uchádzačov a zamestnanie a od uvedeného dátumu mu je poskytovaná len dávka v hmotnej núdzi 61,60 eur. Je pravdou, že krátko v roku 2015 ( 6.6.2015 - 20.7.2015 ) bol evidovaný ako zamestnanec spoločnosti MART SK a že podľa vyjadrenia spoločnosti do práce nenastúpil a teda nemal žiaden príjem, no podľa názoru súdu sa nemožno stotožniť ani s tvrdením obžaloby, že si sám aktívne nehľadá zamestnanie. Je pravdou, že obžalovaným uvádzané hľadanie zamestnania, kontaktovanie potenciálnych zamestnávateľov, nevedel tento aj preukázať ( napr. žiadosti, odpovede, e-mailová komunikácia ), no súd poukazuje na ust. § 34 ods. 6 zákona NR SR č. 5/2004 o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého uchádzač o zamestnanie ( aj obžalovaný ) je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom a to pod hrozbou sankcie vyradenia z evidencie z dôvodu nespolupráce ( § 36 ods. 5 písm. d) uvedeného zákona ). Keďže úrad práce takúto skutočnosť neoznámil, je bez pochýb, že obžalovaný ako uchádzač o zamestnanie si túto svoju povinnosť plní.

Ako už súd uviedol vyššie, jediným príjmom obžalovaného je dávka v hmotnej núdzi. Zákon NR SR č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v § 2 ods. 1 uvádza, že hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa osobitného zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členova domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Podľa ods. 2 základné životné podmienky na účely zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Dávka podľa § 10 citovaného zákona je určená na zabezpečenie základných životných podmienok a je 61,60 eur mesačne, ak ide o jednotlivca.

Teda berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti mal potom súd za to, že obžalovaný, ktorý za predmetné obdobie nemal žiaden príjem, pričom ako uchádzač o zamestnanie si zamestnanie aktívne hľadať musí a ako poberateľ len dávky v hmotnej núdzi, kde pre jej poskytovanie musí spĺňať vyššie uvedené podmienky a ktorá dávka slúži len na zabezpečenie základných životných podmienok nemal reálne možnosti na plnenie si vyživovacej povinnosti a ak si túto aj plnil v niektorých mesiacoch sumou 10 eur mesačne, bolo to na úkor je potrieb, plnenie tejto povinnosti mu neumožňovali ani je majetkové pomery, ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi musí spĺňať takúto podmienku a takto súd uzatvára, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nie je trestným činom vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo možné konštatovať, že bol spáchaný trestný čin - nebolo preukázané zavinenie obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že

výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.