Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cb-294-2015.pdf
PDF · 108.22 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/294/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v sporovej veci žalobcu: Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd., so sídlom 16th FL. 88 Wood Street, Londýn EC2V 7QT, Spojené kráľovstvo, reg. č. 07308768, zast.: JUDr. Peter Arendacký - advokát, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1) Pactra International (Germany) GmbH, so sídlom Cargo City Sud, Bldg, 567b, Frankfurt am Main, 60549, Spolková republika Nemecko, reg.č. HRB 58900, 2) Pactra International (Slovakia) s. r. o., so sídlom Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 36 740 811, obaja zast. advokátskou kanceláriou: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, o zaplatenie 148.982,62 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2015, sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 148.982,62 EUR s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je poisťovňou, v ktorej si spoločnosť SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o. (ďalej len „SESK“), poistila tovar - XXXks Y. N. N., prepravovaných L. A. O. S. A. v Turecku. Nakoľko v priebehu prepravy uvedeného tovaru došlo k jeho odcudzeniu, žalobca v zmysle poistných podmienok vyplatil SESKu poistné plnenie 148.982,62 EUR. Vyplatením poistného plnenia prešlo právo regresu zo SESKu na žalobcu. Žalovaní sú navzájom úzko spolupracujúce obchodné spoločnosti, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v oblasti medzinárodnej prepravy. V danej veci konal vo vzťahu so SESK žalovaný v 2. rade, ktorý konal v mene žalovaného v 1. rade. Predmetom ich vzťahu bolo uskutočnenie prepravy podľa dohovoru CMR. SESK si dňa 20.05.2014 objednal u žalovaného medzinárodnú prepravu tovaru zo SR do Turecka. Na základe objednávky žalovaný potvrdil, že prepravu vykoná, a to prostredníctvom ťahača EČV: O. a návesu EČV: O., ktoré bude viesť vodič N. E.. Dňa 30.05.2014 žalovaný oznámil SESKu, že tovar bol pravdepodobne odcudzený. Dňa 29.08.2014 SESK reklamoval nedodanie zásielky u žalovaného. Prehlásenie veriteľov potvrdzuje nielen prechod pohľadávky ale aj úhradu žalovanej sumy. Žalovaný sa ako dopravca v zmysle čl. 29 dohovoru nemôže odvolávať na čl. 23 bod 3 dohovoru.
2. Dňa 16.11.2016 doručil súdu vyjadrenie k žalobe žalovaný v 2. rade, ktoré doplnil 09.03.2017. Uviedol, že objednávku zo dňa 20.05.2014 prijali elektronickou formou. Žalobca je odlišnou osobou od SESK a svoju aktívnu legitimáciu preukazuje prehlásením o zmene veriteľov. Takýto dôkaz je nedostatočný a
nepreukazuje aktívnu legitimáciu ako ani dôkaz, že vyplatil SESKu žalovanú sumu. Žalobcom žalovaná suma prevyšuje čl. 23 bod 3 dohovoru CMR. Žalobca dostatočne nezdôvodňuje uplatnenú sumu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je jeho úlohou predložiť dôkazy. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 20.07.2018 uviedol, že samotný žalovaný v 1. rade poveril prepravou prostredníctvom žalovaného v 2. rade ďalšieho dopravcu J. F. Y. P. Y. U.., ktorý ďalej poveril prepravcu, ktorý mal samotnú prepravu fyzicky vykonať. Preprava bola začatá 22.05.2014 a následne zmarená, keďže vozidlo vôbec nesmerovalo do svojej cieľovej destinácie, pričom vozidlo nebolo zachytené v mýtnom systéme. Vozidlo bolo dňa 06.06.2014 nájdené opustené a bez tovaru na území SR, neďaleko S.. Žalobca poznamenáva, že podľa vyjadrenia zástupcu dopravcu NUR, vodič vozidla v rozpore so skutočnosťou pravidelne hlásil polohu vozidla, ktorá zodpovedala trase do cieľovej destinácie. Je zrejmé, že v danom prípade prepravca vykonávajúci prepravu úmyselne konal v rozpore s prepravnou zmluvou a ustanoveniami dohovoru, a to s úmyslom krádeže tovaru. Žalovaný v 1. rade (prípadne žalovaný v 2. rade) zodpovedá za subjekty, ktoré pre prepravu použil, teda aj za konečného dopravcu. Žalovaný úmyselne, prípadne v hrubej nedbanlivosti, porušil svoje povinnosti, keď nepreveril s odbornou starostlivosťou oprávnenie a schopnosť konečného dopravcu vykonať požadovanú prepravu ani jeho spoľahlivosť. Žalovaní sa preto nemôžu dovolávať obmedzenia výšky náhrady škody.
4. Žalovaní v ďalšom vyjadrení z 03.11.2021 uviedli, že poistná zmluva žalobcu so SESK nebola súdu predložená. Bolo predložené len vyhlásenie riaditeľa o prijatí poistného plnenia. Sporným je, kto bol vlastníkom prepravovaného tovaru v okamihu jeho straty. Dôvodom prepravy bolo plnenie kúpnej zmluvy z 22.05.2014 medzi predávajúcim Samsung Electronics Europe Logistics B.V., Delft, Holandsko a kupujúcim Samsung Istanbul, Turecko. Samsung A. tak už v čase naloženia tovaru nebol vlastníkom. Kúpna zmluva medzi Samsung Galanta a Samsung Delft obsahuje dojednanie dodacej podmienky CIP Gebze (incoterms 2010). Rovnakú obsahuje aj kúpna zmluva medzi Samsung Delft a Samsung Istanbul. To znamená, že obstaranie a dojednanie prepravy patrí predávajúcemu, predávajúci hradí náklady prepravy do miesta určenia, predávajúci obstará zaclenie tovaru pri vývoze a riziko poškodenia a straty tovaru prechádza na kupujúceho okamihom naloženia tovaru - odovzdania na prepravu 1. dopravcovi. Poškodeným tak nemôže byť žalobca. Žalovaní namietajú pasívnu legitimáciu žalovaného 2, keďže žalobca neobjasnil dôvody, pre ktoré sa domáha solidárneho plnenia voči žalovanému 2 a znášajú tiež námietku premlčania s poukazom na čl. 32 ods. 1 písm. b) Dohovoru CMR. Za účelom zaclenia mal Samsung A. priamo vo svojom areáli pracovisko colného úradu, čo sa nestalo. Samsung A. tak už dňa 22.05.2014 musel vedieť, že preprava neprebieha tak, ako bola dojednaná. Informoval však žalovaných až o 7 dní neskôr. Samsung A. Y.ak prinajmenšom spoluzavinil vzniknutú škodu.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení z 28.03.2022 poukazuje, že by nemohol vystaviť faktúru na kúpnu cenu holandskou spoločnosťou, ak by táto nebola vlastníkom tovaru. Predpisy vylučujú aby predávajúci predával tovar, ktorý ešte nevlastní. Vystavenie faktúr, na ktoré žalovaní poukazujú nepreukazuje domnienku, že tovar v čase straty už nepatril SESK. Pokiaľ ide o podmienku CIP, domnienky žalovaných sú nesprávne. Kúpne zmluvy, na ktoré poukazujú žalovaní neboli v konaní predložené. Doložka CIP nebola dohodnutá. Odkaz na faktúrach sa týkal iba otázok ceny prepravy a poistenia podľa tejto doložky, nie prechodu vlastníckeho práva. V zmysle kúpnej zmluvy zostával vlastníkom tovaru predávajúci až do jeho doručenia kupujúcemu, čo je zrejmé z čestných vyhlásení. Či bola dohodnutá podmienka CIP medzi Samsungom v Holandsku a v Turecku nemá žiaden význam pre prejednávanú vec. Tvrdenie o premlčaní nie je pravdivé. Dátum dodania bol dohodnutý na 27.05.2014, čo vyplýva z objednávky prepravy u žalovaného v 1. rade. Navyše, v zmysle čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR, došlo uplatnením reklamácie zo dňa 29.08.2014 k zastaveniu plynutia premlčacej doby. Pokiaľ ide o preclenie, prepravca nemal žiadnu povinnosť odbaviť tovar colne ihneď po naložení a už vôbec nie na pracovisku v blízkosti areálu odosielateľa. Mohol ho precliť na ktoromkoľvek pracovisku colného úradu v rámci EÚ, čo bolo bežnou praxou. Ani preukázanie možnosti zabránenia strate tovaru v prípade vedomosti o nepreclení tovaru by nemohlo nič zmeniť na tom, že SESK túto vedomosť nemal a nemusel mať.
6. Na pojednávaniach dňa 30.09.2021 a 12.05.2022 strany poukázali na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia. Žalobca doplnil, že spoločnosti, medzi ktorými bol tovar prepravovaný potvrdili, že ku dňu vzniku škody, resp. straty tovaru bol vlastníkom tovaru poistenec žalobcu, ktorému žalobca vyplatil poistné plnenie. Vyplýva to aj z uznesenia KR PZ v Trnave, keďže si SESK uplatňoval náhradu škody v trestnom konaní. Žalovaní nijako nepreukázali okolnosť vylučujúcu zodpovednosť. Žalovaní doplnili, že podľa dokladov, ktoré predložil žalobca, nebola dokázaná krádež. Naložením tovaru v A. v zmysle dojednaných prepravných podmienok (podmienka CIP), prechádza vlastnícke právo k tovaru. Žalobca predložil náložný list vystavený zo strany SESK v prospech Samsung Electronics Europe Logistic B.V. Holandsko s adresou doručenia Gebse Turecko. Súčasne predložil faktúru a zároveň aj faktúru pod uvedenou Holandskou spoločnosťou určenú pre Samsung Istanbul Pazarl. V čase škodovej udalosti tak musel byť vlastníkom tovaru a teda poškodeným buď holandský alebo turecký Samsung. Žalovaný tiež znáša námietku premlčania v zmysle čl. 32 ods. 1 písm. d) dohovoru CMR. K dodaniu tovaru malo dôjsť 25.05.2014, pričom jednoročná + 30 dňová lehota uplynula 25.06.2015, avšak žaloba napadla súdu až 26.06.2015.
7. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Z objednávky žalovaného v 2. rade vyplýva, že dopravná spoločnosť NUR mala vykonať prepravu zásielky z miesta Samsung Electronics Slovakia na miesto určenia v Turecku, s termínom naloženia 22.05.2014 a termínom doručenia 27.05.2014. Fakturačná adresa bola uvedená adresa žalovaného v 1. rade, poštová adresa bola adresa žalovaného v 2. rade.
9. Z potvrdenia subrogácie zo dňa 09.09.2014 vystaveného spoločnosťou Samsung Electronics Slovakia s.r.o. pre žalobcu, vyplýva potvrdenie príjmu sumy 161.880,88 Eur ako úhradu v súvislosti s reklamáciou súvisiacou s tovarom - 285ks TV, ktorý sa stratil 30.05.2014. Uvedené potvrdenie bolo podpísané N. H..
10. Z vystavených komerčných faktúr, baliacich listov, nákladných listov CMR vyplýva, že spoločnosť Samsung Electronics Slovakia ako odosielateľ zabezpečila pre zákazníka Samsung Electronics Istanbul Pazarl v Turceku, dodávku televízorov zn. Samsung. Kupujúcim bol označený Samsung Electronics Europe Logistics B.V. Holandsko. Dopravcom bol X. I.. Tovar mal byť naložený I. A., dňa 22.05.2014. Jednalo sa o medzinárodnú zásielku, ktorej preprava podliehala podmienkam dohovoru CMR o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. V časti pokyny na platenie dopravného ako aj pri dodacích podmienkach na faktúrach bol uvedený odkaz na doložku Incoterms - CIP.
11. Uznesením KRPZ Trnava, odbor kriminálnej polície, zo dňa 09.11.2015, ČVS: KRP-XXX/X-VYS- TT-XXXX, bolo trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu prerušené, lebo bolo navrhnuté odovzdanie trestného stíhania do cudziny. Skutkovým základom trestného stíhania bolo, že dňa 21.05.2014 v presne nezistenom čase na nezistenom mieste, s podvodným úmyslom neznámy páchateľ vystupujúci ako M. G., za spoločnosť NORITRANS PLUS, emailom prevzal a zaslaním mena vodiča E. N., potvrdil objednávku č. 336 vystavenú spoločnosťou NUR, ktorá bola tureckej spoločnosti zadaná od žalovaného v 2. rade, ktorej zmluvný partner SESK zadal požiadavku na prepravu tovaru s termínom nakládky 22.05.2014 z firmy SESK do miesta vykládky v Turecku, pričom dňa 22.05.2014 v spol. SESK bol tovar v počte 121ks TV, 16ks monitorov a 84ks TV, naložený na nákladné motorové vozidlo, avšak do miesta vykládky nedorazil a do dnešného dňa nie je známe ako bolo s tovarom naložené, čím spoločnosti SESK spôsobil škodu vo výške 148.982,62 EUR.
12. Čestnými vyhláseniami zo dňa 17.01.2022 a 18.01.2022, spoločnosť SESK a spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistics B.V. potvrdila, že v príslušnej zmluve so spoločnosťou Samsung Electronics Europe Logistics B.V., bolo dohodnuté, že vlastnícke právo a tiež nebezpečenstvo škody na tovare, špecifikované v nákladných listoch a faktúrach, prechádza na spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistics B.V. až po podaní tovaru kupujúcemu (alebo na mieste určenom kupujúcim, čo je v tomto prípade Gebze, Turecko). Táto dohoda platila pre všetok tovar dodávaný mimo územia EÚ. Preto v čase straty uvedeného tovaru zostávalo vlastnícke právo k tovaru a nebezpečenstvo straty tovaru na strane spoločnosti SESK. Ďalej potvrdzujú, že doložka CIP Incoterms sa podľa zmluva uplatňovala len čiastočne, čo sa týka hradenia výdavkov za prepravu a poistného. Zmluva so spoločnosťou Samsung
Electronics Europe Logistics B.V. explicitne kryla prevod vlastníctva a nebezpečenstva škody, ako je uvedené vyššie, čo je rozdiel oproti doložke CIP.
13. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
14. Podľa čl. 1 bod. 1, Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý bol prijatý do slovenského právneho poriadku vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
15. Podľa čl. 4 Dohovoru CMR, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
16. Podľa čl. 13 bod. 1 Dohovoru CMR, len čo dôjde zásielka na miesto určené na jej vydanie, má príjemca právo žiadať od dopravcu, aby mu proti potvrdeniu vydal druhé vyhotovenie nákladného listu a zásielku. Ak sa zistí strata zásielky alebo ak zásielka nedôjde v lehote uvedenej v článku 19, je príjemca oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy.
17. Podľa čl. 17 bod. 1, 2 a 3 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci. Dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenia alebo nedopatrenia osoby, od ktorej najal vozidlo, alebo jej zástupcov alebo pracovníkov.
18. Podľa čl. 20 bod. 1 Dohovoru CMR, oprávnený môže zásielku bez ďalších dôkazov považovať za stratenú, ak nebola vydaná do 30 dní po uplynutí dojednanej lehoty, a pokiaľ nebola lehota dojednaná, do 60 dní po prevzatí zásielky dopravcom na prepravu.
19. Podľa čl. 32 bod. 1 písm. b) Dohovoru CMR, nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť pri úplnej strate tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom.
20. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť.
21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 148.982,62 EUR s príslušenstvom, z titulu regresného nároku v zmysle poistných podmienok dojednaných medzi spoločnosťami SESK a žalobcom, nakoľko v priebehu prepravy tovaru spoločnosti SESK, ktorú mal obstarať žalovaný v 2. rade konajúci v mene žalovaného v 1. rade, došlo k jeho odcudzeniu, za čo zodpovedá prepravca.
22. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi spoločnosťami SESK a žalovaným v 2. rade bolo dohodnuté vykonanie prepravy 285 ks elektroniky zn. Samsung, zo sídla spoločnosti SESK v A., na miesto určenia v Turecku. Uvedená preprava začala dňa 22.05.2014 naložením tovaru a mala skončiť doručením zásielky dňa 27.05.2014 v mieste určenia. Do miesta určenia však zásielka nedorazila a bola stratená. Prepravou žalovaný v 2. rade na základe objednávky poveril tureckú spoločnosť NUR, ktorá zase prepravou poverila ďalšieho prepravcu, ktorý mal dopravu fyzicky vykonať. Predmetná preprava podľa objednávky sa však neuskutočnila a zásielka do miesta určenia nedošla. V danej veci bolo začaté aj trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu. Stratou zásielky mala byť spôsobená škoda vo výške 148,982,62 EUR. Všetky uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
23. Medzi stranami zostala sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda či je skutočne nositeľom práva, ktorého sa podanou žalobou na súde domáhal, rovnako pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade a tiež otázka premlčania žalobcom žalovaného nároku.
24. V danom prípade bola medzi spoločnosťou SESK a žalovanými dojednaná medzinárodná preprava tovaru na podklade objednávok, ktorej právny režim sa spravoval dohovorom CMR, na ktorý predmetné objednávky priamo odkazovali. Otázky, ktoré medzi stranami v konaní zostali sporné ako otázka premlčania žalovaného nároku či otázka vecnej legitimácie sú natoľko zásadnými otázkami pre posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku, že sa s nimi súd musí vysporiadať v prvom rade, nakoľko už prípadné preukázanie ich nesplnenia je dôvodným predpokladom na zamietnutie žaloby vo veci samej bez toho, aby sa súd žalovaným nárokom musel bližšie zaoberať.
25. Pokiaľ ide o otázku premlčania žalovaného nároku, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v konaní nebol premlčaný. Keďže právny režim z prepravných zmlúv sa v tomto prípade spravoval Dohovorom CMR, je potrebné ustanovenia dohovoru aplikovať aj na otázku premlčania. V zmysle čl. 32 bod. 1 písm. b) dohovoru, sa nároky z prepráv premlčujú za jeden rok, pričom pri úplnej strate zásielky (ako v tomto prípade), začína premlčacia lehota plynúť tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty. V danom prípade mal súd dodaciu lehotu preukázanú z objednávkového listu, ktorým si žalovaný v 2. rade objednal prepravu stratenej zásielky u spoločnosti NUR. Z uvedenej objednávky možno dedukovať termín doručenia 27.05.2014. Dňom nasledujúcim po tomto dni začala plynúť 30 dňová lehota, na ktorú po jej uplynutí plynulo nadväzuje jednoročná premlčacia doba. Ak teda 30 dňová lehota začala plynúť 28.05.2014, uplynula 27.06.2014. Nasledujúcim dňom, teda 28.06.2014 začala plynúť jednoročná premlčacia lehota, ktorá by uplynula dňa 28.06.2015. Keďže však žalobca podal žalobu na súd emailom doručeným súdu dňa 26.06.2015, ktorý následne doplnil poštovou zásielkou odoslanou na poštovú prepravu rovnako dňa 26.06.2015, lehota podľa Dohovoru CMR na uplatnenie práva bola zachovaná a predmetné právo, o ktoré v konaní ide, preto nemožno považovať za premlčané, ako to uvádzali žalovaní.
26. Ďalšou spornou otázkou medzi stranami sporu bola otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa názoru súdu sa ju žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať. Podľa žalobcu by jeho aktívnu vecnú legitimáciu v konaní mala preukazovať listina označená ako „Potvrdenie subrogácie“ zo dňa 09.09.2014, vystavená spoločnosťou Samsung Electronics Slovakia s.r.o. pre žalobcu. Táto listina, ktorá bola v konaní predložená len ako kópia má preukazovať potvrdenie prijatia sumy 161.880,88 EUR, ako úhrady v súvislosti s reklamáciou súvisiacou s tovarom - 285 ks TV, ktorý sa stratil 30.05.2014. Uvedené potvrdenie bolo podpísané N. H.. Takéto potvrdenie podľa názoru súdu nemožno považovať za dostatočný dokument preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Nielen, že tento dokument bol v konaní predložený ako neoverená kópia v rámci kópie prekladu, súd lustráciou obchodného registra navyše zistil, že bola podpísaná osobou, ktorá v rozhodnom čase nebola štatutárnym orgánom spoločnosti SESK a žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že táto osoba bola v danom čase oprávnená konať v mene spoločnosti a podpisovať dokumenty podobného typu. Žalobca v priebehu celého konania žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že by medzi ním a poškodenou spoločnosťou SESK mal vzniknúť poistný vzťah, na ktorom základe mala byť vyplatená škoda vzniknutá poistnou udalosťou spoločnosti SESK. Žalobca nepredložil do konania žiadnu poistnú zmluvu a súd preto nemohol podrobiť preskúmaniu vzájomné práva a povinnosti strán poistnej zmluvy a preto súd nemohol ani adekvátne posúdiť, či žalobca skutočne mal právo žiadať regresný nárok voči prepravcovi stratenej zásielky a za akých podmienok toto oprávnenie mal.
27. Aktívnej vecnej legitimácii žalobcu navyše nesvedčia ani skutočnosti vyplývajúce z objednávok, faktúr či dodacích listov, ktoré boli do konania predložené. Z nich vyplýva, že v danom prípade bola dojednaná dodacia podmienka Incoterms 2010 - CIP. Dodacia podmienka CIP okrem iného znamená aj to, že riziká spojené so stratou alebo poškodením tovaru, rovnako ako riziko zvýšenia výdavkov behom prepravy tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho odovzdaním tovaru prvému dopravcovi, teda v danom prípade už jeho naložením. Keďže v danom prípade z uvedených listinných dokumentov vyplýva, že kupujúcim bola označená spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistics B.V. v Holandsku, naložením tovaru znášala všetky riziká spojené s vykonávanou prepravou uvedená
spoločnosť a preto aj jedine táto spoločnosť mohla byť poškodenou v súvislosti so stratou, resp. odcudzením prepravovaného tovaru. Neobstojí v tejto súvislosti ani argumentácia žalobcu, že strany zamýšľali aplikáciu podmienky CIP len pokiaľ ide o cenu prepravy a poistenia a nie prechodu vlastníckeho práva, pretože podmienka CIP Incoterms nerieši otázku prechodu vlastníckeho práva ale otázku prechodu zodpovednosti rizika spojeného so stratou alebo poškodením tovaru, z ktorej jasne vyplýva, že prechádza na kupujúceho odovzdaním tovaru prvému prepravcovi.
28. Pokiaľ teda súd ustálil, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie žalovaného práva, uvedené je predpokladom na zamietnutie žaloby aj bez toho aby sa súd musel bližšie zaoberať ďalšími spornými otázkami, ktoré medzi stranami sporu v konaní vyplynuli, čo by s ohľadom na doposiaľ ustálené závery súdu bolo nehospodárne, nakoľko by nemali vplyv na výsledok konania.
29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal, že je nositeľom oprávnenia, o ktoré v tomto konaní ide, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu žalobcu zamietol.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v 1. a 2. rade v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
31. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).