Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/37/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2017, v trestnej veci obž. X. X. pre pokus k zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/68/2015 zo dňa 18. mája 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného X. X..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/68/2015 zo dňa 18. mája 2017 bol obžalovaný X. X. uznaným vinným zo spáchania prečinu subvenčného podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 225 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

ako starosta D. L. v mene obce dňa 28.10.2014 uzatvoril s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou Dohodu č. XX/§XXj/XXXX o poskytnutí príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle §50j zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti s tým, že obec vytvorí dve pracovné miesta po dobu 9 mesiacov, pričom pracovnú zmluvu môže obec uzatvoriť len s uchádzačmi, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v Dohode a následne obžalovaný v mene D. L. uzatvoril pracovnú zmluvu s uchádzačom U.. T. X. napriek tomu, že tento nespĺňal podmienky uvedené v § 8 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Zákona o službách zamestnanosti, uchádzačovi bola mesačne vyplácaná mzda vo výške 380 eur, avšak zo strany úradu práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou nedošlo k refundácii mzdy v celkovej výške 3.420 eur, pretože úrad práce zistil, že uchádzač U.. T. X. nespĺňal podmienky uvedené v dohode.

Za to mu bol uložený podľa § 225 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona okresný súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Zároveň bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu v orgánoch verejnej správy v trvaní 4 (štyri) roky.

Uvedeným rozsudkom bol obžalovaný súčasne podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodený pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako starosta D. L. dňa 04.07.2014 z pokladne obce prevzal finančnú hotovosť vo výške 219,90 Eur ako úhradu za servis a opravu traktora značky MTD spider, ktorý nie je majetkom obce, ale je majetkom obžalovaného, čím svojim konaním spôsobil škodu D. L. v sume 219,90 eur,

ako starosta D. L. v presne nezistenom čase v letných mesiacoch v roku 2014 bez súhlasu Obecného zastupiteľstva D. L. uzatvoril ústnu dohodu s P. F., živnostníkom o vykonanie stavebných prác pri oprave kostola v obci L., ktorý kostol nie je majetkom obe, obvinený dňa 04.12.2014 vybral z pokladne obce finančnú hotovosť v sume 360 eur na úhradu vykonaných prác, pričom porušil ustanovenie § 15 ods. 2 písm. p) Štatútu D. L., na základe ktorého Obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad 250 eur, čím spôsobil D. L. škodu v sume 360 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku prvostupňový súd poškodenú D. L., so sídlom L. X s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie iba obžalovaný a to len čo do výroku o vine, ktoré bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že bolo jednoznačne preukázané, že pred podpisom Dohody bol na Úrade práce vo Vranove, kde sa informoval u pracovníka toho úradu C.. L. I. spolu so synom U.. T. X. o podmienkach na uzatvorenie dohody a zároveň sa výslovne pýtal, či môže byť zamestnaný aj jeho syn, ktorý bol v tom čase evidovaný ako nezamestnaný. Bolo mu povedané jednoznačne áno, že je občan ako každý iný. Až počas vyšetrovania sa dozvedel, že mal byť syn vedený v evidencii nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, aby spĺňal podmienky dohody, čo on nevedel. Cituje ustanovenia uzatvorenej Dohody a bol presvedčený, že G. X. spĺňa podmienky preto, aby mohol byť zamestnaný (3 mesiace v evidencii nezamestnaných). Nemohol mať preto podvodný úmysel v čase uzatvárania zmluvy s U.. T. X. a takýto úmysel nemal ani neskôr. Spochybňuje aj hodnotenie výpovede C.. I. súdom, ktorý poprel to, že ho utvrdil v tom, že môže uzatvoriť pracovnú zmluvu so synom. Opak totiž tvrdil jeho syn, ktorý potvrdzoval uvedené stretnutie. Namieta aj to, že úrad práce ho mohol na chybu upozorniť po predložení pracovných zmlúv a vôbec sa nemusel dostať pred súd. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a spod obžaloby prokurátora ho oslobodiť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné uviesť, že krajský súd oslobodzujúcu časť, z dôvodu absencie odvolania prokurátora (tento vzal svoje odvolanie späť, čo konajúci predseda senátu v súlade s ust. § 314 ods. 4 Tr. poriadku vzal na vedomie), nepreskúmaval, keďže táto nadobudla právoplatnosť a vykonateľnosť.

Odvolací súd následne pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd v rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu vykonal na hlavných pojednávaniach všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu a tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a tak dospel ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru krajského súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom súd prvého stupňa vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Tieto skutkové okolnosti, považuje druhostupňový súd za správne, s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie okresného súdu, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507547&FragmentId2=3507547&VirtualDate=20.+12. +2000> Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na základe toho, že obžalovaný ako starosta obce, teda ako jej štatutárny orgán, podpísal s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou dňa 28.10.2014 Dohodu č. 69/§50j/2014 o poskytnutí príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, predmetom ktorej bolo prijatie do zamestnania 2 znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b), d) t.j. podľa písm. b) občana staršieho ako 50 rokov veku a podľa písm. d) občana, ktorý dosiahol nižšie ako stredné odborné vzdelanie podľa osobitného predpisu, ktorí boli súčasne vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. c) - teda občana vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a to do pracovného pomeru na dobu určitú, ak pracovný pomer bol dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času v uvedenej tabuľke podľa charakteristiky pracovných miest.

Obžalovaný dňa 29.10.2014 uzatvoril na uvedené pracovné miesta dve pracovné zmluvy, prvú s L. F., ktorý spĺňal vyššie uvedené podmienky (vek nad 50 rokov a evidencia ako uchádzača o zamestnanie viac ako 3 mesiace) a druhú so svojím synom U.. T. X., nar. 19.10.1985, ktorý ani jednu z vyššie uvedených podmienok nespĺňal, keďže tento nemal viac ako 50 rokov, pričom mal ukončené vysokoškolské štúdium II. stupňa, teda nemal nižšie ako stredné odborné vzdelanie podľa osobitného predpisu a nebol ani dlhodobo nezamestnaný, teda viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, keďže v tom čase bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie niečo vyše 7 mesiacov (od 7.3.2014). Práve uzatvorením pracovnej zmluvy so synom U.. T. X., ktorý nespĺňal ani jednu z taxatívne uvedených podmienok uzatvorenej dohody s úradom práce sa obžalovaný dopustil súdeného protiprávneho konania.

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného.

Odvolací súd na tomto mieste poukazuje aj na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne rozobral výpovede jednotlivých svedkov ako aj obžalovaného, listinné dôkazy zabezpečené v tejto trestnej veci a súčasne sa zoberal aj obligatórnymi náležitosťami skutkovej podstaty súdeného trestného činu subvenčného podvodu (a to aj z časového hľadiska), pričom krajský súd sa s ním stotožnil a osvojujúc si tam uvedené hodnotenie týchto skutočnosti v celom rozsahu naň odkazuje, a to aj vzhľadom na ich vyčerpávajúci obsah, ku ktorému už odvolací súd nemá čo dodať.

V dvojinštančnom súdnom konaní totiž rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného X. X.,

keď takéto konanie obžalovaného posúdil ako prečin subvenčného podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 225 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný tým, že uzatvoril pracovnú zmluvu s osobou, ktorá nespĺňala podmienky dohody uzatvorenej s úradom práce na zamestnanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, sa dopustil konania bezprostredne smerujúceho k vylákaniu dotácie zo štátneho rozpočtu, pričom plneniu zo strany úradu práce nedošlo, čím naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona (páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona a z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona.

Prvostupňový súd nepochybil pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovaním boli zistené skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov nemá žiaden záznam.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá nie je zvlášť narušená, ako aj na okolnosti spáchania činu a na spôsobený následok odvolací súd má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, t. j. pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložený a stanovená skúšobná doba na 2 roky. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukážu, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Výroky o uložení trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu v orgánoch verejnej správy v trvaní 4 rokov a o náhrade škody sú taktiež v súlade s ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku a to s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, pričom výrok o náhrade škody nebol odvolaním napadnutý ani zo strany poškodeného.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie rozobraté úvahy, ktorými sa spravoval pri ustálení jeho viny. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil, o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo neuveril ostatným dôkazom. Odvolací súd sa stotožnil s takto uvedeným hodnotením dôkazov. Obžalovaný zároveň svoje odvolanie založil na opakovaných dôvodoch, ktoré boli uplatnené už v prvostupňovom konaní, pričom s ich právnymi námietkami sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. Súčasne za vhodné považuje krajský súd poukázať aj na to, že obžalovaný už raz rovnaký druh Dohody o poskytnutí príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti uzatvoril a to konkrétne dňa 26.2.2014, pričom článok II. bod 1 je obsahovo totožný aj s Dohodou, ktorú obžalovaný teraz porušil. U obžalovaného je možné preto konštatovať, že z jeho strany nešlo o uzatvorenie zmluvy s rovnakým obsahom po prvý krát a teda musel byť v čase uzatvorenia ďalšej dohody minimálne uzrozumený s jeho povinnosťami a právami ako starostu obce, keďže mal v zmysle článku II. bod 4 tejto Dohody vytvorené pracovné miesta obsadzovať uchádzačmi o zamestnanie v súlade s čl. II bod. 1. Nemôže sa preto obžalovaný svojej zodpovednosti zbaviť s poukazom na to, že podľa jeho názoru konal v záujme obce a na základe potvrdenia o vhodnosti uchádzača o zamestnanie, ktoré mu mal uviesť C.. I., ktorý to ale poprel. Aj keby tomuto tak bolo (teda, že obžalovaný uzatvoril pracovnú zmluvu so svojím synom na základe utvrdenia o jeho vhodnosti od C.. I.), obžalovaný zodpovedal ako štatutárny orgán obce za to, že táto dodrží podmienky uvedené v uzatvorenej Dohode a teda, že vytvorené dve pracovné miesta obsadí uchádzačmi o zamestnanie, ktorí spĺňajú jednoznačne určené kritéria vymedzené v čl. II. bod 1. To či tieto osoby sú znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v zmysle uzatvorenej Dohody posudzuje a

v končenom dôsledku za to zodpovedá obec ako ich zamestnávateľ a nie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, či jeho zamestnanec. Ani prípadná nevedomosť obžalovaného o tom, že jeho syn, pokiaľ s ním mala byť uzatvorená pracovná zmluva, mal byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie viac ako 12 mesiacov, ho nemôže zbaviť zodpovednosti, keďže uzatvorená Dohoda jasne a zreteľne definuje kto je znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie a bolo jeho povinnosťou ako starostu obce si ju nielen prečítať ale sa ňou aj riadiť a dodržiavať ju.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.