Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-135-2012.pdf
PDF · 229.43 KB
No categories available
9C/135/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcov: 1) Lawyer Partners a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, 2) Lawyers Group s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 46 524 185, obaja zastúpení Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody, nemajetkovej ujmy v sume 44.571.975,27 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.189.711,80 eur titulom materiálnej škody - ušlého zisku, sumy 904,75 eur titulom materiálnej škody - úročenia finančného kapitálu poškodeného, sumy 4.562,34 eur titulom materiálnej škody - právnych služieb poskytnutých sťažovateľovi v rámci zastúpenia pred ECHR a sumy 18.095,33 eur titulom materiálnej škody tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov z a s t a v u j e .
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Pôvodne žalobca v 1. rade sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.5.2012 domáhal voči žalovanému vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým mal súd určiť, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v 1. rade nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice, pretože tento neprijal návrhy žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 19.10.2006 a domáhal sa, aby súd určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 15.5.2007 sp. zn.: I. ÚS 290/08. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 46.767.154,16 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca v 1. rade žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.7.2005 v súlade so svojím podnikateľským zámerom uzatvoril so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok. O platnosti danej zmluvy a o zachovaní jej právnych účinkov rozhodoval dňa 20.10.2008 Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/144/2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2008. Predmetom rámcovej zmluvy bolo postúpenie pohľadávok nezaplatených koncesionárskych poplatkov postupcom, Slovenským rozhlasom, na postupníka akciovej spoločnosti Lawyer Partners, a.s. Dňa 20.9.2005 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 1, podľa ktorej došlo k postúpeniu 265 362 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na žalobcu za uhradenú odplatu v sume 91.619.930,- Sk. Konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči, ktoré odovzdal postupca postupníkovi tak, ako to potvrdzuje Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 1 zo dňa 20.9.2005. Dňa 27.1.2006 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 2,
podľa ktorej došlo k postúpeniu 90 555 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na žalobcu za uhradenú odplatu v sume 14.136.760,- Sk. Konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči, ktorý odovzdal postupca postupníkovi tak, ako to potvrdzuje Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 2 zo dňa 13.3.2006. Žalobca v 1. rade sa stal na základe záväzkovo-právneho vzťahu oprávneným vlastníkom 355 917 pohľadávok z koncesionárskych poplatkov. Každá pohľadávka je tvorená istinou, ktorá predstavuje nezaplatený koncesionárskych poplatok za používanie rozhlasového prijímača a príslušenstvo, ktoré predstavuje majetkovú sankciu za nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionársky poplatok
- poplatok z omeškania.
Koncesionárske poplatky boli v čase postúpenia upravené zákonom č. 212/1995 Z. z., ktorý bol viackrát novelizovaný. Žalobcovi v 1. rade sa podarilo na základe zhody na kompromisnom riešení uzavrieť s množstvom dlžníkov dohodu o novácii ich záväzkov vyplývajúcich z neuhradených koncesionárskych poplatkov. Voči dlžníkom, ktorí z rôznych subjektívnych dôvodov odmietli uzavrieť dohody o novácii, žalobca v záujme ochrany svojich majetkových práv postupoval súdnou cestou a podal na viaceré okresné súdy žaloby na plnenie podľa procesných pravidiel upravených v tom čase Občianskym súdnym poriadkom. Žalobca legitímne očakával, že súdy po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom veci a po vykonanom dokazovaní deklaratórne rozhodnú o povinnosti dlžníkov zaplatiť mu nárokované pohľadávky. Vzhľadom na veľký počet dlžníkov, a teda veľký počet žalôb, sa žalobca rozhodol urobiť svoje podania elektronickými prostriedkami. S využitím počítačového systému spracoval žalobné návrhy a umiestnil ich na optické nosiče Digital Versatile Disc (DVD), ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že zaslané žaloby boli bez formálnych vád a zvolený spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom, niektoré okresné súdy ich odmietli prijať a vrátili ich žalobcovi. Uplatnené náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa žalobca domáha v dôsledku nezákonného úradného postupu Okresného súdu Levice. Žalobca postupoval podľa § 15 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré však na žiadosť žalobcu nereagovalo. Vo veci nezákonného úradného postupu Okresného súdu Levice žalobca uviedol, že Okresný súd Levice odmietol prijať podania žalobcu zo dňa 19.10.2006 urobené elektronickými prostriedkami. Žalobca návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh doručil Okresnému súdu Levice dňa 19.10.2006, pričom podanie urobil v zmysle § 42 odsek 1 O.S.P. v tom čase platnom, elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty - žaloby - podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh žalobca Okresnému súdu Levice zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Na podanie reagoval Okresný súd Levice listom, ktorým žalobcovi oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, a preto vracia žalobcovi elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na stanovisko Okresného súdu Levice reagoval žalobca písomne a trval na prijatí svojho podania, pretože bolo uskutočnené v súlade s vtedy platným zákonom ustanovením § 42 odsek 1 O.S.P. Žalobca upozornil Okresný súd Levice na nutnosť postupovať v súlade s relevantnými primárnymi a sekundárnymi normatívnymi aktmi a prijať podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a súčasne podľa § 132 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, postupovať podľa osobitných predpisov a takto prijaté podanie odovzdať podateľni na ďalší postup podľa § 129 cit. Vyhlášky. Žalobca v snahe dosiahnuť ochranu svojich procesných práv oslovil písomne ministra spravodlivosti v tom čase a vyzval Ministerstvo spravodlivosti SR, aby zaujalo k vzniknutej situácii postoja zjednalo nápravu. Žalobca v presvedčení, že Okresný súd Levice po uplynutí dlhšieho časového obdobia, počas ktorého trvala vyššie špecifikovaná písomná komunikácia, odstránil technické nedostatky, pre ktoré neprijal žalobcovo podanie zo dňa 19.10.2006, t. j. vytvoril v súlade so Zákonom o elektronickom podpise a Vyhláškou Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z. z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku, elektronickú podateľňu a podal opätovne všetky vrátené žaloby. Zachoval pri tom rovnakú formu a podanie opäť uskutočnil elektronickými prostriedkami. Okresný súd Levice listom žalobcovi oznámil, že jeho podanie nie je možné prijať, a to z dôvodu, že Okresný súd Levice naďalej nedisponuje technickými prostriedkami na prijímanie
podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, v dôsledku čoho nie je možné akceptovať podanie návrhov na začatie konania elektronickými prostriedkami. Postup Okresného súdu Levice bol podľa žalobcu nezákonný a tým žalobcovi bolo zabránené, aby sa dovolal ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom súdnom konaní. O nezákonnosti postupu Okresného súdu Levice predstavujúceho porušenie základného práva poškodeného na prístup k súdu Ústavný súd SR rozhodol tak, že predbežne prerokoval sťažnosť na neverejnom zasadnutí a rozhodol o nej tak, že ju odmietol ako podanú oneskorene. Žalobca sa s týmto rozhodnutím Ústavného súdu SR nestotožnil a v žalobe poukázal na to, že ho považuje za nezákonné právnou a skutkovou argumentáciou. Uplatnenú rozsiahlu skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu podrobne rozvedenú v žalobe na strane 6-7 uznal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburbu za legitímnu a pravdivú. Rozhodol tak na základe sťažnosti žalobcu svojím rozsudkom dňa 16.6.2009. Žalobcovi vznikla materiálna škoda z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním, ktorá spočíva v zániku majetkových práv, pretože došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva, v ušlom zisku, pretože žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako 2 roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok, v úročení finančného kapitálu poškodeného, pretože mal a stále má bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok, v nákladoch žalobcu, pretože musel bez akejkoľvek náhrady vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Nemajetková ujma spočíva v satisfakcii, pretože z viny okresného súdu a v právnej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním žalobca utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 1.319.345.140,- Sk t. j. 43.794.235,54 eur, ktorá bola spôsobená porušením práva na prístup k súdu tým, že došlo k premlčaniu práv na zaplatenie pohľadávok žalobcu, čo spôsobilo nevymáhateľnosť týchto pohľadávok a zánik majetkových práv žalobcu vo vzťahu k istine. Škoda vo výške 1.319.345.140,- Sk je súčtom majetkovej škody na istine pohľadávok vo výške 545.140,- Sk a na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania vo výške 1.318.800.000,- Sk. Materiálna škoda na istine pohľadávok vo výške 545.140,- Sk t. j. 18.095,33 eur je sumou jednotlivých pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie konania podané súdu dňa 19.10.2006. Okresný súd neprijatím návrhov vylúčil účinok § 112 veta 1 Občianskeho zákonníka, čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu, bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutia podaných návrhov v prípadoch, ak žalovaný uplatní námietku premlčania. Obava žalobcu o reálne vymoženie reálne nadobudnutých pohľadávok sa naplnila, keď všetky práva na uplatnenie pohľadávok, ktoré si žalobca uplatnil elektronickým podaním na okresnom súde, sú premlčané. Ďalej si uplatnil žalobca zaplatenie materiálnej škody vo výške 2.189.711,80 eur, ktorá mala objektívne vyjadriť ušlý zisk, keď poškodený nemohol po dobu dlhšiu ako 2 roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Táto suma predstavuje sumu ušlého zisku poškodeného, ktorý sa viaže na blokáciu finančného majetku vyjadreného v súdne uplatnených pohľadávkach a ich príslušenstve. Ďalej si žalobca uplatnil zaplatenie materiálnej škody vo výške 904,75 eur, ktorá mala objektívne vyjadriť úročenie finančného kapitálu poškodeného, pretože poškodený mal a stále má bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok. Suma vo výške 904,75 eur je sumou úročenia finančného kapitálu poškodeného, ktorý je doposiaľ umŕtvený v neprejednaných súdne uplatnených pohľadávkach. Ďalej si žalobca uplatnil zaplatenie materiálnej škody vo výške 74.782,07 eur, ktorá bola spôsobená vynaložením finančných prostriedkov na ochranu jeho legitímnych práv, t. j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje. Žalobca tvrdil, že skutočne a nevyhnutne vznikli náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni a náklady a výdavky vynaložené v konaní pred ECHR. Čo sa týka nákladov a výdavkov vynaložených na vnútroštátnej úrovni, tieto predstavovali trovy právneho zastúpenia zaplatené právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi za právne služby poskytnuté sťažovateľovi v rámci zastupovania pred okresným súdom v celkovej sume 2.105.408,- Sk, t. j. 69.886,74 eur. Náklady a výdavky vynaložené v konaní pred ECHR boli trovy právneho zastúpenia patriace právnemu zástupcovi JUDr. Jaroslavovi Fridrichovi za právne služby poskytnuté sťažovateľovi v rámci zastupovania pred ECHR v celkovej sume 137.445,- Sk t. j. 4.562,34 eur. Ďalej si žalobca uplatnil zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 707.520,- eur, ktorú považoval za spravodlivú satisfakciu za utrpený zásah do základných práv a ktorá suma bude kompenzovať každé
porušenie práva na prístup k súdu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním 1 072 návrhov na začatie občianskeho súdneho konania, pričom žalobca žiada o priznanie 660,- eur za každé jednotlivé porušenie základného práva, pričom sa opiera o prax, tradície a poukazuje na priznanie zadosťučinenia v iných veciach pred Ústavným súdom SR. Mnohonásobné a výrazné porušenie práva na prístup súdu spôsobilo žalobcovi stav právnej neistoty a nespravodlivosti, stratu šancí pred vnútroštátnym súdom vo vzťahu ku každému návrhu, a to vo vzťahu ku každému podanému návrhu t. j. ku každému konaniu, výsledkom ktorého malo byť deklaratórne rozhodnutie súdu o majetkovom práve žalobcu. Vzhľadom k okolnosti danej veci mal žalobca za to, že len konštatovanie porušenia základného práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je odôvodnené priznať žalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy.
2. Okresný súd Bratislava I, kde pôvodne napadla žaloba dňa 14.7.2010, vec podľa § 105 odsek 2 O.S.P. v tom čase platnom dňa 4.10.2011 postúpil Okresnému súdu Levice ako súdu miestne a vecne príslušnému na prejednanie veci podľa § 84 v spojení s § 85 odsek 3 O.S.P. v tom čase platnom, keď žalobca vystupuje na Okresnom súde Bratislava I v rôznych veciach, opätovne a miestne príslušným súdom konať vo veci je Okresný súd Levice, nakoľko skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo na náhradu škody nastala v jeho obvode.
3. Žalobca voči postúpeniu veci Okresnému súdu Levice podal dňa 18.10.2011 námietky a s postúpením veci nesúhlasil.
4. Okresný súd Levice vec na rozhodnutie v zmysle § 105 odsek 3 O.S.P. v tom čase platnom predložil Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o miestnej príslušnosti.
5. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8NcC/32/2011-148 zo dňa 15.12.2011 rozhodol tak, že nesúhlas Okresného súdu Levice s postúpením mu veci Okresným súdom Bratislava I a námietka žalobcu s postúpením veci Okresnému súdu Levice, nie sú dôvodné.
6. Žalobca podal dňa 5.1.2012 generálnu námietku zaujatosti, ktorú doručil Okresnému súdu Levice s tým, že žiadal podľa ustanovenia § 12 O.S.P. v tom čase platnom, aby Krajský súd v Nitre rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Krajský súd v Nitre rozhodol o námietke zaujatosti žalobcu voči všetkým sudcom Okresného súdu Levice uznesením č. k. 5NcC/11/2012-171 zo dňa 28.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.4.2012 tak, že všetkých sudcov Okresného súdu Levice menovite vylúčil z rozhodovania a prejednávania veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13C/148/2011 a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nové Zámky.
7. Žalovaný podal na Okresný súd Levice podaním zo dňa 13.1.2012 návrh na zloženie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia § 141a O.S.P. s odôvodnením, že s ohľadom na predmet sporu t. j. uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 46.767.154,16 eur má za to, že sú splnené predpoklady na postup v zmysle citovaného ustanovenia a na základe uvedeného žiadal, aby súd vyzval žalobcu na zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa ustanovenia § v tom čase platnom 141a odsek 2 O.S.P. a v prípade jeho neuhradenia, aby postupoval v súlade s poslednou vetou ustanovenia § 141a odsek 1 O.S.P. Tiež uviedol, že žalovaný je účastníkom, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, a preto nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania.
8. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe žalobcu podaním doručeným Okresnému súdu Levice dňa 11.1.2012 a žiadal žalobu žalobcu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť, keď žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný uviedol v tomto podaní, že má procesnú námietku z dôvodu, že zo žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca sa viacerými sťažnosťami na Európskom súde pre ľudské práva domáhal ochrany svojich práv práve v súvislosti s neprijatím jeho nárokov na začatie súdneho konania viacerými okresnými súdmi SR. V tomto konaní pred ESĽP si žalobca požadoval z titulu majetkovej škody sumu 506.928.253,43 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 4.681.069,49 eur t. j. približne 332,- eur v súvislosti s každou jednou žalobou podanou na okresné súdy SR. Rozsudkom zo dňa 16.6.2009 ESĽP rozhodol vo veci podaných
sťažností tak, že konštatoval porušenie Čl. 6 odsek 1 Dohovoru a žalobcovi priznal sumu 10.000,- eur spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť vyrubená z titulu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a sumu 8.000,- eur spolu s akoukoľvek daňou. S ohľadom na obsah rozsudku ESĽP vo veci žalobcu proti SR mal žalovaný za to, že ide v tomto konaní o vec res iudicata, a teda súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 odsek 1 O.S.P. K nezákonnému rozhodnutiu Ústavného súdu SR zo dňa 15.5.2007 sp. zn. III. ÚS 128/2007 uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší. Táto podmienka nepochybne nebola žalobcom splnená. Najdôležitejšou skutočnosťou, na ktorú poukázal žalovaný je, že aj v prípadoch, kde Ústavný súd SR konštatoval porušenie žalobcových práv, nepriznal mu primerané zadosťučinenie v peniazoch, ktoré žalobca požadoval. Žalovaný mal za to, že nezákonnosť predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR nebola žalobcom preukázaná. K nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Levice uviedol, že je pravdou, že okresný súd neprijal podania žalobcu urobené elektronickými prostriedkami pre technickú nepripravenosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť dňa 19.10.2006, a teda ak žalobcovi mala vzniknúť škoda neprijatím návrhov na začatie konania, lehota na uplatnenie nároku uplynula dňa 19.4.2010. Návrh vo veci samej bol podaný dňa 14.7.2010 a z tohto dôvodu žalovaný vzniesol z opatrnosti námietku premlčania nároku s poukazom na ustanovenie § 19 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného však žalobca existenciu škody nepreukázal, keď nároky, ktoré si uplatňuje žalobca, je možné považovať za hypotetické a podľa názoru žalovaného, žalobca ani nebude schopný produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody, a to z dôvodov: a) forma podania, keď podľa § 42 odsek 1 O.S.P. podanie možno urobiť písomne, ústne, do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Žalobcovi nič nebránilo, aby svoje návrhy doručil súdu aj v inej forme, ako práve elektronickými prostriedkami, ak mal reálny záujem na uplatnení pohľadávok súdnou cestou. Žalobca svojím konaním už od počiatku nepredchádzal riziku vzniku škody, nevyužil iné spôsoby podania svojich návrhov a ak by mu aj škoda neprijatím návrhov súdom vznikla, je potrebné zohľadniť § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka. b) premlčanie, keď nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že došlo k zániku jeho majetkových práv z dôvodu ich premlčania, keďže majetkové práva premlčaním nezanikajú a nezaniká ani nárok na ich uplatnenie. Pri návrhoch, ktoré žalobca podal na okresnom súde v uvedený deň 19.10.2006, je možné konštatovať, že občianske súdne konanie bolo začaté dňom doručenia návrhu na začatie konania, ak návrh spĺňal náležitosti podľa § 79 O.S.P. Tento účinok prípadný nesprávny úradný postup nemohol vylúčiť, v dôsledku čoho aj konania, ktoré chcel žalobca vyvolať návrhmi na začatie konania vo forme podaní urobených elektronickou formou, boli začaté dňom doručenia príslušného nosiča bez ohľadu na to, či ich súd prijal alebo nosič z dôvodu technickej nepripravenosti vrátil žalobcovi pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku, je teda rozhodujúci okamih podania návrhov na súd. Doručením podaní zo dňa 19.10.2006 došlo k spočívaniu premlčacej lehoty a premlčané by boli iba tie návrhy, ktoré by boli premlčané už pred podaním návrhov na súd dňa 19.10.2006. Z dôvodu neprijatia podaní súdom tak žalobcovi nevznikla a ani nemohla vzniknúť majetková škoda, či už v rovine istiny, ktorá má tvoriť predmet jednotlivých konaní alebo zisku, nakoľko k premlčaniu pohľadávok uplatnených žalobcom konaním súdu nedošlo. c) postoj žalobcu, keď z vyjadrení okresných súdov vyplýva, že postup žalobcu vo veci nenasvedčoval tomu, že by mal záujem o úspešné uplatnenie predmetných nárokov súdnou cestou. Súdy po zavedení elektronickej podateľne opakovane vyzývali žalobcu o dodatočné predloženie návrhov, avšak bezvýsledne, pričom súdy boli ochotné prijať tieto návrhy s právnymi účinkami zachovanými podľa pôvodného dátumu doručenia. Z vyjadrenia podpredsedníčky Okresného súdu Levice JUDr. Márie Červenákovej vyplýva, že 2 DVD nosiče, ktoré žalobca súdu dourčil dňa 19.10.2006 boli síce súdom vrátené žalobcovi pre technickú nepripravenosť súdu, avšak žalobcom neboli okresnému súdu predložené ani po rozsudku ESĽP. Okresný súd tak síce mal povinnosť v zmysle rozhodnutia ESĽP návrhy zaregistrovať ku dňu ich prvého doručenia, avšak bez súčinnosti žalobcu v podobe doručenia návrhov tak objektívne nemohol urobiť. Je teda otázne, či žalobca, ktorý nepredložil DVD nosiče mal, resp. má na uplatňovaní svojich nárokov na zaplatenie koncesionárskych poplatkov skutočný záujem, alebo mu od samého začiatku išlo iba o využitie možnosti na uplatnenie nárokov na odškodnenie na Ústavnom súde SR, ESĽP alebo nároku na náhradu škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
d) vymožiteľnosť pohľadávok, keď žalobca na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce pri každej individuálnej pohľadávke a) existenciu žalovaného (z vyjadrenia súdov vyplynulo, že žalovaným, tak ako ich označil žalobca, sa nepodarilo dourčovať písomnosti, a teda nie je zrejmé, či tieto subjekty existovali), b) právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu pre vznesenú námietku premlčania, c) vymožiteľnosť pohľadávky od žalovaného v čase, kedy malo dôjsť k predpokladanému vydaniu platobného rozkazu resp. rozhodnutia súdu. Bez preukázania týchto skutočností nie je možné hovoriť o vzniku škody ani v prípade, ak by mal súd za preukázané, že postupom okresného súdu došlo k premlčaniu pohľadávok, čo však žalovaný namieta. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu uplatnenú v tomto konaní, pretože žalobca vznik škody nepreukázal a nie je možné predpokladať, že ju preukáže. Nedôvodný je tak nárok žalobcu spočívajúci v materiálnej škode vo výške 43.794.235,54 eur odôvodňovaný premlčaním nárokov, nakoľko k premlčaniu nárokov konaním súdu nedošlo. Poukázal i na tú skutočnosť, že žalobca sa domáhal návrhmi od odporcov zaplatenia len istiny a nie poplatkov z omeškania, ktorých náhradu si však v tomto konaní uplatňuje. Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť materiálnej škody vo výške 2.189.711,70 eur, ktorá má vyjadrovať ušlý zisk, materiálnej škody vo výške 904,75 eur, ktorá vyjadruje úročenie finančného kapitálu žalobcu, ako ani v nákladoch na súdne spory. Tieto nároky nemôžu byť opodstatnené už len preto, že zatiaľ neprebieha meritórne konanie a ani jedna uplatnená pohľadávka nebola právoplatne prisúdená, takže nie je zrejmé, či nároky žalobcu sú legitímne a či bude v konaniach úspešný. Samotné prejednanie veci v primeranej lehote nezaručuje ešte reálnu vymožiteľnosť priznaných prostriedkov, nie je teda zrejmé, kedy by jednotlivé pohľadávky v skutočnosti zo strany odporcov boli zaplatené, či vôbec k zaplateniu došlo. Nie je preto možné reálne stanoviť termín, od ktorého by žalobca finančné prostriedky teda mohol využívať a akýkoľvek takto uplatňovaný zisk je hypotetický. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nákladov žalobcu vynaložením finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv, t. j. úhradu poplatkov trov zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné a administratívne výdaje, je ničím neodôvodnená. Trovy spojené s konaniami vedenými pred okresným súdom mali a mohli byť uplatnené súčasne s podanými návrhmi a o týchto nárokoch rozhodnuté nebolo. Pokiaľ ide o trovy konania pred Ústavným súdom, žalobca bol v tom konaní neúspešný, resp. jeho sťažnosť bola odmietnutá a teda trovy tohto konania sú nákladom, ktorý má znášať sám. V časti nákladov spojených v konaní pred ESĽP, tento mu náhradu trov konania priznal vo vyššie spomínanom rozhodnutí. e) vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 707.520,- eur uviedol, že jedná sa o dve skutočnosti, na ktoré je potrebné poukázať, a to v žalobcom podaných sťažnostiach na ÚS SR, ktoré neboli odmietnuté pre oneskorené podanie, žalobcovi napriek konštatovaniu porušenia ústavného práva nebolo priznané finančné zadosťučinenie. Ak Ústavný súd SR nevzhliadol dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia, žalovaný má za to, že žalobcovi žiaden nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nevznikol, pričom vzhľadom na popísané okolnosti prípadu, ale najmä neochotu žalobcu spolupracovať so súdmi pri vytvorení podmienok na pokračovaní v konaní, nemožno nemajetkovú ujmu v tomto konaní priznať. Jej konanie by bolo nie len v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., ale aj v rozpore s princípom spravodlivosti. Ďalej poukázal na to, že je potrebné vziať do úvahy aj existenciu rozsudku ESĽP tak, ako to uviedol už v tomto vyjadrení, ktorý rozhodoval aj o tomto nároku žalobcu. f) vo vzťahu k príčinnej súvislosti ako ďalšiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, žalovaný uviedol, že v danej veci nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla ním uplatnená škoda v priamej príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Levice. Na záver mal za to, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že podania nemohli byť prijaté elektronickou podateľňou dňa 19.10.2006, resp. nezákonným rozhodnutím ÚS SR, a ani mu vznik škody z dôvodu prípadného zániku nároku pre oneskorené prijatie návrhov nehrozí. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s týmto konaním.
9. Pred začatím konania vo veci samej žalobca podaním doručeným ešte Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.2.2012 s označením ako „Spresnenie žalobného petitu“ navrhol, aby súd podľa § 95 O.S.P. v tom čase platnom pripustil spresnenie žalobného petitu v časti o zaplatenie istiny tak, že žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 18.095,33 eur, na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania 43.776.140,21 eur, na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 70.219,73 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 707.520,- eur. Žalobca zároveň uviedol, že po spresnení žalobného petitu ďalej netrvá na náhrade škody predstavujúcej ušlý zisk vo výške 2.189.711,80 eur, na náhrade škody
predstavujúcej úročenie finančného kapitálu vo výške 904,75 eur a na náhrade škody uplatnenej za náklady a výdavky vynaložené v konaní pred ECHR vo výške 4.562,34 eur. Pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcu uviedol, že berie späť časť žalobného návrhu a žiada konanie zastaviť v časti o zaplatenie náhrady škody - ušlého zisku v sume 2.189.711,80 eur, v časti náhrady škody - úročenia finančného kapitálu v sume 904,75 eur, v časti náhrady škody za náklady a výdavky vynaložené v konaní pred ECHR v sume 4.562,34 eur a v časti materiálnej škody tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 18.095,33 eur. Súd uznesením zo dňa 29.11.2017 pripustil zmenu petitu žaloby podľa ustanovenia § 139, § 140 a § 142 odsek 1 C.S.P., podľa ktorej žalobca navrhol, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Lawyer Partners, a.s., IČO: 35 944 471 so sídlom Prievozská 37, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 19.10.2006. Je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Lawyer Partner, a.s. IČO: 35 944 471 so sídlom Prievozská 37, Bratislava nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 128/07 a ďalej, aby súd rozhodol rozsudkom vo veci samej tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov, majetkovej škody v sume 18.095,33 eur, na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania ako majetkovej škody v sume 43.776.140,21 eur, na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny v sume 70.219,73 eur a nemajetkovej ujmy v sume 707.520,- eur a v prípade úspechu nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Až po pripustenej zmene žalobného petitu právny zástupca žalobcu uviedol, že berie späť žalobu čiastočne aj v časti materiálnej škody tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 18.095,33 eur s tým, že v písomnom spresnení žalobného petitu ešte na späťvzatí tejto časti žaloby netrval. Súd podľa ustanovenia § 145 odsek 2 C.S.P. konanie zastavil v tých častiach, v ktorých to právny zástupca žalobcu zobral späť, tak ako je to presne špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku.
10. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/135/2012-239 zo dňa 22.1.2013 návrh odporcu na uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania zamietol. Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, lebo žalovaný v zákonnej lehote podal voči nemu odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie poukazujúc na ustanovenie § 141a odsek 1 O.S.P. v tom čase platnom mal za to, že súd prvej inštancie výklad tejto právnej normy vykonal nesprávne, výlučne gramaticky a bez logických súvislostí.
11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na základe odvolania žalovaného rozhodol uznesením č. k. 25Co/166/2013-270 zo dňa 31.7.2013 tak, že odvolanie žalovaného odmietol. Poukázal na ustanovenie § v tom čase platnom 201 a § 202 odsek 3 písmeno q) O.S.P. s tým, že s poukazom na tieto citované zákonné ustanovenia účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie, avšak pokiaľ zákon nevylúči takéto rozhodnutie z možnosti napadnúť ho odvolaním. Jedným z týchto rozhodnutí, proti ktorým zákon odvolanie nepripúšťa, je i uznesenie, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a O.S.P. v tom čase platnom.
12. Právny zástupca žalobcu v 1. rade návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.2.2013 navrhol pristúpenie účastníka do konania, nakoľko spoločnosť žalobcu v 1. rade Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 pohľadávky uplatňované v tomto konaní, konkrétne pohľadávku na náhradu škody spočívajúcu v istine, poplatku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením istiny postúpila spoločnosti Lawyer Group, s.r.o., IČO: 46 524 185. Spoločnosť Lawyer Partners, a.s. naďalej si ponechala pohľadávku, ktorej obsahom je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto navrhol, aby súd postupom podľa v tom čase platnom ustanovení § 92 odsek 2 O.S.P. pokračoval ďalej v konaní s pripustenou spoločnosťou o istine, poplatku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením istiny, ktorú postúpila spoločnosti Lawyer Group, s.r.o., IČO: 46 524 185 so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, na ktorú boli prevedené práva z pohľadávok na náhradu škody spočívajúcej v istine, poplatku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením istiny, uplatňované v tomto konaní a popri nej, aby naďalej konal so spoločnosťou žalobcu v 1. rade ako vlastníkom pohľadávky, ktorej obsahom je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Zároveň predložil súdu aj kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 medzi postupcom, žalobcom v 1. rade a postupníkom, spoločnosťou Lawyer Group, s.r.o. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/135/2012-265 zo dňa 7.3.2013 pripustil podľa ustanovenia § 92 O.S.P. v tom čase platnom zámenu účastníka na strane žalobcu tak, že pripustil do konania na strane žalobcu okrem žalobcu v 1. rade aj spoločnosť Lawyer Group, s.r.o. so sídlom Prievozská 37, Bratislava,
v mene ktorej koná JUDr. J. L. - konateľ a Mgr. T. T. - konateľ, IČO: 46 524 185, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. X. K., PhD., advokát a konateľ, počnúc od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2013.
13. Žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.9.2013 podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/166/2013-270 zo dňa 31.7.2013 a návrh na odklad vykonateľnosti a navrhol, aby Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.7.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 243 O.S.P. až do rozhodnutia o dovolaní žalovaného, keďže je dôvodné predpokladať, že dovolací súd dovolaniu vyhovie. Žiadosť o odklad vykonateľnosti žalovaný odôvodnil tou skutočnosťou, že odvolací súd rozhodol na podklade právneho názoru, ktorý je v priamom rozpore s príslušnými ustanoveniami O.S.P., konkrétne rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/107/2012 a tým, že v konaní došlo k takým vadám, ktoré majú za následok odňatie možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 písmeno f) O.S.P. v tom čase platnom.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o návrhu žalovanej uznesením č. k. 6Cdo/377/2013 zo dňa 29.10.2014 tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.7.2013 sp. zn. 25Co/166/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal pri tom na to, že proti uzneseniu o neuložení povinnosti zložiť preddavok (zamietnutí návrhu na uloženie takejto povinnosti) nie je odvolanie vylúčené a možno ho podrobiť prieskumu v odvolacom konaní (uznesenie NS SR z 13.11.2013 sp. zn. 6Cdo/199/2013).
15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozhodol uznesením zo dňa 29.6.2015 č. k. 25Co/891/2014-287, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.2015, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.1.2013 č. k. 9C/135/2012-239 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a o návrhu žalobcu v 1. rade na prerušenie konania rozhodol tak, že ho zamietol. Poukázal na to, že súd prvého stupňa návrh žalovaného na uloženie povinnosti žalobcovi v 1. rade zložiť preddavok na trovy konania neposudzoval a neskúmal tak, ako by podľa zákona mal, pretože je potrebné vysporiadať sa a skúmať aktuálne majetkové pomery účastníka konania majúce podstatný vplyv na jemu uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Bude potrebné v ďalšom konaní skúmať predpoklady ustanovenia § 141a odsek 1 O.S.P., ktorý požaduje podmienenosť jeho použitia iba v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch základných predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené, a to jednak preskúmaním predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.S.P. a jednak preskúmaním výšky žalovaného nároku vzhľadom na sumu životného minima.
16. Súd vyzval právneho zástupcu žalobcov dňa 30.11.2015 na zaslanie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka konania z dôvodu skúmania aktuálnych majetkových pomerov žalobcu v 1. rade podľa právneho názoru odvolacieho súdu.
17. Právny zástupca žalobcov podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.3.2016 podal písomnú odpoveď na žiadosť súdu o dokladovanie pomerov účastníka konania s tým, že podľa jeho názoru, uvedené pomery nie je potrebné súdu dokladovať, nakoľko žalobca nemá povinnosť zložiť preddavok na trovy.
18. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania uznesením č. k. 9C/135/2012-365 dňa 1.4.2016 tak, že uložil žalobcovi v 1. rade povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 2.228.598,76 eur na účet tunajšieho súdu do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Voči tomuto uzneseniu odvolanie podané nebolo a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2016. Keďže žalobca v 1. rade nezložil preddavok podľa výroku tohto uznesenia, súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/135/2012-371 zo dňa 24.5.2016 konanie voči žalobcovi v 1. rade zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov v zastavenej časti konania. Odôvodnil ho tým, že žalobca v 1. rade nezložil na účet súdu preddavok na trovy konania vo výške 2.228.598,76 eur v súdom určenej lehote a žalovanému povinnosť zložiť tento preddavok nevznikla, nakoľko ide o účastníka, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, a preto súd podľa ustanovenia § 141a odsek 1 O.S.P. v tom čase platnom konanie zastavil. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podali voči nemu odvolanie
žalobcovia, kde namietali nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože dôvod, pre ktorý bolo vydané, neexistoval. Namietal nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 141a O.S.P.
19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozhodol o odvolaní žalobcu v 1. rade uznesením č. k. 25Co/465/2016-381 zo dňa 15.3.2017 tak, že napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal v ňom na to, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 389 odsek 1 písmeno d) C.S.P. zrušil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z. z. a nadobudol účinnosť 1.7.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 odsek 1 a 2 C.S.P., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Uviedol, že pôvodná právna úprava, podľa ktorej rozhodol súd prvej inštancie, upravovala, že u žalobcu, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.S.P. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. V preskúmavanej veci uviedol, že nebolo sporné, že žalobca v 1. rade nezložil preddavok na trovy konania a žalovaný je štát, ktorý nemohol byť vyzvaný na zloženie preddavku, lebo to právna úprava vylučuje a z ustanovenia § 141a odsek 1 O.S.P. pritom vyplýva, že zastavenie konania prichádza do úvahy iba vtedy, keď preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží žalobca, zloží ho však žalovaný, ktorý má povinnosť ho zložiť. Ustanovenie § 141a O.S.P. stratilo účinnosť od 14.6.2016 Nálezom Ústavného súdu č. 194/2016 Z. z. a stratilo platnosť 14.12.2016. Nová právna úprava C.S.P. nemá žiadne obdobné ustanovenie k § 141a O.S.P., a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
20. Žalovaný písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.5.2017 uviedol, že žalobca v 1. rade naposledy doručil súdu dňa 21.2.2012 písomné podanie označené ako „Spresnenie žalobného petitu“, ktorým žiadal, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe nároku a následne rozsudkom vo veci samej tak, ako to už súd vyššie uviedol. Vzhľadom na zmenu procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z. z., inštitút zloženia preddavku na trovy konania obdobný § 141a O.S.P. nepozná, žalovaný navrhol súdu, aby vyzval žalobcu v 1. rade, či na svojom podaní zo dňa 20.2.2012 trvá. Predmetné podanie vzhľadom na časové okolnosti už na existenciu dvoch žalobcov nereflektuje. Poukázal pritom na to, že k podaniu žalobcu v 1. rade je potrebné uviesť, že tak O.S.P., ako ani C.S.P. pojem „spresnenie petitu“ nepozná, a tak nie je zrejmé, o aký dispozičný úkon žalobcu v 1. rade ide. Ďalej vo svojom písomnom podaní poukázal na Čl. 2 odsek 2 C.S.P., ktorý zakotvil ako základný princíp, princíp právnej istoty v nadväznosti na ktorý žalovaný poukazuje na konania vedené pred inými súdmi v Slovenskej republike, v ktorých bol nárok žalobcu prípadne žalobcov na náhradu materiálnej škody a nemajetkovej ujmy za rovnaký nesprávny úradný postup súdu zamietnutý.
21. Právny zástupca žalobcov podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.8.2017 uviedol, že naďalej zotrváva na svojom podaní pod názvom „Spresnenie žalobného petitu“ zo dňa 20.2.2012 v znení úprav vykonaných podaním zo dňa 8.2.2013.
22. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcov, výpoveďou žalovaného a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: žalobou, uznesením ÚS SR č. k. III. ÚS 128/07-58 zo dňa 15.5.2007, predložením dôkazov zo strany žalobcov, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, rozsudkom OS Bratislava I č. k. 7C/144/2006-326 zo dňa 20.10.2008, realizačnou zmluvou č. 1 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.7.2005 a realizačnej zmluvy č. 2 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.7.2005, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005, originálom dátového nosiča, tabuľkou živých spisov, námietkami voči postúpeniu veci inému súdu žalobcu, vyjadrením OS Levice k postúpeniu veci, uznesením KS v Nitre č. k. 8NcC/32/2011-148 zo dňa 15.12.2011 o nesúhlase OS Levice s postúpením veci Okresným súdom Bratislava I a o námietke žalobcu, návrhom žalovanej na zložene preddavku na trovy konania, vyjadrením žalovanej k veci samej zo dňa 11.1.2012, generálnou zaujatosťou žalobcu, uznesením KS v Nitre č. k. 5NcC/11/2012-171 zo dňa 28.3.2012 o rozhodnutí vylúčenia sudcov z prejednávanej veci a prikázanie veci na prejednanie a rozhodnutie veci tunajšiemu súdu, výpisom z OR spoločnosti Flegal s.r.o. so sídlom v Bratislave a právneho zástupcu žalobcov, spresnením žalobného petitu zo dňa 20.2.2012, predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu v
spojitosti s rozhodnutiami OS Bratislava I ohľadom uloženia povinnosti zložiť preddavok, upozornením žalobcu na judiciálnu činnosť ÚS SR, nálezom ÚS SR č. k. I. ÚS 112/2012-30, upozornením žalobcu na vybavenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany Generálnej prokuratúry SR, stanoviskom GP SR z 9.8.2012, zisťovaním skutočností žalobcu potrebných pre rozhodnutie o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, uznesením OS Nové Zámky č. k. 9C/135/2012-239 zo dňa 22.1.2013, odvolaním žalovaného, návrhom žalobcu na pristúpenie účastníka do konania, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovanej, uznesením OS Nové Zámky č. k. 9C/135/2012-265 zo dňa 7.2.2013, uznesením KS v Nitre č. k. 25Co/166/2013-270 zo dňa 31.7.2013, dovolaním žalovanej, uznesením NS SR č. k. 6CdO 377/2013-284 zo dňa 29.10.2014, uznesením KS v Nitre č. k. 25Co/891/2014-287 zo dňa 29.6.2015, znaleckým posudkom č. 01/2009, poskytnutím stanoviska Ing. Y. W., zápisnicou z pojednávania vo veci 16C/163/2011 OS Bratislava I, zápisnicou vo veci 7C/127/2010 ohľadom výsluchu svedka JUDr. T. W., čestným prehlásením JUDr. T. L., špecifikáciou účelných nákladov a úkonov - faktúry č. 3/2006, odsúhlasením záväzkov, výzvou na uhradenie doplatku zmluvnej pokuty, dohodou o novácii zo dňa 8.6.2012, dodatkom č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 18.1.2006, uznesením OS Nové Zámky č. k. 9C/135/2012-365 zo dňa 1.4.2016, uznesením OS Nové Zámky č. k. 9C/135/2012-371 zo dňa 24.5.2016, odvolaním žalobcov, uznesením KS v Nitre č. k. 25Co/465/2016-381 zo dňa 15.3.2017, vyjadrením žalovanej zo dňa 29.5.2017, a zistil tento skutkový a právny stav:
23. Právny zástupca žalobcov uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava pripustenej zmeny petitu žaloby tak, ako to spresnil vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.2.2012 s tým, že v časti materiálnej škody tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov v sume 18.095,33 eur žiadal konanie zastaviť. Okrem toho navrhol doplniť dokazovanie o vykonanie znaleckého dokazovania Znaleckým ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave, pre odbor ekonómia a manažment, odvetvie kontroly, a to vo vzťahu k účtovnej hodnote istiny koncesionárskych poplatkov a účtovnej hodnote príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný a trval na všetkých doterajších písomných podaniach a argumentáciách, ktoré boli zo strany žalobcov produkované v písomnej forme. Na záver uviedol, že podľa jeho názoru, celé súdne konanie dospelo do takej fázy, kde zostala nezodpovedaná jediná otázka, a to je určenie presnej výšky škody, ktorá vzhľadom na okolnosti, početnosť zdrojov a súčtov jednotlivých zdrojov, z ktorých sa skladá, nie je bez znaleckého dokazovania možná. Nesprávnosť úradného postupu konštatoval ako Ústavný súd, tak aj ESĽP, a túto skutočnosť nerozporoval ani žalovaný. Mal za to, že škoda vznikla výlučne v príčinnej súvislosti s postupom, ktorý bol vyhodnotený ako nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice a ktorého nečinnosťou sa škoda doposiaľ zvyšuje. Žiadal preto, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
24. Žalovaný uviedol, že poukazuje na svoje písomné vyjadrenia a v plnom rozsahu zotrváva na nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Vo vzťahu k navrhovanému znaleckému dokazovaniu žalobcami uviedol, že v konaní nebola položená žiadna odborná otázka, na ktorej zodpovedanie by bolo nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie a zároveň nie sú splnené podmienky pre nariadenie znaleckého dokazovania Znaleckým ústavom v zmysle § 207 odsek 3 C.S.P., preto žalovaný navrhol, aby súd vykonanie takéhoto dokazovania nepripustil. Na záver žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody nepostačuje preukázanie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice. Zastával ten názor, že žalobcovia v konaní nepreukázali vznik ako ani výšku majetkovej škody, nemajetkovej ujmy, ako ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou škodou. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
25. Žalobca bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda civilného kódexu platného a účinného v čase doručenia žaloby žalobcu z 14.7.2010 Okresnému súdu Bratislava I pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolával a ďalej prispievať k účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov podľa ustanovenia § 101 odsek 1 O.S.P. V zmysle § 150 odsek 1 Civilného sporového poriadku, mali strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mohli strany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.S.P.), pričom prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 C.S.P.).
26. Skutkový stav zistený súdom z vykonaného dokazovania bol nasledovný: Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou 15.7.2005 sa Slovenský rozhlas zaviazal za podmienok bližšie špecifikovaných v zmluve postúpiť žalobcovi pohľadávky z koncesionárskych poplatkov (definované ako pohľadávky Slovenského rozhlasu voči platiteľovi koncesionárskeho poplatku, ktorý je v omeškaní so zaplatením poplatku, prípadne poplatku z omeškania so zaplatením koncesionárskeho poplatku, a toto omeškanie dosiahlo viac ako 60 dní po lehote splatnosti), pravosť ktorých bola potvrdená auditom pohľadávok z koncesionárskych poplatkov, ktoré pohľadávky mali byť špecifikované čo do totožnosti dlžníkov, výšky pohľadávky ku dňu postúpenia a overenia právneho titulu pohľadávky v číslovaných realizačných zmluvách ku zmluve. Realizačnou zmluvou č. 1 uzatvorenou dňa 20.9.2005 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 15.7.2005 postúpil Slovenský rozhlas ako postupca žalovanému ako postupníkovi odplatne pohľadávky z koncesionárskych poplatkov, ktorých veriteľom bol postupca, a ktoré boli špecifikované v databáze k 30.6.2005. Odplata predstavovala 91.619.930,- Sk. Realizačnou zmluvou č. 2 uzatvorenou dňa 27.1.2006 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 15.7.2005 postúpil Slovenský rozhlas ako postupca žalovanému ako postupníkovi odplatne pohľadávky z koncesionárskych poplatkov, ktorých veriteľom bol postupca, a ktoré boli špecifikované v databáze k 31.12.2005. Odplata predstavovala 14.136.760,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C/144/2006-326 zo dňa 20.10.2008 rozhodol súd, že návrh na určenie neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.7.2005 uzatvorenej medzi Slovenským rozhlasom a žalobcom a na jej základe dňa 20.9.2005 uzatvorenej Realizačnej zmluvy č. 1 a dňa 27.1.2006 uzatvorenej Realizačnej zmluvy č. 2 sa zamieta, právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.7.2005 ako aj Realizačnými zmluvami č. 1 a č. 2 trvajú. Z obsahu CD nosičov doručených súdu žalobcom dňa 21.10.2010 spolu so sprievodným listom zo dňa 19.10.2010 súd zistil, že dátový nosič obsahuje komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie občianskeho súdneho konania spracovanými v elektronickej forme a o ktorých nebolo súdmi rozhodované z príčin špecifikovaných v úvode žaloby, pričom takýmto nesprávnym úradným postupom došlo k ich premlčaniu. Dátový nosič obsahuje aj komplexné údaje o pohľadávkach žalobcu, ktoré vznikli z titulu nezaplatenia dlžných koncesionárskych poplatkov, t. j. údaje o legislatívne definovaných poplatkov z omeškania, ktorých úhrada bola trvalo zmarená nelegálnym postupom súdov. Dátový nosič potvrdil výšku uplatňovanej materiálnej škody. Žalobca doručil dňa 19.10.2006 Okresnému súdu Levice 1072 návrhov na začatie konania - vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom svoje podanie urobil elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty - žaloby, podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu so žalobami s prílohami doručil žalobca Okresnému súdu Levice aj sprievodný list, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Okresný súd Levice oznámil žalobcovi listom, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z., a preto žalobcovi vracia elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na základe sťažnosti, ktorú podal žalobca na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie základného práva na prístup k súdu, rozhodol Ústavný súd dňa 15.5.2007 pod sp. zn. III. ÚS 128/2007 tak, že ju predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a rozhodol o nej tak, že ju odmieta ako podanú oneskorene. Toto svoje rozhodnutie Ústavný súd odôvodnil tým, že žalobca sa o všetkých podstatných skutkových okolnostiach, v ktorých vidí zásah do svojich základných práv a slobôd dozvedela najneskôr do 26.4.2006. V súlade s ustanovením § 53 odsek 3 zákona o Ústavnom súde, jej preto najneskôr v uvedený deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti Ústavnému súdu podľa čl. 127 Ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru spočívajúcom v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených elektronickými prostriedkami zo strany okresného súdu. Žalobca sa však na Ústavný súd obrátil až sťažnosťou z 13.12.2006, doručenou Ústavnému súdu 14.12.2006, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov. Vzhľadom na túto skutočnosť potom Ústavný súd SR konštatoval, že sťažnosť bola podaná žalobcom oneskorene. Žalobca sa s argumentáciou rozhodnutia Ústavného súdu nestotožnil a považoval ho za nezákonné. Túto skutočnosť prezentoval na Európskom súde pre ľudské práva v Strasburgu, ktorý súd uznal skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu, keď o tom rozhodol na základe sťažnosti žalobcu svojím rozsudkom dňa 16.6.2009. Rozsudkom rozhodol v spojení o sťažnostiach aj s inými vecami, a to tak, že sťažnosti žalobcu prijal a na základe predloženej skutkovej a právnej argumentácie uviedol, že
došlo postupom všeobecných súdov k porušeniu základného práva žalobcu na prístup k súdu, pretože toto právo je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že Ústavný súd SR postupoval v rozpore s obsahom garantovaných základných práv a porušil zákon, ak neprijal sťažnosti žalobcu z dôvodu ich oneskoreného podania.
27. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu JUDr. J. L. (predseda predstavenstva žalobcu) na pojednávaní konanom dňa 26.10.2015 pred Okresným súdom Bratislava I vo veci sp. zn. 16C/163/2011 vyplýva, že Okresný súd Veľký Krtíš dodnes od roku 2006 neurobil nič okrem toho, že zastavil konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a to i napriek tomu, že súdne poplatky sú premlčané, lebo uplynula doba viac ako 3 roky. Ústavný súd SR v Náleze výslovne prikázal súdu, aby konal vo veciach s tým, že konanie sa musí vrátiť o 5 rokov späť. Tvrdil, že technicky nie je možné zapísať pôvodné návrhy v elektronickej podateľni spätne. Škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená, je možné rozdeliť do troch kategórií s tým, že prvá je istina, druhá poplatky z omeškania a tretia trovy právneho zastúpenia advokátskej kancelárii. Z dôvodu, že je možné, že by žalobca nebol úspešný v konaniach o zaplatenie koncesionárskych poplatkov 100 %, navrhol vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom o posúdenie výšky škody, ktorá bola spôsobená. Istinu koncesionárskych poplatkov žalobca kúpil za 100 % svojho nominálu a sú vyčíslené trovy právneho zastúpenia, zaplatil podľa vyhlášky a poplatky z omeškania si mohol uplatniť až potom, čo bude žalovaná istina. Okresný súd Veľký Krtíš však znemožnil podľa štatutárneho zástupcu svojím nesprávnym úradným postupom žalovať istinu, a teda poplatky z omeškania si žalobca nikdy neuplatnil. Z dôvodu, že poplatky z omeškania vo forme, ktorú vtedy stanovoval zákon t. j. 5.000,- Sk za každý mesiac omeškania splatením, by boli likvidačné pre 99 % koncesionárov, žalobca vo výzvach na zaplatenie vyzýval na nováciu a navrhol zaplatiť namiesto poplatku z omeškania, ktoré by v tom čase v priemere predstavovali niekoľko 100 tisíc SK až milión Sk, čiastku 1 tisíc až 20 tisíc SK. V týchto intenciách zdokladoval i predpokladanú výšku škody. Okrem majetkovej škody žalobcu postihla aj nemajetková ujma vo forme odrieknutých a zmarených obchodných príležitostí, ktoré utrpel vďaka neprijatým podaniam podaných elektronicky zaručeným podpisom dňa 24.7.2006. K neprijatiu návrhov došlo napriek tomu, že zákon možnosť podať návrhy so zaručeným elektronickým podpisom platí od roku 2002. Po medializácii, ktorou vzišlo na svetlo neschopnosť podať žaloby so zaručeným elektronickým podpisom, žalobca prišiel o viacerých významných klientov. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu JUDr. Martina Moronga (podpredseda predstavenstva žalobcu) na pojednávaní konanom dňa 26.10.2005 pred Okresným súdom Bratislava I vo veci pod sp. zn. 16C/163/2011 vyplýva, že v súvislosti so zastavením jednotlivých konaní na Okresnom súde Veľký Krtíš vo veciach, ktoré boli opätovne doručené tomuto súdu v roku 2013 po využití všetkých opravných prostriedkov, podal žalobca sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Strasburgu a tento súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Tvrdil, že Okresný súd Veľký Krtíš naďalej porušuje práva žalobcu a naďalej odmieta podania žalobcu a vyhovára sa na nezaplatené súdne poplatky. Konanie Okresného súdu Veľký Krtíš spôsobuje žalobcovia ďalšie náklady a výdaje. K nemajetkovej ujme uviedol, že okrem toho, že odstúpili veľkí klienti, bola žalobcovi aj mediálne spôsobená ujma na mene, a to tým, že boli považovaní za výpalníkov, čo bolo uvedené aj na schôdzi parlamentu.
28. Zo záveru Znaleckého posudku č. 01/2009 vypracovaného dňa 17.2.2009 znalcom z odboru elektrotechnika, odvetvie Elektronika, Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), Odhad hodnoty elektronických zariadení a elektroniky, Počítačové programy (softvér), elektronika, Ing. Miloslavom Kavickým, na základe objednávky žalobcu súd zistil, že podľa znalca nie je možné z databázového systému, ktorý žalobcovi slúži ako dátový sklad vyhotoviť identickú kópiu pôvodných (originálnych) DVD nosičov, ktoré obsahovali identické dokumenty podpísané identickým zaručeným elektronickým podpisom a potvrdené identickou časovou pečiatkou.
29. Z faktúry č. 3/2006 (kópie) vystavenej JUDr. T. L., advokátom dňa 4.4.2006 na sumu 145.638.456,- Sk vyplýva, že ňou bola žalobcovi vyúčtovaná dohodnutá odmena advokáta za poskytovanie právnej pomoci vo veci vymáhania nedoplatkov na koncesionárskych poplatkoch podľa uzavretej Mandátnej zmluvy zo dňa 20.9.2005. Fakturovaná suma predstavovala odmenu za vypracovanie návrhov na vydanie platobných rozkazov vrátane ďalších právnych úkonov v celkovom počte 74154 prípadov.
30. Zo stanoviska Ing. Jozefa Kaffku, riaditeľa správy súdu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Spr 213/2012 zo dňa 1.3.2012 vydaného na základe žiadosti žalobcu okrem iného vyplýva, že systém elektronickej podateľne prideľuje dátum prijatia konkrétneho návrhu súdom zo systémového dátumu
servera elektronickej podateľne, ktorý je synchronizovaný s časovými servermi. Systém elektronickej podateľne je uzatvoreným a zabezpečeným systémom a nie je v ňom možné ľubovoľne určovať, či meniť dátum prijatia návrhu na začatie súdneho konania súdom. Spätné prijatie návrhu na začatie konania k ľubovoľnému dátumu z minulosti v systéme elektronickej podateľne nie je možné, zmena alebo úprava dátumu prijatia návrhu na začatie konania v systéme elektronickej podateľne nie je možná.
31. Podľa § 1 písmeno a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
32. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
33. Podľa § 3 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
34. Podľa § 4 odsek 1 písmeno a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20070901.html>, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená správnym úradným postupom súdu.
35. Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
36. Podľa § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
37. Podľa § 17 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
38. Podľa § 17 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
39. Podľa § 18 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
40. Podľa § 18 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
41. Podľa § 18 odsek 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
42. Podľa § 19 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
43. Podľa § 19 odsek 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20070901.html> odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
44. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd dospel k nasledovnému právnemu názoru a záveru veci:
45. Žalobcovia si žalobou uplatňovali nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v neprijatí návrhov iba žalobcu v 1. rade na vydanie platobných rozkazov, ktoré podania urobil elektronickými prostriedkami a podpísal zaručeným elektronickým podpisom a dourčil na DVD nosiči Okresnému súdu Levice dňa 19.10.2006. Na základe sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 15.5.2007 sp. zn. III. ÚS 128/2007 a odmietol ju ako podanú oneskorene s odôvodnením, že Ústavnému súdu bola dňa 14.12.2006 doručená sťažnosť žalobcu v 1. rade, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v súvislosti s neprijatím podaní doručených okresnému súdu dňa 19.10.2006 elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Ústavný súd vyslovil záver, že sťažnosť v zmysle čl. 127 Ústavy SR nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd. Jednou zo zákonných podmienok na jej pripustenie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa. S poukazom na rozsudok ESĽP zo dňa 16.6.2009, ktorý konštatoval, že ak bolo rozsudkom rozhodnuté o porušení Dohovoru alebo jeho Protokolov, sa ukladá povinnosť zodpovednému štátu nie len zaplatiť sumy určené v rámci spravodlivého zadosťučinenia, ale aj vybrať si pod dozorom Komisie ministrov všeobecné alebo ak je to primerané, individuálne opatrenia, ktoré majú byť prijaté v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, aby sa ukončilo porušovanie konštatované súdom. Súd vyslovil, že najvhodnejšou formou nápravy, v prípadoch ako bol spor žalobcu v 1. rade, keď žalobca nemal prístup k súdu pre neopodstatnené odmietnutie zaregistrovania jeho podaní, by bolo zaregistrovanie originálnych podaní s dátumom, kedy boli doručené žalobcom v 1. rade na súd po prvýkrát a ich vybavenie v súlade so všetkými požiadavkami na spravodlivý proces. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý postupuje pri výkone moci v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami jej výkonu, pričom ide o postup, ktorý priamo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Medzi stranami nebolo v konaní sporným, že neprijatím podaní žalobcu v 1. rade (návrhov na vydanie platobných rozkazov) urobených elektronicky a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom Okresným súdom Levice dňa 19.10.2006, sa dopustil Okresný súd nesprávneho úradného postupu tým, že neprijal podania žalobcu vyhotovené vo forme, ktorú pripúšťal platný a účinný Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého § 42 odsek 1 v znení do 28.2.2007 bolo možné podanie urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Okresný súd Levice vrátil žalobcovi v 1. rade DVD nosič doručený súdu dňa 19.10.2006, ktorý obsahoval podania žalobcu v elektronickej forme podpísané zaručeným elektronickým podpisom z dôvodu, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania
elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov, hoci počnúc 1.5.2002 bolo v zmysle § 42 odsek 1 O.S.P. (novelizovaného zákona č. 215/2002 Z. z.) možné urobiť podanie súdu aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, teda súd postupoval v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.
46. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom / nezákonným rozhodnutím ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t. j. kumulatívne splnenie troch podmienok, a to: 1. existencia nesprávneho úradného postupu, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
47. Zakiaľ nesprávny úradný postup okresného súdu žalovaný nerozporoval, namietal existenciu ďalších dvoch podmienok zakladajúcich zodpovednosť štátu za škodu, a to vznik škody a nemajetkovej ujmy a existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu a vznikom žalobcami tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy. Súd dospel k záveru, že žalobcovia v tomto spore nepreukázali vznik majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy a ich výšky, teda neuniesli dôkazné bremeno ohľadom podmienok vzniku ním uplatneného nároku na náhradu škody zo zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup okresného súdu. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujmy už vznikla.
48. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 43.776.140,21 eur predstavujúcej súčet poplatkov za omeškanie ako majetkových sankcií za nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionárske poplatky, a tiež si uplatnil aj majetkovú škodu vo výške 70.219,73 eur predstavujúcu náklady spojené s uplatnením istiny. Žalobca v 1. rade predovšetkým tvrdil, že neprijatím jeho podania urobeného v elektronickej forme so zaručeným elektronickým podpisom okresný súd vylúčil účinok § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu v 1. rade uplatnenými návrhmi na vydanie platobných rozkazov a bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutia podaných návrhov v prípade uplatnenia námietky premlčania žalovanými. Vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu, ktorý odmietol sťažnosť žalobcu v 1. rade z dôvodu, že bola podaná oneskorene a s poukazom aj na iné rozhodnutia Ústavného súdu SR v súvislosti s podaniami žalobcu na ostatné súdy Slovenskej republiky, podľa ktorých Ústavný súd prerokoval sťažnosti žalobcu, so záverom, že okresné súdy majú konať vo veci podania žalobcu v 1. rade a postupovať tak, že právne účinky podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, na čom nebude nič meniť ani tá skutočnosť, že okresný súd nebude môcť podania žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, žalobca v 1. rade dôvodil, že postoj zákonných sudcov považuje za nepredvídateľný, a to poukazujúc na ustanovenie § 56 odsek 6 zákona o Ústavnom súde, podľa ktorého nie je právny názor Ústavného súdu o zachovaní právnych účinkov podania k 19.10.2006 pre súdy záväzný. Žalobca v 1. rade považoval všetky svoje nároky uplatnené elektronickými podaniami na súde za premlčané. Vo vzťahu k zaplateniu príslušenstva - poplatkov z omeškania, odôvodňoval žalobca v 1. rade svoj nárok tým, že neprijatím podania urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom okresným súdom zamedzil tento žalobcovi v 1. rade uplatniť súvisiace právo na poplatok z omeškania, pretože zákon č. 212/1995 Z. z. v ustanovení § 8 odsek 4 stanovoval ako predpoklad k uplatneniu práva na poplatok za omeškanie sa so zaplatením koncesionárskeho poplatku, uplatnenie nároku na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde.
49. Vo veci žalobcami uplatneného nároku na zaplatenie súčtu istín neuhradených koncesionárskych poplatkov, sa nejedná o náhradu za nárok, ktorý zanikol, ale za nárok, ktorý nie je možné podľa tvrdenia žalobcov z dôvodu jeho premlčania priznať (§ 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka). Na rozdiel od preklúzie (§ 583 Občianskeho zákonníka), na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti, a ktorej dôsledkom je zánik nároku priamo zo zákona, prihliadne súd na premlčanie len na námietku dlžníka, pričom ani uplatnením námietky premlčania, premlčaná pohľadávka nezaniká, len sa stáva súdne nevymožiteľnou. Samotná skutočnosť uplynutia premlčacej doby k uplatneniu nároku bez toho, že v súdnom konaní bola dlžníkom vznesená námietka premlčania pohľadávky, nepredstavuje vznik škody, t. j. majetkovej ujmy veriteľa. Ku vzniku škody spočívajúcej v strate premlčanej pohľadávky dôjde až vznesením námietky premlčania dlžníkom, pretože až vtedy sa stane uplatnená pohľadávka súdne nevymáhateľnou. Dôvodne dlžníkom v súdnom konaní vznesená námietka premlčania má potom za následok, zamietnutie žalobou uplatneného nároku. Škoda žalobcu v prípade nároku na zaplatenie súčtu istín neuhradených koncesionárskych poplatkov spočívajúca v nevymáhateľnosti týchto
pohľadávok voči koncesionárom, by potom nevznikla len jednoduchým uplynutím premlčacej doby ako o tom uvažovali žalobcovia, ale až okamihom súdnej nevymáhateľnosti pohľadávok žalobcov, teda až dôvodným vznesením námietky premlčania žalobcami žalovanými koncesionármi v súdnych konaniach. Teda ak by žalobcovia v dôsledku nesprávneho úradného postupu uplatnili svoje pohľadávky na zaplatenie koncesionárskych poplatkov na súde po márnom uplynutí premlčacej doby a žalovaní platitelia koncesionárskych poplatkov by vzniesli námietku premlčania, v dôsledku čoho by súd nemohol žalobcom ním uplatnené nároky priznať, až potom by žalobcom mohol vzniknúť voči štátu nárok na náhradu škody, avšak aj to len za predpokladu súčasného splnenia ďalšej podmienky spočívajúcej v existencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je aj zistenie a preukázanie tej skutočnosti, že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu, ktorý neprijal podania žalobcu vyhotovené v elektronickej forme so zaručeným elektronickým podpisom, prišlo by k uspokojeniu pohľadávky žalobcov na zaplatenie koncesionárskych poplatkov jeho dlžníkmi. Teda zistenie a preukázanie tej skutočnosti, že nesprávny úradný postup je hlavnou, bezprostrednou a priamou príčinou majetkovej ujmy žalobcu. V tomto kontexte je potom relevantným zistenie a zodpovedanie otázky, či v prípade, ak by neprišlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, rozmnožili by žalobcovia svoje majetkové hodnoty v rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody a či by ich nároky voči ich dlžníkom (platiteľom koncesionárskych poplatkov) boli pri pravidelnom priebehu okolností vymožiteľné, a to najmä s ohľadom na osobné a majetkové pomery dlžníkov. Štát totiž zodpovedá žalobcom za škodu len v rozsahu, v ktorom žalobcovia skutočne prišli o plnenia od svojich dlžníkov (platiteľov koncesionárskych poplatkov). Súd musí konštatovať, že žalobcovia nielen že v konaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom existencie podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ale konajúcemu súdu neposkytli v tomto smere ani žiadne tvrdenia. Žalobcovia totiž nikdy netvrdili, že nezachovali právne účinky podania žalobcami urobených v elektronickej forme ku dňu 19.10.2006, rovnako žalobcovia neposkytli súdu žiadne tvrdenia o existencii takých dlžníkov, voči ktorým si uplatňujú nároky na okresnom súde a ktorí vzniesli v súdnom konaní dôvodne námietku premlčania, dokonca žalobcami ani súdne konania vedené na základe ich podania urobených elektronickou formou nikdy nešpecifikovali, teda súdu neuviedli spisové značky, pod ktorými sú vedené konania na okresnom súde, nekonkretizovali dlžníkov, ani výšku pohľadávky uplatnenej v tom-ktorom konaní a rovnako neuviedli stav jednotlivých konaní prebiehajúcich pred okresným súdom. Žalobcovia teda neuniesli ani povinnosť tvrdiť v konaní skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie vzniku nimi uplatneného nároku.
50. Vo vzťahu k nároku žalobcov na zaplatenie náhrady majetkovej škody vo výške 43.776.140,21 eur predstavujúcej súčet poplatkov za omeškanie ako majetkových sankcií za nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionárske poplatky, ktoré si však žalobcovia v dôsledku zmeny legislatívy po neprijatí DVD nosiča okresným súdom nemohli uplatniť, súd uvádza, že žalobcovia si opätovne nesplnili svoju povinnosť tvrdenia a neuniesli dôkazné bremeno v smere preukázania podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Žalobcovia žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovali svoj nárok, teda z ich tvrdení ani z ich predložených dôkazov nebolo možné zistiť, ako dospeli práve k tak uplatnenej výške nároku, keď nekonkretizovali dlžníkov, ani obdobie omeškania sa dlžníkov so zaplatením koncesionárskeho poplatku, resp. obdobie, za ktoré si žalobcovia uplatňujú zaplatenie poplatkov z omeškania od svojich dlžníkov. Z obsahu CD nosiča predloženého žalobcami súdu dňa 21.10.2010 nebolo identifikovateľné, ktoré údaje sa vzťahujú k tým dlžníkom, voči ktorým si žalobca uplatnil nároky prostredníctvom Okresného súdu Levice, teda ako súvisí nárok žalobcov s nesprávnym úradným postupom tohto súdu. Aj v prípade nároku žalobcov na zaplatenie náhrady škody predstavujúcej súčet poplatkov za omeškanie ako majetkových sankcií sa nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionárske poplatky, je predpokladom vzniku nároku na náhradu škody zistenie a preukázanie tej skutočnosti, že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu, ktorý neprijal podania žalobcu v 1. rade vyhotovené v elektronickej forme so zaručeným elektronickým podpisom, prišlo by k uspokojeniu pohľadávky žalobcu na zaplatenie koncesionárskych poplatkov jeho dlžníkmi. Teda preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom okresného súdu, tak ako sa súd vyjadril už v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ani pokiaľ ide o preukázanie tej skutočnosti, že nesprávny úradný postup okresného súdu bol hlavnou, bezprostrednou a priamou príčinou majetkovej ujmy žalobcov, teda preukázanie, že žalobcovia by svoje majetkové hodnoty v rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody rozmnožili, teda s ohľadom na osobné a majetkové pomery dlžníkov by svoje pohľadávky efektívne vymohli. Inými slovami, žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že ich nároky voči dlžníkom boli jednak dôvodné a tiež v čase, keď by nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu bolo vydané právoplatné
rozhodnutie, boli by ich dlžníci, voči ktorým by disponovali judikovanou pohľadávkou dostatočne bonitní na to, aby si mohli v prípade, ak by dlžníci neplnili dobrovoľne svoje pohľadávky vymôcť. Štát totiž zodpovedá žalobcom za škodu len v rozsahu, v ktorom žalobcovia skutočne prišli o plnenia od svojich dlžníkov (koncesionárov). Súd preto považoval tento nárok žalobcov za nárok na zaplatenie hypotetickej škody, ktorá však žalobcom nevznikla.
51. Náhradu škody vo výške 70.219,73 eur si žalobcovia uplatňovali titulom náhrady finančných prostriedkov vynaložených na ochranu ich legitímnych práv, a to v konkrétnosti finančných prostriedkov vynaložených na úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred okresným súdom. Žalobcovia uviedli, že k vynaloženiu nákladov došlo z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho nesprávnym úradným postupom, keď bez akejkoľvek náhrady museli žalobcovia vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Išlo o náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni spočívajúce v nákladoch na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb pri zastupovaní žalobcu v 1. rade pred okresným súdom právnym zástupcom JUDr. T. L., advokátom, pričom uplatnený nárok špecifikoval žalobca v 1. rade ako nárok na zaplatenie odmeny za tri právne úkony právnej služby, a to: - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, - predsúdna upomienka a spísanie žaloby o vydanie platobného rozkazu, pričom odmena za každý jednotlivý úkon predstavovala 500,- Sk, režijný paušál predstavoval 2 x 150,- Sk a 1 x 164,- Sk, spolu náhrada trov právneho zastúpenia za jeden prípad 1.964,- Sk a na súd bolo podaných 1072 návrhov na vydanie platobného rozkazu doručených v elektronickej forme okresnému súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca v 1. rade nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku. Žalobca v 1. rade mal v zmysle § 142 odsek 1 O.S.P. v prípade plného úspechu v súdnych konania nárok na náhradu trov, vrátane trov právneho zastúpenia, potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Obdobne v zmysle § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, v prípade úspechu v sporoch vedených pred okresným súdom, vznikol alebo vznikne žalobcovi proti neúspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov konania. Štátu by bolo možné pripísať zodpovednosť len za tie náklady žalobcu v 1. rade na trovy konania, ktoré by mu súd nepriznal pre neúspech žalobcu v spore spôsobený nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Inak súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov by mal náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) znášať štát ako náhradu škody. Žalobcovia však netvrdili, že by v niektorom súdnom konaní vedenom pred okresným súdom boli neúspešní práve z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, teda preto, že niektorí z dlžníkov (platcov koncesionárskych poplatkov) vzniesli námietku premlčania a okresný súd túto posúdil tak, že je dôvodná a žalobu žalobcov zamietol. Aj v tomto prípade by však bolo nevyhnutné preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Žalobcovia si teda opätovne nesplnili svoju povinnosť tvrdenia a neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tohto svojho čiastkového nároku vo vzťahu k nimi v tomto konaní uplatneného nároku na náhradu škody voči žalovanému.
52. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným vo vzťahu k žalobcami uplatneného nároku, súd nepovažuje nároky žalobcov za premlčané. Žalovaný odvíja začiatok plynutia premlčacej doby od nesprávneho úradného postupu okresného súdu, teda od momentu, keď dňa 19.10.2006 neprijal okresný súd elektronicky urobené podania žalobcu so zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 19 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Teda premlčacia doba v tomto prípade nemohla začať plynúť skôr, ako by žalobcami tvrdená škoda vznikla, inak by sa žalobcovia o škode nemohli dozvedieť. Keďže nárok na náhradu škody by žalobcom (za splnenia ďalších podmienok) mohol vzniknúť najskôr potom, ako ich dlžníci vzniesli v súdnom konaní vedenom na okresnom súde námietku premlčania, ktorá by následne viedla k zamietnutiu žaloby žalobcov v tomto konaní, je plynutie premlčacej lehoty, v prípade vzniku škody závislé od skutkových okolností konkrétneho prípadu, teda od skutkových zistení týkajúcich sa konania o tej ktorej pohľadávke na okresnom súde. Žalobcovia však ani netvrdili, že niekedy takáto situácia v ich vedených súdnych konaniach pred okresným súdom nastala.
53. Žalobcovia si v konaní uplatnili aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 707.520,- eur ako satisfakciu, keď podľa jeho tvrdenia z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním, utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok. Túto sumu žalobcovia určili ako súčin sumy 660,- eur za každý jednotlivý právny prípad obsiahnutý na odmietnutom DVD nosiči, t. j. pri 1072 prípadov. V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou však žalobcovia neprodukovali žiadne
dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatneného nároku. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná je len tá nemajetková ujma, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencia skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Žalobcovia však uplatnenú nemajetkovú ujmu relevantne neodôvodnili, keď neuviedli také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany okresného súdu došlo k negatívnym následkom v dôsledku, ktorých by im bola spôsobená nemajetková ujma. Skutočnosti, že boli žalobcovia vykresľovaní podľa vlastných tvrdení ako „výpalník“, uskutočňujúci vymáhačské aktivity v rozpore so zákonom a prebiehala voči nim mediálna kampaň, v dôsledku čoho boli nútení zmeniť si obchodné meno na súčasné, v snahe ochrániť svoje podnikateľské aktivity, nie sú následkom nesprávneho úradného postupu okresného súdu a žiadna priama a bezprostredná príčinná súvislosť s nesprávnym úradným postupom okresného súdu neexistuje. Žalobcami tvrdené následky boli dôsledkom vymáhania pohľadávok (mimosúdneho aj súdneho) na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva, ktoré žalobcovia realizovali voči dlžníkom (platiteľom koncesionárskych poplatkov). Žalobcami tvrdenú skutočnosť, že nesprávny úradný postup potvrdil a podporil kampaň proti žalobcom, v konaní nepreukázali. Žalobcovia nepreukázali žiadnu súvislosť medzi kampaňou, o ktorej tvrdili, že bola proti nim vedená a nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Samotný žalobca v 1. rade poskytol súdu tvrdenie, že v dôsledku mediálnej kampane nemohol a nemôže reálne vyvíjať obchodné aktivity a rovnako sám žalobca v 1. rade v doplnení žaloby tvrdil, že jeho hlavný akcionár odišiel zo spoločnosti v dôsledku poškodzovania dobrého mena a povesti žalobcu politikmi, teda samotný žalobca v 1. rade neuviedol ako príčinu tvrdených zásahov do jeho mena a povesti nesprávny úradný postup, ale vyjadrenia politikov. Žalobca v 2. rade takýmito argumentmi ani nedôvodil, keďže bol pripustený do konania až v priebehu konania. Nakoniec o absencii príčinnej súvislosti medzi už neskôr žalobcami tvrdenými následkami a nesprávnym úradným postupom okresného súdu svedčí aj súdne konanie, ktoré viedol žalobca v 1. rade pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 6C/136/07 na ochranu svojho dobrého mena a povesti voči zásahom vyvolaným reportážami Slovenskej televízie, a.s. Teda ako pôvodcu uvedených zásahov označil sám žalobca v 1. rade Slovenskú televíziu, a.s. V prípade nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom, sa uplatňuje procesná povinnosť tvrdenia a povinnosť uviesť dôkazné bremeno o poskytnutých tvrdeniach. Podmienkou vzniku nároku žalobcov na náhradu majetkovej ujmy bolo tvrdiť a preukázať, že k nej zásahom orgánu verejnej moci skutočne prišlo. Pre záver o vzniku nemajetkovej ujmy nepostačuje právna kvalifikácia žalobcov, že prišlo k zásahu do niektorého z ich ústavne garantovaných práv, lebo zásah do práva žalobcov predstavuje možnú príčinu vzniku ujmy a nie ujmu samotnú. Rovnako nepostačuje abstraktná právna kvalifikácia ujmy ako nemajetkovej. Ku vzniku zodpovednosti za nesprávny výkon verejnej moci voči žalobcom nepostačuje samotný nesprávny postup okresného súdu, pretože musia byť kumulatívne splnené všetky tri zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nielen niektorá z nich. Podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy, ktorú žalobcovia nepreukázali. 54. Súd na pojednávaní konanom dňa 29.11.2017 uznesením zamietol návrhy právneho zástupcu žalobcov na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania Znaleckým ústavom: Ekonomická univerzita v Bratislave, pre odbor: Ekonómia a manažment, odvetvie: Kontroling s tým, že právny zástupca žalobcov navrhol vykonať tento dôkaz za účelom zistenia všeobecnej hodnoty pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva, pričom určenie tejto hodnoty považoval za odbornú otázku. Súčasťou spracovania znaleckého posudku malo byť určenie metódy pre výpočet koeficientu vymožiteľnosti a jeho následné aplikovanie na okolnosti prípadu. Od vykonania znaleckého dokazovania súd upustil a zamietol tento návrh, nakoľko žalobcovia netvrdili žiaden dôvod, pre ktorý by si znalecký posudok nemohli nechať vyhotoviť sami a súd vyká len také dokazovanie, ktoré bez vlastnej viny nemôže vykonať strana sporu. Ak žalobcovia odvodzovali výšku ním uplatneného nároku od účtovnej hodnoty istiny koncesionárskych poplatkov a účtovnej hodnoty ich príslušenstva a ako tvrdil, išlo o odbornú otázku, ktorá si vyžadovala znalecké posúdenie, mal byť znalecký posudok podkladom žalobného návrhu. Nezodpovedá povinnosti žalobcu v 1. rade tvrdiť v žalobe všetky
rozhodujúce skutočnosti, taký postup žalobcov, pri ktorom až súd v rámci konania o veci samej a prejednania veci pred ním, má na základe znaleckého dokazovania ustaľovať výšku žalovanej istiny, keď naviac neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by si žalobcovia nemohli, a to aj prostredníctvom prípadného znaleckého posudku, ustáliť výšku nimi uplatneného nároku. Naviac súd žalobcami navrhované dokazovanie považoval za nadbytočné, vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali základ žalobou uplatneného nároku, a teda dokazovanie jeho výšky by nebolo hospodárnym a účelným úkonom súdu.
55. Sumarizujúc vyššie uvedené, preto súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcami uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody, keď súdu po vyhodnotení dôkazov absentovalo preukázanie reálnej majetkovej aj nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi špecifikovaným nesprávnym úradným postupom okresného súdu a uplatnenou škodou, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby.
56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 odsek 2 C.S.P., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a teda súd s poukazom na to, že žalobcovia zobrali späť konanie v časti o zaplatenie sumy 2.189.711,80 eur titulom materiálnej škody - ušlého zisku, sumy 904,75 eur titulom materiálnej škody - úročenia finančného kapitálu poškodeného, sumy 4.562,34 eur titulom materiálnej škody - právnych služieb poskytnutých sťažovateľovi v rámci zastúpenia pred ECHR a sumy 18.095,33 eur titulom materiálnej škody tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov, mal za to, že došlo k pomernému úspechu a vo zvyšku súd žalobu zamietol a aj keď žalovaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania, má súd za to, že s poukazom na vyššie uvedené, a to čiastočné zastavenie konania, tento nárok bol pomerný, a preto vyslovil výrok o nároku na náhrade trov konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).