Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/111/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Jozefa Vancu v spore žalobcu: Q., pôvodne podnikajúceho pod obchodným menom Kvetoslav Hudák - KLAMP-STAV, 082 12 Lada 134, IČO: 14 274 132, zastúpený: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, Mlynská 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: L. T., XXX XX T. XXX, S.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Gabriela Čechová, advokátka, Štúrova 7, 040 01 Košice, o zaplatenie 9.796,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 12Cb/3/2006-560 zo dňa 26.6.2017, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti - nad rozsah 2.409,26 eur.

II. P t v r d z u j e rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaného proti žalobcovi a o nároku štátu na náhradu trov 65,77 % proti žalobcovi.

III. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.409,26 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

- Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.409,26 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

- V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

- Žalovaný má nárok na náhradu 31,54 % trov konania proti žalobcovi. Štát má nárok na náhradu 65,77 % trov štátu proti žalobcovi a 34,23 % trov štátu proti žalovanému.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 12.10.2005 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 480.030,00 Sk s úrokom z omeškania 14,5 % ročne zo sumy 399.854,00 Sk od 9.10.2004 do zaplatenia a zo sumy 80.185,00 Sk od 19.11.2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že strany uzavreli zmluvu č. 06/2004 o dodávke stavebno - montážnych prác, predmetom ktorej bolo zastrešenie objektu - Autoservis Seňa. Uviedol, že po vykonaní dohodnutých prác v rozsahu podľa spracovaného a odsúhlaseného rozpočtu, ktorý tvorí súčasť zmluvy č. 06/2004 vystavil žalovanému faktúru č. 20041001 zo dňa 1.10.2004 na sumu 399.854,00 Sk s dátumom splatnosti dňa 8.10.2004, ktorú žalovaný prevzal s uvedením, že nesúhlasí s cenou, bez uvedenia dôvodu. Dňa 11.11.2004 vystavil žalovanému faktúru č. 20041105 na sumu 80.185,00 Sk s dátumom splatnosti 18.11.2004, ktorú žalovaný podpísal a prevzal.

Poukázal na to, že práce ním vykonané boli vo väčšej výmere, než ktorú popísal objednávateľ v zmluve o dielo, celková výmera vykonaných klampiarskych prác na streche žalovaného bola 1156 m2 tak, ako je uvedené v stavebnom denníku, tieto naviac práce žalovaný akceptoval, no namietol výšku ceny. Práce boli žalovaným riadne prevzaté, nereklamoval ich a plnenie prijal v celom rozsahu, nárok uplatnený žalobou mu ale neuhradil.

3. Súd prvej inštancie rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobcovi uhradil sumu 80.185,00 Sk a že podľa predmetnej zmluvy o dielo bola poskytnutá záruka za akosť za vykonané práce. Podľa zmluvy mohol žalobca žalovanému fakturovať dohodnutú cenu 520.543,60 Sk a to po odpočte uhradených záloh zo strany žalovaného vo výške 348.621,00 Sk. Neuskutočnilo sa prevzatie prác na diele a to z dôvodu neuznania reklamácii a škôd zo strany žalobcu, ktoré boli spôsobené pracovníkmi žalobcu na streche predmetného diela. Žalovaný uviedol, že zostáva doplatiť 171.922,20 Sk, avšak po odpočte uhradených škôd a nepodarkov a uplatnenej 10 % a 15 % sankcie za nekvalitu prác po dobe záruky žalovaný nedlhuje žalobcovi vymáhanú pohľadávku. Poukázal na to, že za odstránenie záručných škôd na objekte žalovaný uhradil žalobcovi 28.594,50 Sk pre dodávateľa R. Q. - SEKAL za opravu strechy a vo výške 32.287,00 Sk pre dodávateľa D. Č. za maliarske a natieračské práce na budove.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vo veci bolo rozhodnuté skorším rozsudkom č.k. 12Cb/3/2006-370 zo dňa 28.1.2013 tak, že súd zastavil konanie v časti istiny 2.661,66 eur a 3.476,24 eur a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.158,78 eur so 14,5 % úrokom ročne od 16.11.2004 do zaplatenia a úrok z omeškania 3.476,24 eur od 16.11.2004 do 15.3.2011. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Z odôvodnenia tohto skoršieho rozsudku vyplýva, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný len z časti, pretože v predmetnej zmluve o dielo strany sporu dohodli cenu diela vo výške 520.543,00 Sk (17.278,86 eur). Preto žalobca mal vykonať práce na diele v rozsahu podľa rozpočtu a to za pevne dohodnutú cenu 520.543,00 Sk, z ktorých žalovaný uhradil žalobcovi 15.048,35 eur (3.413,41 eur + 8.158,70 eur + 3.476,24 eur), ostala neuhradená suma 2.230,51 eur. Súd prvej inštancie zároveň uznal za dôvodne uplatnený nárok žalovaného proti žalobcovi na náhradu škody vo výške 1.071,73 eur za maliarske a natieračské práce, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú sumu 1.158,78 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Proti tomuto skoršiemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 4Cob/75/2013-392 zo dňa 8.10.2013 tak, že zrušil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V záveroch rozhodnutia poukázal na to, že žalobca pre žalovaného vykonal dielo - zastrešenie Autoservisu Seňa vo väčšom rozsahu ako bolo pôvodne kalkulované v zmluve o dielo v dohodnutej cene diela 520.543,60 Sk. Odvolací súd uviedol, že v priebehu konania sa ukázalo, že cena diela uvedená v zmluve nebola určená podľa projektovej dokumentácie, ale bola navrhnutá samotným žalobcom, ktorému pre výpočet tejto ceny dal podklady - menšie rozmery strechy, aké boli v skutočnosti, p. J.. Sporné zostalo, či tieto rozmery strechy v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o dielo (ktorá neobsahuje žiaden dátum, kedy bola uzatvorená), či v tom čase už predmetné dielo - Autoservis Seňa bol postavený a či sa dali reálne zamerať rozmery tejto strechy, keďže žalobca v konaní tvrdil, že v čase vypracovania predmetnej zmluvy o dielo ešte stavba autoservisu nebola prevedená. Tieto rozpory súd prvej inštancie v konaní neposudzoval a nepreukazoval. Odvolací súd preto považoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie mal zamerať dokazovanie na to, či v čase zamerania strechy bola postavená iba hrubá stavba a či žalovaný poskytol žalobcovi nesprávne rozmery strechy podľa rozmerov hrubej stavby a nie podľa rozmerov dokončenej stavby. Uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť, ako si účastníci konania v zmluve o dielo dohodli cenu diela, teda, či vychádzali z ceny za 1m2 zastrešenia strechy, alebo či nezohľadňovali m2. Ak takáto dohoda o cene diela za 1m2 medzi nimi bola dohodnutá, aj keď len ústne, bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za 1m2 za rozmery celej strechy 1.133,77 m2 tak, ako tieto rozmery zameral súdom ustanovený znalec Ing. J. Č..

6. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie opätovne rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 12Cb/3/2006-407 zo dňa 4.2.2014 a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 6.834,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 11.382,91 eur od 16.11.2004 do 25.2.2006, zo sumy 10.311,18 eur od 26.2.2006 do 15.3.2011, zo sumy 6.834,92 eur od 16.3.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že predmetom

konania je zaplatenie ceny za vykonanie jednotlivých prác na diele ako samostatných nárokov v rozsahu a za jednotkové ceny uvedených vo faktúre č. 20041001 spolu v sume 13.272,72 eur. Poukázal na to, že dokazovanie zameral na zistenie skutočného množstva vykonaných prác a naviac prác, ktoré žalobca vykonal, pričom za objektívne vykonané množstvo týchto prác považoval rozsah prác určených súdnym znalcom, nakoľko znalecké odkazovanie sa uskutočnilo na mieste samom a to zameraním skutočne realizovaných prác za účasti oboch sporných strán. Množstvo a rozsah prác určených znalcom po ich pripomienkovaní žalobcom znalec upravil a následne už neboli pripomienky k znaleckému posudku. Pre zistenie výšky nároku žalobcu preto porovnal faktúry, ktoré žalobca žalovanému vystavil za práce na vykonaní diela a porovnaním faktúr dospel k výške oprávneného nároku žalobcu. Za oprávnený považoval tiež nárok žalovaného na náhradu škody v sume 1.071,73 eur (32.287,00 Sk) za vykonané maliarske a natieračské práce, zatiaľ čo nárok žalovaného na náhradu vynaložených finančných prostriedkov za opravu strechy vykonanú R. Q. neuznal, pretože nemal jednoznačne za preukázané, že vady strechy spôsobil len žalobca.

7. Proti rozsudku č.k. 12Cb/3/2006-407 zo dňa 4.2.2014 podali žalobca i žalovaný odvolanie, o ktorých rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 4Cob/52/2014-472 zo dňa 27.6.2014 tak, že potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo výške 1.071,73 eur a zrušil rozsudok v napadnutom výroku a povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.834,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 11.382,91 eur od 16.11.2004 do 25.2.2006, zo sumy 10.311,18 eur od 26.2.2006 do 15.3.2011, zo sumy 6.834,92 eur od 16.3.2011 do zaplatenia a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nad 1.071,73 eur a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní nebolo preukázané, či cena diela bola určená dohodou strán vo forme pevnej ceny alebo cenou podľa rozpočtu alebo žalobca pri jej určení vychádzal z rozmerov strechy, ktorú mu nesprávne podľa jeho tvrdenia oznámil p. J.. Ďalej uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť výsluchom účastníkov konania, svedka J. a X., či sa účastníci dohodli na pevnej cene za dielo, zistiť, kto túto cenu navrhol, na základe čoho ju vypočítal. Bude tiež potrebné zistiť, či v čase uzatvorenia zmluvy o dielo, na ktorej nie je uvedený dátum, boli už jasné rozmery zastrešovanej strechy, či v priebehu zastrešovania žalobca zastrešil aj inú časť stavby, ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo, teda či žalobca vyhotovil aj naviac práce na zastrešovaní stavby autoservisu alebo nie a po vyhodnotení týchto dôkazov súd opätovne rozhodne.

8. Proti výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/52/2014-472 zo dňa 27.6.2014, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo výške 1.071,73 eur podal dovolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Obdo/66/2014 zo dňa 29.2.2016 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.6.2014, č.k. 4Cob/52/2014-472 v jeho potvrdzujúcom výroku a rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 4.2.2014, č.k. 12Cb/3/2006-407 vo výroku, ktorým návrh zamietol a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.

9. Po týchto rozhodnutiach súdov predmetom tohto konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie 9.796,48 eur (295.128,76 Sk) s úrokom z omeškania 14,5 % ročne zo sumy 13.272,72 eur od 9.10.2004 do 14.3.2011, vo výške 9% zo sumy 9.796,48 eur od 15.3.2011 do zaplatenia a vo výške 14,5 % zo sumy 2.661,65 eur od 19.11.2004 do 3.8.2005.

10. Súd prvej inštancie, ktorý bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vec posúdil podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ktorý podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. platí aj na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, teda od 1.7.2016. Z listinných dôkazov zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili neuvedeného dňa zmluvu č. 06/2004 o dodávke stavebno- montážnych prác na zastrešenie objektu - Autoservis Seňa. V zmluve bolo uvedené, že rozsah prác bol podľa spracovaného a odsúhlaseného rozpočtu a tvorí súčasť zmluvy. Cena dodaných prác bola dohodnutá na 520.543,60 Sk s DPH (17.278,88 eur). v zmluve ďalej boli dohodnuté zálohy a uvedené, že v prípade prác naviac je možné ich realizovať po vzájomnej dohode písomným dodatkom k zmluve. Z rozpočtu stavby: Autoservis zhotoviteľa KLAMP - STAV zo dňa 27.4.2004 (č.l. 97 spisu) vyplynulo, že práce a dodávky predstavujú montáž laťovania skrutkami do traperzového plechu na ploche 779 m2. Podľa krycieho listu rozpočtu zo dňa 27.4.2004 cena diela s DPH činí 520.543,63 Sk.

11. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že jednotlivými faktúrami v mesiaci október, november žalobca vyfakturoval žalovanému za vykonané práce zálohy vo výške 399.854,00 Sk, 80.185,00 Sk. Následne

žalobca žiadal žalovaného o odsúhlasenie neuhradených zostatkov faktúr 399.854,00 Sk a 80.185,00 Sk, avšak žalovaný to odmietol s uvedením, že prevedené práce neboli vykonané v dostatočnej kvalite a nie sú dokončené. Následne žalovaný uhradil žalobcovi dňa 4.8.2008 sumy 80.185,00 Sk, 4.005,00 Sk a 7.313,00 Sk. Z poštového poukazu o úhrade vyplynulo, že žalovaný dňa 15.3.2011 poukázal v prospech žalobcu sumu 3.476,24 eur.

12. Ďalej súd prvej inštancie zistil zo stavebného denníka, zo zápisu z 30.7.2004, že žalobca upozorňuje žalovaného, že výmera strechy po premeraní je rozdielna oproti údaju, ktorý žalovaný dal žalobcovi a ktorý je v ponukovej cene. Skutočná výmera strechy, ktorú žalobca zastrešoval po uskutočnenom premeraní je 1.156 m2. Zo stavebného denníka ďalej vyplýva, že predmetné práce na autoservise boli začaté 15.3.2004.

13. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že faktúrou č. F 50198 zo dňa 2.8.2005 splatnou dňa 16.8.2005 fakturoval žalovanému ako odberateľovi dodávateľ R. Q. - SEKAL sumu 28.594,50 Sk titulom opravy strechy na budove autoservisu. Faktúrou č. 23/2005 zo dňa 7.11.2005 splatnou dňa 28.11.2005 fakturoval žalovanému ako odberateľovi dodávateľ D. Č. maliar - natierač - tapetár sumu 32.287,00 Sk za maliarske a natieračské práce na objekte nová budova vrátane dodávky materiálu.

14. Ďalej zo znaleckého posudku č. 21/2007 znalca Ing. J. Č. (č.l. 141 - 233) vyplynulo, že na základe zmluvy č. 06/2004 o dodávke stavebnomontážnych prác a priloženého rozpočtu, ktorý tvorí súčasť zmluvy, bola výmera - plochy montáže strechy z plechprofilov 779 m2. Plocha strechy podľa projektu po odpočítaní otvorov a konštrukcií vystupujúcich nad strešnú rovinu je 1.063,212 m2 a miestnym šetrením a osobným zameraním plochy strechy dňa 8.9.2007 znalec zistil, že skutočná výmera strechy predstavuje 1.133,772 m2. Z ďalšieho znaleckého posudku č. 68/2006 znalca Ing. R. H. (č.l. 60 - 77 spisu) vyplynulo, že žalobca na streche realizoval iba klampiarske práce, krytinu robila iná firma. Znalec takýto postup nevyhodnotil ako správny, za prijateľný podľa neho je možné považovať postup, keď klampiarska firma urobí práce priamo pre zhotoviteľa krytiny (nie pre investora). Znalec konštatoval, že na základe obhliadky nezistil také vady v klampiarskych konštrukciách, ktoré by spôsobovali zatekanie (č.l. 66 spisu). Tiež uviedol, že pri výdatnom daždi a silnom vetre sa voda nazhromaždí a môže prenikať do strešného plášťa cez netesnosti v strešnom plášti. Pretože nie je vyhotovená poistná hydroizolačná vrstva, voda môže stekať do interiéru (č.l. 65 spisu). Otázku, či bol vhodný postup, ak klampiarske práce vykonal KLAMP - STAV a pokládku krytiny z asfaltových šindľov vykonala iná stavebná firma znalec zodpovedal tak, že na streche s asfaltovými šindľami žalobca realizoval iba klampiarske práce, krytinu robila iná firma. Takýto postup znalec nepovažoval za správny, pretože potom nie je jednoznačná zodpovednosť za vady (č.l. 68 spisu). K charakteru použitej krytiny sa znalec vyjadril, že krytina z plechových dielcov použitá na streche nie je vhodná pre také použitie, kde je potrebné po streche dodatočne chodiť, pretože sa jedná o plechy veľmi tenké, ktoré sa pri nešetrnej chôdzi môžu ľahko zdemolovať. Je preto vhodné, aby montáž všetkých prvkov na streche vrátane vzduchotechnických hlavíc, bleskozvodu, svetlíkov a pod. realizovala jedna firma. Montáž prestupujúcich prvkov by mala byť urobená pred montážou krytiny. Mali by byť hotové všetky omietky. Nedodržanie tejto zásady sa naplno prejavilo na posudzovanej streche, kde na plechoch je možné vidieť deformácie v dôsledku chôdze a tiež v dôsledku montáže pomerne ťažkých prvkov. V prípade posudzovanej strechy podľa prehlásenia žalobcu, boli svetlíky a vzduchotechnické hlavice montované po položení krytiny.

15. Súd prvej inštancie zisťoval skutkový stav výpoveďou žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 2.11.2016 vypovedal tak, že k zastrešeniu Autoservisu Seňa sa dostal prostredníctvom pána J.. Uviedol, že prišiel na ohliadku a bolo mu povedané, že je potrebné urobiť strechu. Poukázal na to, že žiadna projektová dokumentácia k tomu nebola. Po ohliadke vypracoval cenovú kalkuláciu, ktorú predložil žalovanému, táto bola žalovaným schválená a došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Žalobca ďalej uviedol, že v priebehu vykonávania prác vznikla potreba vykonania ďalších prác naviac, pretože vzhľadom k tomu, že nebol projekt, sa nedal určiť rozsah niektorých prác. Problémy so žalovaným začali vtedy, keď mu tieto práce naviac vyfakturoval a cena prác nezodpovedala dohodnutej zmluvnej cene. Žalobca ďalej k tomu, či pri zostavovaní cenovej kalkulácie vychádzal z konkrétnych údajov alebo si tieto zadovážil sám uviedol, že prišiel na miesto stavby, vykonal ohliadku, požiadavky investora si zapísal do poznámkového bloku, tieto údaje odovzdal svojmu kolegovi Ing. H., ktorý na základe týchto údajov vyhotovil cenovú kalkuláciu. V unimobunke bol on, žalovaný a p. J., tam si zapísal pôdorysne rozmery stavby a z týchto vychádzal pri vypracovaní rozpočtu. Zvýraznil, že stavbu osobne nepremeral. Na pojednávaní konanom dňa 26.4.2007 (zápisnica na č.l. 112 - 116 spisu) žalobca zopakoval, že projektovú dokumentáciu nemal,

celková projektová dokumentácia bola vypracovaná do stavebného povolenia, následne bola vykonaná zmena strechy, ktorá v projektovej dokumentácii zakreslená nebola. Vypovedal, že keďže sa vyskytol väčší rozsah prác aký bol v pôvodnom rozpočte, toto nepovažoval za práce naviac, preto ani nepožiadal investora o súhlas s vykonaním týchto prác vo väčšom rozsahu. Priznal tiež, že vedel, že v unimobunke je projektová dokumentácia, ale pozornosť jej nevenoval. K cene za dielo uviedol, že je zvykom, že pokiaľ je dielo stavané na základe dohodnutej pevnej ceny, vtedy sa rozpočet neprikladá. V tomto prípade rozpočet predložený bol a celková cena diela sa má riadiť jednotkovými cenami za jednotlivé práce. Na pojednávaní konanom dňa 10.9.2012 žalobca uviedol, že v čase vykonávania prác niektoré stavebné časti budovy, na ktorých sa vykonávalo dielo ešte neboli ukončené, preto nevedel, čo všetko bude rozsahom jeho prác. Uviedol, že nemal k dispozícii žiaden projekt, na základe ktorého by bolo možné určiť rozsah požadovaných prác, ktoré sa mali vykonať. Na pojednávaní konanom dňa 13.4.2017 žalobca uviedol, že on, žalovaný a p. J.F. išli do unimobunky, kde bola uložená projektová dokumentácia, na základe tejto dokumentácie si urobil poznámky a na základe nich vykalkuloval cenu. Na otázku súdu prvej inštancie, kto bol, tvorcom resp. autorom zmluvy o dielo žalobca odpovedal, že on. Na pojednávaní konanom dňa 29.5.2017 žalobca na výzvu súdu, aby odstránil rozpory vo svojich výpovediach zo dňa 2.11.2006, 26.4.2007 a 13.4.2017 a uviedol, z akého zdroja, alebo od koho (meno osoby) získal rozmery strechy uviedol, že projektovú dokumentáciu nemal a rozmery mu poskytol p. J..

16. Na tom istom pojednávaní dňa 2.11.2006 súd prvej inštancie vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že na stavbe mal zriadený stavebný dozor, ktorému zakúpil unimobunku a v tejto unimobunke boli projekty, do ktorých mohol žalobca kedykoľvek nahliadnuť. K tomu, či uskutočnil nejaké výberové konanie pre začatím klampiarskych práv uviedol, že mal vypracovanú aj inú cenovú kalkuláciu, žalobcu mu ale odporučil p. J., ktorému dôveroval a aj cena bola lepšia, bolo to 520.000,00 Sk namiesto 820.000,00 Sk, upresnil, že by akceptoval cenu približne 600.000,00 Sk. Ďalej poukázal na to, že žalobca si strechu zmeral, mal za to, že žalobca si mal zistiť správne údaje strechy a tieto si podľa neho aj zistil. Na pojednávaní dňa 26.4.2007 žalovaný uviedol, že p. J. dal žalobcovi správne rozmery, ale možno si ich žalobca nesprávne zapísal, preto došlo k rozporom v rozsahu prác a bolo povinnosťou žalobcu si skontrolovať či zadané rozmery sú správne a aký rozsah skutočných prác sa má vykonať. K cene uviedol, že táto bola dohodnutá ako pevná na základe rozpočtu, ktorý bol podkladom k zmluve vo výške uvedenej v zmluve o dielo a ak bolo potrebné vykonať nejaké práce naviac, či už do rozsahu alebo druhu prác, tieto bolo treba prerokovať a vzájomne dohodnúť. Na pojednávaní dňa 20.1.2014 žalovaný zopakoval, že cena za m2 medzi stranami dohodnutá nebola, k takejto dohode nedošlo, pretože bola dohodnutá cena, za ktorú malo byť dielo vykonané, bola teda dohodnutá cena za celok. Žalovaný tiež zopakoval, že žalobcu mu odporučil p. J., keby vedel, že cena bude oveľa vyššia ako bola uvedená v ponuke a to približne 800.000,00 Sk, určite by si nevybral žalobcu. Voľba na žalobcu padla preto, že predložil lepšiu cenovú ponuku ako mal od inej firmy. Uviedol, že nakoľko žalobca mu neoznámil potrebu vykonania naviac prác tak ako to predpokladala zmluva, na zaplatenie týchto prác žalobca nemá nárok.

17. Súd prvej inštancie ďalej zistil z výpovede znalca Ing. R. H. na pojednávaní dňa 12.12.2006, že strecha ako celok nie je správne urobená, pretože na nej dochádza ku kondenzácii pár a v dôsledku toho môže strecha zatekať. Ku kondenzácií pár dochádza v dôsledku nesprávneho kladenia vrstiev a toho, že strecha nie je dostatočne odvetraná. Znalec uviedol, že presné zloženie strechy nezisťoval, pretože toto je možné urobiť len rozobratím strechy, resp. sondou. Pri ohliadke na mieste samom zistil, že strešná krytina je mechanicky poškodená a to v dôsledku pohybu osôb po nej. Použitá krytina je krehká a preto môže ľahko dôjsť k jej pokriveniu. Ďalej uviedol, že zistil nedostatky na prácach žalobcu, tieto nedostatky však nespôsobovali zatekanie strechy. Znalec uviedol i to, že vzhľadom k tomu, že žalobca vykonával len klampiarske práce, to znamená pokladal strešnú krytinu, nemusel mať projekt a práce vykonať mohol.

18. Z výpovede svedka Ing. J. H. na pojednávaní dňa 12.12.2006 vyplynulo, že je pracovníkom žalobcu a na starosti má administratívnu časť a jeho úlohou bolo vypracovať rozpočet po ohliadke na mieste samom. Uviedol, že pri vypracovaní rozpočtu vychádzal z rozmerov od investora, rozmery strechy nemerali. Z výpovede svedka Ing. Y. A. na pojednávaní dňa 1.2.2007 vyplynulo, že bol osobne prítomný na jednaní so žalobcom, p. H., p. X. a J., na ktorých rokovaniach sa prejednávala cena za m2, vyjasňovali sa tam vzťahy. Uviedol, že si tam cenu dohodli za m2 s tým, že tieto veci potom dajú aj písomne na papier. Zároveň sa prejednávala otázka záruk a vzniknutých škôd. Ohľadom vzniknutých vád bolo dohodnuté a konštatované, že tieto vady existujú a že žalovaný chcel, aby sa o ceny týchto vád znížila konečná cena. Žalobca chcel vady odstrániť s tým, že k zníženiu ceny nedôjde. Na papier to ale nedali a takáto dohoda ani nebola uzavretá, pretože sa ňou neriadili. Z výpovede svedka Y.K. J. na pojednávaní

dňa 1.2.2007 vyplynulo, že bol dodávateľom stavebnej časti v Autoservise Seňa. Žalobcu ako klampiara žalovanému navrhol on, nakontaktoval ich a bol prítomný aj pri vstupnom jednaní a aj na ďalších. Uviedol, že pri prvom stretnutí sa žalobca pozrel na stavbu, pozrel si dokumenty a rozišli sa s tým, že spracuje cenovú ponuku, žalobca sa pýtal na rozmery budovy a tieto rozmery mu dal priamo svedok J. a žalobca si ich zapísal. Čo sa týka projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie svedok uviedol, že táto bola v unimobunke, nevie, či sa do nej žalobca pozeral, ale žalobca určite vedel, že tam táto projektová dokumentácia je. Priblížil tiež, že žalobca bol oboznamovaný s novým riešením stavby, vedel čo má urobiť a povedal, že to vie urobiť aj bez projektovej dokumentácie. Na pojednávaní dňa 13.4.2017 svedok uviedol, že v čase uzavretia zmluvy medzi stranami už bola hotová stavebná časť, bola hotová nosná konštrukcia aj nosné plechy na streche, pričom bolo potrebné ešte strechu zastrešiť krytinou. V čase uzavretia zmluvy sa teda jednoznačne dali reálne zamerať rozmery strechy. Uviedol, že žalobcovi na stavbe poskytol prvotnú projektovú dokumentáciu, v ktorej boli uvedené rozmery strechy, túto mu aj odovzdal. Táto prvotná projektová dokumentácia bola prílohou k stavebnému povoleniu. K tomu, či bolo rozmery stavby totožné s projektom, ktorý schválil stavebný úrad uviedol, že stavba je živá vec a presne na milimetre sa to uviesť nedá, nejaké odchýlky tam môžu byť, pričom rozsah odchýlok odhadol svedok na cca 5%. Uviedol, že dielo malo byť realizované v rozsahu nosných plechov a teda zhotoviteľ diela mal uložiť krytinu na plechy, ktoré tam už v čase, keď začal vykonávať dielo boli. K prvotnej projektovej dokumentácii, ktorá bola uložená v unimobunke sa vyjadril, že táto obsahovala výmeru strechy. K cenovej ponuke žalobcu sa svedok J. vyjadril tak, že on sám informoval žalobcu o tom, že existuje aj iná cenová ponuka a v akom rozsahu a spolu o tejto konkurenčnej ponuke so žalobcom hovoril. Poukázal na to, že na streche neboli urobené žiadne dodatočné úpravy, ktoré by mali vplyv na jej výmeru. Z výpovede svedka R. X. na pojednávaní dňa 1.2.2007 vyplynulo, že bol dozorom na stavbe a že so žalobcom sa stretol na stavbe až keď strecha bola urobená. Následne sa dozvedel o rozdiele medzi zmluvne dojednanou zákazkou a so skutočnosťou a s tým, že problém je v m2. Poukázal tiež na to, že v projektovej dokumentácii, ktorá bola v unimobunke bol kompletný projekt strechy pre stavebné povolenie. Na pojednávaní konanom dňa 13.4.2017 svedok Havrila uviedol, že v rámci prvostupňovej dokumentácie pre stavebné povolenie bol súčasťou aj projekt strechy.

19. Súd prvej inštancie po výsluchu svedkov, na základe návrhu žalobcu vykonal dokazovanie dožiadaním príslušného Stavebného úradu Čaňa o zaslanie stavebného povolenia a prvotnej stavebnej dokumentácie k predmetnej stavbe - Autoservis Seňa. Z tejto dokumentácie súd zisťoval, ktorú časť strešnej krytiny Autoservisu Seňa mal pre žalovaného vykonať žalobca, pretože strešný plášť tejto stavby je tvorený troma rozličnými krytinami. Zo zhodného tvrdenia strán sporu na pojednávaní dňa 29.5.2017 vyplynulo, že žalobca mal pre žalovaného na predmetnom diele vykonať klampiarske práce iba na častiach strechy označených č. 2, t.j. „krytina poplastovaný plech - Rannila“. Žalobca nemal pre žalovaného vykonať práce na strešnom plášti označených v projektovej dokumentácii pod č. 1, t.j. krytina asfaltový šindel a č. 3, t.j. krytina polykarbonát - LEXAN. Teda č. 1 a 3 z projektovej dokumentácie neboli predmetom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, predmetom zmluvy bolo označenie strechy č. 3 a to krytina poplastovaný plech - Rannila. Toto medzi stranami sporu nebolo sporné.

20. Žalobca na základe predloženej projektovej dokumentácie navrhol doplniť dokazovanie o kolaudačné rozhodnutie a porealizačné zameranie stavby z toho dôvodu, že z projektovej dokumentácie sa nedá určiť, ktorá časť stavby bola podchytená v dokumentácii pre stavebné povolenie a ktorá časť bola pristavaná dodatočne. Teda aká bola skutočná rozloha strechy, ktorú zastrešoval na predmetnom diele žalobca. Žalobca v záverečnej reči poukázal na to aké náležitosti má mať projektová dokumentácia podľa § 9 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Uviedol, že v čase kedy bola uzatváraná predmetná zmluva o dielo bola skutočná výmera strechy 700 m2 a v tom čase bola postavená len hrubá stavba Autoservisu Seňa a preto nebolo možné určiť celkovú výmeru dokončenej strechy, lebo žalobca nemohol poznať skutočný rozsah prác na streche. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaným vznesené námietky na započítanie jeho pohľadávok voči žalobcovi sú nedôvodné.

21. Žalovaný v záverečnej reči poukázal na to, že cena za dielo bola dohodnutá v zmluve ako pevná cena tvorená na základe rozpočtu. Žalobca mal vykonať dielo na základe projektovej dokumentácie, ktorá mu bola k dispozícii a žalobca vedel aj o ponuke a cenovej ponuke iných obchodných spoločností, ktoré mali záujem vykonávať predmetné dielo pre žalovaného. V čase keď žalobca na predmetnú stavbu došiel, stav stavby bol taký, že na celej stavbe bol položený plech strešnej konštrukcie, na ktorú mal žalobca pokladať predmetnú krytinu.

22. Súd prvej inštancie ďalej zisťoval výsluchom strán sporu a ich konfrontáciou na pojednávaní dňa 14.9.2009 koľko z fakturovanej ceny diela žalovaný uhradil pre žalobcu. Zhodne strany sporu uviedli, že žalovaný uhradil pre žalobcu za predmetné dielo sumu 17.710,00 eur (533.531,46 Sk).

23. Súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o dielo, vady diela a zodpovednosť za vady diela, ďalej podľa ustanovení § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje výklad prejavu vôle a dospel k tomuto záveru:

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že žalobca ako dodávateľ - zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili neurčeného dňa zmluvu č. 06/2004 o dodávke stavebnomontážnych prác na zastrešenie objektu Autoservis Seňa za cenu 520.543,60 Sk s dohodnutými zálohovanými platbami. Teda po prepočte na eura cena diela bola dohodnutá vo výške 17.278,88 eur a v konaní nebolo sporné, že žalovaný pre žalobcu uhradil cenu diela v rozsahu 17.710,00 eur.

25. Sporné medzi stranami sporu aj na základe pokynov odvolacieho súdu boli tieto právne významné skutočnosti:

- či cena diela bola určená pevnou sumou, alebo na základe rozpočtu,

- či v čase uzavretia zmluvy boli už jasné rozmery strechy, na ktorej mal žalobca vykonať klampiarske práce - teda či žalobca ako ten, kto žalovanému dal cenovú ponuku a bol autorom zmluvy, mohol objektívne poznať a zadefinovať rozsah klampiarskych prác, ktoré mal v zmysle zmluvy vykonať,

- či v priebehu zastrešovania žalobca zastrešil aj inú časť stavby, ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo, teda či žalobca vyhotovil aj „naviac práce“ na zastrešovaní alebo nie,

- relevantnosť započítacích námietok (z č.l. 20 spisu).

26. Súd prvej inštancie zisťoval, či cena diela bola určená pevnou sumou, alebo na základe rozpočtu. Žalobca tvrdil, že je zvykom, že pokiaľ je dielo stavané na základe dohodnutej pevnej ceny, vtedy sa rozpočet neprikladá. V tomto prípade rozpočet predložený bol a celková cena diela sa má preto podľa neho riadiť jednotkovými cenami za jednotlivé práce. Rovnako i v záverečnej reči žalobca zdôraznil, že cena diela bola dohodnutá ako jednotková cena za m2. Žalovaný oponoval, že cena za m2 medzi stranami dohodnutá nebola, k takejto dohode nedošlo, pretože bola dohodnutá cena, za ktorú malo byť dielo vykonané, bola teda dohodnutá cena za celok. Žalovaný uviedol, že žalobcu mu odporučil p. J. a keby vedel, že cena bude oveľa vyššia, ako bola uvedená v ponuke - a to až približne 800.000,00 Sk, určite by si nevybral pre zhotovenie diela žalobcu. Voľba na žalobcu padla, lebo predložil lepšiu cenovú ponuku ako mal žalovaný od inej firmy. Žalovaný tiež uviedol, že nakoľko žalobca mu neoznámil potrebu vykonania „naviac prác“ tak ako to predpokladala zmluva, na zaplatenie týchto prác nemá nárok. Podľa čl. III. zmluvy, cena dodávky prác je 17.278,88 eur (520.543,60 Sk) s DPH. Žalobca na otázku súdu, kto bol tvorcom resp. autorom zmluvy odpovedal, že on, žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Vo veci nie je sporné, že žalobca a žalovaný sa v zmluve dohodli, že cena dodávky prác je 17.278,88 eur (520.543,60 Sk) s DPH, no zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že takto určená cena bola dohodnutá ako pevná cena, za ktorú malo byť dielo vykonané - teda cena za celok, žalobca tvrdil, že cena diela bola dohodnutá ako jednotková cena za m2. Súd prvej inštancie uviedol, že vec sa dá vykladať dvomi odlišnými a konkurenčnými spôsobmi tak, ako to vyplýva z uvedených vyjadrení strán. V prípade takéhoto konfliktu dvoch možných výkladov je potrebné zohľadniť ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že pôvodcom návrhu zmluvy bol žalobca. Aj keď výklady obidvoch strán môžu byť posúdené ako do úvahy prichádzajúce, súd sa za použitia interpretačného pravidla a to § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka priklonil k interpretácii citovaných zmluvných dojednaní v prospech žalovaného, ktorý návrh zmluvy nepripravoval. Žalobca predložil žalovanému návrh dohody, ktorý žalovaný akceptoval a to tak, že cena dodávky prác je 17.278,88 eur (520.543,60 Sk) s DPH. Žalobca teda sám žalovanému navrhol (a ten to prijal), že cena diela bude 17.278,88 eur (520.543,60 Sk) s DPH - teda tak, ako v konaní tvrdil žalovaný. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, ako je koncipovaný čl. II. zmluvy, podľa ktorého predmetom zmluvy je zastrešenie objektu - Autoservis Seňa. Rozsah prác je podľa spracovaného a odsúhlaseného rozpočtu tvorí súčasť zmluvy. Rozpočet sa teda v zmysle čl. II. zmluvy týka expresis verbis dohody o predmete plnenia, t.j. prác a nie dohody o cene. Dohodu o cene diela upravuje čl. III zmluvy, podľa ktorého cena dodávky prác je 17.278,88 eur (520.543,60 Sk) s DPH. Ani skutočnosť, že žalobca pri tvorbe cenovej ponuky pre žalovaného vychádzal z rozlohy

plochy strechy, ktorú mal pokryť, sama osebe nesvedčí o tom, že cena bola dohodnutá na základe rozpočtu ako jednotková za m2. Je prirodzené, že ak bolo predmetom záväzku pokladať na plochu strešnej konštrukcie krytinu, pri tvorbe cenovej ponuky žalobca vychádzal z plošných jednotiek a nie iných merných jednotiek (napr. objemových a pod.) a cenovú ponuku koncipoval s prihliadnutím na veľkosť plochy. Táto skutočnosť ale automaticky neznamená, že cena bola určená na základe rozpočtu. Pre úplnosť súd uvádza, že nižšia cenová ponuka žalobcu bola podľa žalovaného podstatným faktorom pri rozhodnutí o výbere subjektu, ktorý klampiarske práce bude pre žalovaného realizovať. Rovnako aj svedok J. v konaní potvrdil, že o inej cenovej ponuke, ktorú mal žalovaný na vykonanie klampiarskych prác žalobcu priamo on informoval. Žalobca preto v záujme získania zákazky si musel byť vedomý skutočnosti, že ponuka, ktorú žalovaný ako investor akceptuje, má byť konkurencie schopná, keďže znižovať náklady je prirodzeným ekonomickým správaním investora. Žalovaný ako investor na základe uzavretej zmluvy preto legitímne očakával, že výška jeho investície do klampiarskych prác vykonaných žalobcom bude predstavovať 17.278,88 eur (520.543,60 Sk) s DPH. Čo sa výpovede svedka A. týka, z tejto síce vyplynulo, že strany mali záujem sa dohodnúť o cene za m2, ale tieto snahy o dohode ohľadne ceny neboli dotiahnuté do reálneho konsenzu. Súd prvej inštancie preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že strany sa v zmluve dohodli na pevnej cene za dielo vo výške 17.278,88 eur (520.543,60 Sk) s DPH.

27. K otázke, či v čase uzavretia zmluvy boli už jasné rozmery strechy, na ktorej mal žalobca vykonať klampiarske práce - teda či žalobca ako ten, kto žalovanému dal cenovú ponuku a bol autorom zmluvy mohol objektívne poznať a zadefinovať rozsah klampiarskych prác, ktoré mal v zmysle zmluvy vykonať súd prvej inštancie uviedol: Žalobca v konaní tvrdil, že si strechu na mieste samom nepremeral a pri tvorbe cenovej ponuky vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol p. J. - teda tretia osoba, s ktorou nebol v žiadnom právnom vzťahu (na tom nemení ani nič čl. V. bod 1 zmluvy, pretože týmto boli strany viazané až od momentu uzavretia zmluvy a tvorba cenovej ponuky bola koncipovaná ešte pred tým, ako bola zmluvy uzavretá). To, že žalobca vypracoval cenovú ponuku na klampiarske práce bez toho, aby si strechu premeral, spoliehajúc sa pritom výlučne na údaje poskytnuté mu treťou osobou, s ktorou navyše nebol v právnom vzťahu, nemožno vyhodnotiť inak ako neodborný (neprofesionálny) postup pri tvorbe cenovej ponuky, za ktorý si zodpovedá žalobca. Navyše je potrebné na tomto mieste osobitne zvýrazniť aj skutočnosť, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezapríčinil o to, že žalobca vychádzal - ako sám tvrdil

- z nesprávnych údajov o skutočných rozmeroch strechy. Žalobca vypovedal, že v priebehu vykonávania prác vznikla potreba vykonania ďalších prác naviac, pretože sa nedal určiť rozsah niektorých prác. Rovnako aj na pojednávaní dňa 10.9.2012 uviedol, že v čase vykonávania prác niektoré stavebné časti budovy, na ktorých sa vykonávalo dielo, ešte neboli ukončené preto nevedel, čo všetko bude rozsahom jeho prác. K projektovej dokumentácii žalobca uviedol, že vedel, že bola v unimobunke, ale pozornosť jej nevenoval. Žalovaný v konaní naopak oponoval, že v čase uzavretia zmluvy žalobca vedel, aký bude rozsah jeho prác. Z výpovede svedka J.É. vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy medzi stranami už bola hotová stavebná časť, bola hotová nosná konštrukcia aj nosné plechy na streche, pričom bolo potrebné ešte strechu zastrešiť krytinou. V čase uzavretia zmluvy sa teda jednoznačne dali reálne zamerať rozmery strechy. Svedok J. tiež uviedol, že žalobcovi na stavbe poskytol prvotnú projektovú dokumentáciu, ktorá bola prílohou k stavebnému povoleniu, a v ktorej boli uvedené rozmery strechy. Uviedol tiež, že dielo malo byť realizované v rozsahu nosných plechov a teda zhotoviteľ diela mal uložiť krytinu na plechy, ktoré tam boli už v čase, keď začal vykonávať dielo. Svedok J. potvrdil, že čo sa týka projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, že táto bola v unimobunke, nevie, či sa do nej žalobca pozeral, zdôraznil však, že žalobca určite vedel, že tam táto projektová dokumentácia je. Ďalej uviedol, že žalobca bol oboznamovaný s novým riešením stavby, vedel čo má urobiť a povedal, že to vie urobiť aj bez projektovej dokumentácie (výsluch svedka na pojednávaní dňa 1.2.2007, zápisnica na č.l. 100 - 106 spisu). Skutočnosť, že v prvotnej projektovej dokumentácii, ktorá bola v unimobunke, bol projekt strechy pre stavebné povolenie, potvrdil aj svedok R. X.. V nadväznosti na výsluchy svedkov J. a X. súd prvej inštancie na návrh žalobcu doplnil dokazovanie a vyžiadal si od príslušného stavebného úradu projektovú dokumentáciu Autoservisu Seňa, ktorá bola prílohou k stavebnému povoleniu. V rámci doloženej kompletnej projektovej dokumentácie Autoservisu Seňa súd prvej inštancie sústredil dokazovanie na dokumentáciu týkajúcu sa strešnej krytiny za účelom zistenia, či v čase uzavretia zmluvy boli už jasné rozmery strechy, na ktorej mal žalobca vykonať klampiarske práce, ako to súdu prvej inštancie uložil skúmať odvolací súd. Z projektovej dokumentácie stavby Autoservis Seňa, par. č. 1300/5, SO 01 - Hlavný objekt - Autoservis, ktorú súdu predložil príslušný stavebný úrad, súd prvej inštancie zistil, že sa týka plochy strešného plášťa stavby výkres označený „Pôdorys strechy“ (č.l. 542 spisu). Súd prvej inštancie zdôraznil, že ide o nákres stavu strechy z mesiaca august 2002. Nie je síce preukázané,

kedy presne (dátum) sporové strany uzavreli zmluvu č. 06/2004, je ale nepochybné, že rozpočet stavby autoservis zhotoviteľa KLAMP - STAV bol vyhotovený dňa 27.4.2004 (č.l. 97 spisu) a krycí list rozpočtu bol vyhotovený rovnako 27.4.2004 (č.l. 98 spisu). Výkres z prvotnej projektovej dokumentácie zachytávajúci pôdorys strechy pochádza z augusta 2002 a bol teda nepochybne vyhotovený ešte v čase pred uzavretím zmluvy. Podľa uvedeného výkresu je skladba strešného plášťa Autoservisu Seňa tvorená troma rozličnými krytinami a to 1. asfaltovým šindľom, 2. krytinou poplastovaný plech - Rannila a 3. krytinou polykarbonát - Lexan, pričom sporové strany na pojednávaní dňa 29.5.2017 zhodne uviedli, že žalobca mal vykonať dielo t.j. klampiarske práce iba na častiach označených číslom „2“, t.j. krytina poplastovaný plech - Rannila. Záväzok žalobcu teda nepochybne nepredstavoval pokrytie celej strechy, ale len jej časti. Ako súd prvej inštancie uviedol v odseku 23. tohto rozsudku, časť strešnej krytiny poplastovaný plech - Rannila je na výkrese ako jediná označená na dvoch plochách

- horná menšia plocha v tvare pravidelného obdĺžnika má rozlohu 280,115 m2,

- dolná väčšia plocha nepravidelného tvaru má podľa výkresu pôdorysu strechy rozlohu 781,165 m2. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že v mesiaci august 2002 bola známa rozloha strechy, na ktorej mal žalobca vykonať klampiarske práce podľa prvotnej projektovej dokumentácie ako rozloha o veľkosti 1.061,28 m2 (280,115 m2 + 781,165 m2). Skutočnosť, že tento dokument bol pred uzavretím zmluvy i po celý ďalší čas v dispozičnej sfére žalobcu v unimobunke na stavbe a mohol doň kedykoľvek nahliadnuť a robiť si z neho poznámky, náčrty a výpisy v konaní potvrdili svedkovia J. aj X., tvrdil to žalovaný a rovnako aj žalobca priznal, že o tejto dokumentácii, ktorá bola v unimobunke, vedel. Súd prvej inštancie z uvedených zistení dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase uzavretia zmluvy bol známy rozsah plochy, na ktorej mal žalobca vykonať klampiarske práce ako plocha o rozlohe 1.061,28 m2. Žalobca ako ten, kto žalovanému dal cenovú ponuku a bol autorom zmluvy, mohol objektívne poznať a zadefinovať rozsah klampiarskych prác, ktoré mal v zmysle zmluvy vykonať v porovnaní so skutočnou výmerou strechy 1.133,772 m2, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku č. 21/2007 znalca Ing. J. Č. s odchýlkou iba 6 %. Svedok J. uviedol, že stavba je živá vec a preto odchýlky medzi prvotnou projektovou dokumentáciou a skutočnou rozlohou strechy môžu byť, ich rozsah odhadol na cca 5%. Výpoveď svedka J. tak zodpovedá skutkovému stavu zistenému porovnaním výsledkov znaleckého dokazovania a prvotnej projektovej dokumentácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania o doplnenie kolaudačného rozhodnutia a porealizačného zamerania stavby, ktorý žalobca odôvodnil tým, že z projektovej dokumentácie doloženej stavebným úradom sa nedá určiť, ktorá časť stavby bola podchytená v dokumentácii pre stavebné povolenie, a ktorá časť bola pristavaná dodatočne, pretože na výkrese pôdorysu strechy nie je zachytená, resp. zaznamenaná umývarka, ktorá predstavuje asi 1/3 rozlohy autoservisu. Keďže vykonaným dokazovaným bola preukázaná odchýlka v rozlohe strechy medzi výkresom „pôdorys strechy“ z augusta 2002 a skutočnou rozlohou strechy podľa znaleckého posudku Ing. Č. iba 6 % a nie 1/3, čo by činilo až 33,33 %, súd prvej inštancie preto tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Dokazovanie navrhnuté žalobcom o skutočnej rozlohe strechy, súd prvej inštancie považoval za nadbytočné a bez významu pre rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že považuje pre rozhodnutie o nároku žalobcu uplatňovanom v tomto konaní za irelevantné, či prvotná projektová dokumentácia, ktorú súd prvej inštancie na návrh žalobcu vyžiadal od príslušného stavebného úradu, má náležitosti podľa § 9 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, a či bola vyhotovená v správnej mierke, na ktoré nedostatky v záverečnej reči poukazoval žalobca. Náležitosti stavebnej dokumentácie mal skúmať stavebný úrad a nie je úlohou súdu v tomto konaní hodnotiť jej žalobcom vytýkané nedostatky, čo by navyše bolo aj bez právneho významu pre rozhodnutie. Pre rozhodnutie súdu je naopak významné to, že v čase uzavretia zmluvy boli už jasné rozmery strechy zaznamenané vo výkrese pôdorysu strechy z augusta 2002 s odchýlkou 6% od skutočných rozmerov strechy ako ich zameral znalec Ing. Č.. Pred uzavretím zmluvy i počas celej doby vykonávania klampiarskych prác žalobcom bol tento dokument žalobcovi plne k dispozícii v unimobunke na stavbe, žalobca o tomto dokumente vedel a mohol doň kedykoľvek nahliadnuť. A je na jeho škodu, že mu ako sám uviedol - nevenoval pozornosť.

28. Súd prvej inštancie uviedol k otázke či v priebehu zastrešovania žalobca zastrešil aj inú časť stavby, ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo, teda či žalobca vyhotovil aj „naviac práce“ na zastrešovaní alebo nie, že predmetom zmluvy bolo zastrešenie objektu - Autoservis Seňa. Rozsah prác podľa spracovaného a odsúhlaseného rozpočtu tvorí súčasť zmluvy. Prípadné práce naviac podľa zmluvy bolo možné realizovať po vzájomnej dohode písomným dodatkom k tejto zmluve. Sporové strany na pojednávaní dňa 29.5.2017 zhodne uviedli, že i keď v zmluve o dielo je predmet diela zadefinovaný ako zastrešenie

objektu - Autoservis Seňa, záväzok žalobcu nepredstavoval vykonanie klampiarskych prác na celej strešnej krytine, ale len na jej časti na výkrese pôdorysu strechy z augusta 2002 označenej číslom „2“. Napriek tomu, že predmet zmluvy nie je v zmluve vyjadrený takýmto spôsobom, skutkové tvrdenia strán na otázku, čo bolo predmetom zmluvy boli absolútne zhodné a to, že záväzok žalobcu spočíval v pokrytí časti strešného plášťa, na ktorý bola určená krytina poplastovaný plech - Rannila. Podľa výkresu označeného ako „Pôdorys strechy“ (č.l. 542 spisu) časť strešnej krytiny poplastovaný plech - Rannila je situovaná dvoch plochách

- hornej menšej ploche v tvare pravidelného obdĺžnika, ktorá má rozlohu 280,115 m2,

- dolnej väčšej ploche nepravidelného tvaru, ktorá má podľa výkresu pôdorysu strechy, ktorá má rozlohu 781,165 m2. Preto ak žalobca vykonal klampiarske práce na oboch plochách označených číslom „2“ (t.j. hornej aj dolnej), splnil záväzok, ktorý bol predmetom zmluvy a nevykonal žiadne práce naviac. Za vykonanie tohto diela vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela 17.278,88 eur (520.543,60 Sk) s DPH. To, že žalobca pri kreovaní rozpočtu vykonal zjavne nesprávny výpočet na 779 m2 len pre plochu dolnej väčšej časti nepravidelného tvaru, neznamená, že vykonal práce naviac. K otázke, čo bolo predmetom zmluvy boli skutkové tvrdenia strán úplne zhodné a žalobca nevykonal nič nad ich rozsah. Súd prvej inštancie poukázal i ďalšiu významnú skutočnosť a síce na to, že ak by aj cena diela bola určená na základe rozpočtu ako jednotková za m2, ako to tvrdí žalobca, na výroku tohto rozsudku by ani táto skutočnosť nič nemenila. V zmysle § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, by sa žalobca mohol domáhať primeraného zvýšenia ceny vtedy, ak sa pri vykonávaní diela objavila potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo bez pochybností preukázané, že činnosť - zastrešenie aj zostávajúcich 280,115 m2 v čase uzavretia zmluvy (dokonca už v auguste 2002) predvídateľné boli.

29. K jednotlivým započítacím námietkam zo strany žalovaného a k ich relevantnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru zo znaleckého posudku č. 68/2006 znalca Ing. R. H. (č.l. 60 - 77 spisu) i jeho výpovede na pojednávaní dňa 12.12.2006, že strecha ako celok nie je správne urobená, pretože na nej dochádza ku kondenzácii pár a v dôsledku toho môže zatekať. Ku kondenzácií pár dochádza v dôsledku nesprávneho kladenia vrstiev a toho, že strecha nie je dostatočne odvetraná. Znalec jednoznačne konštatoval, že i keď zistil nedostatky na prácach žalobcu, tieto nedostatky nespôsobovali zatekanie strechy. Poukázal i na to, že žalobca na streche realizoval iba klampiarske práce, zatiaľ čo krytinu robila iná firma. Na otázku, či bol vhodný postup, ak klampiarske práce vykonal KLAMP - STAV a pokládku krytiny z asfaltových šindľov vykonala iná stavebná firma znalec odpovedal, že takýto postup nepovažuje za správny, pretože potom nie je jednoznačná zodpovednosť žalovaného za vady. Pri výdatnom daždi a silnom vetre sa voda nazhromaždí a môže prenikať do strešného plášťa cez netesnosti v strešnom plášti. Pretože nie je vyhotovená poistná hydroizolačná vrstva, voda môže stekať do interiéru. K charakteru použitej krytiny sa znalec vyjadril, že krytina z plechových dielcov použitá na streche nie je vhodná pre také použitie, kde je potrebné po streche dodatočne chodiť, pretože sa jedná o plechy veľmi tenké, ktoré sa pri nešetrnej chôdzi môžu ľahko zdemolovať. Je preto vhodné, aby montáž všetkých prvkov na streche vrátane vzduchotechnických hlavíc, bleskozvodu, svetlíkov a pod. realizovala jedna firma. Montáž prestupujúcich prvkov by mala byť urobená pred montážou krytiny. Mali by byť hotové všetky omietky. Nedodržanie tejto zásady sa naplno prejavilo na posudzovanej streche, kde na plechoch je možné vidieť deformácie v dôsledku chôdze a tiež v dôsledku montáže pomerne ťažkých prvkov. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania a výsluchu znalca súd prvej inštancie konštatoval, že započítacie námietky žalovaného o zaplatenie 28.594,50 Sk (dodávateľ R. Q. - SEKAL - oprava strechy) a 32.287,00 Sk (dodávateľ D. Č.C. - maliarske a natieračské práce na budove vykonané v súvislosti so zatekaním vody do interiéru), nie sú dôvodné a preto žalovanému nepriznal tieto pohľadávky, ktoré žalovaný navrhol započítať oproti žalobcom uplatnenej pohľadávky v tomto konaní. Vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané, že strecha zatekala v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu pri vykonávaní diela a čo sa opravy strechy týka, tu znalec konštatoval, že použitá krytina z plechových dielcov nebola vhodná a na plechoch je možné vidieť deformácie v dôsledku chôdze a tiež v dôsledku montáže pomerne ťažkých prvkov, čo súviselo aj s tým, že montáž prestupujúcich prvkov a omietky neboli urobené pred montážou krytiny. Rovnako teda ani v tomto prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že potreba opravy strechy vznikla práve s súvislosti s porušením povinností žalobcu.

30. Súd prvej inštancie ďalej posudzoval spor z hľadiska zásady, na ktorej spočíva v zmysle § 265 Obchodného zákonníka - zásada poctivého obchodného styku a či priznanie uplatneného nároku žalobcu by nebolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku bez ohľadu na to, či sa žalobca svojho nároku domáha titulom zaplatenia ceny diela, alebo titulom bezdôvodného obohatenia.

Súd prvej inštancie zisťoval v priebehu konania ako sa žalovaný pričinil o to, že žalobca vypočítal nesprávne rozmery strechy pri tvorbe cenovej ponuky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nijako. Bol to naopak žalobca, kto postupoval neprofesionálne, keď si strechu nepremeral a spoliehal sa na údaje, ktoré mu poskytla tretia osoba, s ktorou nebol v žiadnom právnom vzťahu a to p. J.Š.. Navyše žalobca mal po celý čas (čo sám priznal) k dispozícii v unimobunke na stavbe prvotnú projektovú dokumentáciu, ktorej ale nevenoval pozornosť. Ak by jej však pozornosť venoval, z výkresu pôdorysu strechy z augusta 2002 by dokázal vypočítať rozmery strechy s odchýlkou len 6 % oproti skutočným rozmerom strechy zameraných znalcom. Bez významu pri posúdení otázky poctivého obchodného styku neostáva ani tá skutočnosť, že nižšia cenová ponuka žalobcu bola podľa výpovede žalovaného rozhodujúcim faktorom pri výbere subjektu, ktorý klampiarske práce bude realizovať. Ako už súd prvej inštancie uviedol, žalobca dal žalovanému nižšiu cenovú ponuku a žalovaný ako investor na základe uzavretej zmluvy legitímne očakával, že výška jeho investície do klampiarskych prác vykonaných žalobcom bude predstavovať 17.278,88 eur (520.543,60 Sk) s DPH. Súd prvej inštancie poukázal na to, že také riešenie sporov zo strany súdu, ktoré sa prieči požiadavke rozumného usporiadania vzťahov je neprijateľné. Súd prvej inštancie preto považoval za neprijateľné to, ak by žalobca mohol na žalovaného preniesť ťarchu spôsobenú sériou vlastných profesionálnych pochybení žalobcu v prejednávanej veci a to nepremeraním si strechy pred tvorbou cenovej ponuky a samotnej zmluvy o dielo, získavaním údajov pre tvorbu cenovej ponuky od tretej osoby, s ktorou nebol v právnom vzťahu a ignorovaním dokumentácie zo strany žalobcu, ktorú mal žalobca pred uzatvorením zmluvy aj počas vykonávania diela k dispozícii na predmetnej stavbe a nesprávnym výpočtom ceny diela. Na druhej strane súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v predmetnom zmluvnom vzťahu v ničom nepochybil, pretože žalovaný neposkytol žalobcovi nesprávny údaj, nevykonal pre neho chybný výpočet ani neuviedol žalobcu do omylu v otázke rozmerov strechy ani v iných otázkach. Žalovaný oprávnene mohol predpokladať, že žalobca v rámci svojich profesionálnych schopností a vedomostí vie, čo žalovanému ponúka a za akú cenu. Nebolo úlohou žalovaného pátrať po tom, či návrh zmluvy je pre žalobcu dostatočne rentabilný alebo nie. Preto súd prvej inštancie nemohol spravodlivo poskytnúť právnu ochranu žalobcovi na úkor žalovaného, ktorý tento spor nespôsobil ani nevyvolal.

31. Súd prvej inštancie preto posúdil celkový dlh žalovaného voči žalobcovi za cenu diela a dospel k záveru, že tak ako to zhodne strany sporu uviedli, že z ceny diela dohodnutej v zmluve 520.543,60 Sk (17.278,88 eur) uhradil žalovaný žalobcovi 17.710,00 eur a žalovaný z tejto celkovej úhrady 17.710,00 eur žalobcovi uhradil pred podaním žaloby sumu 14.233,76 eur. To znamená, že v časti 3.045,12 eur (17.278,88 eur - 14.233,76 eur) bola žaloba podaná dôvodne. V priebehu tohto konania žalovaný uhradil žalobcovi dňa 15.3.2011 ešte sumu 3.476,24 eur. To znamená celá dohodnutá cena diela 17.278,88 eur je uhradená a žalobca už nemá voči žalovanému nárok na doplatenie ďalšej sumy ako ceny diela.

32. Súd prvej inštancie však priznal žalobcovi sumu 2.409,26 eur, ktorá pozostáva z úrokov z omeškania, pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou časti ceny diela 3.045,12 (17.278,88 eur - 3.413,41 eur - 8158,70 eur - 2.661,65 eur) bol ale žalovaný v omeškaní od 9.10.2004 do 14.3.2011, čo po prepočte na celé číslo pri ročnom úroku z omeškania vo výške 14,5 % činí 2.840,38 eur. Zo sumy 2.840,38 eur (t.j. úroky z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 3.045,12 eur od 9.10.2004 do 14.3.2011) súd prvej inštancie odpočítal 431,12 eur (rozdiel medzi sumou 17.710,0 eur, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi a cenou diela 17.278,88 eur, na ktorú mal žalobca nárok) a tento rozdiel 2.409,26 eur predstavuje oprávnený nárok žalobcu, na ktorého zaplatenie súd zaviazal žalovaného.

33. Súd prvej inštancie preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vychádzal pritom z dôvodov, ktoré uviedol v odsekoch 33., 34. a 35. odôvodnenia rozsudku a mal za preukázané, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy boli už jasné rozmery strechy, na ktorej mal žalobca vykonať klampiarske práce s odchýlkou iba 6 % oproti skutočným rozmerom, ktoré pri miestnom šetrení zistil znalec Ing. Č. a teda žalobca ako ten, kto žalovanému dal cenovú ponuku a robil návrh zmluvy, mohol objektívne s odchýlkou nie väčšou ako 6 % poznať a zadefinovať rozsah klampiarskych prác, ktoré mal v zmysle zmluvy vykonať. Z dôvodov uvedených v odseku 36. tohto rozsudku mal súd prvej inštancie za preukázané, že v priebehu zastrešovania žalobca nezastrešil aj inú časť stavby, ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo a teda žalobca nevyhotovil aj „naviac práce“ na zastrešovaní. Ohľadne započítacích námietok súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že zatekanie strechy, ktoré si vyžiadalo využitie maliarskych prác, za ktoré žalovanému fakturoval dodávateľ D. Č. 32.287,00 Sk a potreba opravy strechy, za ktorú žalovanému fakturoval dodávateľ R. Q. 28.594,50 Sk boli spôsobené v dôsledku porušenia povinností žalobcu pri vykonávaní diela.

34. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku poukazuje na to ako mohol žalobca dospieť k nesprávnemu výpočtu rozmerov strechy, z ktorých vychádzal pri výpočte celkovej dohodnutej ceny diela. Uviedol, že ďalšie argumenty nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci a preto sa nimi osobitne nezaoberal v odôvodnení rozsudku.

35. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,54 % proti žalobcovi, pretože žalobca podal žalobu dôvodne v časti nezaplatenej istiny 3.045,12 eur, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi v priebehu tohto konania a žalobca bol v konaní úspešný aj v časti zaplatenia príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania v kapitalizovanej výške 2.408,06 eur. To znamená, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 5.454,38 eur a úspech žalovaného bol 65,77 %. Preto rozdiel tohto úspechu a neúspechu 65,77 % - 34,23 % predstavuje 31,54 %, t.j. pomer náhrady trov pre žalovaného, ktorý mal v konaní prevažný úspech. Súd prvej inštancie uviedol, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie ukončí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.

36. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti všetkým jeho výrokom. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prihliadal k skutočnostiam, na ktoré nemal prihliadať, pretože tu bola uplatnená námietka s odvolaním na § 562 Obchodného zákonníka a súd prvej inštancie preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak rozsudok založil na domnienke uzatvorenia zmluvy založenej na základe výpovede žalovaného a nebral do úvahy vyjadrenia žalobcu. Súd preto nemal použiť právnu normu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka pre priznanie nároku žalobcu, ale mal vec riešiť v nadväznosti na obranu žalobcu s odkazom na § 562 Obchodného zákonníka, čo súd nevykonal a priznanie žalovanej sumy neodôvodnil žiadnym ustanovením Obchodného zákonníka. Preto nesprávne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak priznal žalobcovi nárok len do sumy 2.409,26 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol bez toho, aby náležite uviedol ako sa dopracoval k čiastke, ktorú žalobcovi v rozsudku priznal. Preto považuje žalobca rozsudok za absolútne nepreskúmateľný, ak súd neakceptoval obranu žalobcu s odkazom na § 562 Obchodného zákonníka, keď žalobca poukázal na to, že žalovaný prevzal faktúru od žalobcu a túto faktúru potvrdil svojím podpisom. Tým, že túto faktúru žalovaný žalobcovi nevrátil, rešpektoval tým všetky práce navyše v nej uvedené a výšku fakturovanej sumy. Takýto právny úkon ako prejav vôle žalovaného, je potrebné chápať ako akceptáciu všetkých naviac prác a teda za novú dohodu ohľadom vykonaných prác a výkonov, ktoré dodal žalobca žalovanému v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje prejav vôle konajúceho.

37. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne s jeho obranou keď žalobca tvrdil, že žalobca a žalovaný podpísali predmetnú zmluvu o dielo, ktorej nedeliteľnou súčasťou bol rozsah prác, ktorý údajne poskytol žalobcovi žalovaný spolu s pánom J.. Žalobcovi sa javí, že bol dohodnutý s pánom J.Š. už pri spracovaní zmluvy a uviedli žalobcu do omylu pri uvedení nesprávnych údajov tak, aby žalovaný nemusel platiť žalobcovi za celé pokrytie strechy a klampiarske práce. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný si v zmluve o dielo objednal u žalobcu presnú výmeru strechy a to nadväzujúce oplechovanie v rozsahu 779 m2, avšak v zmluve nikde nie je uvedené, že žalovaný si objednáva pokrytie celej stavby. Uviedol, že z projektovej dokumentácie, ktorú súdu prvej inštancie predložil stavebný úrad, vyplýva, že náčrt strechy, ktorý bol stavebnému úradu doložený, nie je zhodný so zisteniami znalca Ing. Č. a Ing. H., pretože z oboch znaleckých posudkov vyplynulo, že predmetná strecha nie je jednoduchou strechou, ale jednotlivé časti strechy sú výškovo posunuté, na streche sú už osadené svetlíky a technológie, ktoré neboli v projektovej dokumentácii predložené stavebnému úradu. Preto tvrdenie žalovaného, že žalobca mohol a mal vedieť aká je štruktúra strechy a jej výmera, nie je dôvodné. Taktiež fotografia predložená žalovaným na pojednávaní dňa 26.4.2007 preukazuje, že stavba nie je postavená podľa projektu. Taktiež projekt strechy nebol zhotovený a súd vychádzal iba z pôdorysu strechy čo nie je totožné s projektom strechy, v ktorom sú už zakreslené svetlíky aj technológie s vyústením na strechu. Súd prvej inštancie preto riešil v konaní vysoko odborné otázky bez toho, aby akceptoval tvrdenie žalobcu, že žalobca v čase uzavretia zmluvy nemohol ani len predvídať tak rozsiahle technické a technologické zmeny, ktoré v priebehu zhotovenia stavby vykonal žalovaný na streche. Preto rozsudok je v tejto časti absolútne nepreskúmateľný a hodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade s ustanovením § 191 a § 173 C.s.p. Žalobca ďalej poukázal, že súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy procesnú obranu žalobcu ako rovnocenného účastníka s odkazom na § 562

Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej namietal to, že súd prvej inštancie akceptoval výpoveď svedka J. z toho dôvodu, že pán J. nebol treťou osobou, ale bol osobou prepojenou so žalovaným, pre ktorého vykonával stavebné práce. Žalobca namietal aj to, že súd prvej inštancie neakceptoval návrh žalobcu na vykonanie dôkazov ohľadom projektovej dokumentácie keď táto projektová dokumentácia mohla ozrejmiť postupné dobudovávanie Autoservisu Seňa a to showroomu dielne a auto umyvárne, ktoré neboli budované ako jeden celok a to znamenalo postupnú zmenu strechy, ktorá pôvodne nemala zakreslené svetlíky a ani zakreslenú technológiu s vyústením na streche. Žalobca vyžiadaním ďalšej dokumentácie zo stavebného úradu chcel poukázať na to, že iné vstupné údaje získal stavebný úrad pri vydaní stavebného povolenia, iné pri kolaudácii a iné možno aj v porealizačnom zameraní stavby a jej zakreslením.

38. Žalobca preto uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nesprávny, arbitrárny a ústavne neudržateľný, porušujúci základné práva žalobcu na súdnu ochranu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.796,48 eur s ročným úrokom z omeškania 14,5 % zo sumy 13.272,72 eur od 9.10.2004 o 14.3.2011, vo výške 9 % zo sumy 9.796,48 eur od 15.3.2011 do zaplatenia a vo výške 14,5 % zo sumy 2.661,65 eur od 19.11.2004 do 3.8.2005 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

39. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania, ktoré podal žalobca. Uviedol, že neobstojí odvolací dôvod a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvej inštancie taktiež nie je nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia rozsudku podrobne uviedol z čoho odôvodnil priznanie nároku žalobcu vo výške 2.409,26 eur, ktorý považoval za oprávnene uplatnený v tomto konaní.

40. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie neakceptoval jeho obranu s jeho odkazom na ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka neobstojí, pretože nemožno považovať za uzatvorenie dodatku zmluvy to, ak žalovaný potvrdil prevzatie faktúry od žalobcu svojím podpisom a to, že žalovaný túto faktúru žalobcovi nevrátil. Žalovaný uviedol, že faktúra je vo všeobecnosti iba daňovým dokladom a má vplyv na vedenie účtovníctva, avšak nemôže mať žiaden vplyv na povinnosť plnenia. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie sa touto faktúrou nezaoberal, pretože spornou faktúrou sa súdy zaoberali a zaoberajú od začiatku konania, od roku 2005. Samotné prevzatie faktúry nie je dôkazom o vykonaní prác naviac, nie je ani dôkazom o akceptácii všetkých prác naviac, ktoré sú uvedené vo faktúre. V prejednávanej veci žalovaný predmetnú faktúru prevzal, avšak výslovne na nej vyznačil, že s obsahom faktúry nesúhlasí. Faktúra je účtovný doklad a nespôsobuje vznik, zmenu ani zánik právnych vzťahov a nemôže nahrádzať prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu uzatvoriť dohodu o prácach navyše, ktoré sú uvádzané vo faktúre.

41. Žalovaný ďalej poukázal na to, že odvolanie žalobcu s odkazom na ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka sa javí ako zmätočné, pretože ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka sa vzťahuje na uplatnenie zodpovednosti za vady diela v záručnej dobe, uplatnených objednávateľom diela voči zhotoviteľovi diela. Uplatnenie vád diela nebolo predmetom žalobného návrhu žalobcu a uplatnené vady diela započítacou námietkou zo strany žalovaného voči žalobcovi boli súdom prvej inštancie zamietnuté.

42. Žalovaný uviedol, že ďalšie odvolacie námietky žalobcu k výmere strechy a k projektovej dokumentácii taktiež nie sú dôvodné, pretože sám žalobca na pojednávaní dňa 26.4.2017 potvrdil, že vedel o existencii projektovej dokumentácie k predmetnej stavbe, ktorá bola uložená v unimobunke pri stavbe a existenciu tejto projektovej dokumentácie potvrdili aj ďalší svedkovia vypočutí v tomto konaní. Samotný rozsah diela, súd prvej inštancie dokazoval a v bode 23. odôvodnenia rozsudku, kde uviedol, ktorá časť strechy bola predmetom diela, ktoré pre žalovaného vykonával žalobca a to zhodne potvrdili obe strany sporu na pojednávaní po nahliadnutí do kompletnej projektovej dokumentácie.

43. Žalovaný preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a tvrdenia žalobcu v odvolaní nezakladajú odvolacie dôvody. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, potom ako riadne zistil skutkový stav veci a vec správne posúdil a jednotlivé dôkazy správne vyhodnotil, jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a taktiež vyhovel požiadavke žalobcu a požiadal stavebný úrad o doloženie stavebného povolenia a prvotnej projektovej dokumentácie k stavbe ako aj výkaz

výmer. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré tvorili jeho obranu. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho ústavné práva a jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy SR nie je dôvodná, pretože ako to vyplýva z viacerých nálezov Ústavného súdu SR, ak účastník konania je pred súdom neúspešný, teda ak nebolo rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená to, že bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, pretože od súdu nemožno očakávať, že prevezme právne názory jednej strany sporu. Ďalej z nálezov Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam a objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho ,aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.

44. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu opätovne uvádza to, že uviedol v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, že prevzatím faktúry zo strany žalovaného došlo konkludentným spôsobom k dohode medzi žalobcom a žalovaným, čím žalovaný akceptoval rozsah v akom boli špecifikované jednotlivé práce ako aj cenu diela na faktúre uvedenú. Pri prevzatí faktúry a pri ukončení prác žalovaný nereklamoval kvalitu ani rozsah prác. Poukázal na to, že v skoršom rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 4.2.2014 bol žalobcovi priznaný nárok vo výške 6.834,92 eur a preto súd nemal dôvod odchýliť sa od názoru súdu prvej inštancie v tomto skoršom rozsudku ohľadom priznanej výšky uplatneného nároku žalobcu. Dôkazná pozícia žalobcu sa zlepšila keďže napadnutá reklamácia zo strany žalovaného bola súdom prvej inštancie zamietnutá.

45. Žalobca ďalej poukázal opätovne na ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalovaný v tomto súdnom konaní spočiatku reklamoval vady diela, vady fakturácie a napriek tomu, že nemal k tomu dôkaz si uplatňoval v tomto konaní aj nárok na náhradu škody. Žalovaný pri prevzatí diela neoznámil žalobcovi žiadne práva z vád diela a začal si ich uplatňovať až v priebehu tohto súdneho konania, načo súd prvej inštancie nemal podľa § 562 a nasl. Obchodného zákonníka prihliadať. Ďalej uviedol, že ak by žalobca nevykonal práce naviac, je viac ako pravdepodobné, že dielo by nesplnilo bezpečnostné požiarne a stavebné predpisy. Preto žalobca ako skúsený stavbár dobre vedel, že v prípade nevykonania týchto prác naviac, by predmetné dielo nemohlo byť skolaudované a nemohol by v ňom byť prevádzkovaný autoservis. Povinnosť vykonať tieto práce vyplýva pre žalobcu ako zhotoviteľa diela z ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že žalovaný akceptoval práce naviac tým, že žalobcovi nevrátil spornú faktúru a aj tým, že uhradil časť faktúry za vykonané práce v priebehu súdneho konania. Namietal ďalej to, že žalobca pri uzatváraní zmluvy nemohol poznať skutočný rozsah prác na streche, pretože neobdŕžal od žalovaného projekt stavby a žalobca v plnej miere dôveroval žalovanému a veril, že ide o poctivého podnikateľa. V závere repliky žalobca uviedol, že „odvolanie žalovaného nemôžeme akceptovať a považujeme ho za nedôvodné“. Žalobca opätovne navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a rozhodol tak ako to žalobca uviedol v odvolaní, alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

46. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a čiastočne je neprípustné.

47. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 13.7.2017, teda za účinnosti Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd toto odvolanie prejednal podľa tohto zákona.

48. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

49. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca si v tomto konaní uplatnil podanou žalobou dňa 21.11.2005 právo o zaplatenie 480.030,00 Sk (15.934,08 eur) za neuhradenú časť ceny diela, ktorú

žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa diela podľa zmluvy č. 06/2004 o dodávke stavebnomontážnych prác, bez uvedenia dátumu, na predmet zmluvy: „zastrešenie objektu - Autoservis Seňa, rozsah prác podľa spracovaného a odsúhlaseného rozpočtu, ktorý tvorí súčasť tejto zmluvy. Žalobca zobral dňa 10.11.2006 návrh späť v časti istiny 2.661,66 eur (80.185,00 Sk) z toho dôvodu, že žalovaný túto sumu žalobcovi uhradil v auguste 2006 a žalobca zobral dňa 1.4.2011 a 6.6.2011 návrh späť o ďalšej časti istiny 3.476,24 eur z toho dôvodu, že žalovaný túto sumu žalobcovi uhradil 15.3.2011. Súd prvej inštancie preto konanie v tejto časti o istine 2.661,66 eur a 3.476,24 eur zastavil prvým rozsudkom vydaným v tomto konaní č.k. 12Cb/3/2006-370 zo dňa 28.1.2013, ktorý v tejto časti o zastavení konania nadobudol právoplatnosť, pretože nikto proti tejto časti výroku skoršieho rozsudku o zastavení konania odvolanie nepodal. To znamená, že ak žalobca po podaní žaloby zobral z uplatnenej pohľadávky 15.934,08 eur žalobu späť v časti 6.137,90 eur, predmetom tohto konania zostala istina uplatnenej pohľadávky 9.796,18 eur a celé uplatnené úroky z omeškania 14,5 % ročne zo sumy 399.854,00 Sk od 9.10.2004 do zaplatenia a zo sumy 80.185,00 Sk od 19.11.2004 do zaplatenia.

50. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neposudzoval uplatnený nárok žalobcu v nadväznosti na obranu žalobcu s odkazom na ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje, tak ako to správne uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka nemožno aplikovať na uplatnenú pohľadávku žalobcu, ktorú si žalobca uplatňuje titulom zaplatenia ceny diela. Súd prvej inštancie preto správne uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie časti ceny diela posudzoval podľa ustanovení § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 546, § 547 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú spôsob dojednania ceny diela a povinnosť objednávateľa diela zaplatiť zhotoviteľovi diela cenu diela, teda povinnosť žalovaného ako objednávateľa diela zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi diela uplatnenú pohľadávku titulom ceny diela.

51. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka sa vzťahuje na právo objednávateľa diela na uplatnenie vád diela voči zhotoviteľovi diela. To znamená, že v prejednávanom spore by si právo podľa § 562 Obchodného zákonníka nemohol uplatňovať v tomto konaní žalobca ako zhotoviteľ diela, ale iba žalovaný ako objednávateľ diela. Je pravda, že žalovaný ako objednávateľ diela v tomto konaní si uplatnil právo z vád diela v priebehu konania a uplatnil si započítaciu námietku titulom vád diela vo výške 28.594,50 Sk (949,16 eur), ktoré žalovaný uhradil tretej osobe - R. Q. - SEKAL za opravu predmetnej strechy potom ako sa na nej vyskytli vady a ďalšiu sumu 32.287,00 Sk (1.071,73 eur), ktorú žalovaný uhradil pre tretiu osobu - D. Č. za maliarske a natieračské práci na budove vykonané v súvislosti so zatekaním vody do interiéru autoservisu zo strechy. Žalobca zrejme nepochopil obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v bode 38. keď súd prvej inštancie veľmi jasne a zrozumiteľne uviedol a označil tento bod „k relevantnosti započítacích námietok“ keď uviedol, že súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalovaným uplatnené v tomto konaní, pohľadávky 28.594,50 Sk a 32.287,00 Sk neuznáva ako pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a preto nemôže túto započítaciu námietku a tieto pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v tomto konaní priznať a započítať ich oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu 9.796,18 eur. Súd prvej inštancie v tomto bode jasne uviedol, že nemal za preukázané, že strecha zatekala v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu pri vykonávaní diela a taktiež, že oprava strechy, ktorú vykonala tretia osoba R. Q. nebola potrebná v dôsledku príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, ale nastala v dôsledku nesprávnej použitej krytiny z plechových dielcov. Túto žalovaným označenú vadu diela však súd prvej inštancie neuznal žalovanému a o tieto započítacie námietky neznížil uplatnenú pohľadávku žalobcu. To znamená, že žalobcom uplatnená pohľadávka nebola znížená v dôsledku žalovaným uplatnených vád diela v zmysle § 562 Obchodného zákonníka ako to aj správne uviedol súd prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie preto ani nemal žiaden dôvod na uplatnenú pohľadávku žalobcu aplikovať ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka a na pohľadávku žalovaného, ktorú si uplatnil v tomto konaní voči žalobcovi správne aplikoval ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka, ak žalovanému nepriznal proti žalobcovi jeho dve započítacie námietky o zaplatenie 28.594,50 Sk a 32.287,00 Sk. To znamená, že o započítacej námietke žalovaného bol žalobca úspešný a preto ani nebol oprávnený v tejto časti podávať odvolanie, resp. odôvodňovať svoje odvolanie ustanovením § 562 Obchodného zákonníka, ktoré sa netýka uplatnenej pohľadávky žalobcu, ale uplatnenej pohľadávky žalovaného, ktorá nebola žalovanému v tomto konaní uznaná. Navyše z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalobca v konaní na súde prvej inštancie argumentoval aplikovaním ustanovenia § 562 Obchodného zákonníka a preto súd prvej inštancie ani tento argument žalobcu uplatnený až v odvolaní nemal dôvod aplikovať, resp. vyvrátiť jeho aplikovanie na uplatnenú pohľadávku žalobcu.

52. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie neakceptoval a nezohľadnil pri rozhodovaní o práve žalobcu na zaplatenie doplatku ceny diela to, že žalovaný prevzal faktúru od žalobcu a prevzatie faktúry potvrdil svojím podpisom na doručenej faktúre a túto faktúru nikdy nevrátil, čím by žalovaný rešpektoval výšku fakturovanej sumy tak ako si ju žalobca uplatnil v žalobe, pretože medzi žalobcom a žalovaným došlo touto akceptáciou faktúry k uzatvoreniu novej dohody ohľadom vykonaných prác a výkonov, ktoré dodal žalobca žalovanému v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalobcu udáva, že žalobca nesprávne vykladá ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a o vzniku právnych úkonov. Je treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje aj na právne úkony v Obchodnom zákonníku v zmysle § 266 Obchodného zákonníka, ktorý len doplňuje niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, že za právne úkony v právnej teórii a praxi sú považované subjektívne právne skutočnosti, ktoré sú prejavom ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinnosti. Aby právny úkon bol platný, musí spĺňať náležitosti právneho úkonu. Je treba uviesť, že právnym úkonom, ktorý je predpokladom pre vznik zmluvného vzťahu ako dvojstranného právneho úkonu, teda v prejednávanej veci aj zmluvy o dielo ako dvojstranného právneho úkonu v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, nemôže byť považované také konanie žalobcu, ak predloží žalovanému faktúru za stavebné práce a žalovaný túto faktúru príjme a na nej uvedie, že nesúhlasí s rozsahom vykonaných prác za uzatvorenie novej dohody ohľadom vykonaných prác a výkonov medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd k tomu udáva, že faktúra tak ako to uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, je všeobecne považovaná za účtovný doklad a faktúra je podľa § 10 Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve preukázateľným účtovným záznamom a je účtovným dokladom. Faktúra nezakladá práva a povinnosti, faktúra je iba účtovným dokladom, ktorá deklaruje účtovný záznam, faktúra nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka ani v zmysle § 266 Obchodného zákonníka. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu v odvolaní v tom, že vystavenie faktúry zo strany žalobcu pre žalovaného znamenalo novú dohodu ohľadom vykonaných prác a výkonov na predmetnom diele a neznamenalo ani povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu uvedenú vo faktúre. Nečinnosť, mlčanie žalovaného po prijatí faktúry, nie je prijatím návrhu v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak by aj faktúra bola právnym úkonom, ktorým však nie je.

53. Žalobca ďalej v odvolaní poukazuje na to, že v predmetnej zmluve o dielo si žalobca objednal presnú výmeru strechy v rozsahu 779 m2 a že v tejto zmluve nie je nikde uvedené, že žalovaný si objednáva pokrytie celej stavby. Odvolací súd toto tvrdenie žalobcu v odvolaní nepovažuje za dôvodné, pretože v predmetnej zmluve o dielo, ktorú predložil sám žalobca a je v spise na č.l. 31 nie je uvedená žiadna výmera strechy v rozsahu 779 m2 a nie je tam uvedené, že žalovaný požaduje iba zastrešenie časti objektu autoservis nie v celom rozsahu. Zmluva odkazuje na rozsah prác podľa spracovaného a odsúhlaseného rozpočtu, ktorý však sám žalobca nepredložil a jediný objektívny dôkaz, ktorý mohol súd prvej inštancie pri posudzovaní rozsahu strechy, ktorú mal žalobca pre žalovaného zakryť na základe predmetnej zmluvy, bola projektová dokumentácia, ktorú si na návrh žalobcu vyžiadal súd prvej inštancie zo stavebného úradu - Obce Čaňa a je v spise na č.l. 542. Na nasledujúcom pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 29.5.2017 obe zmluvné strany zhodne po nahliadnutí do tejto projektovej dokumentácie potvrdili, že žalobca mal na predmetnom diele vykonať klampiarske práce iba v častiach strechy označených č. 2 a nie v častiach strechy označených č. 1 a č. 3. Preto ďalšie tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalobca nemal pre žalovaného pokryť celú stavbu podľa predmetnej zmluvy nie je logické, pretože skutočne žalobca nemal pre žalovaného pokryť celú strechu objektu Autoservis Seňa, ale podľa zhodných tvrdení strán sporu na pojednávaní dňa 29.5.2017 iba tie časti, ktoré sú v projekte označené č. 2 krytinou poplastovaný plech Rannila a nemal pokryť časti strechy označené v projekte č. 1 a č. 3. Strany sporu ani netvrdili, že časť označenú č. 2 nemal žalobca pokryť v celom rozsahu a že sa dohodli v zmluve, že túto ucelenú časť strechy, ktorá bola pokrytá poplastovaným plechom Rannila mal žalobca pokryť iba sčasti.

54. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolanie žalobcu ani v tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo svedeckých výpovedí aj zo svedeckej výpovede svedka J., ktorý v konaní uviedol, že žalobca mal k dispozícii projektovú dokumentáciu v unimobunke pri predmetnej stavbe a že svedok J. dal žalobcovi rozmery predmetnej strechy, ktoré mali byť podkladom pre vypracovanie cenovej ponuky, pretože súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v bode 33., 34., 35., 36., 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca v čase vypracovávania predmetnej zmluvy o dielo, ktorú nesporne

vypracoval žalobca, mal k dispozícii rozmery strechy, ktorú má prekryť a teda žalobca mal dostatočné informácie pri uzatváraní predmetnej zmluvy a zapracovaní priamo do zmluvy, čo je predmetom diela, v akom rozsahu a následne dohody pevnej ceny diela vo výške 520.543,60 Sk.

55. Odvolací súd poukazuje ďalej aj na ustanovenie § 561 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalobca ako zhotoviteľ diela mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti ako osoba znalá povinnosti pri vykonávaní diela, že ak predkladá cenovú ponuku pre objednávateľa diela, musí si zistiť všetky okolnosti potrebné pri navrhovaní ceny diela. Ak žalovaný ako objednávateľ diela tento návrh ceny diela, ktorý bol v predmetnej zmluve o dielo dohodnutý pevnou sumou 520.543,60 Sk akceptoval, vznikla tým dohoda o cene diela a žalobca nemôže ako odborník sa brániť tým, že pri zadávaní ceny diela mal žalovaný ako objednávateľ diela povinnosť mu zadať rozmery strechy. Zistenie rozmerov strechy je úkon, ktorý je voľne zistiteľný riadnym premeraním, k čomu žalobca ako zhotoviteľ diela mohol dospieť svojím vlastným pričinením a svojím vlastným zistením tým, že by si tieto rozmery strechy riadne premeral. Ak tak žalobca neurobil a prípadne aj akceptoval rozmery strechy, ktoré mu poskytol žalovaný, prípadne pán J.Š. a do zmluvy napísal sám žalobca pevnú cenu 520.543,60 Sk, došlo tým k dohode o cene diela bez ohľadu na rozmery diela, pretože rozmery diela nie sú v zmluve uvedené, nie je tam ani uvedená cena za m2 zastrešenia strechy, je tam uvedená iba cena ako celok za celý predmet diela.

56. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nesprávny a arbitrárny, z ústavného hľadiska neudržateľný a priamo porušujúci základné práva oprávneného na súdnu ochranu, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. uviedol, ktoré z rozhodných skutkových okolností považoval za preukázané a ktoré nie. V odôvodnení zhrnul rozhodné skutkové okolnosti a to veľmi podrobne a uviedol ako jednotlivé skutkové okolnosti veci, listinné dôkazy, znalecké posudky, svedecké výpovede posúdil a čo z týchto konkrétnych dôkazných prostriedkov zistil a čo z nich vyplynulo pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne v jednotlivých bodoch opísal úvahu súdu o tom, ktoré z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverné a aké zistenia z nich vyvodil a uviedol, ktoré navrhnuté dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Preto, ak žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie si vyžiadal kolaudačné rozhodnutie a porealizačné zameranie predmetnej stavby z toho dôvodu, že z predloženej projektovej dokumentácie, ktoré súdu prvej inštancie zaslal stavebný úrad sa nedá určiť, ktorá časť stavby bola podchytená pre stavebné povolenie a ktorá časť bola pristavená dodatočne, správne súd prvej inštancie uviedol v bode 35. na 17. strane odôvodnenia rozsudku, že považuje navrhované dokazovanie za nadbytočné, pretože vykonaným dokazovaním bola preukázaná odchýlka v rozlohe strechy medzi výkresom pôdorys strechy a skutočnou rozlohou strechy podľa znaleckého posudku Ing. Č. iba v rozmedzí 6 % a žalobcom namietané nedostatky projektovej dokumentácie má skúmať stavebný úrad a nie je to úlohou súdu v tomto konaní o zaplatenie ceny diela. Súd prvej inštancie uviedol, že tento navrhovaný dôkaz by na dôkaznej situácii nič nezmenil. Odvolací súd k tomuto odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie udáva, že ani kolaudačné rozhodnutie a porealizačné zameranie stavby nemôže nič zmeniť na tom, že žalobca a žalovaný osobne na pojednávaní konanom dňa 28.5.2017 z pôdorysu strechy Autoservis Seňa, ktorý bol predložený pre stavebné povolenie jasne uviedli, že predmetom zastrešenia a teda zmluvy o dielo boli časti strechy označené č. 2, teda predmet diela a jeho rozsah nebol po tomto zhodnom tvrdení strán sporu sporný a ani kolaudačné rozhodnutie a porealizačné zameranie stavby, ktoré žalobca ani nepreukázal, že bolo uskutočnené, by na dôkaznej situácii o predmete zmluvy o dielo nič nemohli zmeniť. Súd prvej inštancie preto správne odôvodnil v napadnutom rozsudku aj to prečo tento žalobcom navrhnutý ďalší dôkaz - doplnenie kolaudačného rozhodnutia a porealizačného zamerania stavby nevykonal, tak ako to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. o náležitosti odôvodnenia rozhodnutia súdu.

57. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a v prevyšujúcej časti a to nad rozsah žalobcom priznaných 2.409,26 eur. Taktiež potvrdil výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania, ktorý je vecne správny v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania správne priznal podľa pomeru úspechu a neúspechu

žalobcu a žalovaného v tomto konaní tak ako to súd prvej inštancie podrobne odôvodnil v bode 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

58. Odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.409,26 eur, ktoré predstavujú priznané kapitalizované úroky z omeškania 14,5 % ročne tak ako si ich uplatnil žalobca vo výške 2.840,38 eur, od ktorých odpočítal sumu 431,12 eur ako rozdiel medzi sumou 17.710,00 eur, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi a cenou diela 17.278,88 eur, na ktorú mal žalobca nárok. Tento priznaný nárok súd prvej inštancie riadne a podrobne odôvodnil v bode 40. odôvodnenia rozsudku. Na zaplatenie rozdielu 2.409,26 eur zaviazal súd prvej inštancie žalovaného. To znamená, že v tejto časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.409,26 eur bol žalobca úspešný. Žalobca ako úspešná strana sporu v tejto časti uplatneného nároku preto podľa § 359 C.s.p. nie je stranou sporu, v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.409,26 eur vydané. Tento výrok rozsudku bol teda vydaný v prospech žalobcu a preto žalobca nemôže proti tomuto výroku podať odvolanie. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol v tejto časti výroku rozsudku odvolanie žalobcu, pretože bolo podané žalobcom ako neoprávnenou osobou - stranou, v prospech ktorej bol tento výrok vydaný.

59. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie ukončí.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).