Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-157-2015.pdf
PDF · 145.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/157/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcov: 1./ A. R., H.. X. X. XXXX, C. M. K. XX, 2./ Z. R., Q.. E., H.. X. X. XXXX, C. M. K. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova č. 7, proti žalovanému: A. R.Č., H.. XX. XX. XXXX, C. M. K. Č.. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospudka, s. r. o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, o určenie vlastníckeho práva a určenie hraničnej čiary, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 27. 3. 2015 domáhali určenia hranice medzi parcelou C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 685 m2 zapísanou na LV č. X v kat. území M. K. a parcelou C KN č. XXX - záhrady o výmere 1592 m2, zapísanou na LV č. XX v kat. území M. K., ktorá hranica prebieha v bodoch, ktoré budú označené v budúcom znaleckom posudku, ktorý bude vyhotovený znalcom ustanoveným súdom v predmetnom súdnom konaní. Ďalším výrokom navrhovali, aby súd určil žalovanému povinnosť vydať žalobcom ním okupovanú časť nehnuteľnosti označenú bodmi tak, ako bude uvedené v budúcom znaleckom posudku.
2. Písomným podaním zo dňa 15. 6. 2017 navrhovali zmenu žalobného návrhu v texte prvého výroku, kde doplnili pôvodné znenie žaloby o text: „a časť nehnuteľnosti parc. č. XXX vo výmere .... m2 označená bodmi ....., patrí do vlastníctva žalobcov“. Súd uznesením na pojednávaní dňa 29. 11. 2017 pripustil zmenu návrhu v zmysle ustanovení § 139 C.s.p.
3. V odôvodnení žaloby žalobcovia uviedli, že podľa výpisu z LV č. X v kat. území M. K. je žalobca v 1. rade podielovým spoluvlastníkom v 10/16-inách (titulom dedenia po nebohých rodičoch v konaniach D 1011/74, D 681/95) parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 a parc. č. XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 685 m2 a obaja žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností v 6/16-inách (titulom kúpnej zmluvy N. XXX/XX, kde ako predávajúci boli súrodenci žalobcu v 1. rade). Žalovaný je podľa výpisu z LV č. XX v kat. území M. K. výlučným vlastníkom parc. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 613 m2 a parc. č. XXX - záhrady o výmere 1592 m2.
4. Na parcelách zapísaných na LV č. X v kat. území M. K. majú žalobcovia postavený rodinný dom a hospodársku budovu. Konkrétne na parc. č. XXX, na ktorú bezprostredne nadväzuje parcela č. XXX vo vlastníctve žalovaného, bola postavená ich stodola, do ktorej sa vchádzalo z ich parcely. Za touto stodolou bol plot, ktorý oddeľoval parcelu č. XXX od parcely č. XXX, na ktorej mal žalovaný chrbtom k ich stodole postavenú svoju stodolu. Hranica medzi spornými parcelami č. XXX a XXX bola tvorená plotom postaveným medzi týmito dvoma parcelami. Stodoly postupne schátrali, avšak ešte aj v súčasnosti existujú ich kameninové základy asi do výšky 1m.
5. Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že on na sporných nehnuteľnostiach vyrastal, nakoľko vlastníkmi rodinného domu s priľahlými pozemkami boli jeho rodičia, ktorí predmetné nehnuteľnosti zakúpili začiatkom 60-tych rokov minulého storočia od rodiny T.. Odkedy si on pamätá, hranica medzi ich a susedovým pozemkom bola tvorená plotom osadeným medzi dvoma stodolami, k čomu predložil ako dôkaz písomné prehlásenia svedkov A.Á. S., A. R., U. K.. Plotom tvorená hranica je zrejmá aj z katastrálnej mapy, ktorej kópiu súdu predložil, kde je označená červenou čiarou a z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX. K tomu žalobca uviedol, že si pamätá, keď jeho rodičia nehnuteľnosti kupovali, že predávajúci im ukázal, čo im predáva, pričom mal uviesť, že stodola, ktorá stála na predávanom, resp. kupovanom pozemku, tvorí jeho vlastníctvo a že pozemok končí za stodolou a je ohradený plotom. Žalobcovia majú zato, že hranica medzi spornými pozemkami bola určená na základe dlhodobého užívania a postavením stodoly bola časť spornej nehnuteľnosti spracovaná stavbou. Nehnuteľnosti takto užívali právni predchodcovia žalobcu v 1. rade od 60-tych rokov minulého storočia a pred nimi ešte pôvodní vlastníci - rodina T..
6. Nakoľko je nepochybné, že vyššie popísaným spôsobom určená hranica medzi spornými pozemkami bola užívaná a rešpektovaná vlastníkmi v dobe, kedy platil tzv. stredný Občiansky zákonník, žalobcovia s poukazom na ustanovenie §§ 115 a nasl. v spojení s § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 1992 odôvodňujú svoj žalobný návrh s tvrdením, že spornú nehnuteľnosť nadobudli titulom vydržania.
7. Žalobcovia v závere odôvodnenia žaloby uviedli, že spor ohľadne priebehu hranice nastal až koncom roku 2014, keď žalovaný vykopal jamy na ich pozemku, do betónu osadil železné stĺpiky a natiahol na stĺpiky pletivo, teda pozemok oplotil novým plotom, čím si v podstate určil novú hranicu medzi pozemkami svojvoľne, nerešpektujúc, že hranica v prírode odjakživa prebiehala inak. Hranica medzi parcelami č. XXX a č. XXX bola určená už dávno v minulosti a tá časť, na ktorej bola vystavená stodola žalobcov, ktorá v prírode vytvára tvar „trojuholníka“, bola vždy súčasťou parcely C KN č. XXX (predtým boli sporné parcely pod č. XX a XX), ktorú právni predchodcovia a následne žalobcovia vydržali a spracovali.
8. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu žalobcovia navrhovali, aby súd v konaní ustanovil znalca - geometra, ktorý by zameral a označil priebeh hranice medzi parcelami č. XXX a XXX tak, ako to zodpovedá skutočnému dlhodobému užívaniu a tak, ako je červenou farbou vyznačená hranica na informatívnej kópii z mapy vytvorenej cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa 12. 1. 2015.
9. K žalobe žalobcovia predložili písomné dôkazy, a to písomné prehlásenie svedka U. K., A. R., A. S. zo dňa 4. 3. 2015, ktorí podpísali text rovnakého znenia, kde je uvedené, že títo svedkovia prehlasujú, že majú vedomosť o tom, že parcela, ktorú vlastní A. R. a na ktorej má postavený rodinný dom, viedla rovno tak, že priamo nadväzovala na ďalší pozemok, ktorého vlastníkom je teraz jeho syn. Podľa predloženého geometrického plánu žalobcov svedkovia ďalej prehlásili, že na ňom zakreslený „akoby trojuholník“ medzi parcelami č. XX/X a XX/X - túto časť užíval vždy A. R. s manželkou a predtým jeho rodičia. Na tomto pozemku bola postavená stodola, ktorá bola v ich vlastníctve a vedľa stodola žalovaných, ktorá je na pozemku žalovaného. Medzi stodolami bol plot, ktorý určoval hranicu pozemkov. Svedkovia ďalej uviedli, že si pamätajú a môžu jednoznačne potvrdiť vyššie uvedené prehlásenie, nakoľko sa so žalobcami navštevovali, porovnávali, kto má lepšiu úrodu na záhrade a drobnochov.
10. Ďalej žalobcovia predložili spolu so žalobou výpis z LV č. XX, X v kat. území M. K., dodatočne predložili kópiu geometrického plánu vyhotoveného geodetom Z. U. z roku 1997, ktorý bol vyhotovený za účelom obnovenia pôvodných hraníc parcely č. XX/X, XX/X, XX, XX/X, XX/X pod č. XXXXXXXX-XX/XX.
11. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Dôvodom na zamietnutie žaloby je zároveň aj tá skutočnosť, že žalobný návrh neobsahuje v petite zásadné identifikačné
geodetické informácie hraničných bodov sporných parciel, žaloba je tak neúplná, neurčitá a nejasná. Žalobca predmetnou žalobou chce realizovať svoje nezákonné predstavy o priebehu hranice medzi spornými parcelami, a to tak, aby tento priebeh hranice bol výhodný pre žalobcu a na ujmu žalovaného. Žalobca chce v danom konaní prostredníctvom súdom ustanoveného geodeta hypoteticky usmerniť vytýčenie hranice nie podľa aktuálneho stavu mapových podkladov, ale podľa svojvoľnej predstavy o priebehu hranice, čo je neprijateľné.
12. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia od začiatku súd zavádzajú klamlivými a nepravdivými tvrdeniami, ktoré sú v rozpore so všetkými doteraz existujúcimi mapovými a geodetickými podkladmi týkajúcimi sa sporných parciel. Navyše na strane žalobcov absentuje dostatok aktívnej legitimácie vystupovať v konaní, nakoľko z doteraz známych dôkazných listín, najmä z výpisu z LV č. XX v kat. území M. K. a LV č. X je zrejmé, kto je vlastníkom akej časti sporných nehnuteľností. Žalovaný pôvodné parcely č. XX a XX, aktuálne parcelné číslo XXX, XXX B. XXX nadobudol do výlučného vlastníctva kúpou od svojich právnych predchodcov (kúpna zmluva registrovaná pod č. Q. XXX/XX a N. XXX/XX spolu s GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX a kúpna zmluva N. XXX/XX), ktorí tieto užívali nepretržite, nerušene v celosti ako vlastné. Žalovaný predložil stavebné povolenie vydané bývalým ONV, odborom výstavby v Spišskej Novej Vsi pod č. XXXX/XX-Ú. z 17. 5. 1968 na výstavbu jeho rodinného domu z roku 1968 na parcele č. XX, XX v kat. území M. K., ktorého súčasťou je snímka z mapy EN potvrdzujúca priebeh hranice aj s výbežkom v tvare trojuholníka. Žalovaný k tomu uviedol, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti v rokoch 1976 až 1996, pričom podľa uvedenej snímky z mapy EN z týchto období hranica medzi parcelami nikdy neprebiehala priamo, ale vždy tvorila výbežok v tvare trojuholníka.
13. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcov, žeby spornú časť v tvare trojuholníka mali nadobudnúť vydržaním, nakoľko tento pozemok nikdy nemali vo svojej dispozičnej sfére, práve naopak, bol v dispozičnej sfére žalovaného. Žalobcami spomínané stodoly v súčasnosti neexistujú. Pozostatok vo výške 1m je len na parcele č. XXX z LV č. XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a tvrdenie žalobcu, žeby mali byť viditeľné pozostatky stodoly vo výške 1m na strane žalobcov, je klamlivé. Stodoly mali byť podľa tvrdenia žalovaného odstránené v 60-tych rokoch minulého storočia. Žalovaný si pamätá, že za stodolou na strane jeho pozemku bol ešte priestor na uskladnenie pliev.
14. Žalovaný ďalej k žalobe uviedol (v písomnom vyjadrení), že medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a žalovaného bol začiatkom 70-tych rokov postavený provizórny drevený plot bez pevného základu a bez geometrického zamerania. Z neskoršej výpovede súd zistil, že tento plot postavil sám žalovaný spolu s otcom žalobcu v 1. rade. V roku 2014 syn žalobcov S. R. odstránil zvyšky pôvodného dreveného oplotenia a to medzi už ním nadobudnutou parcelou č. XXX/X (LV č. XXX kat. územie M. K. titulom daru od rodičov - žalobcov) a parcelou č. XXX a parcelou č. XXX. Tiež odstránil ovocné stromy stojace na parcele č. XXX (vo vlastníctve žalovaného) s tým, že S. R. žalovanému mylne prezentoval, že časť záhrady žalovaného patrí jemu a vo zvyšnej časti jeho otcovi. Následne si S. R. pozemok dal zamerať a postavil plot zhruba na mieste pôvodného oplotenia, čo vyvrátilo jeho domnienky o vlastníctve časti záhrady žalovaného. Odvtedy medzi žalovaným a S. R. je spor, pričom menovaný sa k žalovanému správa v rozpore so zásadami občianskeho spolužitia. Žalovaný dodal, že už v roku 2013 žalobcovia otvorili diskusiu o výstavbe nového plota, pričom žalobcovia uviedli, že hranicu je potrebné zamerať, aby sa ďalšie generácie nehádali.
15. Nakoľko spory medzi žalovaným a synom žalobcov o hranicu pokračovali a žalobcovia nepristúpili k novému zameraniu, sám žalovaný v auguste 2014 si objednal geodeta P.. F.. R. za účelom vytýčenia pevných bodov hranice medzi spornými parcelami. V októbri 2014 po ohlásení drobnej stavby na oplotenie parcely č. XXX zo dňa 6. 8. 2014, na základe geometrického plánu vyhotoveného P.. R., žalovaný po vydaní súhlasu stavebného úradu zo dňa 27. 8. 2014, v októbri 2014 započal s výstavbou nového oplotenia, ktorú ukončil v marci 2015. Žalobcovia v čase stavby plota privolali aj policajnú hliadku, aby zabránili výstavbe oplotenia, avšak táto po predložení písomných dokladov zo strany žalovaného skonštatovala, že výstavba je v súlade s platným stanoviskom stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby.
16. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia k žalobe uviedol, že žalobcovia si museli byť vedomí, akú časť pozemku nadobúdajú v čase dedenia a kúpy parcely č. XXX a XXX zapísanej na LV č. X, pretože v čase ich nadobudnutia provizórne drevené oplotenie bez pevného základu neurčovalo priebeh hranice
medzi spornými pozemkami, ako sa žalobcovia mylne domnievajú. Práve naopak podľa pôvodných katastrálnych máp a mapových podkladov a snímok z katastra nehnuteľnosti hranica medzi pozemkami nikdy neprebiehala priamo, ale vždy bola zalomená a vytvárala odskok v tvare trojuholníka, ktorý je predmetom sporu. Na základe vyššie popísaných skutočností a predložených dôkazov k písomnému vyjadreniu k žalobe (rozhodnutie ONV, Odbor výstavby v Spišskej Novej Vsi pod č. XXXX/XX-Ú. - stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu v kat. území M. K. na parc. XX, XX vydané pre A. R., snímka z mapy evidencie nehnuteľností zo dňa 15. 2. 1968 k uvedenému stavebnému povoleniu, kópia z pozemkovej mapy obsahujúca predmetnú snímku, protokol o vytýčení hranice pozemku vyhotovený P.. F.. R. - geodetom o zameraní hranice medzi pozemkami parc. č. XXX a č. XXX, XXX/X, za účasti A. R., A. R. a manželky, S. R. a manželky, ohlásenie drobnej stavby - plechového oplotenia do výšky 2,20 m A. R. pre Obec Dlhé Stráže zo dňa 27. 8. 2014, kde sa uvádza, že Obec Dlhé Stráže nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby, a ďalšie ohlásenie drobnej stavby podľa § 120 a § 57 zákona č. 50/1976 Zb. - stavebného zákona v znení neskorších predpisov o oplotení pozemku parc. č. XXX v kat. území M. K., kópia z katastrálnej mapy parc. č. XXX s vyznačením hranice červenou farbou) žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
17. Prevedeným dokazovaním, výsluchom strán sporu, navrhnutých svedkov, za použitia dôkazných listín vyššie popísaných, predložených žalobcami a žalovaným, za použitia dôkazného spisu zabezpečeného súdom - dedičské konanie po nebohej Z. R. sp. zn. 7D/135/2013, po nebohom Š. R. D 1011/74, dôkazného spisu predloženého Obcou Dlhé Stráže, Stavebným úradom o ohlásení drobnej stavby - oplotenia pozemku a vykonaním obhliadky na mieste samom, súd zistil tento skutkový stav:
18. Z výpisu z LV č. X v kat. území M. K. súd zistil, že žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 a parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 685 m2, pričom 10/16-inový spoluvlastnícky podiel nadobudol titulom dedenia po nebohej matke Z. R., ktorá zomrela v roku 1995 a po nebohom otcovi Š. R., ktorý zomrel v roku 1974. Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca odmalička býval s rodičmi v ich rodinnom dome a zvyšný 6/16- inový spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol spolu s manželkou Z.Q. R., rod. E. kúpnou zmluvou od svojich súrodencov v roku 1996 (V XXX/XX), ktorej súčasťou bol geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX. Žalobcovia doposiaľ užívajú predmetné nehnuteľnosti v stave, v akom ich žalobca zdedil po rodičoch a následne v akom ich zakúpili.
19. Z výpisu z LV č. XX v kat. území M. K. súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 613 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1592 m2, a domu č. súp. XX postaveného na parc. č. XXX, pričom z jeho výpovede a predložených dôkazných listín - stavebného povolenia a kúpnych zmlúv súd zistil, že žalovaný nadobudol predmetné pozemky kúpou a rodinný dom postavil ešte za slobodna na základe stavebného povolenia vydaného ONV, Odborom výstavby v Spišskej Novej Vsi, dňa 17. 5. 1968, ktoré ešte bolo vydané ešte na pôvodné čísla stavebných parciel č. XX a XX. Žalovaný doposiaľ býva v rodinnom dome a vlastní a užíva predmetné pozemky v stave, v akom ich zakúpil, spolu s manželkou Z. R., ktorá nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností.
20. Predmetná žaloba je typickým susedským sporom, ktorej predmetom je určenie hraničnej čiary medzi parcelami žalobcov a žalovaného, kedy žalobcovia tvrdia, že pozemok v tvare tzv. trojuholníka, ktorý je podľa ich vyjadrenia približne o výmere 25 m2, bol od ich nepamäti stále v ich držbe a vlastníctve (ako aj v držbe ich právnych predchodcov), aj napriek tomu, že podľa výpisu z LV a doterajších katastrálnych máp a mapových podkladov je sporná časť pozemku vedená vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
21. Žalobca v 1. rade v účastníckej výpovedi uviedol (čl. 96 spisu), že v roku 1968 zakúpili jeho rodičia rodinný dom aj s priľahlými pozemkami od manželov T., teda pôvodných vlastníkov. Predmetom kúpy boli okrem rodinného domu aj stodoly, pričom on si pamätá, že na tráme týchto stodôl bolo napísané, že majú 100 rokov. Zhruba niekedy v roku 1970 postavil jeho otec Š. R. spolu so žalovaným drevený plot, pričom na mieste samom na obhliadke, aj na priloženej fotodokumentácii, žalobca v 1. rade označil, kade tento drevený plot viedol, teda nie po hranici nového plota, ako ho postavil v roku 2015 žalovaný. Žalobca vo svojej výpovedi rozporne uvádzal, že rodičia kúpili od T. dom aj s dreveným plotom, neskôr však svoju výpoveď zmenil a povedal, že plot, ktorý viedol medzi stodolami, predtým tam nebol. Hranicu tvorili kamenné základy, ktoré boli zostatkom po starých stodolách. V podstate vypovedal, že hranica medzi spornými pozemkami bola tvorená akýmsi pomyselným plotom, resp. „vrátami medzi stodolami“, teda
stodolou, ktorá bola pôvodne postavená predošlým vlastníkom T. a stodolou, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného.
22. Žalobkyňa v 2. rade v účastníckej výpovedi uviedla, že v roku 1972 sa zosobášila so žalobcom a už v tom roku tam stáli zvyšky stodôl, resp. už len ich kamenné múry, a ona si myslí, že pozemok, resp. hranica medzi jej bývalými svokrovcami a pozemkom žalovaným viedla medzi týmito kamennými múrmi. Spor so žalovaným nastal, keď jej syn S. R. vyrúbal slivky, ktoré podľa nej stáli na ich pozemku, kedy žalovaný začal tvrdiť, že hranica vedie ináč, ako pôvodne bol postavený drevený plot. Na obhliadke žalobkyňa opäť potvrdila, že drevený plot bol postavený až v roku 1970 alebo 1972 nebohým Š.R. R. a žalovaným.
23. Žalovaný A. R. v účastníckej výpovedi uviedol, že od počiatku, ako sa stal vlastníkom rodinného domu, teda od jeho výstavby a od kúpy pozemkov zapísaných na LV č. XX v kat. území M. K., on vedel, dokiaľ siaha jeho pozemok pri hranici so sporným pozemkom žalobcov. Pri obhliadke na mieste samom súdu ukázal, že v minulosti mal v jednej časti na hranici s pozemkom žalobcov postavenú tzv. plevianku, ktorá asi pred 30 rokmi spadla. Uviedol, že približne v roku 1972 postavil s otcom žalobcu, vtedy ešte žijúcim Š. R., drevený plot, ktorý viedol od pomyselnej plevianky od jedného bodu trojuholníkového cípu ku druhému. Potvrdil, že drevený plot neviedol presne po hranici, ktorá bola správne zameraná a kde postavil nový plot. Odôvodnil to tým, že ako on, tak aj otec žalobcu vedeli, že starý plot vedú po nesprávnej hranici, avšak urobili to preto, že mohli použiť menej materiálu a obaja sa na takejto hranici dohodli. Žalovaný opakovane uvádzal, že od počiatku, ako staval provizórny drevený plot, vedel, že zvyšok cípu pozemku, tzv. trojuholník, je v jeho vlastníctve a vždy v jeho vlastníctve bol. Túto časť pozemku nikomu nepredával, ani nedaroval.
24. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že predmetný cíp - pomyselný trojuholník pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, vydržal, uviedol, že on postavil dom na pozemkoch ešte jeho starých rodičov, ktorí boli rodičmi jeho otca. V rodičovskom dome býval od narodenia s rodičmi aj on a dobre si pamätá, ako T. predávali svoj dom a okolité parcely právnym predchodcom žalobcu v 1. rade, pretože on mal vtedy 22 rokov. S určitosťou si pamätá, že keď rodičia žalobcu v 1. rade zakúpili dom a pozemky a začali ich užívať, nebol medzi ich pozemkami postavený žiaden drevený plot. Poprel tvrdenie žalobcov, že vydržacia doba, ako oni tvrdia, by mala začať plynúť v auguste 1968, nakoľko plot T. išiel po správnej hranici, takže tzv. trojuholníkový cíp bol vo vlastníctve žalovaných. Až potom on s otcom A. R. potiahli drevený plot, ktorý nešiel po pôvodnej hranici, lebo takto by bola jeho výstavba náročnejšia, takže postavili kratší provizórny plot. Žalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, či otec A. R. vedel, že plot je vedený po nesprávnej hranici. Jeho syn však pri výstavbe tohto plota vôbec nebol, bol vtedy ešte dieťa.
25. Na návrh žalobcov súd vypočul nimi navrhovaných svedkov, a to súrodencov žalobcu v 1. rade a jeho manželku.
26. Brat žalobcu A. R. potvrdil, že jeho rodičia zakúpili dom v roku 1969 aj s okolitými parcelami, medzi spornými parcelami stál plot, ktorý bol medzi stodolou ich a stodolou R.. Starý drevený plot bol zhnitý, letel, a preto jeho otec aj so švagrom K. postavili nový drevený plot. Aj tento stál medzi stodolami, pričom stodola od maštale bola vzdialená 3 - 4 m. Ich stodola mala kamenný základ a stála v tej časti, kde je teraz sporný cíp, teda na pozemku R..
27. Svedok Š. R. - brat žalobcu v 1. rade, vypovedal, že ich otec odkúpil pozemky od pána T. v roku 1968, pričom na hranici medzi spornými parcelami bol postavený drevený plot, ktorý viedol od maštale smerom nadol, teda nie po takej hranici, ako je teraz postavený žalovaným nový plot. Za života jeho otca neboli nikdy žiadne spory ohľadom hranice. Dodal, že vedľa starého dreveného plota viedli základy starého kamenného plota ešte na pôvodnom pozemku T., teda staré kamenné základy boli potom na pozemku jeho rodičov. Dodal, že maštale boli postavené tak, že medzi nimi viedol drevený plot. V závere uviedol, že novým plotom, ktorý postavil žalovaný, zasiahol do pozemku žalobcov.
28. Svedkyňa A. R.E., manželka Š. R., teda švagriná žalobcu v 1. rade, uviedla, že so Š. R. je v manželstve od roku 1972 a asi 4 a pol roka bývala v dome u svokrovcov. V tom čase nikdy nevedela o žiadnom spore ohľadom pozemkov so žalovaným. V čase, keď bývala v dome svokrovcov, videla, že starý drevený plot viedol po inej hranici, ako je postavený nový plot, ktorý teraz tvorí výklenok. Pôvodne
bol drevený plot, ten bol ošarpaný, preto ho svokor prerobil. Dodala, že pôvodne tam stála stodola, ale tá už bola zbúraná, ostali len pozostatky z nej - kamene pod dreveným plotom. Stodola svokrovcov stála asi 3 - 4 m od dreveného plota v ich dvore.
29. Svedok Z. K., švagor žalobcu v 1. rade, potvrdil, že jeho svokor zakúpil dom s pozemkami v roku 1968, pričom on sa oženil s jeho dcérou v apríli 1968. Bývali vo Vrbove, chodievali ku svokrovcom na návštevy. Potvrdil, že jeho svokor užíval svoj pozemok po drevený plot, pričom nevie o žiadnych sporoch s rodinou žalovaného. Drevený plot viedol rovno, netvoril výklenok tak, ako teraz postavil plot žalovaný. Pamätá si, že na pozemku R. stála stodola, tzv. „fiľáre“, len také múriky, ktoré nemali už strechu.
30. Svedkyňa G. M., sestra žalobcu v 1. rade, uviedla, že ona bola ešte dieťa, keď jej rodičia začali užívať dom a priľahlé pozemky. Z rozprávania však vie, že dom kúpili v roku 1968. Pamätá si, že drevený plot viedol rovno, boli tam kamene a tzv. doštičky. Nikdy nebol medzi jej rodičmi a R. nejaký spor ohľadom plota, ktorý však bol postavený rovno, nikdy nie do výklenku. Na ich pozemku boli staré maštale a nižšie boli kamenné múry. Po nahliadnutí do fotodokumentácie predloženej súdom svedkyňa vypovedala, že stará stodola ich rodičov siahala za hranicu nového postaveného plota.
31. Svedkyňa A. S., sestra žalobcu v 1. rade uviedla, že do roku 1963 bývala s rodičmi v dome v Dlhých Strážoch, potom sa vydala a od rodičov odišla. Potvrdila, že v roku 1968 jej rodičia kúpili dom od rodiny T.. Potvrdila, že medzi pozemkom R. a R. viedol drevený plot, ktorý bol situovaný medzi stodolami oboch rodín. Rodičia nemali žiaden spor ohľadom hranice pozemku a nerušene užívali pozemok po starý drevený plot, ktorý neviedol po žiadnych výklenkoch tak, ako je teraz postavený nový plot. Na pozemku jej rodičov boli staré kamenné múry bývalej stodoly. Dodala, že hranicu pozemku tvoril plot a nie múry stodoly. Stodola žalovaného bola situovaná asi 3m od plota.
32. Žalovaný k výpovediam týchto svedkov uviedol, že on nemá vedomosť o tom, aby bol drevený plot medzi pozemkami, ktorý mal postaviť ešte T.. Podľa neho hranica pozemku medzi spornými parcelami bola tvorená stodolami, nikdy nebola oplotená časť medzi maštaľou a starou stodolou. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že rodičia žalobcu v 1. rade kúpili pozemok od T. s plotom, klamú. Pomyselnú hranicu tvorili stavby, a to stará maštaľ a stodola.
33. Svedkyňa Z. R.Á., rod. B., manželka žalovaného, uviedla, že od roku 1969, kedy sa s manželom zosobášili, začala asi po 2 mesiacoch od sobáša bývať s manželom, v rodinnom dome, ktorý vybudoval on za slobodna. Odvtedy, ako prišla do domu bývať, sporné parcely neboli nijako ohraničené, stáli tam len pozostatky ich stodoly so stodolou susedovcov. Ona vtedy nevedela, dokiaľ siaha ich pozemok. Venovala sa výchove piatich detí, neriešila túto otázku. Pamätá si však, že niekedy v 70-tych rokoch prišiel za jej manželom nebohý Š. R. s návrhom, že treba postaviť nejaký plot, lebo cez pozemky prechádza hydina. Manžel sa dohodol s ním na provizórnom plote a nebohý pán Š. R. mal vtedy povedať: „Viem A., že nie je to tak, ako by to malo byť, ale spravme to tak, žeby hranica išla čím kratšie, aby trebalo čo najmenej materiálu na plot.“ Svedkyňa ďalej uviedla, že plot na základe tejto dohody viedol z hornej časti od rohu maštale R. až dole ku potoku, teda rovno, nie do výklenku, ako je postavený teraz. Viedol teda priamo od starej veľkej maštale R. až ku potoku, dole, kde teraz má dom syn žalobcov S. R.. Drevený plot postavený jej manželom a nebohým Š. R. neskôr chátral, až celkom spadol. V podstate ale pôvodne stále tvoril hranicu medzi pozemkami susedov, avšak v posledných rokoch už úplne chátral. Žalobca prišiel v roku 2013 osobne za jej manželom so slovami: „A., musíme si to tu ohradiť, ale musíme si to dať zamerať, aby sa naše deti niekedy o pozemky nevadili.“ a dodal: „Ja viem, že vy tu hore máte viacej.“ Svedkyňa dodala, že týmito slovami žalobca potvrdil, že časť ich pozemku je na ich strane, ale dole zase majú viacej žalobcovia.
34. Žalobca na otázku súdu potvrdil túto výpoveď svedkyne, teda potvrdil slová, ktoré on mal pred ňou povedať. Dodal, že od roku 1983 vedel, že spodná časť má ísť aspoň 2m do pozemku R., čo je zhruba asi 15m dole do potoka. Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 31. 5. 2017 ďalej uviedol (čl. 142 spisu), že plot postavil jeho otec so žalovaným, dodal, že otec však nedobre postavil drevený plot, on to ale nechal tak.
35. Syn žalovaného A. R. vo svedeckej výpovedi uviedol, že hranica medzi pozemkom žalobcov a jeho rodičov bola tvorená polorozpadnutým dreveným plotom. Do jesene 2013 neboli o hranicu žiadne spory, vtedy sa plot rozpadol a bolo treba postaviť nový. Na to vznikol spor so synom žalobcov S. R., ktorý
svojvoľne začal búrať zvyšky dreveného plota a rezať stromy v záhrade jeho otca vo vedomí, že spodná časť pozemku mu patrí. Vtedy prišiel k ním na záhradu žalobca v 1. rade a pred ním tvrdil, že v dolnej časti záhrady má podiel on a naopak oni majú podiel v hornej časti, kde jeho pozemok zachádza do pozemku jeho otca. Svedok potvrdil, že starý drevený plot postavil jeho otec s otcom A. R.. On to však vie iba z rozprávania jeho otca.
36. Ďalší syn žalovaného - svedok A. R., uviedol, že býva v susedstve jeho otca, má vedomosť, že nastal rozpor ohľadom hranice pozemku v čase, keď syn žalobcu S. začal stavať dom, kedy tvrdil, že pozemok, ktorý mu daroval jeho otec, zasahuje do ich záhrady. S. R. sa potom dozvedel od geodeta pravdu, teda že nie ich rodina zasahuje do pozemku žalobcov, ale naopak. Vtedy bol S. R. agresívny.
37. Ďalší syn žalovaného - svedok A. R. uviedol, že medzi sporovými stranami v minulosti neboli spory o hranicu. On, čo si z detstva pamätá, bol medzi susediacimi pozemkami postavený drevený plot, ktorý viedol rovno od spodnej časti až k maštali žalobcov. Plot postupne chátral, takže vo vrchnej časti asi 15 - 20 metrov už nebol žiaden. V závere dodal, že plot, ktorý postavil jeho otec s otcom žalobcu, stál asi od roku 1970 asi do roku 2000. Dodal, že podľa jeho vedomostí žalobca s určitosťou vedel, že plot nevedie po správnej hranici, nakoľko on sám zopakoval, že hranica nie je správna. Drevený plot, a teda ním vymedzenú hranicu svedok potvrdil, že vybudoval jeho otec a otec žalobcu. Veľké spory nastali potom, čo jeho otec začal stavať nový plot. Dodal, že niekedy v 80-tych rokoch mala jeho rodina stretnutie so žalobcom. Bolo to niekedy v roku 1983 a potom aj v roku 1997, kedy si rodiny navzájom ukazovali náčrty pozemkov, kedy žalobcovi bolo ukazované, že rodine R. patrí aj ten cíp - pomyselný trojuholník. Žalobca však toto tvrdenie odmietal.
38. Súd vykonal obhliadku na mieste samom predovšetkým za účelom zistenia, kde bol postavený drevený plot nebohým Š. R. a žalovaným, kde boli situované staré stodoly, či je v teréne viditeľné, ako bola vymedzená hranica medzi pozemkami v minulosti pred právnymi predchodcami strán sporu, kde je postavený nový plot, teda ako je vymedzená nová hranica medzi spornými pozemkami a za účelom zistenia ďalších okolností spojených s výpoveďami žalobcov a žalovaného.
39. Pri vykonanej obhliadke na mieste samom dňa 15. 3. 2017 v Obci Dlhé Stráže súd zistil, že žalovaný postavil nový plot, ktorý je vedený po hranici tak, ako bola zameraná v teréne geodetom P.. F.. R., na základe ohlásenia drobnej stavby Stavebnému úradu Obce Dlhé Stráže. Z dôkazného spisu príslušného stavebného úradu, ktorý si súd vyžiadal, a z priloženej katastrálnej mapy a z výpisu z LV č. XX v kat. území M.É. K. je zrejmé, že nový plot je vedený po hranici, ktorá zodpovedá stavu vlastníctva a oddeľuje parcelu č. XXX a XXX a zároveň parcelu č. XXX/X podľa príslušného mapového a katastrálneho stavu. Žalovaní teda postavili nový plot nie v tej časti, ako bol postavený starý drevený plot žalovaným a právnym predchodcom žalobcu v 1. rade, ale už po novej - správnej hranici, ktorá zodpovedá vlastníckemu a mapovému stavu. Oplotenie je tvorené z plechu, siaha do výšky 220 cm a je uchytené na stĺpikoch. Postavením nového plota žalovaný ohraničil spornú časť pozemku, tzv. trojuholníkový cíp, o ktorom žalobcovia tvrdia, že túto časť pozemku, približne o výmere 25 m2 nadobudli do vlastníctva vydržaním.
40. Nakoľko nový plot nevedie po hranici, na ktorej bol pôvodne postavený starý drevený plot (z roku 1972), žalobcovia a žalovaný mohli v teréne ukázať, kde bol vedený drevený plot. Stav v prírode sa stotožňoval s výpoveďami oboch strán sporu. Ako žalobca v 1. rade, tak aj žalovaný sa vlastne zhodli, kde drevený plot, ktorý bol postavený približne v roku 1972, bol situovaný. V tom sa obe strany sporu zhodli. Rozpor v tvrdení žalobcu v 1. rade a žalovaného bol pôvodne v tvrdení, či pred rokom 1972, teda ešte za stavu vlastníctva právnych predchodcov, bol vybudovaný pôvodný drevený plot v minulosti. Výpovede žalobcu boli rozporuplné, raz tvrdil, že bol tam plot postavený ešte pred rokom 1972, potom tvrdil, že hranica bola tvorená stodolami a tieto výpovede obmieňal. Žalovaný stále jednoznačne tvrdil, že drevený plot bol postavený až v roku 1972. Pôvodný plot tam nebol žiaden. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že už právni predchodcovia postavili plot na tej hranici, ako ho staval žalovaný s nebohým Š. R. v roku 1972, k tomu sa žalovaný vyjadril, že „žalobcovia klamú“. Žalobcovia súdu ukázali na mieste samom, kde boli situované pôvodné staré stodoly, medzi ktorými mal byť vedený drevený plot. Podľa starých zvyškov kameňa súd na mieste zistil tú skutočnosť, že uvedené pozostatky kameňa sú na parcele žalovaného a boli vedené po línií postaveného plota z roku 1972.
41. Súd na základe obhliadky na mieste samom mohol urobiť záver len o tej skutočnosti, že hranica medzi parc. č. XXX a XXX bola v minulosti, teda do roku 2015, vymedzená dreveným plotom, ktorý bol situovaný medzi dvoma stodolami, pričom stodola žalobcov, resp. jej zvyšné kameninové základy zasahovali do parcely žalovaných. Obhliadkou však nebolo možné zistiť, či pred rokom 1970, resp. 1972 bol pôvodne postavený plot ešte právnymi predchodcami strán sporu medzi dvoma stodolami, navyše súd sa od žalobcov nedozvedel, kto mal vlastne postaviť pôvodný drevený plot a v ktorom roku. Či to mali byť ich rodičia, alebo ich právni predchodcovia - rodina T.. O tom žalobcovia nevyprodukovali žiadne relevantné dôkazy. Ako už bolo vyššie uvedené, rozporné bolo tvrdenie strán sporu ohľadom existencie starého plota. Ako žalobcovia, tak aj žalovaný však zhodne potvrdili, že v roku 1972 bol plot nebohým Š. R. a žalovaným stavaný po uvedenej hranici z toho dôvodu, že obaja chceli ušetriť materiál a chceli zamedziť prechodu hydiny na susediace pozemky, teda obaja susedia s určitosťou vedeli, že plot nie je postavený na správnej hranici. Súd v závere teda ustálil, že drevený plot v roku 1972 bol postavený na hranici, ktorá bola pôvodne pomyselnou hranicou medzi dvoma stodolami. S určitosťou však nebolo možné podľa starých zvyškov kameňa zistiť, či stodola žalobcov (pôvodne postavená rodinou T.) zasahovala do pozemku právnych predchodcov žalovaného.
42. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
43. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
44. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
45. Nakoľko predmetná žaloba je určovacou žalobou, súd vzhľadom na vyššie citované prechodné ustanovenia (žaloba bola podaná dňa 27. 3. 2015 za účinnosti vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Z. z.) posudzoval túto žalobu už v zmysle ustanovení § 137 písm. c/ C.s.p. platného a účinného od 1. 7. 2016. Súd má zato, že žalobcovia dostatočne osvedčili naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe, nakoľko podľa výpisu z LV č. XX v kat. území M. K. výlučným vlastníkom parc. č. XXX, teda aj tej časti parcely tzv. trojuholníkového cípu o výmere 25 m2, ktorého vlastníctva sa žalobcovia domáhajú titulom vydržania, je žalovaný. Žalobcovia sú vlastníkmi parcely č. XXX, ktorá bezprostredne susedí s parcelou žalovaného, ktorej časti vlastníctva sa žalobcovia touto žalobou domáhajú, takže neexistuje iný spôsob ako podanie predmetnej žaloby o určenie vlastníckeho práva a určenie hraničnej čiary.
46. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. účinného do 31. 3. 1964 vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
47. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. účinného do 31. 3. 1964 vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
48. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. účinného do 31. 3. 1964 kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
49. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135 v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
50. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
51. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
52. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
53. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
54. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
55. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcov nie je dôvodný, a preto súd žalobu zamietol. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či žalobcovia (a ich právni predchodcovia) ako držitelia pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať, mali, alebo mohli mať pochybnosti, že výmera približne 25 m2 držanej časti parcely č. XXX zodpovedá predmetu kúpy, ktorý bol uvádzaný v kúpnych zmluvách, na základe ktorých nadobúdali spornú časť pozemku právni predchodcovia žalobcov a následne samotný žalobca. Súd dokazovanie zameral na zistenie, či žalobcovia a ich právni predchodcovia ako predpokladaní držitelia spornej časti pozemku pri zachovaní náležitej opatrnosti mohli zistiť, že užívajú aj časť inej parcely, ktorá nie je uvádzaná v pôvodných kúpnych zmluvách (zároveň aj v dedičských osvedčeniach po nebohých rodičoch žalobcu v 1. rade). Súd má zato, že nepostačuje, že žalobca v 1. rade a podľa jeho tvrdenia aj žalobkyňa v 2. rade, teda jeho manželka, boli od roku 1968 v dobrej viere, že im sporná časť parcely vlastnícky patrí, teda boli vnútorne presvedčení, že nekonajú bezprávne, alebo dokonca protiprávne, ak si časť pozemku, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného prisvojujú. Pre naplnenie dobromyseľnosti nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nespôsobuje bezprávie, ale je potrebné pozitívne presvedčenie, že mu vec, v danom prípade pozemok, patrí.
56. Žalobcovia nepreukázali kvalifikovaný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva k spornej časti pozemku. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva nemôže byť len domnienka, že vlastníkovi patrí tá časť parcely, ktorá je ohraničená provizórnym dreveným plotom, ktorý postavil právny predchodca žalobcu po dohode so žalovaným, pričom nepredchádzalo tomu žiadne geometrické, ani iné mapové zameranie na mieste samom. Z dokazovania jednoznačne a zrozumiteľne vyplynulo, že žalovaný a jeho právni predchodcovia s určitosťou vedeli, že pôvodne pomyselná hranica medzi starými stodolami nie je vedená správne a následne aj postavený drevený plot, ktorý viedol po tej istej nesprávnej hranici. V danom prípade nebolo jednoznačne preukázané, či medzi stodolami po pomyselnej hranici viedol pôvodný drevený plot postavený ešte rodinou T., ale táto skutočnosť nebola pre právne posúdenie veci primárna, nakoľko žalobcovia zároveň tvrdili, že pomyselná hranica bola vedená medzi dvoma stodolami. Z dokazovania ďalej jednoznačne nevyplynulo, či rodina T. pri výstavbe stodoly zasiahla do pozemku právnych predchodcov žalovaných a už vôbec nebolo žalobcami preukázané, do akej miery. Žalobcami spomínané stodoly v súčasnosti už neexistujú. Kamenné pozostatky vo výške cca 1m sa nachádzajú len na parcele č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, na strane žalobcov súd pri vykonanej obhliadke nezistil žiadne viditeľné pozostatky stodoly. Navyše predmetné stodoly mali byť odstránené niekedy v 60-tych rokoch a žalobca nepredložil žiaden situačný a mapový plán, podľa ktorého by bolo možné zistiť, kde boli v skutočnosti stodoly postavené.
57. Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Ako už bolo vyššie uvedené, zákonnými podmienkami vydržania sú okrem oprávnenej držby, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Je pritom potrebné, aby tieto podmienky boli splnené zároveň. V konaní nebolo preukázané, žeby tieto podmienky boli v danom prípade splnené.
58. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že právni predchodcovia žalobcu v 1. rade, teda jeho rodičia a predtým rodina T., sa cítili byť výlučnými vlastníkmi sporného trojuholníkového cípu. Žalobcovia o tom nepredložili žiadne relevantné dôkazy. Žalobca v 1. rade dokonca sám vo svojej výpovedi uviedol, že plot medzi stodolami nebol vedený a túto jeho výpoveď potvrdila aj jeho manželka. Len samotná pomyselná hranica medzi starými bývalými stodolami nemôže byť dôkazom preukázanej držby k parcele, ktorá je preukázateľne vo vlastníctve žalovaného. Z dokazovania jasne vyplynulo, že plocha o výmere cca 25 m2 nikdy nebola predmetom kúpy, ani dedenia, navyše žalobca v 1. rade pri zachovaní obvyklej opatrnosti v čase uzatvárania kúpnej zmluvy a v čase dedenia už samotným nahliadnutím do katastrálnych máp a oboznámením sa s geometrickým plánom mohol zistiť a vlastne, ako vyplýva z dokazovania aj zistil, že časť parcely vo vlastníctve žalovaného, ktorej sa vlastníctva on domáha, nikdy nebola žiadnym spôsobom prezentovaná ako vlastníctvo jeho a jeho právnych predchodcov. V závere súd konštatuje, že žalobcovia nesplnili podmienky na vydržanie v časti parcely C KN č. XXX zapísanej na LV č. XX v kat. území M. K. v tvare trojuholníka v zmysle zákonných ustanovení o inštitúte vydržania, či už by to malo byť podľa zákona č. 141/1950 Zb. (pokiaľ teda tvrdili, že stodola mala byť postavená pred 100 rokmi), alebo v zmysle ďalších zákonných ustanovení o inštitúte vydržania Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. platného a účinného od 1. 1. 1992 (§ 130 a nasl. Občianskeho zákonníka) tak, ako to zhrnuli žalobcovia v záverečnom prejave a je teda vylúčené nadobudnutie vlastníckeho práva tejto časti pozemku, nakoľko túto časť parcely neobstarali, resp. nenadobudli spracovaním, teda nevlastnili ju, teda dispozičné vlastnícke právo mal vlastník, teda žalovaný. Na tomto zistení nič nemenia ani výpovede svedkov - príbuzných žalobcov, ktorí účelovo produkovali prehlásenia a výpovede len v takom rozsahu, aby pomohli žalobcom v ich tvrdeniach o údajnom vydržaní.
59. Právny zástupca žalovaného navrhoval žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že žalobný petit je neurčitý, nakoľko neobsahuje konkrétne identifikačné geodetické informácie hraničných bodov sporných parciel. Súd sa s takýmto názorom nestotožňuje a poukazuje na doterajšiu súdnu prax, v ktorej sa v obdobných návrhoch vždy pracovalo s takto formulovaným petitom určovacej žaloby, kde sa uvádzalo, že hraničná čiara, resp. hranice sporných parciel budú zamerané budúcim geometrickým plánom, resp. budú označené v znaleckom posudku vypracovanom znalcom. V tomto konaní súd k takémuto znaleckému dokazovaniu nepristúpil, nakoľko z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, žeby sporný pozemok vydržal. Súd má teda zato, že znalecké dokazovanie by bolo nad rámec vykonaného dokazovania.
60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, ich náhradu v rozsahu 100 %. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd zároveň vyriekol, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.