Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/162/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu N.. L. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, O., štátny občan SR, právne zastúpeného H. kanceláriou I. I. s.r.o., I. XXXX/X, O. proti žalovanej J. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B. - Z., štátna občianka SR, právne zastúpenej A3 advokátska kancelária s.r.o., L. XX, O., o vylúčenie veci z exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd vylučuje obchodný podiel U. V. s výškou splateného vkladu X.XXX Q. v spoločnosti I., s.r.o. so sídlom C. ulica č. XXXX, O. O., N.: XX XXX XXX, zapísanej v C. registri C. súdu O., oddiel U., vl. č. XXX/R z exekúcie vykonávanej Q. úradom Y.. I. T. ml. pod sp. zn. EX XXX/XXXX na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného C. súdom O. pod č. XXXX*XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd vylúčil obchodný podiel U. V. s výškou splateného vkladu X.XXX Q. v spoločnosti I., s.r.o. so sídlom C. ulica č. XXXX, O. O., N.: XX XXX XXX, zapísanej v C. registri C. súdu O., oddiel U., vl. č. XXX/R z exekúcie vykonávanej Exekútorským úradom JUDr. Ladislava Ďorďoviča ml. pod sp. zn. EX 313/2016 na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Trenčín pod č. XXXX*XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX začalo uvedené exekučné konanie v prospech žalovanej J. Kučovej a v neprospech povinnej U. V., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., na vymoženie pohľadávky vo výške XXX.XXX Eur s prísl., a to na základe notárskej zápisnice spísanej na B. úrade Y.. Z. W. č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že povinná uznala záväzok a súhlasila s exekúciou jej záväzkov voči žalovanej na základe ústnych pôžičiek uzavretých v období od júna XXXX medzi žalovanou a povinnou v celkovej výške XXX.XXX Q.. J. XX.XX.XXXX bolo spoločnosti I., s.r.o., so sídlom: C. ulica č. XXXX, XXX XX O. O., N.: XX XXX XXX doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX v predmetnej exekučnej veci, z ktorého tiež vyplynulo, že v prípade neuhradenia pohľadávky žalovanej zo strany povinnej sa exekúcia vykoná postihnutím obchodného podielu povinnej v menovanej obchodnej spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX v O. uzavrel s povinnou manželstvo, počas ktorého žalobca s bývalým spoločníkom P. W. založili dňa XX.XX.XXXX predmetnú obchodnú spoločnosť. Spoločníčkou v uvedenej spoločnosti sa stala dňa XX.XX.XXXX aj povinná. Manželstvo s povinnou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Na Okresnom súde Trenčín prebieha pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX konanie o vyporiadanie X. žalobcu a povinnej U. V.. Ku dňu zániku manželstva boli v spoločnosti I., s.r.o. spoločníci N.. L. V. s výškou svojho splateného vkladu vo výške X.XXX Q., čo predstavuje XX % základného imania spoločnosti, U. V. s výškou svojho splateného vkladu vo výške X.XXX Q., čo predstavuje XX % základného imania spoločnosti a T. Y. s výškou svojho splateného vkladu vo výške

XXX Q., čo predstavuje X % základného imania spoločnosti. Je nepochybné, že uvedený obchodný podiel povinnej v spoločnosti I., s.r.o., patrí do X. povinnej a žalobcu ako bývalého manžela povinnej. Z. poukázal na rozsudok W. súdu v O. sp.zn. XXCob/XXX/XXXX zo dňa XX.XXXXX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že obchodný podiel nadobudnutý niektorým z manželov za trvania manželstva patrí do BSM. Pohľadávka oprávnenej mala vzniknúť na základe ústnych zmlúv o pôžičkách v období od júna XXXX, t.j. po zániku X. povinnej a žalobcu. V takomto prípade je v zmysle § 147 ods. X Občianskeho zákonníka vylúčené, aby pohľadávka oprávnenej bola uspokojená z majetku patriaceho do BSM povinnej a žalobcu. V tomto smere poukázal žalobca na judikatúru slovenských súdov, napr. na rozhodnutie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Cdo/8/2010, v ktorých je riešená situácia, že pokiaľ došlo k vzniku pohľadávky pred vznikom manželstva (a teda aj po zániku manželstva), nemožno pohľadávku uspokojiť z majetku patriaceho do BSM. Keďže predmetný obchodný podiel patrí do BSM, ktoré doposiaľ nebolo vyporiadané, a teda ide o „vec“, ktorá nepripúšťa exekúciu, žiadal žalobca žalobe vyhovieť.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa X.XX.XXXX so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom vedenia predmetnej exekúcie a exekučného titulu sú pravdivé. Uviedla, že je pochybné, že obchodný podiel v spoločnosti I., s.r.o., ktorého vlastníkom je povinná patrí do X. a poukázal na nález E. súdu sp. zn. ÚS XXX/XXXX, podľa ktorého v judikatúre všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. L. na rozsudok B. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X C. XX/XXXX, ktorý vo svojom odôvodnení konštatoval, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou BSM sa stane napr. podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to vyporiadaci podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené obchodným zákonníkom ako lex specialis. Preto ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka, previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXCob/ XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, na ktoré poukazoval žalobca, by bolo v rozpore s citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Ak by aj bol pripustený nesprávny právny výklad žalobcu tak podľa názoru žalovanej nie je rozhodujúce to, čo povinná uviedla v návrhu na vyporiadanie X., ale ako to v skutočnosti je, totižto v žalobe nie sú tvrdené a ani preukázané okolnosti rozhodujúce pre posúdenie, či by obchodný podiel za použitia právneho výkladu žalobcu patril do BSM. Žalobca ani netvrdí a ani nepreukazuje, že by obchodný podiel povinnej v spoločnosti LINOTEX, s.r.o. mal byť nadobudnutý z prostriedkov pochádzajúcich z BSM.

3. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovanej reagoval písomným podaním zo dňa X.X.XXXX, v ktorom trval na tom, že obchodný podiel patrí do X. a bol nadobudnutý z prostriedkov patriacich do X. za trvania manželstva so U. V., čo nepochybne vyplýva zo spisu C. súdu O. sp. zn. XXC XXX/XXXX, kde U. V. uvádza, že do masy X. patria aj obchodné podiely žalobcu a jej v spoločnosti I., s.r.o..

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX sa pridržala svojich doterajších vyjadrení, a žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní a vypočutí U. V. ustálil, či obchodný podiel v spoločnosti I., s.r.o. patrí alebo nepatrí do X..

5. Súd vec prejednal a rozhodol podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu, žalovanej, ktorých neprítomnosť ospravedlnili ich právni zástupcovia a uviedli, že strany súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX, upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, notárskej zápisnice spísanej na B. úrade Y.. Z. W. č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sobášneho listu zo dňa XX.X.XXXX, rozsudku C. súdu O. č.k. XXC XXX/XXXX-X zo dňa X.X.XXXX, výpisu z obchodného registra ohľadom spoločnosti I., s.r.o., návrhu na vyporiadanie X. zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrení žalovanej zo dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX, vyjadrenia žalobcu zo dňa X.X.XXXX, obsahu spisu C. súdu O. sp. zn. XXC XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Zo sobášneho listu vyplýva, že žalobca uzavrel so U. V., rod. T., nar. X.XX.XXXX manželstvo, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev T. úradu O. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX. Z internetového výpisu z obchodného registra ohľadom spoločnosti I., s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX, s.r.o. bolo zistené, že U. V. nadobudla v tejto obchodnej spoločnosti dňa XX.XX.XXXX obchodný podiel, ktorého rozsah splatenia od XX.X.XXXX predstavoval X.XXX Q.. L. internetového výpisu z obchodného registra zo dňa XX.XX.XXXX bola k tomuto dňu U. V. naďalej spoločníkom v spoločnosti I., s.r.o. spolu so žalobcom a T. Y..

8. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXC XXX/XXXX-X zo dňa X.X.XXXX bolo preukázané, že manželstvo žalobcu a U. V. bolo rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

9. U.ozlárová podala na C. súd O. dňa XX.XX.XXXX návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva U. V. a žalobcu s tým, že do masy X. zahrnula obchodný podiel svoj ako aj obchodný podiel žalobcu v obchodnej spoločnosti I., s.r.o.. W. je vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a nebolo doposiaľ ukončené, pričom bol vydané uznesenie o povinnosti sporových strán zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania na stanovenie všeobecnej hodnoty obchodných podielov bývalých manželov V. v spoločnosti I., s.r.o..

XX. J. XX.XX.XXXX bola na B. úrade Y.. Z. W. spísaná zápisnica č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, v ktorej U. V. vyhlásila , že uznáva záväzok vrátiť žalovanej finančnú čiastku spolu vo výške XXX.XXX Q. titulom zmlúv o pôžičkách uzatvorených v období od júna XXXX so žalovanou, a požičané peniaze mala vrátiť žalovanej do konca roka XXXX, pričom sa U. V. zaviazala tento záväzok splniť do XX.XX.XXXX s tým, že súhlasila, aby v prípade, že tento záväzok nesplní sa stala táto notárska zápisnica vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. X Q. poriadku a súhlasí s vykonateľnosťou na celý majetok. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX a upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že žalovaná v pozícii oprávnenej navrhla vykonať exekúciu proti povinnej U. V. na vymoženie peňažnej pohľadávky v sume XXX.XXX Q. na základe uvedenej notárskej zápisnice, pričom C. súd O. vydal dňa XX.XX.XXXX Y.. I. T., ml. súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX*XXXXXX, a poverený súdny exekútor upovedomením o začatí exekúcie pod sp. zn. EX XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX upovedomil U. V. o začatí predmetnej exekúcie s upozornením, že v prípade neuhradenia pohľadávky žalovanej zo strany povinnej sa exekúcia vykoná postihnutím obchodného podielu povinnej v obchodnej spoločnosti I., s.r.o..

XX. L. zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že rozsudok B. súdu SR sp. zn. XObdo/XX/XXXX, na ktorý poukazuje žalovaná v svojom vyjadrení je vybočením z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, keďže tento vo svojich rozsudkoch sp. zn. XCdo/XXX/XXXX a XObdo/XX/XXXX ustálil, že obchodný podiel je súčasťou BSM pokiaľ bol obchodný podiel nadobudnutý niektorým z manželov počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM. Pojem vec treba vykladať v širšom zmysle, s tým, že podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku za vec, ktorá nepripúšťa exekúciu, treba považovať aj iné oceniteľné majetkové hodnoty, ktoré môžu byť predmetom právnych vzťahov, a teda aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti. Exekučné konanie, ktoré je vedené proti Stanislave Hozlárovej súdnym exekútorom JUDr. I. T. ml. pre vymoženie pohľadávky žalovanej bolo rozhodnutím exekučného súdu odložené do právoplatného skončenia konania v tejto právnej veci XXC/XXX/XXXX.

12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo/30/2009 nepredstavuje vybočenie z ustálenej rozhodovacej súdnej praxe. Žalovaná trvá na tom, že do BSM nepatrí obchodný podiel U. V. v obchodnej spoločnosti, pretože do X. nemôže patriť obchodný podiel vo všeobecnosti, keďže obchodný podiel patrí spoločníkovi obchodnej spoločnosti. D. § 114 ods. X Obchodného zákonníka je špeciálne ustanovenie k Občianskemu zákonníku. Spoločnosť s ručením obmedzeným je osobná kapitálová spoločnosť, v ktorej sa spája personálny a kapitálový substrát do podielu. Navrhol , aby súd vypočul ako svedkyňu U. V., a to ku skutočnosti, či prostriedky, ktoré boli použité na nadobudnutie jej obchodného podielu v obchodnej spoločnosti I. s.r.o. boli spoločnými prostriedkami manželov V..

13. Právny zástupca žalobcu k tvrdeniam právneho zástupcu žalovanej poukázal na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého do BSM patria všetky veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva, a keďže z listín vyplýva, že U. V. obchodný podiel nadobudla v roku 2002, teda za trvania manželstva, jej vyjadrenie v rámci výpovede z akých prostriedkov bol obchodný

podiel nadobudnutý by nemal vplyv na toto konanie a zároveň poukázal aj na návrh na vyporiadanie BSM, ktorý podala práve U. V., a z ktorého vyplýva, že obchodné podiely U. V. a N.. L. V. v obchodnej spoločnosti považuje U. V. za súčasť masy X..

14. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 Právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z.z. účinného od 1.4.2017 Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z.z. účinného od 1.4.2017 Ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z.z. účinného od 1.4.2017 Vecou sa na účely tohto ustanovenia podľa povahy rozumie aj právo alebo iná majetková hodnota.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z.z. účinného od 1.4.2017 pre vylúčenie obchodného podielu U. v obchodnej spoločnosti LINOTEX, s.r.o. z exekúcie vykonávanej na vymoženie pohľadávky žalovanej na peňažné plnenie v sume 220.000 Eur proti povinnej Stanislave Hozlárovej. Keďže pohľadávka vznikla na základe zmlúv o pôžičkách uzatvorených medzi žalovanou ako veriteľkou U. V. ako dlžníčkou v období od júna XXXX, teda vznikla po rozvode manželstva žalobcu a U. V., ktoré bolo C. súdom O. rozvedené k XX.X.XXXX, nemôže byť táto pohľadávka podľa § X47 ods. 1 C. zákonníka pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

XX. V čase podania žaloby na súd žalobu o vylúčenie veci z exekúcie upravovalo ust. § 55 ods. X Exekučného poriadku. Aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby je žalobca, ktorý tvrdí, že exekúciou sa postihuje majetok, na ktorý je vedenie exekúcie neprípustné, pretože žalobcovi patrí spoluvlastnícke právo k majetku, ktorý náleží do BSM, pričom pohľadávka vznikla až po rozvode manželstva žalobcu a povinnej a vedenie exekúcie na tento majetok je preto neprípustné. Pasívne vecne legitimovanou je žalovaná, ktorá je v exekučnom konaní v procesnom postavení oprávnenej a domáha sa vymoženia pohľadávky na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Hoci v danom ustanovení zákonodarca používa pojem „vec“, súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že pojem vec treba vykladať v širšom zmysle, teda nielen ako vec hnuteľnú a vec nehnuteľnú. Treba pod tento pojem zahrnúť aj iné práva a majetkové hodnoty, pretože len takým výkladom bude zabezpečené dosiahnutie účelu tejto právnej normy, a síce, aby sa neexekvoval taký majetok, ku ktorému má iná osoba právo, ktoré nepripúšťa exekúciu. Správnosť tohto výkladu zákonného ustanovenia napokon vyplýva aj z toho, že s účinnosťou od 1.4.2017 bol zákonom č. 2/2017 Z.z. zmenený Exekučný poriadok, keď bol novelizovaný inštitút vylúčenia veci z exekúcie a v ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku bolo zakotvené, že vecou, ktorú iná osoba môže žiadať vylúčiť z exekúcie sa podľa povahy rozumie aj právo alebo iná majetková hodnota. Za majetkovú hodnotu nepochybne treba považovať aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti. Obchodný podiel je totižto peniazmi oceniteľný, je spôsobilým predmetom právnych vzťahov (§ 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože ho možno previesť, zaťažiť záložným

právom a pod. Aj Občiansky zákonník v ustanovení § 149 ods. 4 in fine ráta s tým, že v rámci BSM sa vyporiadavajú aj ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné. Zákon č. 2/2017 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia ohľadom konania o vylučovacej žalobe upravenej v ust. § 44 (v ust. § 243 sú prechodné ustanovenia ohľadom exekučných konaní začatých pred 1.4.2017, ale za exekučné konanie nemožno považovať konanie o vylučovacej žalobe), a preto by mala byť použitá nová právna úprava, účinná v čase rozhodovania súdu. Aplikovať však nemožno pravidlo, podľa ktorého tretia osoba musí svoje právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu najprv uplatniť u súdneho exekútora a až následne ak oprávnený trvá na exekúcii postihujúcej namietanú vec, v súdom stanovenej lehote žalobca môže podať vylučovaciu žalobou na všeobecný súd, keďže v čase podania vylučovacej žaloby na tunajší súd toto zákonné ustanovenie nebolo ešte účinné a vylučovacia žaloba sa v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku podávala priamo na všeobecný súd. V novom ustanovení § 44 Exekučného poriadku ostala podstata vylučovacej žaloby a podmienky jej dôvodnosti zachované zhodne s predchádzajúcou právnou úpravou, pretože v odseku 1 tohto ustanovenia je zakotvené, že právo domáhať sa vylúčenia veci z exekúcie patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Súd nesúhlasí s názorom žalovanej, že do BSM nemôže patriť obchodný podiel vo všeobecnosti, keďže obchodný podiel patrí spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Súdu je známy rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 30/2009 zo dňa 26.11.2009, na ktorý poukazovala žalovaná. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval, že spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu a tento manžel je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva je napr. podiel na zisku, vyrovnací podiel alebo vyplatená cena obchodného podielu pri prevode obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti, ktoré sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou, sú upravené Obchodným zákonníkom ako špeciálnym predpisom. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu. K tomuto rozsudku Najvyššieho súdu SR sa však tunajší súd nepriklonil, pretože Najvyšší súd SR sa v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí vo svojom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s predchádzajúcou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, konkrétne s rozsudkom sp. zn. 2Cdo/168/2005 zo dňa 31.3.2016 , rozsudkom sp. zn. 5Obdo 11/2007 zo dňa 25.6.2008. Prv citovaný rozsudok R 27/2007 bol uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2007. Najvyšší súd SR v ňom prijal záver, podľa ktorého obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Obdo 11/2007 zo dňa 25.6.2008 konštatoval, že pokiaľ je spoločníkom obchodnej spoločnosti manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny úkon (t.j. zmluva o prevode obchodného podielu) musí byť v súlade aj s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry, hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri jeho predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov. K týmto prevládajúcim záverom Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých obchodný podiel môže byť súčasťou BSM, sa tunajší súd prikláňa, a považuje ich za správne. V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. nijako nevylučuje obchodný podiel v spoločnosti z BSM. iba upravuje, kto môže vykonávať práva a povinnosti spoločníka. Podľa ustanovenia § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám, pričom tieto osoby môžu svoje práva z tohto obchodného podielu vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. V danom prípade je potrebné rozlišovať medzi majetkovým a nemajetkovým aspektom obchodného podielu. Nemajetkovú zložku obchodného podielu predstavujú práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu, ktoré môže vykonávať len ten z manželov, ktorý

je spoločníkom obchodnej spoločnosti a majetkovú zložku predstavuje obchodný podiel ako majetková hodnota oceniteľná peniazmi, ktorá patrí obom manželom a je súčasťou BSM. Nie je teda relevantné, ktorý z manželov uzavrel zmluvu, na základe ktorej sa stal spoločníkom a bol nadobudnutý obchodný podiel v spoločnosti, ale rozhodujúce je to, či k nadobudnutiu obchodného podielu došlo počas trvania manželstva niektorým z manželov a že majetok bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov podľa § 143 Občianskeho zákonníka. V posudzovanom spore bolo z výpisu z obchodného registra ohľadom spoločnosti LINOTEX, s.r.o. preukázané , že Stanislava Hozlárová dňa 29.10.2002 , teda počas trvania manželstva so žalobcom (manželstvo trvalo od 7.5.1988 do 27.5.2013), sa stala spoločníčkou tejto spoločnosti a nadobudla obchodný podiel v nej. Zároveň mal súd z návrhu na vyporiadanie BSM, ktorý vyhotovila Stanislava Hozlárová a doručila Okresnému súdu Trenčín dňa 28.12.2015 za preukázané, že do BSM bývalých manželov Hozlárových patrí obchodný podiel žalobcu ako aj obchodný podiel U. V., keďže obidva podiely zahrnula do masy X., a žalobca uvedené nerozporoval. U. mal za dostatočne preukázané, že obchodný podiel U. V. bol nadobudnutý z prostriedkov patriacich do X.. U. V., zastúpená advokátskou kanceláriou v návrhu na vyporiadanie X. neuvádzala, žeby svoj obchodný podiel nadobudla z prostriedkov získaných darom, dedením alebo z iných jej výlučných prostriedkov. Pokiaľ by U. V. svoj obchodný podiel v spoločnosti nadobudla zo svojich výlučných prostriedkov, nepochybne by to tvrdila už v návrhu na vyporiadanie X., a nezahrnula by ho do masy X., keďže by bolo pre ňu prospešnejšie, aby sa jej obchodný podiel majetkovo nevyporiadaval. Preto považoval súd za nadbytočné a nehospodárne vypočuť U. V. ako svedkyňu ku skutočnosti, či prostriedky, ktoré boli použité na nadobudnutie jej obchodného podielu v obchodnej spoločnosti I., s.r.o. boli spoločnými prostriedkami manželov V., ako navrhovala žalovaná a tento dôkaz súd nevykonal.

17. Z uvedených dôvodov súd po vykonanom dokazovaní výrokom I. žalobe vyhovel.

18. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Keďže žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd podľa § 255 ods. 1, ods. 2 vzhľadom na zásadu úspechu výrokom II. vyslovil, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.