Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/38/2021

Potvrdené rozhodnutím 4To/111/2022
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Karola Kováča a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaných C. B. a B. C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 11.05.2022 sp. zn. 1T/38/2021, na verejnom zasadnutí konanom 26. januára 2023, pomerom hlasov 3:0 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovanej C. B. a spol., pre prečin krádeže podľa a , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. mája 2022 v Malackách takto:

rozhodol:

Obžalovaní:

C. B., narodená XX. Y. XXXX v T., trvale bydliskom ul. I. č. XXX/XXB, XXX XX J. Z.,

B. C., narodený XX. Y. XXXX v T., trvale bydliskom ul. C. č. XXX/XX, XXX XX T.,

sa podľa oslobodzujú

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Malacky zo 21. mája 2021, sp. zn. -29, ktorá im kládla za vinu spáchanie prečinu krádeže podľa a na tom skutkovom základe, že

obvinení dňa 10.12.2019 v čase okolo 11.20 h v obci J. Z., pred novostavbou rodinného domu na Z. ulici, patriacou obom obvineným, po tom, ako sa poškodený P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., O. XXX/ X, držiac v ruke svoj mobilný telefón v snahe nahratia komunikácie s obvinenými, pýtal sa obvinených B. C. a C. B. prečo mu nedvíhajú mobil a kedy si môže prísť pre fošne, ktoré zastali u nich na stavbe, obvinený B. C. kopol poškodeného do oblasti brucha a obvinená C. B. ho vzápätí chytila rukou na hrudi za bundu a držala ho tak po celý čas slovnej potýčky medzi nimi, nakoľko si v jednej ruke poškodený stále držal svoj mobilný telefón zn. R. R čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, za účelom nahrávania ich správania sa voči jeho osobe, s čím obvinená nesúhlasila, druhou rukou si poškodený chránil tvár a oči, aby ho obvinená nepoškriabala, zároveň poškodený začal ustupovať po ulici pred obvinenou, obvinená ho stále držala za bundu a neustále sa na neho tlačila, pritom sa poškodený potkol a spolu spadli na zem, na to k nim pristúpil obvinený B. C. s maloletým synom na rukách, syna následne položil na zem a obaja obvinení spoločne držali poškodeného na zemi, pričom obvinený B. C. udrel poškodeného päsťou do tváre, začal ho škrtiť, pritom sa obaja obvinení snažili zobrať poškodenému jeho mobilný telefón z ruky, obvinenému B. C. sa napokon podarilo vytrhnúť poškodenému telefón z ruky, obvinená C. B. pritom sedela poškodenému na chrbte a rukami ho držala, po zmocnení sa telefónu obaja obvinení od ďalšieho konania upustili, postavili sa a odišli aj s telefónom poškodeného z miesta činu, čím poškodenému P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., O. XXX/X spôsobili škodu odcudzením telefónu vo výške 390,- €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa súd odkazuje poškodeného P. C., nar. XX. B. XXXX v M., trvale bydliskom ul. O. č. XXX/X, XXX XX L., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Malackách podala dňa 21. mája 2021 na tunajší súd obžalobu z 21. mája 2021, pod č. -29, na C. B. a B. C. pre prečin krádeže podľa a , na v obžalobe uvedenom skutkovom základe.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovaných C. B. a B. C., ďalej výsluchom svedka poškodeného P. C. a svedkov Z. Y., B. Z. a M. L., prečítaná bola výpoveď svedka Ing. O. K., ďalej súd prečítaním oboznámil vyčíslenie škody od poškodeného č. l. 3 - 5, fotodokumentáciu č. l. 37 - 38, 101 - 108, 110, zápisnicu o konfrontácii č. l. 91 - 94, lustráciu k mobilnému telefónu č. l. 113

- 117, spis Okresného súdu Malacky, sp. zn. , aktualizovaný odpis registra trestov na oboch obžalovaných a centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov z 11. mája 2022 na oboch obžalovaných, a oboznámený bol aj obrazový záznam č. l. 100, pričom zistil, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Obžalovaná C. B. vo výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná (vzhľadom na to, že na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať), vypovedala, že p. C. si najali na zhotovenie strechy na novostavbe ich rodinného domu v J. Z., ktorý si momentálne stavajú. Zatiaľ bývajú v bytovom dome v obci. Pán C. im nedal žiadnu písomnú zmluvu k zhotoveniu strechy a na zhotovení strechy sa dohodli len ústne s ním osobne. Po dohode na sume 16.000,- eur za veľkú strechu aj malú striešku na dome mu dali podľa dohody zálohu a priebežne mu dávali ďalšie platby. On zhotovil tú veľkú strechu, ale po jej dokončení s B. zistili, že je nekvalitne spravená. Po tomto zistení p. C. pri stretnutí povedali, že sa im to nepozdáva a nie je to dobre spravené. On im ale tvrdil, že strecha je bez chýb, dielo je dokončené a majú mu to celé zaplatiť. Chceli ale zistiť, či sa nemýlia a či je tá strecha naozaj v poriadku a tak oslovili spoločnosť RUUKI s.r.o., pretože oni boli dodávateľom strešnej krytiny a u nich p. C. nakupoval. Táto spoločnosť k nim poslala svojich pracovníkov p. Y. a K.. Títo k nim prišli toho dňa 10. decembra 2019 a začali s obhliadkou strechy spolu s B.. Ona zostala pred domom s malým synom. Aj počula, čo hovorili jej partnerovi B., počula, ako mu hovorili, že celé je to zle, že to musí ísť celé dole, lebo nie je strecha odvetraná a mohol by takto celý krov zhniť a tým by po rokoch spadla celá strecha. Vie, že B. povedali o tom viac, lebo s ním prechádzali podrobne celú strechu. Oni traja keď zliezli zo strechy, ešte im ukazovali v dome nenamontované zábrany a iné veci, upozornili ich, že aj ľudia z Ukrajiny, ktorí pracovali pre p. C. na ich dome, tak im ukradli snehové zábrany. Po tomto ich p. Y. upozornil, že on vie o tom, že tu u p. C. boli Ukrajinci na čierno a že oni nemajú školenie na pokladanie tejto konkrétnej značky strešnej krytiny, čo vie preto, lebo on ich organizuje. Zároveň povedal, že ani p. C. už 1 a 1 roka nebol na žiadnom školení. Povedali, že takto sfušovanú strechu ešte nevideli. Povedali aj, že im na to dajú písomné vyjadrenie a bude tam všetko uvedené a určite bude v ich prospech. Ako sa rozprávali všetci štyria na dvore, tak sa tam zrazu objavil p. C.. Ona ho počula najprv iba niečo kričať, nevie čo. Stála chrbtom a keď sa k nemu otočila, videla, ako už bol vyskočený na ich plote, držal v ruke nevie ktorej svoj mobilný telefón a vyzeralo to tak, že ich natáča na video. Ako tam takto stál s tým telefónom, zároveň kričal smerom k nej, že prečo mu nedvíha telefón, že on im chce tie vady opraviť a dohodnúť sa na oprave. Hneď jej aj zakričal, že je zlodejka, že mu nezaplatila celú strechu. Ona na to mu zakričala späť, že to nie je pravda, že všetky peniaze dostal už aj vopred za malú striešku a že sa s ním bude baviť už len cez právnika po správe od technikov z RUUKI. Tí jej povedali, aby ho nepočúvala, že to sa nedá opraviť, že iba vymeniť celú strechu za novú, krytinu aj fóliu. Technici okomentovali jeho správanie vtedy, že je to choré, ako tam skáče a vykrikuje na plote. Keď C. videl, že odmietla s ním komunikovať, tak sa nazlostil ešte viac, zoskočil z plota do ulice a podišiel k bránke, otvoril si ju, vošiel asi 2 - 3 kroky do ich dvora. Na toto ho upozornila, že je to súkromný pozemok, aby odišiel. On celý čas tým telefónom túto situáciu medzi nimi natáčal. Ona mu vtedy ukázala jej mobil s tým, že mu zakričala, že tu má všetku fotodokumentáciu strechy, ako sa postupne stavala, aj jeho telefonické nahrávky a že to odovzdá technikom, aby vedeli posúdiť, či postupoval správne. Na jej upozornenie poslúchol a vyšiel teda späť von z bránky na ulicu, stále ich natáčal a čakal pred bránkou. Technici už museli odísť, takže spolu s nimi vyšli von pred bránku s tým, že ona išla prvá, za ňou technici a za nimi B. so synom na rukách. Ako vyšla z bránky, tak C. stále natáčal na mobil, pristúpil k nej úplne na tesno a povedal jej, že ´nečakajte na technickú správu, ja vám to opravím, dohodnime sa´. On sa ňu neprimerane tlačil, ona odstúpila od nebo a znova mu zopakovala, že si počká na technickú správu a opakovala mu, aby ich prestal natáčať. Keď to videl B., ako sa na ňu tlačí C., tak pristúpil so synom na rukách k nej a zopakoval

mu to isté, ako ona, aby ich nenatáčal, ani syna, že to je trestné a aby odišiel. Na to zrazu C. začal vykrikovať z ničoho nič na partnera „auau, prečo ma bijete!", čo nechápala, lebo nikto sa ho v tej chvíli ani nedotkal, jej partner mal syna na rukách celý čas, tak nevie, akoby sa dalo ho napadnúť. C. mal v ruke celý čas ten telefón a natáčal to. Technici pri tejto potýčke sa chvíľu na nich dívali, aj to museli počuť, pretože krútili hlavy nad C., ako sa správa, ale po chvíli odišli do svojho auta a sadli si doň. Ona na to, ako začal kričať nezmysly, že ho akože B. bije, pristúpila k nemu a povedala, to čo má znamenať, prečo klame a prečo si vymýšľa?, veď ho nikto nebil. Ako držal ten telefón vtedy v pravej ruke, tak ona mu svojou ľavou rukou začala mávať pred mobilom s tým, aby ich prestal natáčať. On sa jej ale smial a stále natáčal. Na to nasmeroval telefón na ňu, stále ju natáčal a povedal jej pri tom znova, aby sa dohodli na oprave. Ako ona mávala tou rukou pred jeho mobilom, tak na to začal kričať aj na ňu, že ´auau, prečo ma bijete?´, ale ona ho nebila, len chcela, aby ten telefón dal preč. Zrazu dal mobil na bok, ale stále ho držal v ruke, dal ho ako keby za chrbát a povedal jej, že ´dohodnime sa, inak túto nahrávku použijem proti vám, že ste ma bili´, že on si to vybaví, lebo má známosti na polícii, lebo im robil strechy a aj na justícii. V tej chvíli zostala v šoku z toho, čo jej hovorí, že si dokáže takto vymýšľať, otočila sa na technikov, ktorý boli v aute a ukazovala im rukou, aby prišli k nej, nech si ho vypočujú, čo jej hovorí. Oni ale nevystúpili, nechceli do toho zasahovať. Ale myslí, že priebeh videli. Ona mu stále sa snažila zabrániť v nahrávaní, mávala rukou pred jeho mobilom, ale on je vyšší, ako ona, a nedosiahla na mobil, preto ho rukou chytila za tričko, ale len preto, aby ho pritiahla k sebe a dočiahla na jeho telefón za účelom zabránenia nahrávania. On pri tomto ustupoval dozadu, kričal stále, že ´auau, ona ma bije´, takto sa vzďaľovali od B. a technikov. Zrazu, nevie ako, zacítili, že jej dal jej hlavu do tzv. zveráku a rukou ju dusil. Ona bola v predklone, videla v tej chvíli len jeho a jej topánky a potom zacítila, ako jej ide druhou rukou do vrecka bundy a snaží sa jej vytiahnuť jej mobil z vrecka. Nevie, kedy stihol svoj telefón odložiť, ani kam. Ona už bola v tom predklone a nevedela sa brániť. Chcela mu jej rukou zabrániť, aby jej vytiahol telefón z vrecka, ktorý jej trčal z bundy, lebo má plytké vrecká, dokladá foto na predstavu ako príloha č. 1. Ako sa ale doťahovali, tak jej v ruke zostal len obal z telefónu a on jej zobral ten mobil. Vo chvíli, ako ju stále držal a dusil C., tak priskočil B., už nemal syna na rukách a začal ho ťahať od nej preč a kričať, aby ju pustil. Vtedy B. aj stihla zakričať, že on má jej mobil. Na to ju C. odsotil a ona padla na zem na ľavú stranu. Postavila sa a už len videla, ako oni dvaja sú na zemi a zápasia spolu. Nevidela, kto z nich čo drží v ruke. Ona k nim priskočila a ako C. bol v predklone, tak mu skočila na chrbát, snažila sa dostať k jej mobilu. Obal z telefónu jej vypadol z vrecka, bol zlatej, svetlej farby a tento si zdvihla zo zeme a dala do vrecka, ale znova jej pri tomto zápasení o jej mobil, vypadol, lebo má plytké vrecká na bunde. Takto jej vypadol aj 2-x, ona nevie, presne nevnímala to v tejto chvíli. B. stále sa snažil tiež na zemi s C. dostať k jej telefónu. Aj sa mu to podarilo a ako mu ho vzal naspäť, tak sa obaja postavili a z miesta odišli. Ona zobrala malého na ruky a išli preč. Ona naozaj nemala naozaj žiadny úmysel mu zobrať mobil, ani ho nemá, nenašli ho ani na dvore, ona len nechcela, aby ich a ich syna natáčal, chcela ten spor doriešiť cez právnikov, keď bude jasné, či tá strecha bola spravená riadne alebo nie. Jej z RUUKI prišlo stanovisko (príloha č. 2) zo 17. decembra 2019, ktoré potvrdzuje, že celá strecha bola spravená veľmi nekvalitne a jedno vyhotovenie zaslali aj zhotoviteľovi. C. to napriek tomuto stanovisku RUUKI odmietal svoju zodpovednosť za vady a preto ešte oslovila Cech strechárov Slovenska, aby to ešte oni nezávisle zhodnotili. Tí vypracovali technicko-odborné stanovisko s rovnakým záverom ako RUUKI. Prikladá ako príloha č. 3. Viac k tomu nemá čo dodať.

Obžalovaný B. C. vo výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná (vzhľadom na to, že na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať), vypovedal, že p. C. si najali na zhotovenie strechy na novostavbe ich rodinného domu v J. Z., ktorý si momentálne stavajú. Dom stavia jeho partnerka, ale on sa podieľa na výstavbe súčasne s ňou, lebo tam plánujú spoločne bývať aj s ich maloletým synom. C. spoznal vo svojom zamestnaní, lebo on tam chodil pre plechy. Tam ho oslovil a požiadal, či by im na dome vedel spraviť strechu. On súhlasil, po vzhliadnutí ich stavby sa s ním dohodli na cene za veľkú aj malú strechu. Zmluvu s ním nikdy nespísali písomne, aj keď ho žiadali o to, ale on nechcel písomnú zmluvu vyhotoviť a povedal na to, že buď bude robiť strechu, alebo sedieť pri počítači a písať zmluvu. Napriek tomu súhlasili, aby strechu robil. Dohodli sa na cene 16.000,- eur za obe strechy. Keď prišiel robiť strechu, tak im hneď po príchode povedal, že nezačne vykladať materiál, pokiaľ mu nedajú zálohu. Takto mu dali v hotovosti 2x peniaze priamo do ruky, keď prišiel spraviť debnenie a fóliu. Následné platby na plech mu poslali na účet. Celkovo mu dokopy zaplatili cca 12.000,- eur. C. urobil teda strechu, pričom tam mal rôzne partie robotníkov, aj z Ukrajiny. Po jej zhotovení sa im ale strecha nepozdávala, vytŕčali tam plechy a celkovo bola strecha podľa nich nekvalitne zhotovená. On sledoval dokonca celý priebeh realizácie strechy, mal z toho fotky, ktoré neskôr, keď nastal konflikt medzi nimi, aj predložil firme RUKKI. Keďže strecha podľa nich nebola dobre urobená, toto mu povedali, ale on

tvrdil, že strechu dokončil a je spravená tak, ako sa má. Na toto chceli ale nezávislé posúdenie a preto obratom skontaktovali p. Y. z firmy RUKKI, ktorý bol dodávateľ plechu. Dohodli sa, že dňa 10. decembra 2019 príde aj s jedným technikom p. K. a skontrolujú strechu. V ten deň po ich príchode s nimi vyšiel na strechu, oni začali kontrolovať strechu, zistili nedostatky, ktoré si začali fotiť, spomínali mu aj nejaké normy, že to nesúhlasí s normami STN a zároveň sa ho pýtali, či má nejaké fotky zo strechy, ako sa robila. On mal v mobile, tak im ukázal jeho dokumentáciu, ktorú mal v mobile. Na to mu povedali, že už podľa fotiek, čo on urobil, je vidieť, že strecha bola od začiatku zle robená a že takto sfušovanú strechu ešte nevideli. Dokonca p. Y. povedal, že on robí školenia strechárov a p. C. poznal ale povedal, že tento sa už dlho školenia nezúčastnil. Keď zišli dolu zo strechy pred dom, tak tam bola aj C. so synom. Poprosili nás, aby sme im zo svojich mobilov poslali všetky fotky, čo sa týkajú strechy, lebo oni z toho spravia technickú správu k posúdeniu zhotovenia. Znova povedal p. Y., že C. firma, čo on vie, nemá žiadne školenia na zhotovovanie strechy a C. už rok a pol na školení nebol. Čo sa týka skutku tak k tomu uvádza, že to začalo tak, že ako tam všetci štyria stáli vo dvore ich domu, tak technici povedali, že musia už odísť do práce. V tom okamihu začul nejaké výkriky a keď sa tým smerom pozrel, videl C., ako stojí na ich plote od ulice, v pravej ruke drží telefón, akoby ich natáčal a kričal, že C. mu nezaplatila, že je zlodejka a že sa chce dohodnúť na oprave strechy. C. mu povedala, že všetky peniaze mal zaplatené a že si počká na tú technickú správu. A k tomu čo kričal, že sa chce dohodnúť na oprave strechy, povedal p. Y. C., že aby ho nepočúvala, lebo to sa opraviť nedá, treba to vymeniť za nové. Ako počul, že povedal, že sa to opraviť nedá, tak zaskočil z plota, otvoril si bránku, vstúpil k nim na dvor s tým, že stále mal v ruke telefón a natáčal. C. mu povedala, aby opustil ich pozemok, lebo zavolá políciu a ešte mu ukázala vo svojej ruke svoj telefón s komentárom, že v ňom má všetku komunikáciu medzi nimi, aj fotky všetky ohľadom strechy a cenovej ponuky a že ich poskytne technikom do tej technickej správy. Na toto ostal zarazený, hneď vycúval z bránky na ulicu a ostal stáť hneď za bránkou. Technici ako tam ešte stáli, len okomentovali, že toto C. správanie je choré a dali sa na odchod. On s C. ich išli odprevadiť na ulicu. On so synom na rukách bol úplne posledný, čo vychádzal z bránky. C. išla prvá a hneď, ako vyšla z bránky, C. k nej pristúpil tak na tesno, akoby jej chcel zabrániť, aby odišla a povedal jej, že sa chce dohodnúť na tej streche a aby nečakala na správu. C. od nebo automaticky odstúpila a vravela mu stále dokola, že ona si počká na tú správu a výslovne ho žiadala, aby ich nenatáčal s tým mobilom jeho, čo mal v ruke. Povedala mu, že je to trestné aj preto, lebo natáča ich o syna. Technici počas tohto odišli k svojmu autu, ale určíte to počuli a on pristúpil k nemu aj so synom na rukách a povedal mu to isté ako C., že aby odišiel a prestal ich natáčať a že nikto ho sem nevolal. Na to začal kričať „auau, prečo ma bijete?“, pričom sa ho ani nedotkol, predsa mal syna na rukách a do tohto zasiahla aj C. tým, že sa ho pýtala, prečo kričí a klame, keď nikto sa ho ani nechytá. On mal v ruke ten telefón a nahrával si to, asi chcel, aby to na tej nahrávke tak vyznelo. C. mu stále opakovala, nech prestane. On na toto aj dal mobil, ako držal v ruke, za svoj chrbát a smerom C. povedal, že on robil strechy veľa policajtom aj ľudom z justície a že si to vie vybaviť. C. na toto sa otočila smerom k technikom a kývala na nich, aby prišli k nim a vypočuli si, čo C. hovorí. Ale oni zostali sedieť v aute, nechceli sa do toho miešať. Keď videla, že oni nevystupujú a C. stále natáčal tým svojím mobilom, tak mu chcela zmariť to, aby ich stále nenatáčal a začala mu mávať pred mobilom. On bol vyšší od nej, tak nedočiahla mu na ruku, lebo on ju držal bore s mobilom, začal ustupovať, C. za ním, stále mu chcela zabrániť len v tom natáčaní a mávala mu svojimi rukami pred tým mobilom, čo mal v ruke. On stále kričal, že „auau“, akoby ho bila, ale ani sa ho nedotkla, snažila sa mu len odsunúť ten telefón. Ako takto C. s C. ustupovali, on išiel tiež smerom k nim aj s malým na rukách. Ale oni dvaja sa trochu viac vzdialili a zrazu len videl, ako C. chytil C. okolo krku, ako keby jej dal páku, C. zastala v predklone. On sa veľmi bál o C., lebo je onkologický pacient a mala problém práve s lymfatickými uzlinami na krku. Na to rýchlo položil syna na zem a išiel jej pomôcť. On ho začal ťahať preč od C., pri tom mu C. povedala, že jej on zobral jej telefón. Ako ho ťahal od nej, tak len periférne videl, ako C. odhodil C. na zem a on s ním spadol na zem. On videl, že v ruke má C. telefón, tak sa oňho doťahovali, vypadal mu z ruky na zem. Vie, že to bol určíte C. mobil, lebo ona mala taký hladký, kým C. mal asi zn. CUT pracovný, lebo sám mu ho v minulosti podával, keď mu vypadal pri práci na ich streche. Ako teda sa doťahovali, tak ešte videl, že C. sa zo zeme postavila a znova podišla k nim a začala odťahovať C. odo neho. On ale zbadal teda na zemi, ako mu vypadol z ruky ten C. telefón, tak ho okamžite zdvihol a ako ho mal v ruke, odišiel v tom momente od C. aj s C. preč. Ona zobrala malého na ruky a odišli spolu z miesta. Po pár krokoch C. spadla, ale to odpadla. On ju zdvihol, zatriasol s ňou a prebrala sa. Takto odišli preč ich autom. Ešte v ten deň pred obedom nejak chvíľu po tom incidente prišli domov, kde teraz bývajú v bytovke a tam stáli technici. Ako ich zbadali, tak sa ich p. Y. opýtal, že či nevideli C. telefón, lebo že ho nemá. Oni mu povedali pravdu, že ho nemajú a na čo by im bol. Oni iba okomentovali, že lebo ho nemôže C. nájsť, že ho s ním hľadali tam na tom mieste, ako sa doťahovali a odišli. O chvíľu po nich prišla policajná hliadka a tí sa ich pýtali to isté. Im

povedali to isté, ale išli s nimi aj k ich novostavbe a tam spolu s nimi hľadali C. mobil. C. tam ešte bol a hľadal si telefón aj on. Ako tam boli prítomní policajti, znova opakoval on C., že sa chce dohodnúť stále na opravu tej strechy. On naposledy videl C. v ruke jeho telefón vtedy, ako ustupoval pred C., ale keď ju už chytil okolo krku, tak telefón v ruke nemal, nevidel ho. A potom už on zobral C. telefón a vlastne o ten sa doťahovali. A keď ho získal späť, tak hneď odišli od C.. Nebolo v jeho úmysle sa s ním biť, alebo mu brať jeho telefón, lebo by mu bol na nič. Dôležité fotky boli v jeho a C. telefóne a nie v jeho, lebo ich fotky preukazujú, že zle spravil strechu. Oni sa s C. momentálne kvôli tej streche súdia aj v civilnom konaní na Okresnom súde v Malackách.

Svedok poškodený P. C. vypovedal, že vie, v akej veci bol predvolaný, ide o to, že v čase skutku strecha stavby nebola dokončená. On nemal žiadnu vedomosť, že by obžalovaní mali nejaký problém s prácami na streche. Obžalovaní skrátka s ním prestali komunikovať asi 1 - 1,5 mesiaca pred tým, nedvíhali telefón, neodpovedali na sms a podobne. S pánom Y. zo spol. RUUKKI Slovakia s.r.o. bol oboznámený, že sa vykoná technická obhliadka strechy, na ktorú ich obžalovaní vyzvali. Jeho impulz, teda dôvod, pre ktorý tam chcel ísť, bol ten, že sa chcel dozvedieť, čo sa vlastne deje. Prišiel tam dodatočne, keď už obhliadka prebiehala. Zo strany obžalovaných mu bolo odmietnuté vstúpiť na pozemok. On nebol zvyknutý na takýto spôsob správania zo strany oboch obžalovaných, nakoľko dovtedy nemali žiadny problém, medzi nimi nebol žiadny spor, ohľadom prác na streche, resp. ich priebehom. Následne, keď potom všetci odchádzali, on v ruke držal telefón a natáčal si ich preto, lebo v rámci posledného kontaktu s obžalovaným asi 1,5 mesiaca pred skutkom ho obžalovaný fyzicky napadol, avšak potom sa zrazu z tmy vynoril jeho otec, ktorý situáciu a aj syna upokojil a vyzval na dohodu. On si na telefón video natáčal preto, aby zistil, v akej je vlastne obchodnej situácii. On na tú obhliadku ani nemal prísť. Nečakal, čo sa udeje, keď sa obžalovaní lúčili s pánom Y. a jeho kolegom, on sa obžalovaných pýtal, prečo mu nedvíhajú telefón, pýtal sa na fošne, ale aj na iné veci, na čo mu obžalovaní odpovedali, že nič nedostane, povedali mu to aj s nadávkou, a toto sa udialo, keď vychádzali z brány. On bol po celý čas vonku na ceste, maximálne stál na susedovom plote. V momente, ako obžalovaný vychádzal von a on stále natáčal, pričom prebehla aj spomenutá komunikácia, tak ho obžalovaný C. aj s dieťaťom na rukách kopol do brucha, avšak veľký alebo priamy zásah to nebol, nakoľko sa uhol. Vtedy vyšla obžalovaná B. k nemu, chytila ho za bundu, a on potom celý čas cúval aj s ňou od domu dozadu, medzi tým pána Y. s kolegom nevidel. Obžalovaná sa popritom snažila ho škrabať a správala sa hystericky. Keď periférne videl, že obžalovaný položil syna na zem, vedel, že musí utiecť a vtom v dôsledku držania obžalovanou spadol na zem. Hneď tam bol obžalovaný, použil naňho hmaty, páky, aby sa dostal k jeho telefónu, čo sa mu chvíľu nedarilo, nakoľko sa bránil, potom sa už len postavil, sledoval, ako obaja odchádzajú. Videl ešte, ako obžalovaná odpadla, zvalila sa na zem. On potom pána Y. požiadal, aby zavolal políciu, tiekla mu krv. O. Y. mu poskytol telefón, on zavolal na políciu, oznámil napadnutie a odcudzenie telefónu. Medzitým obžalovaní odišli autom preč. Polícia mu povedala, aby čakal. Pán Y. sa ho pýtal, či telefón náhodu nestratil, na čo odpovedal, že mu ho odcudzili, že mu ho obžalovaný vytrhol a vzal. Pán Y. išiel hľadať telefón následne na mieste, kde bývajú obžalovaní, prišla polícia, s ktorou sa stretol on aj pán Y., a potom s políciou šiel hľadať telefón na miesto činu. Policajti hľadali telefón aj po ceste, či ho náhodu obžalovaní nezahodili. Jeden policajt si všimol na jednom dome kameru, na ktorej je vidno, že obžalovaný mu telefón vzal, že mu ho násilne odcudzil. Telefón má pre neho hodnotu najmä pre jeho obsah, on nezveličoval ani zranenia, chcel len, aby mu vrátili telefón. Myslí, že je jasný dôvod, pre ktorý prišiel o telefón. Nepozná presne dôvod, pre ktorý ho obžalovaný napadol 1,5 mesiac pred skutkom, ale bolo to asi kvôli nespravenej práci, avšak prekážka bola na strane obžalovaného, on mu vtedy hovoril, aby konal, čo sa mu asi nepáčilo a po tomto incidente prestali s ním komunikovať. So stavbou mali problém už v minulosti, strechu začal stavať už obžalovaný, avšak muselo sa to opraviť. Na miesto činu prišiel z jeho podnetu, o obhliadke sa dozvedel od pána Y.. Na pozemok obžalovaných vôbec nevkročil, ani jeden krát. Nahrávať na telefón začal v podstate hneď, ako prišiel, lebo vedel, aký je priebeh obhliadky, on sa snažil seba chrániť. Počas obhliadky s ním v podstate nikto nekomunikoval, vstup na pozemok mu bol odmietnutý, preto čakal vonku. Pokiaľ spomínal hmaty a páky, ktoré na neho použil obžalovaný, on vtedy ležal na zemi, obžalovaný ho chytil cez krk, pritlačil ho a pod. Telefón mu zobral obžalovaný C.. Motívom natáčania na telefón bol dôvod bezpečnosti, vidieť tam správanie obžalovaných, ale bol to aj dôvod priebehu obhliadky, na ktorú nebol pozvaný. On situáciu 1,5 mesiaca pred skutkom

- útok obžalovaného na neho považoval za vybavený, nakoľko otec obžalovaného situáciu upokojil. Telefón bol strieborno čierny. On nevie o žiadnom obale ani lesklom, ktorý by mal mať telefón, ktorý vypadol na zem, on mal telefón rovnaký, ako má teraz, spredu a zozadu čierny a po bokoch strieborný. Počas konfliktu on nedržal žiadny telefón obžalovanej B., on na to nemal žiadny dôvod, on mal len svoj telefón. Nepamätá si, aký starý bol vtedy jeho telefón počas skutku. Ku kvalite prevedenia strechy sa

vyjadruje tak, že z technického hľadiska išlo o nedokončenú strechu. Jemu na mieste činu ani pán Y., ani pán K. nehovorili nič ohľadom ich zistení týkajúcich sa obhliadky strechy, ich zistenia mu potom poslali mailom. Došlej policajnej hliadke on oznámil, že bol napadnutý a že mu bol odcudzený telefón obžalovaným C.. Pokiaľ sa ho pán obhajca pýtal, čo následne hovoril policajtom, uvádza, že oni si robili svoju prácu, nevedel, že im má navrhovať, čo majú robiť, odfotili si jeho krv, zistili, že neďaleko sa nachádza kamera, po ceste hľadali telefón, či ho obžalovaný nezahodil a hľadali ho aj na mieste.

Svedok Z. Y. vypovedal, že on bol s pánom K. privolaný na obhliadku strechy, nakoľko sa tam vyskytli nejaké nezrovnalosti, z ktorej obhliadky sa mal vyhotoviť posudok, ktorý on vyhotovil, na základe ktorého bola reklamácia zamietnutá, nakoľko nezrovnalosti nesúviseli s materiálnom, ale s montážou. Na takúto obhliadku býva privolaný aj montážnik, aby sa mohol vyjadriť. Po obhliadke, keď odchádzali, montážnik prišiel na cestu a dožadoval sa komunikácie so zákazníkmi. Keď sa otvorila brána, oni šli do auta, montážnik si nahrával na mobilný telefón, pričom zákazníčka sa domáhala, aby s tým prestal. Keď s kolegom sedeli v aute, videli všetky tri osoby, ako sú spolu na zemi. Obsahom reklamácie bola zlá montáž. Oni musia ísť na stavbu preveriť, či nezrovnalosti sa týkajú dodaného materiálu, alebo montáže a na základe ich vyjadrenia musí montážnik svoje vady odstrániť, aby mohla byť poskytnutá záruka. Keď ešte boli na stavbe, montážnik sa dožadoval vstupu na pozemok a strechu, s čím investori nesúhlasili a montážnik spomínal ešte niečo v zmysle, že tam má lešenie a ďalšie veci. Na druhej strane investori opakovane žiadali montážnika, aby prestal s vyhotovovaním videozáznamu. Nie si je úplne istý tým, kto vychádzal z brány ako prvý, ale myslí, že to boli oni s pánom K., išli k ich autu vzdialenému asi 50 m napravo, montážnik stál asi 5 m naľavo, bolo to v podstate takmer pri bráne, takže oni išli k autu a to, čo sa dialo za nimi, nevideli. Keď išli k autu, zachytili komunikáciu medzi obžalovanými a poškodeným a to akú, že obžalovaní sa domáhali, aby poškodený prestal s natáčaním a poškodený sa domáhal vstupu na pozemok, aby si mohol vziať veci a tiež zaplatenia peňazí a o tomto sa to točilo stále dokola. Ešte cestou k autu, keď sa obzrel na investorov a montážnika, videl, ako sa investorka snažila mávaním rukou zabrániť montážnikovi v nahrávaní na mobil a potom neskôr už v aute v dôsledku zvukovej izolácie nebolo počuť nič. Každopádne je to už od skutku dávno, veľa vecí si môžem pamätať inak a preto jeho výpoveď z prípravného konania bude zrejme lepšie odrážať to, čo sa stalo. To, ako sa investorka snažila zabrániť montážnikovi v nahrávaní, videl ešte aj v čase, keď otváral auto, videl, ako investorka musela aj poskakovať a snažila sa mu vziať telefón, nakoľko montážnik je vyšší, ale to, že by montážnikovi vzala telefón, nevidel. Už keď sedel v aute, videl, ako všetky tri osoby spadli na zem a bola to taká situácia, ako deti v škôlke, keď sa neskôr spolu držia a potom sa všetci zvalili - myslí, že investori spadli bokom na montážnika. On telefón naposledy videl, keď ho montážnik držal vo zdvihnutej ruke a potom, keď už spadli na zem, telefón v ruke montážnika nevidel, nevie, či ho stratil, či sa niekam odkotúľal, alebo či ho prisadli a pod. Myslí, že pri páde montážnik padol na svoj pravý bok na pravú ruku, ale nie si je tým istý. Po páde na zem sa všetky osoby zdvihli, investori začali odchádzať preč, myslí, že investorka vzala na ruky dieťa, myslí, že s ním aj spadla, investor jej pomohol vstať a odišli. Montážnik prišiel k nim, požiadal svedka, aby zavolal políciu, a povedal, že nevie nájsť svoj telefón. Na zemi mohli byť všetky tri osoby niekoľko sekúnd, cca 7 - 10, oni sa v podstate po celý čas snažili postaviť, len boli všelijako medzi sebou zakliesnení, preto im to chvíľu trvalo, kým sa postavili. Myslí, že kamera bola umiestnená napravo od všetkých troch osôb, oni v tom čase boli od kamery asi 60 m. Oni neboli medzi kamerou a pádom osôb, boli z opačnej strany. Keď k nim k autu prišiel poškodený, požiadal ich, aby zavolali políciu, povedal, že si nevie nájsť telefón a držal si svoj rozbitý nos. Poškodený mu vtedy ešte tvrdil, že bol kopnutý do brucha, že dostal úder do nosa a že mu zmizol telefón.

Vzhľadom na rozpor s časťou skoršej výpovede svedka bola časť výpovede z prípravného konania prečítaná, v rámci ktorej svedok uviedol, že obžalovaná mu vlastne len mávala pred rukou, v ktorej držal telefón, ale nedočiahla naňho, lebo on je vyšší ako ona. Ona sa vlastne len načahovala a chcela mu zabrániť, aby nenatáčal. Ale nevidel, že by mu telefón vytrhla z ruky, alebo akýmkoľvek spôsobom zobrala. Keď obžalovaní odišli, začal cúvať, ale poškodený dobehol, zastavil ho, tiekla mu z nosa krv a povedal mu, že mu zmizol telefón, že mu ukradli telefón a zároveň sa začal prehľadávať po vreckách, ako keby ho hľadal. Myslí, že mu povedal, aby zavolal policajtov, ale on mu povedal, aby sa neunáhľoval, že mu musel niekde vypadnúť a ponúkol sa mu, že mu ho pomôže hľadať. Vystúpil z auta a tak ho s poškodeným hľadali v okolí jeho telefón, myslí, že ho aj prezváňal, ale nezvonil. Poškodený mu nespomínal, že by ho niekto buchol, kopol do brucha, že by sa musel brániť.

K čítanej časti výpovede a na ďalšie otázky svedok odpovedal, že poškodený mu uvádzal, že mu telefón ukradol obžalovaný, že to videl. Pamätá sa, ako si poškodený prehľadával vrecká, ako keby ho hľadal.

Jedno mávanie investorky mohlo znamenať bránenie v nahrávaní, a druhé mávanie mohlo znamenať snahu o vzatie telefónu. On si už s odstupom času presne nepamätá, ale pravdepodobnejšia, správnejšia výpoveď bude skoršia. V aute videl pád, snahu o postavenie sa všetkých osôb, aj samotné ich dvihnutie zo zeme, žiadne prešacovanie nikoho zo strany kohokoľvek nevidel, každý si potom šiel po svojom. Oni už v deň skutku investorom hovorili, že hoci strecha nie je úplne dokončená, tak to, čo realizované je, bolo realizované nesprávne. Oni vždy pri takýchto obhliadkach pozývajú aj montážnika, aby si svoju prácu prišiel obhájiť, avšak v tomto konkrétom prípade mu investori vstup na stavbu neumožnili, čo bola ich vôľa, nepriali si to. On konkrétny dôvod nepozná, to by vedeli povedať investori.

Svedok B. Z. vypovedal, že on si už v súčasnosti pamätá dosť málo vzhľadom na časový odstup. Vie, že boli na mieste činu, že vypočuli osoby, ale od ich prítomnosti tam už nedošlo k žiadnemu konfliktu. Už tam boli len osoby, ktoré si vymieňali svoje názory a následne sa presunuli na Obvodné oddelenie Policajného zboru Gajary. Oni na miesto boli vyslaní cez operačné stredisko, ktoré preverilo oznámenie, ale nepamätá si, čo bolo obsahom oznámenia, ani kto to oznamoval. Pamätá si, že išlo o nejaké nedorozumenie ohľadom strechy, oni sa streli pri dome obžalovaných, presunuli sa aj k stavbe, vraj si tam obžalovaní volali ďalšiu firmu kvôli tomu, že strecha bola zle spravená. Myslí, že niekto z obžalovaných im oznamoval, že predtým prišlo medzi nimi a poškodeným ku konfliktu. Osoby hovorili, že chcú na seba podávať oznámenia, svoj názor im povedal aj poškodený, preto šli potom do Gajár. Pri vyťažovaní im poškodený na mieste povedal, že prišiel o telefón, že ho od konfliktu nemá, oni ho aj hľadali, či mu náhodu nevypadol, poškodený povedal, že o telefón prišiel popri tom, ako spadli na zem. Telefón hľadali v okolí takzvanej bitky, pádu. Nepamätá si, aké boli verzie, že ako mal incident prebiehať.

Vzhľadom na rozpor s časťou skoršej výpovede svedka bola časť výpovede z prípravného konania prečítaná, v rámci ktorej svedok uviedol, že si nepamätá, že by vyslovene po ich príchode na miesto poškodený uviedol, že mu bol odcudzený mobil. Povedal, že stratil mobil a až keď sa detailnejšie pýtali ohľadom konfliktu, že čo sa ako stalo, tak im uviedol, že nevie, či mu ho náhodou nezobrali obžalovaní. Preto vlastne aj išli prehľadávať miesto, kde sa mal stať konflikt, lebo ak by im hneď povedal vtedy, že mu ho obžalovaní vyslovene odcudzili, nešli by ho predsa hľadať na miesto, kde sa konflikt stal.

K čítanej časti výpovede a na ďalšie otázky svedok odpovedal, že čítaná časť výpovede sedí, poškodený im povedal, že od konfliktu nemá mobil. Myslí, že obžalovaná im vtedy svoj telefón ukazovala, ale nie si je tým istý. Nie si je istý, či poškodený vtedy v ich prítomnosti pýtal od obžalovaných svoj telefón.

Svedok M. L. vypovedal, že on si len matne spomína, o čo ide. Vie, že len niečo riešili v J. Z.. To, čo bolo predmetom oznámenia - ako znelo, ani kto ho podával, si už nepamätá. Myslí, že riešili nejaké napadnutie, ale aké boli verzie, čo ešte okrem toho sa riešilo a pod., to si už nepamätá, je to už dávno. Vie, že k incidentu došlo v J. Z., ale či boli najskôr na mieste bydliska obžalovaných, alebo niekde inde, si už skutočne nepamätá.

Vzhľadom na rozpor s časťou skoršej výpovede svedka bola časť výpovede z prípravného konania prečítaná, v rámci ktorej svedok uviedol, že toho dňa bol ako hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Gajary s kolegom Z. vyslaní na preverenie oznámenia do obce J. Z., kde mal byť napadnutý p. C., ktorý je poškodený v tejto veci. Vie, že vtedy volal poškodený políciu. Po ich príchode na miesto p. C. čakal pri bytovke, kde bývali obvinení. On povedal to miesto pri bytovkách, že nás tam čaká. Povedal im, že bol napadnutý pánom C., ako aj jeho partnerkou, pri ich stavbe rodinného domu, ktorá sa nachádza na inom mieste v obci. On si pamätá, že povedal, že keď sa medzi nimi strhla bitka, tak asi počas tohto sa mu stratil jeho nový mobilný telefón. On toto povedal a keď sa ho detailnejšie pýtali aj na ten incident, tak povedal, že nevie, či mu ho náhodou nezobrali obžalovaní. Vlastne mal pocit, že poškodený sám si nebol istý, či ho stratil počas tej bitky, alebo mu ho zobrali obžalovaní. Na základe tohto aj s kolegom išli spolu s ním na miesto, kde sa stala bitka a pamätá si, že tak hľadali v okolí, či náhodou nie je na zemi vypadnutý, hľadal ho s nimi aj poškodený. Vtedy, keď oni tam boli s poškodeným, tak na mieste konfliktu nikto nebol, žiadny svedkovia. Keď telefón nenašli, tak poškodenému povedali, aby prišiel na obvodné oddelenie do Gajár a spísal trestné oznámenie. Toto aj urobil, pričom vie, že v ten deň prišla na oddelenie p. B. a takisto podala v tejto veci napadnutia oznámenie na neho. Nepamätá si, že by mal poškodený vtedy nejaké viditeľné zranenie. Viac si už nepamätá.

K čítanej časti výpovede sa svedok vyjadril, že čítaná výpoveď sedí.

So súhlasom strán bola prečítaná výpoveď svedka Ing. O. K. (ktorému zdravotný stav neumožňoval zúčastniť sa hlavného pojednávania) z prípravného konania, v rámci ktorej uviedol, že obvinení jeho s kolegom p. Y. privolali na ich novostavbu v J. Z. za účelom posúdiť montáž strešnej krytiny, lebo sa im zdalo, že strecha nie je správne zhotovená. Spoločnosť RUUKKI s.r.o. je výrobca krytiny, ktorá bola na ich dom použitá. Z tohto dôvodu sa teda dostavil na miesto. On tam bol ako pomocník p. Y., ktorý následne z tejto obhliadky vypracoval aj posudok v mene spoločnosti. On je na to určený ako odborný pracovník za spoločnosť. Oni keď tam prišli, na dvore domu bola už p. B. s p. C. a ich maloletým dieťaťom. Po úvodnom rozhovore o čo ide, si postavili rebrík k domu, vyšli s kolegom hore na strechu a myslí, že p. C. išiel s nimi tiež hore. Poprezerali strechu, videli, že snehové zábrany boli šikmo položené, bolo tam vlnenie plechu. Bavili sa tam o tom, že v spojoch je štrbina, že na bočnom lemovaní bol použitý ručne ohýbaný plech a nebol použitý ich výrobok. Ale toto záleží od klampiara, ako je zvyknutý pracovať. Presne si už komunikáciu nepamätá, bolo to dávno, ale z tejto obhliadky p. Y. dal fotodokumentáciu na ich technické oddelenie a dal tam aj fotodokumentáciu, ktorú mu poskytla p. B.. Následne oddelenie spol. RUUKKI s.r.o. vypracovalo posudok k správnosti zhotovenia strechy. Nevie ale aký bol, toto už išlo mimo neho. Po obhliadke zišli dolu a tam na dvore ešte chvíľu stáli s p. B., p. C., Y. a bavili sa ešte o tejto streche. Nevie presne už čo, ale ako tam stáli, tak zrazu začul, ako niekto vykrikuje, že mu p. B. nezdvíha telefón, že tam má ešte nejaký materiál a že chce uzavrieť stavbu, aby sa to ukončilo. On nevidel nikoho, len počul, že ten hlas ide z miesta za bránou. Nevedel, kto to je, ale oni sa teda s p. B. a p. C. rozlúčili a išli si po svojom. Vyšli s p. Y. z brány k svojmu autu a obvinení vyšli tiež von za bránu, kde stál ten pán, čo kričal. Oni s kolegom sadli do auta, ale neodišli hneď, lebo kolega si ešte vybavoval telefón, alebo niečo si tam šteloval v aute. Asi 2 min sedeli v aute a toto malí zaparkované tak, že boli asi 30 m od ich domu, ale videli, že na ulici sa zostala p. B. s p. C. rozprávať s tým pánom, čo kričal. Veľmi tomu nevenovali pozornosť. Čo sedeli v aute, tak on len počul, že pani mu hovorí, aby ich nenatáčal, že nechce, aby ich natáčal, videl z auta, že paní sa načahuje na toho pána, ako keby mu chcela zobrať telefón, ale on nevidel konkrétne, len si domyslel podľa toho, čo počul. On pani aj s jej mužom videl tak, že oni mu stáli chrbtom. Ten pán, čo tam prišiel s krikom, vie, že bol p. C., čo mu povedala pani, že to je ten, čo im robil strechu. Toto mu povedala ešte na tom dvore. On už nevie, či pred nimi p. C. ustupoval alebo niečo, ale zrazu len videl, že všetci traja sú na kope, na zemi, doťahovali sa niečo, bolo to už ďaleko od neho, nevidel až tak dobre z auta, ako sedel. Z auta s kolegom nevystúpili, stále sedeli v aute. Tento ich incident trval chvíľu, boli to sekundy, zrazu len videl, ako pani s mužom vstali a odišli aj s ich dieťaťom do svojho auta, kde nasadli a odišli preč. Oni naštartovali a tiež chceli odisť, ale počuli, že p. C., ktorý tam zostal, na nich kričal, že nech počkajú, že sa chce s nimi rozprávať. Prišiel k nim k autu, k šoférovej strane, kde sedel p. Y., a pýtal si od neho telefón, že či mu požičia, lebo potrebuje si zavolať na políciu. Požičal mu telefón a zavolal teda políciu. Videl, že mu z kútika úst mu tiekla krv, kolega mu dal servítok, nech sa utrie, pri tom im hovoril, že nemá telefón, ale že ho mal, lebo ich natáčal. Nevie viac, ako to povedal, už si nepamätá. Keď si zavolal políciu a vrátil kolegovi telefón, tak odišli s autom smerom k Malackám, ale po ceste bola bytovka, kde pani s mužom momentálne bývajú asi, zastavili sa pri nich ešte raz a p. Y. im niečo povedal, nevie už presne čo, niečo ohľadom tej správy, že im pošle. Na to za nimi opäť prišiel aj p. C., ktorý im tam znova povedal, že nemá svoj telefón a že či mu ho nejdú pomôcť pohľadať na to miesto k tej stavbe. Išli mu teda pomôcť hľadať telefón, zastavili sa aj v priekope po ceste, hľadali, prezváňali ho, ale nezvonil. Nepočuli žiadne zvonenie, nenašli ho. Takto sa s ním rozlúčili a odišli z miesta preč. Keď pomáhali s hľadaním telefónu, či mali pocit z p. C., že sám si nie je istý, kde má telefón, uviedol, že on len stále hovoril, že ho mal a že teraz ho proste nemá, šmátral si po vreckách a uisťoval sa, či ho predsa niekde nemá. Nepamätá si už, že by hneď po tomto incidente vyslovene tvrdil, že mu telefón zabrali obžalovaní, len hovoril, že ho nemá od tej doby, ako spolu spadli na zem. Či videl, že p. C. a p. B. by fyzicky napádala p. C., tak oni mu boli chrbtom, on nevidel žiadne fyzické napadnutie medzi nimi ani zo strany p. C. na nich, ťažko povedať z jeho pohľadu, či sa napádali, alebo si na zemi len pomáhali jeden druhému zdvihnúť zo zeme. Už si presne nepamätá, čo počul, čoho sa domáhal p. C., keď ho počuli kričať cez bránu, on kričal, že chce tú stavbu ukončiť a že tam má nejaký materiál, čo si chce zobrať. Nepočul, že by p. C. p. B. pri slovnej potýčke vykrikoval, že on má známych policajtov, že si to nahráva a že uvidia čo bude, iba som počul, ako im hovoril, že si to nahráva. Nevidel, že by p. C. fyzicky napadal p. C., ale oni to celú dobu nesledovali. Ani na tej zemi, keď boli všetci traja spadnutí, nevie, kto koho napádal a či vôbec niekto niekoho napádal, to boli len ruky nohy, nevidel, že by niekto niekoho kopal, bil, búchal, proste čokoľvek. Nevidel tam ani žiadny mobil, že by tam niekomu vypadol, alebo niečo podobné, bola tam vysoká tráva. S p. C. sa tam na mieste videl prvýkrát. Či z tej komunikácie mal pocit, že sa p. Y. s p. C. poznajú, uviedol, že p. C. je pokrývač, on sa pozná s p. Y. z práce. Nevie, či si tykajú, ale nevie, či sa dôvernejšie poznajú, pamätá si, že p. Y. mu hovoril, že p. C. mu sám volal, aby prišiel na túto stavbu do J., lebo chce stavbu ukončiť. Nevidel,

ako p. C. držal p. B. a mal ju odhodiť na zem, toto on nevidel, videl až keď potom p. B. spadla. C. mu nespomínal, že by ho niekto buchol, kopol do brucha, že by sa musel brániť, oni s ním riešili len jeho stratený mobil a privolanie polície. Keď boli pri tej bytovke, či povedal p. C. p. B., aby mu vrátila mobil, tak pri tej bytovke on sedel v aute, on nevyšiel von, tak nepočul, o čom sa oni bavili. Ohľadom tohto skutku boli spolu s p. Y. vypovedať na polícii v Gajaroch a oni si len medzi sebou povedali, že to je taká blbosť, mohli sa radšej medzi sebou dohodnúť.

Z oboznámeného obrazového - kamerového záznamu, vrátane fotodokumentácie vyplýva, že najskôr sa v zábere objavila obžalovaná s poškodeným, za ktorými prišiel obžalovaný, počas držania sa všetkých troch, resp. počas ich zápasu všetci spadli na zem, obžalovanej vypadol z ruky svetlý predmet pripomínajúci telefón, obžalovaná ho po vstaní zdvihla, pokračovalo naťahovanie sa obžalovaných a poškodeného a po pár sekundách zápasenie skončilo, všetci sa postavili a rozišli sa.

Podľa lustrácie k mobilnému telefónu z databázy údajov od mobilného operátora Orange, mobilný telefón poškodeného, číslo IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, s účastníckym číslom XXX XXX XXX XXX, bol používaný do 11:15:14 hod. dňa 10. decembra 2019, ani opakovanou skúškou v priebehu prípravného konania nebolo zistené, že by odcudzený telefón sa aktivoval a bol používaný.

Zo spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. súd zistil, že obžalovaná žaluje poškodeného o zaplatenie 12.687,80 eur, ktorý nárok obžalovaná odvodzuje od vadne vykonaného diela - strechy zo strany poškodeného; spor doposiaľ nie je skončený.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný splnomocnencom poškodeného, nakoľko v prípade navrhovaného znaleckého skúmania obrazového záznamu ide o okolnosť, ktorú možno zistiť inými už skôr navrhovanými dôkazmi, najmä výsluchmi strán a už oboznámeným obrazovým záznamom, ktorý o. i. bol do maximálne možnej miery detailizovaný.

K výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby a náhrade škody

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné a medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa 10. decembra 2019 v čase okolo 11.20 h v obci J. Z., pred novostavbou rodinného domu na Z. ulici, patriacou obom obžalovaným, poškodený držal v ruke svoj mobilný telefón v snahe nahratia komunikácie s obžalovanými, s čím oni nesúhlasili a obžalovaná sa mu v tom snažila zabrániť, pri ktorej roztržke poškodený s obžalovanou postupovali po ulici, následne spolu spadli na zem, už aj s obžalovaným, a po krátkom zápasení / naťahovaní, uvedené osoby od ďalšieho konania upustili, postavili sa a odišli preč, pričom po chvíli poškodený začal hľadať svoj telefón.

Sporným medzi stranami bolo predovšetkým to, či obžalovaní v rámci skutku odcudzili poškodenému jeho mobilný telefón.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie musel súd, ako základnú otázku, posúdiť to, či bolo mimo rozumné pochybnosti preukázané, že obžalovaní si spoločným konaním prisvojili telefón poškodeného tým, že sa ho zmocnili, spôsobili tak malú škodu a čin spáchali na veci, ktorú mal poškodený pri sebe. Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k negatívnemu záveru o tejto skutkovej otázke, teda k tomu, že obžalobe sa nepodarilo - mimo dôvodné (rozumné) pochybnosti - preukázať, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Súd k uvedenému záveru viedli v ďalšom odôvodnení tohto rozsudku uvedené konkrétne skutočnosti, argumenty a úvahy.

Ako je naznačené vyššie, od začiatku trestného konania stáli proti sebe dve verzie spáchania skutku: obžaloba na podklade výpovede poškodeného tvrdila, že k spáchaniu skutku, právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa a , došlo. Naproti tomu stálo tvrdenie oboch obžalovaných, ktorí tvrdili, že žiadny telefón poškodenému neukradli.

V prípade výpovede poškodeného by v podstate malo ísť o jediný dôkaz usvedčujúci obžalovaných zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe; žiadny iný priamy či nepriamy dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní nepreukazuje spáchanie skutku a tým pádom nespája obžalovaných so spáchaným skutkom. K uvedenému súd dodáva, že ak má slúžiť výpoveď svedka / poškodeného ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaných, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný

prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. V prejednávanom prípade je však súd toho názoru, že označenými atribútmi výpoveď poškodeného nedisponuje.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ obžalovaní sú stíhaní pre spáchanie skutku, právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa a , ktorého sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa ho zmocní, spôsobí tak malú škodu a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, treba zdôrazniť, že:

- pri trestnom čine krádeže sa prisvojením veci rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou; páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami (spolupáchateľmi),

- zmocnením sa rozumie situácia, ak páchateľ vec odníme z faktickej moci osoby, ktorá nad ňou túto moc má a tým vytvorí vo vonkajšom svete taký stav, ktorým skutočnému vlastníkovi fakticky znemožňuje dispozíciu s jeho vecou, pričom zároveň umožňuje výkon takejto dispozície pre seba.

Poškodený na hlavnom pojednávaní v tejto súvislosti vypovedal, že „obžalovaný použil naňho hmaty, páky, aby sa dostal k jeho telefónu ... pánovi Y. odpovedal, že mu ho odcudzili, že mu ho obžalovaný vytrhol a vzal ... na kamere je vidno, že obžalovaný mu telefón vzal, že mu ho násilne odcudzil ... telefón mu zobral obžalovaný... došlej policajnej hliadke oznámil, že bol napadnutý a že mu bol odcudzený telefón obžalovaným“.

Čo sa týka momentu vzatia telefónu poškodenému obžalovaným, z jednotlivých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov vyplynulo, že verziu tvrdenú poškodeným, že telefón mu vzal obžalovaný, nepotvrdila obžalovaná, obžalovaný, svedok Y. ani svedok Ing. K., pričom svedkovia Z. a L. pri udalosti prítomní neboli; žiadna z týchto osôb nevidela, že by poškodenému vzal jeho telefón obžalovaný, alebo dokonca obžalovaná. Svedkovia nevideli žiadne šacovanie počas kontroverzie, prehľadávanie kohokoľvek kýmkoľvek, nevideli žiadne vytrhnutie telefónu poškodenému a pod. Vzatie telefónu poškodeného obžalovaným nepodporuje ani kamerový záznam, ktorý zachytáva len časť incidentu, navyše bol snímaný z pomerne veľkej diaľky a ani obrazové priblíženie záznamu neprinieslo do objasnenia osudu telefónu poškodeného nové svetlo; tu treba zdôrazniť, že nekvalitné priblíženie detailu obrazového záznamu je spôsobené kvalitatívnymi vlastnosťami nahrávacieho zariadenia (kamery), a nie technického zariadenia (počítača), na ktorom sa uskutočňovala detailizácia obrazového záznamu. Kamerový záznam síce môže naznačovať zdvihnutie tesne predtým od niektorej z troch osôb vypadnutého mobilného telefónu zo zeme, ale nie telefónu poškodeného, ale skôr obžalovanej, nakoľko išlo o svetlý, až svetlolesklý mobil na prednej i zadnej časti telefónu a nie celý čierny so striebornými bokmi, ako svoj telefón opísal poškodený, a ďalej naznačuje zdvihnutie telefónu obžalovanou, a nie obžalovaným, práve ktorého poškodený označil za toho, kto mu telefón vzal.

Jednoznačné, obžalovaného obviňujúce, tvrdenie poškodeného, vyjadrené na hlavnom pojednávaní tým, že telefón mu určite vzal obžalovaný s tým, že inú možnosť poškodený ani nepripustil, robí však nepresvedčivým, nezrozumiteľným a z daného uhla pohľadu nelogickým konanie poškodeného a jeho tvrdenia bezprostredne po incidente. Svedkovia Y. a Ing. K. totiž vypovedali, že keď po udalosti za nimi prišiel poškodený, týmto poškodený nehovoril, že telefón mu ukradol konkrétne obžalovaný, ale hovoril im v zmysle, že telefón už nemá, že ho nevie nájsť, že mu ho (všeobecne) ukradli, zároveň sa poškodený prehľadával po vreckách, ako keby ho hľadal, aj preto mu svedok Y. povedal, aby sa neunáhľoval, že mu musel niekde vypadnúť a ponúkol sa mu, že mu ho pomôže hľadať a tak ho s poškodeným hľadali v okolí. Svedok Ing. K. uviedol, že keď po skutku k nim k autu prišiel poškodený, hovoril, že nemá telefón, ale že ho mal, že keď potom svedkovia odišli k bytovke obžalovaných, za nimi opäť prišiel aj poškodený, ktorý im tam znova povedal, že nemá svoj telefón a že či mu ho nejdú pomôcť pohľadať na to miesto k tej stavbe, išli mu teda pomôcť hľadať telefón, zastavili sa aj v priekope po ceste, hľadali, prezváňali ho, ale nezvonil, poškodený len stále hovoril, že ho mal a že teraz ho nemá od tej doby, ako spolu spadli na zem, šmátral si po vreckách a uisťoval sa, či ho predsa niekde nemá, oni s ním riešili len jeho stratený mobil a privolanie polície.

Dokonca ani privolaným policajtom - svedkom Z. a L., poškodený neuvádzal najskôr to, že by mu telefón odcudzil obžalovaný (či obžalovaná). Svedok Z. vypovedal, že pri vyťažovaní im poškodený na

mieste povedal, že prišiel o telefón, že ho od konfliktu nemá, oni ho aj hľadali, či mu náhodu nevypadol, poškodený povedal, že o telefón prišiel popri tom, ako spadli na zem, telefón hľadali v okolí takzvanej bitky, pádu, povedal, že stratil mobil a až keď sa detailnejšie pýtali ohľadom konfliktu, že čo sa ako stalo, tak im uviedol, že nevie, či mu ho náhodou nezobrali obžalovaní, preto vlastne aj išli prehľadávať miesto, kde sa mal stať konflikt, lebo ak by im hneď povedal vtedy, že mu ho obžalovaní vyslovene odcudzili, nešli by ho predsa hľadať na miesto, kde sa konflikt stal. Svedok L. k tomu uviedol, že poškodený im povedal, že keď sa medzi nimi strhla bitka, tak asi počas tohto sa mu stratil jeho nový mobilný telefón, a až keď sa ho detailnejšie pýtali aj na ten incident, tak povedal, že nevie, či mu ho náhodou nezobrali obžalovaní, svedok mal vlastne pocit, že poškodený sám si nebol istý, či ho stratil počas tej bitky, alebo mu ho zobrali obžalovaní, na základe tohto aj s kolegom išli spolu s ním na miesto, kde sa stala bitka a pamätá si, že tak hľadali v okolí, či náhodou nie je na zemi vypadnutý, hľadal ho s nimi aj poškodený.

Súdu preto nie je zrejmé, kedy a na základe čoho došlo u poškodeného k zmene jeho postoja, keď počiatočné prevažujúce tvrdenia adresované prítomným svedkom o stratení telefónu nahradil v rámci výsluchu ako obvineného a obžalovaného vyjadrovanými tvrdeniami o skalopevnosti jeho presvedčenia o tom, že telefón mu počas potýčky odcudzil vyslovene obžalovaný.

To, ako nejasne, nepochopiteľne a zmätočne poškodený o udalosti s telefónom hovoril svedkom Y., Ing. K., Z. a L., keď popri jeho napadnutí spočiatku vôbec nehovoril o krádeži, ale o strate telefónu, dopĺňa nepravdivé tvrdenie poškodeného, že už polícii telefonicky nahlasoval aj krádež telefónu, čo ale nepotvrdili svedkovia - došlí policajti, ktorí konštatovali, že keby poškodený hneď povedal, že telefón mu odcudzili obžalovaní, nešli by ho predsa hľadať na miesto konfliktu. Navyše, žiadny zo svedkov nepotvrdil, že by poškodený všeobecne, ale najmä v prítomnosti policajtov, pýtal od obžalovaných svoj telefón. Obžalovaný tým v súhrne zmaril možnosť zistenia, kde v skutočnosti telefón skončil a napriek snahe či už v prípravnom konaní, alebo v konaní pred súdom nebolo možné bližšie ustáliť, aký bol ďalší osud telefónu; telefón sa nenašiel, nikto o ňom odvtedy nepočul, nikto ho nevidel.

Nejasne a nezrozumiteľne vyznieva aj tvrdenie poškodeného o tom, prečo vlastne vyhotovoval obrazový záznam, keď uviedol, že si to natáčal preto, lebo v rámci posledného kontaktu s obžalovaným ho obžalovaný v tme fyzicky napadol, a tiež aby zistil, v akej je vlastne obchodnej situácii, pričom ďalej uviedol, že je jasný dôvod, pre ktorý prišiel o telefón. Prvý dôvod nevyznieva dôveryhodne, nakoľko skoršie napadnutie poškodeného obžalovaným nie je potvrdené, a najmä, prejednávaný incident sa udial cez deň takmer na obed počas prehliadky za prítomnosti nestranných svedkov, a dokonca za situácie, keď si obžalovaní neželali prítomnosť poškodeného na stavbe. Súdu nie je úplne zrejmé, čo znamená, že poškodený chcel nahrávaním zistiť, v akej je vlastne obchodnej situácii. Obhliadka sa vykonávala za účasti nezávislých odborníkov - zástupcov spoločnosti RUUKKI s.r.o., ktorí o záveroch zistení spísali posudok. Nepochopiteľným sa potom javí aj následné konanie poškodeného, ktorý si obžalovaných nahrával aj po ukončení obhliadky, keď už obžalovaní a svedkovia Y. a Ing. K. odchádzali zo stavby, čo platí o to viac, ak obžalovaní na rukách držali aj ich maloleté dieťa a neželali si, aby ich všetkých poškodený nahrával, čo mu opakovane zdôrazňovali. Poškodený to nerešpektoval a preto sa ako nie nepochopiteľné javí konanie obžalovanej, ktorá sa poškodenému z dôvodu ochrany ich maloletého dieťaťa snažila mávaním zabrániť v ich nahrávaní, keď už na nahrávanie nebol vôbec žiadny dôvod - obhliadka sa skončila, svedkovia odchádzali, a aj obžalovaní, ktorí s poškodeným nechceli komunikovať a podľa toho sa mal poškodený zariadiť (napr. mohol vziať svoj materiálu za asistencie polície, príp. inak) a nevyhrocovať ďalej situáciu, ktorá sa následne stala pomerne neprehľadnou. Napokon, súd sa nestotožňuje s názorom poškodeného, že je jasný dôvod, pre ktorý prišiel o telefón, minimálne súdu nie je jasný, pretože o obhliadke sa spravil posudok a čo sa týka údajného napadnutia poškodeného, úvodné kopnutie do brucha poškodeného obžalovaným (s dieťaťom na rukách) nepotvrdil samotný poškodený, a aj o následnej šarvátke svedkovia Y. s Ing. K. hovorili v zmysle, že to bola taká situácia, ako deti v škôlke, doťahovali sa, nevideli žiadne fyzické napadnutie medzi nimi.

V každom prípade za danej situácie platí, že tak isto, ako mohol telefón poškodeného vziať niekto z obžalovaných, mohla ho vziať (príp. to aj zatajiť) aj niektorá z ďalších osôb mimo obžalovaných, alebo sa v rámci konfliktu medzi obžalovanými a poškodeným mohol poškodiť, vybiť, či vypnúť, mohol ale aj vypadnúť poškodenému a odkotúľať sa / odletieť na neznáme, skryté miesto, pretože napr. tak z kamerového záznamu, ako aj z výpovede svedka Ing. K. vyplýva, že hneď vedľa cesty, na ktorej došlo k incidentu, je pomerne vysoká tráva, trochu ďalej oplotenie a ďalší cudzí pozemok s vysokou trávou.

Zároveň nie je možné tvrdiť, že nebol zistený žiadny objektívny dôvod, prečo by si mal poškodený vymýšľať, príp. minimálne niektorú skutkovú okolnosť „prifarbiť“, resp. že nebol zaznamenaný žiadny spor medzi obžalovanými a poškodeným, na základe ktorého by poškodený mohol mať motiváciu obžalovaným uškodiť. Medzi poškodeným a obžalovanou je totiž na tunajšom súde pod sp. zn. vedené civilné konanie, v rámci ktorého obžalovaná žaluje poškodeného o zaplatenie 12.687,80 eur, ktorý nárok obžalovaná odvodzuje od vadne vykonaného diela - strechy zo strany poškodeného, pričom spor doposiaľ nie je skončený. Ide teda o rovnaký dôvod civilného sporu a toho, ktorý bol prvotnou príčinou prejednávaného trestného stíhania obžalovaných - vadne poškodeným spravená strecha. Od toho - a vzhľadom na už uvedené okolnosti, najmä, že poškodený len postupne začal nepochybne tvrdiť, že ho okradli obžalovaní (obžalovaný) - sa potom odvíja nie náročná predstava, že iniciovanie trestného stíhania by mohlo byť aj nástrojom proti obžalovaným, nakoľko poškodený si musí byť vedomý toho, že strechu vykonal pre obžalovaných nekvalitne (už na obhliadke to potvrdili svedkovia Y. a Ing. K.), že zodpovedá za vadu a týmto konaním chcel odradiť obžalovaných od toho, aby si uplatnili z toho vyplynuvšie svoje nároky.

Súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaných zo spáchania žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaných nepripustili. V tomto smere súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, ktorá konštatuje, že základné zásady trestného konania vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o vlastné konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp. aby vinu obžalovaných vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaných priaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s použitím zásady „in dubio pro reo“ rozhodnúť v prospech obžalovaných a oslobodiť ich spod obžaloby.

Možno nadviazať, že sa nepodarilo mimo rozumné pochybnosti preukázať to, že verzia, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, sa stal a že obžalovaní si spoločným konaním prisvojili cudziu vec patriacu poškodenému tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu a čin spáchali na veci, ktorú mal poškodený pri sebe, je pravdivá a že sa skutočne stala. Z hľadiska vykonaného dokazovania tak nastala ohľadom toho, že ku skutku skutočne došlo a krádeže sa dopustili práve a len obžalovaní, situácia „tvrdenia proti tvrdeniu“. Okrem výpovede poškodeného, ktorú určite nemožno označiť ako jasnú, jednoznačnú, logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, vierohodnú, a navyše ničím a nikým nepotvrdenú, neexistuje žiadny iný priamy, či nepriamy dôkaz jednoznačne usvedčujúci obžalovaných zo spáchania skutku, ktorý sa im v prejednávanom prípade kladie za vinu. Na uznanie viny obžalovaných sú takéto ďalšie dôkazy nevyhnutne nutné, pretože uvedený dôkaz nespĺňa také naň kladené atribúty, aby len na jeho základe ako na kľúčovom elemente bolo možné založiť vinu obžalovaných.

Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaných. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve, alebo viaceré, verzie skutkového deja, je potrebné s použitým zásady „in dubio pro reo“ neuznať obžalovaných za vinných. Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje, že obžalovaní nekonali tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, ale súd konštatuje, že nebolo, mimo rozumné pochybnosti, preukázané, že obžalovaní v rámci šarvátky s poškodeným tomuto ukradli mobilný telefón. Nedokázaná vina má však pre obžalovaných rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je oslobodenie obžalovaných spod obžaloby.

Napokon, súd sa zaoberal aj tým, či by stíhaný skutok nemohol byť iným trestným činom, príp. priestupkom v zmysle o priestupkoch. Konanie oboch obžalovaných, ktoré by bolo preukázané, nenapĺňa zákonné znaky žiadneho iného trestného činu, ani na oko sa javiaceho prečinu výtržníctva, pretože zjavne šlo len o handrkovanie, resp. melu / potýčku týkajúcu sa vyhotovovania obrazového záznamu obžalovaných s ich dieťaťom zo strany poškodeného a snahou obžalovaných zabrániť mu v tom; u žiadneho zo svedkov Y. a Ing. K. nevyvolalo vnímanie konania obžalovaných verejné pohoršenie, ktoré by bolo v príkrom rozpore so zásadami morálky, etiky a spolunažívania medzi občanmi, príp. ktoré by bolo spôsobilé vyvolať vážne morálne odsúdenie a

pohoršenie. Vzhľadom na to, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, sa stal, podľa názoru súdu nie je priestor ani na úvahu, že by stíhaný skutok mohol byť akýmkoľvek majetkovým priestupkom, a tiež sa s poukazom na okolnosti uvedené v predchádzajúcej vete podľa názoru súdu nejedná ani napr. o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Nakoľko súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, musel obligatórne ( ) poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.