Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-515-2016.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/515/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, zastúpenej JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č.27, proti žalovaným: 1. I. J., T. R. P., C. Č.. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Tomášom Hermanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Bočná č. 10, X. C. T., T. R. J. F. E. Č.. XXX, zastúpenej Mgr. Tomášom Kreibikom, advokátom so sídlom v Košiciach, Opálová č. 18, o zaplatenie 4.961,50 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.5.2016 č.k. 29C/475/2015-161 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania v celom rozsahu.
Žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5,25% úrok zo sumy 4.961,50 eura od 8.4.2014 do 2.9.2014 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom spôsobenej škody.
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca poskytol poistné plnenie za žalovaných z garančného fondu a to v sume 5.457,66 eura, pričom žalovaná v prvom rade zodpovedala za predmetnú škodu ako prevádzateľka motorového vozidla a žalovaná v druhom rade ako vodič motorového vozidla v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v omeškaní s plnením peňažného dlhu uložil im súd povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy požadovaný úrok z omeškania.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého súd výnimočne žalobcovi náhradu trov konania neprizná vzhľadom na to, že žalobca mal síce v konaní plný úspech, žalovaní boli zastúpení právnymi zástupcami, v konaní úspech nemali, preto náhrada trov konania im nepatrí. Pri nepriznaní trov právneho zastúpenia žalobcovi súd poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 s tým, že súd mal za to, že žalobca disponuje pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, preto mu nepriznal trovy právneho zastúpenia, ktoré považoval za neúčelne vynaložené.
5. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a priznal jej náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď jej nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a zo zaplateného súdneho
poplatku. V tejto súvislosti uviedla, že ako právnická osoba nie je napojená na štátny rozpočet, resp. nie je financovaná z verejných zdrojov. To, že je zriadená zákonom ešte neznamená, že je štátnym orgánom alebo dotovaná štátom. Má za to, že nie je na mieste zo strany súdu prvej inštancie odkazovať na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/03 kedy sa nepriznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia Ministerstvu financií a to Ústrednému orgánu štátnej správy, ktoré je napojené na štátny rozpočet. Nakoľko je financovaná zo súkromných zdrojov poisťovní, je vecou organizácie práce akú agendu budú riešiť zamestnanci žalobkyne s právnickým vzdelaním. Súkromná osoba, advokát, ktorej žalobkyňa udelila plnú moc na zastupovanie v tomto konaní nie je financovaná z verejných prostriedkov, ale súkromnými zdrojmi žalobkyne. Súd prvej inštancie jej nepriznal nielen náhradu trov právneho zastúpenia, na ktoré má nárok, ale nepriznal jej ani náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok z podanej žaloby. Podľa jej názoru v konečnom prípade na náhradu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia nemá vplyv, či má žalobkyňa zamestnancov s právnickým vzdelaním alebo je zastúpená advokátom.
6. Žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania vychádzajúc z názoru, že žalobkyňa disponuje zamestnancami, ktorí majú právnické vzdelanie a preto ňou vynaložené trovy právneho zastúpenia považoval za neúčelné.
9. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
12. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. (teraz § 255 ods. 1 C.s.p.) vyjadruje povinnosť súdu priznať účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech, plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech. Pokiaľ ide o možnosť použitia § 150 ods. 1 O.s.p. (teraz § 257 C.s.p.), ktorý umožňuje vo výnimočných prípadoch úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania, aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej
- ktorej veci sú tieto dôvody dané musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pochybil pri rozhodovaní o náhrade trov konania úspešnej žalobkyne, ak pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nezaoberajúc sa tým, či sú splnené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia a teda neprihliadol na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania a v odôvodnení rozhodnutia iba konštatoval, že trovy právneho zastúpenia úspešnej žalobkyni nepriznal, nakoľko ich považoval za neúčelne vynaložené. Neúčelnosť vynaloženia trov konania nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd výnimočne náhradu
trov konania nemusí celkom alebo sčasti priznať, nakoľko samotná neúčelnosť trov konania je dôvodom pre nepriznanie trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
15. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňou vynaložené trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia možno považovať za neúčelné. Je tomu tak preto, že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie resp. bránenie práva na súde. Udelenie plnomocenstva v danej veci žalobkyňou advokátovi nemožno považovať za zneužitie práva na zastúpenie advokátom, lebo iba v takomto prípade by bolo možné považovať trovy za neúčelné. Rovnako samotná okolnosť, že žalobca disponuje prípadne zamestnancami, ktorí majú právnické vzdelanie nemožno považovať za zneužitie práva na zastúpenie advokátom.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľky v tom, že právny názor uplatnený Ústavným súdom v náleze sp.zn. II ÚS 78/03 na ktorý poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nemožno bez ďalšieho aplikovať v prejednávanej veci, keďže žalobkyňa sa náhrady trov konania zastúpenia advokátom v danej veci domáha ako subjekt súkromného práva, ktorý mal v merite veci plný úspech podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
17. Z obsahu spisu v prejednávanej veci nevyplýva existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre ktoré by súd výnimočne náhradu trov konania úspešnej žalobkyni nepriznal podľa § 257 C.s.p., preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 3 v spojení s § 255 C.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa, preto súd uložil žalovaným nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).