Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1Co-16-2017.pdf
PDF · 101.77 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne B. V., N.. X.XX.XXXX, A. M. B.Š. W., C. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 4, proti žalovanému V. W., N.. XX.X.XXXX, A. M. B. W., X. XXX/X, zastúpenému JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, v konaní o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21. septembra 2016 č.k. 1C/22/2013-91 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty pre nesplnenie článku III ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva so žalovaným, žalovanému priznal plnú náhradu trov konania a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu plnú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobkyne, že úhrady zmluvnej pokuty sa voči žalovanému domáha z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode (ďalej aj „dohoda“), v ktorej článku III ods. 6 sa žalovaný zaviazal zabezpečiť výmaz žalobkyne ako dlžníka zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej za trvania manželstva so žalovaným s Tatra bankou, a.s. a zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. a zo záväzkov z týchto zmlúv vyplývajúcich, a v prípade porušenia tejto povinnosti sa v článku IV ods. 2 dohody žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 50 eur za každý začatý mesiac omeškania, pretože síce žalovaný ostatné záväzky z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva plní a spláca aj predmetné úvery, avšak hoci prisľúbil realizáciu krokov smerujúcich k vypusteniu jej osoby z predmetných úverových vzťahov do jedného mesiaca od podpísania dohody, žiadne kroky nevykonal a svoju povinnosť nesplnil v dojednanej lehote 90 dní, a preto požaduje od žalovaného zmluvnú pokutu za 10 mesiacov omeškania v sume 500 eur a následne za 15 mesiacov omeškania v sume 750 eur. Poukázal takisto na argumenty žalobkyne v jej písomnom vyjadrení predloženom na pojednávaní dňa 6.5.2016, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné, splnenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou je objektívne možné, avšak žalovaný sa nepokúsil svoju povinnosť splniť, čo preukazujú vyjadrenia oboch peňažných ústavov, pričom žalovanému zabezpečili finančného poradcu so sídlom v mieste bydliska žalovaného, ktorý mu mal pomôcť s refinancovaním úveru, prípadne s nahradením spoludlžníka, resp. jeho výmazom. Poukázal aj na obranu žalovaného
namietajúceho absolútnu neplatnosť článku III ods. 6 dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva pre rozpor s dobrými mravmi, ako i z dôvodu, že text tejto dohody ho zaviazal na úkon, ktorý mala urobiť tretia osoba, a teda v spornom článku uvedená povinnosť je nesplniteľná, ak bol zaviazaný v obidvoch prípadoch úverových vzťahov zabezpečiť výmaz spoludlžníka - žalobkyne, čo on urobiť nemôže, lebo výmaz môže realizovať jedine banková inštitúcia, nie jej klient, pričom aj po vykonaní všetkých úkonov zo strany žalovaného by banka mohla povedať, že tento výmaz neurobí, pretože jej takýto stav vyhovuje.
3. Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc zo zistenia, že v čl. III ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa žalovaný zaviazal v lehote 90 dní od podpisu tejto dohody zabezpečiť, aby žalobkyňa bola vymazaná ako spoludlžníčka zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej s Tatra bankou, a.s., ako aj zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX D. F. X.X.XXXX uzavretej s Prvou stavebnou spoločnosťou, a.s., a v čl. IV ods. 2 dohody bola pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovení čl. III ods. 6 dohody dojednaná zmluvná pokuta vo výške 50 eur za každý začatý mesiac omeškania a že žalovaný činil také kroky smerujúce k tomu, aby žalobkyňa bola vymazaná ako spoluvlastníčka v obidvoch finančných inštitúciách, v ktorých mali strany sporu úver, právnom posúdení sporu podľa § 37 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba dôvodná nie je, lebo ustanovenie čl. III ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že text tejto zmluvy zaviazal žalovaného na úkon, ktorý mala urobiť tretia osoba, teda zaviazal sa na to, čo nemôže urobiť, pretože výmaz môže realizovať jedine banková inštitúcia, nie klient, pričom pojem výmaz ani v terminológii peňažných ústavoch neexistuje. Dodal, že ak jeden z bývalých manželov už nechce figurovať na zmluve o úvere, ktorú podpísali obaja manželia počas trvania ich manželstva, dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, že predmetný úver prejde len na jedného z nich, nemá účinky voči banke ako tretiemu subjektu, u ktorého si úver obaja počas manželstva zobrali, vysporiadanie úveru medzi bývalými manželmi nie je pre banku žiadnym spôsobom záväzné a takýto úkon je voči úverovej banke ako tretiemu subjektu neúčinný.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol aplikujúc základnú zásadu v čl. 4 CSP s požitím § 259 CSP tak, že zaviazal procesne neúspešnú žalobkyňu na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vyžiadanými správami od banky za účinnosti predošlej procesnej normy Občianskeho súdneho poriadku a boli vyplatené zo štátnych prostriedkov.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, prípadne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietla správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dohoda v čl. III ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je absolútne neplatným právnym úkonom, ako i záver súdu v bode 27 rozsudku, že žalovaný činil také kroky, ktoré smerovali k tomu, aby bola žalobkyňa vymazaná ako spoludlžníčka v obidvoch finančných inštitúciách, v ktorých mali strany sporu úver tvrdiac, že žalovaný potrebné kroky uskutočnil až po dvoch pojednávaniach a niekoľko rokov po podaní žaloby. Mala za to, že formulácia čl. III ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nezaväzuje tretiu osobu, aby niečo učinila, keďže ukladá povinnosť jedine žalovanému. Zopakovala, že plnenie, ku ktorému sa žalovaný zaviazal je podľa žalobkyne objektívne možné, keď okrem iných spôsob mohol žalovaný zabezpečiť výmaz žalobkyne ako spoludlžníčky jednak iným ručiteľom, jednak refinancovaním v inej banke a tiež predčasným splatením úverov, ktoré mohol financovať aj predajom nehnuteľnosti. Úvahy súdu prvej inštancie preto žalobkyňa označila za nesprávne. Dodala, že prvoinštančný súd dospel k záveru o neplatnosti sporného právneho úkonu až po viacerých pojednávaniach vo veci a ak mal súd tento názor od začiatku konania, mal možnosť vec prejudikovať alebo vec rozhodnúť v súlade so zásadou hospodárnosti konania a nie vykonávať dôkazy, ktorých trovy musí znášať.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Citujúc znenie článku III ods. 6 dohody zopakoval, že dohoda ho zaväzovala zabezpečiť, aby bola žalobkyňa vymazaná ako spoludlžníčka a podčiarkol, že takýto úkon môže realizovať iba banka, teda tretia osoba a ani jeden
z účastníkov zmluvy, pričom ani banka nemôže realizovať tzv. výmaz dlžníka, môže iba so súhlasom účastníkov úverového vzťahu zameniť osobu dlžníka, resp. spoludlžníka, prípadne zapísať inú osobu ako dlžníka, pri prípadnom prevzatí dlhu. Doplnil, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval aj právne normy a rozsudok náležite odôvodnil, preto ďalšia argumentácia by bola iba opakovaním zdôvodnenia rozsudku.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené.
8. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.
11. Napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Žalobkyňou uplatnené odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia sporu a neumožňujú ani záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tak, ako to tvrdil žalovaný vo svojom odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty pre nesplnenie článku III ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, ktorú žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a záver o zamietnutí žaloby odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobkyne i žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobkyni
ako aj žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva.
19. Správne, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dodáva nasledovné:
20. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
21. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia splnenia zmluvného záväzku, ktorého podstata spočíva v písomnom dojednaní povinnosti zaplatiť určitú peňažnú čiastku pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Jeho zmyslom je zabezpečenie splnenia povinnosti, ktorá je obsahom záväzku. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie riadne splniť svoj záväzok. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dojednanej výške. Okrem výšky zmluvnej pokuty, prípadne spôsobu jej určenia, je podstatnou náležitosťou takéhoto ujednania i určenie zmluvnej povinnosti, ktorej porušením vznikne právo na zmluvnú pokutu. Zabezpečovací záväzok totiž nemôže vzniknúť bez existencie platného zabezpečovaného (hlavného) záväzku a nemôže bez neho existovať, čo je výrazom akcesorickej povahy zabezpečenia.
22. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu si môžu dohodnúť iba zmluvné strany pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej z nimi uzavretej zmluvy. Inými slovami, zmluvnú pokutu môžu dohodnúť iba osoby v postavení veriteľ dlžník hlavného (zmluvnou pokutou zabezpečovaného) záväzku.
23. V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany uzatvorili za trvania manželstva zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX s Tatra bankou, a.s. a zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., následne dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dohodu o vyporiadaní manželstva po rozvode ich manželstva, v čl. III ods. 6 ktorej sa žalovaný zaviazal v lehote 90 dní od podpisu tejto dohody zabezpečiť, aby žalobkyňa bola vymazaná ako spoludlžníčka tak zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej s Tatra bankou, a.s. ako i zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX D. F. X.X.XXXX uzavretej s Prvou stavebnou spoločnosťou, a.s., a v čl. IV ods. 2 dohody bola pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovení čl. III ods. 6 tejto dohody medzi účastníkmi dohody dojednaná zmluvná pokuta vo výške 50 eur za každý začatý mesiac omeškania, ktorej úhrady sa žalobkyňa domáha v tomto spore.
24. Z dôvodov napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobu zamietol vychádzajúc z úsudku, že žalobkyni nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, lebo zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie povinnosti žalovaného, ktorú žalovaný splniť nemohol, lebo úkon špecifikovaný v ustanovení čl. III ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva mala a mohla urobiť iba tretia osoba, teda žalovaný sa zaviazal na to, čo nemôže urobiť, pretože výmaz žalobkyne ako spoludlžníčky môže realizovať jedine banková inštitúcia, nie klient, z čoho potom vyvodil záver o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu.
25. Správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie žalobkyňa spochybňuje neopodstatnene. Odvolacie námietky žalobkyne sú v podstate totožné s jej argumentáciou prednesenou na súde prvej inštancie, s ktorou sa náležite vysporiadal odvolací súd v dôvodoch napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP), preto odvolací súd len na zdôraznenie správnosti namietaného záveru prvoinštančného súdu pripomína, že súdna prax je ustálená v závere, že záväzky, ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, plnia obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Manželia majú teda postavenie solidárnych dlžníkov a veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich (§ 511 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka).
26. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodne jedným z možných spôsobov vyporiadania uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorá má však zásadne právne účinky len medzi bývalými manželmi. Nie je teda možné, aby ňou zasiahli do práv tretích osôb, najmä veriteľov. To znamená, že ak sa dohodli bývalí manželia na tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z nich, je takéto ujednanie voči veriteľom neúčinné, a tí sa môžu napriek tomu domáhať splnenia dlhu po ktoromkoľvek z bývalých manželov podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka (por. napr. m.m. uznesenie Nejvyššího soudu zo dňa 28. februára 2007, sp. zn. 33 Odo 1552/2005) tak, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie. Bezpochyby nemožno prehliadnuť dosah takejto dohody v právnom vzťahu medzi bývalými manželmi, keďže dohoda o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov je právnou skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby ten z bývalých manželov, ktorý sa v nej zaviazal sám zaplatiť spoločný dlh, mohol voči druhému manželovi uspieť so žalobou na zaplatenie polovice tohto dlhu, ktorý bol voči nemu exekučne vymožený. Bývalý manžel však rozhodne nemôže vynucovať od druhého manžela splnenie povinnosti zaviazať na v dohode špecifikovanú povinnosť tretiu osobu, najmä veriteľa bývalých manželov (v danom prípade banky, s ktorými sporové strany uzatvorili úverové zmluvy). Odvolacia námietka žalobkyne, že plnenie, ku ktorému sa žalovaný zaviazal, je objektívne možné, keď okrem iných spôsob mohol žalovaný zabezpečiť výmaz žalobkyne ako spoludlžníčky jednak iným ručiteľom, jednak refinancovaním v inej banke a tiež predčasným splatením úverov, ktoré mohol financovať aj predajom nehnuteľnosti, v okolnostiach posudzovaného sporu nemôže obstáť a záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti spornej dohody je preto správny a súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak žalobu žalobkyne zamietol.
27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane vecne správneho výroku o trovách konania a v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému priznal podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).