Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-378-2017.pdf
PDF · 99.18 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/378/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného PRIVATdebt s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec proti povinnému 1) X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX X. X. a povinnému 2) Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX X. X., na vymoženie pohľadávky vo výške 13.316,77 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 118/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/667/2009-54 zo dňa 26. júna 2017 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/667/2009-54 zo dňa 26. júna 2017 v časti zastavenia exekúcie voči povinnému 1/ zrušuje .
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/667/2009-54 zo dňa 26. júna 2017 v časti zastavenia konanie voči povinnému 2/ zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením zastavil okresný súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Deákom, ustanoveným nástupcom súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, ktorého okresný súd poveril jej vykonaním poverením č. 5601 046937* dňa 21.05.2009 na základe exekučného titulu, a to platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/314/2008-16 zo dňa 09.10.2008.
3. Oprávnený v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.01.2016, v ktorom uviedol, že pôvodný oprávnený spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. (ďalej len „banka“) na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytla povinnému peňažné prostriedky (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o úvere boli povinnému ako stavebnému sporiteľovi/dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky výlučne na stavebný účel uvedený v čl. I. ods. 2 zmluvy. Podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením sú súčasťou Zmluvy o úvere. Na zabezpečenie úveru uzavreli zmluvné strany Dohodu o vydaní a vyplnení blankozmenky (ďalej len „Dohoda“), pričom pri podpise tejto Dohody došlo aj k vystaveniu blankozmenky povinným. V zmysle Dohody mala banka právo vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinný nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia blankozmenky bankou sú uvedené v Zmluve o úvere. Keďže povinný nedodržal podmienky Zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu blankozmenky podľa Dohody. Banka oznámila vyplnenie zmenky povinnému a
vyzvala ho na úhradu zmenkovej sumy podľa dohody. Zmenková suma ku dňu vyplnenia zmenky bola tvorená nesplatenou istinou s príslušenstvom. Poskytnutý úver bol úročený podľa čl. II Zmluvy o úvere, a sankcionovaný úrokom z omeškania podľa čl. VI Zmluvy o úvere. Povinný zmenkovú sumu neuhradil. Oprávnený k doplnenému návrhu pripojil fotokópiu Zmluvy o úvere zo dňa 08.04.2005 a Dohody zo dňa 08.04.2005.
4. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
5. V zmysle právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa noriem spotrebiteľského práva patrí, vyhodnotil okresný súd predložené dôkazy, najmä obsah spisu Okresného súdu Bratislava V vedený pod sp. zn. 1Zm/314/2008 a dospel k záveru, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd sa vôbec nezaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Dôkazné bremeno má pri tom oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá).
6. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, súd podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
7. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom namietal, že závery exekučného súdu sú v priamom rozpore s dôvodom, pre ktorý boli zavedené zmeny vykonané zákonom č. 438/2015 Z.z.. Oprávnenie na zastavenie exekúcie v konaniach, ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky bolo zavedené preto, že sa súdy vo veciach vydania zmenkového platobného rozkazu nezaoberali otázkami skutkového stavu pred vydaním, resp. vyplnením zmenky, a preto bolo potrebné v prostredí súčasnej ochrany spotrebiteľa tieto otázky dodatočne preskúmať a tak poskytnúť povinným/spotrebiteľom ochranu v tých exekúciách, kde je to potrebné. Ak by bola pripustená správnosť záverov exekučného súdu prezentovaných v napadnutom uznesení, potom by exekučné súdy boli povinné po zavedení vyššie uvedenej novely bez ďalšieho zastaviť všetky exekúcie vedené na podklade zmenkového platobného rozkazu, keďže žiadny zmenkový platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie rozhodnutia a ani výklad toho, či sa súd zaoberal určitými skutočnosťami a k akému záveru dospel.
8. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd na to, aby mohol exekúciu zastaviť postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, bol povinný najprv posúdiť splnenie podmienok predpokladaných v tomto zákonnom ustanovení, a teda či nárok oprávneného obsahoval neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či zabezpečenie tohto nároku zmenkou bolo prípustné alebo či bolo prípustné len v obmedzenej miere, alebo či nebol uplatnený v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Následne mohol exekučný súd pristúpiť k tomu, či bolo alebo nebolo na uvedené skutočnosti prihliadnuté v konaní o vydanie exekučného titulu. Ak by exekučný súd dospel k záveru, že na tieto skutočnosti nebolo prihliadnuté mohol pristúpiť k zastaveniu exekúcie.
9. Oprávnený ďalej tvrdil, že na strane exekučného súdu nie je žiadna pochybnosť o tom, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému finančné prostriedky, avšak povinný tieto peňažné prostriedky nevrátil. Exekučný súd tak bol povinný oddeliť plnenie, ktoré považuje za nedovolené od ostatného vymáhaného plnenia a zastaviť exekúciu len v nedovolenej časti postupom podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. Súd tak bol povinný rozlíšiť v nároku oprávneného tú časť vymáhaného nároku, ktorá podmienky na zastavenie exekúcie spĺňa, pretože pri posudzovaní podmienok na
zastavenie exekúcie nemôže ignorovať princíp delenej neplatnosti právnych úkonov uplatňujúci sa v civilnom práve. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že súdu predložil všetky podklady, z ktorých bolo jasne určiteľné, že právny predchodca oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. poskytol povinným dňa 14.04.2005 úver vo výške 11.817,04 Eur a dňa 27.04.2005 úver vo výške 2.838,08 Eur, spolu úver vo výške 14.655,12 Eur. Do odstúpenia zmluvy o úvere uhradili povinní splátky vo výške 2.644,32 Eur a čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške 3.169,29 Eur. Po odstúpení od zmluvy uhradili povinní splátky vo výške 2.733,68 Eur. Vzhľadom na uvedené ako aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Skalica sp.zn. 3C/471/2012 oprávnený považuje zastavenie exekúcie v celkovej vymáhanej sume za prekročenie rámca oprávnenia súdu, čím došlo k odňatiu jeho ústavného práva na súdnu ochranu.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní v exekúcii. Zároveň žiadal, aby súd povinných zaviazal na náhradu jeho trov.
11. Povinní 1/ a 2/ sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 11.05.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 21.05.2009 poverenie č. 5601 046937*, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V pod č.k. 1Zm/314/2008-16 dňa 09.10.2008 na vymoženie sumy 13.316,77 Eur spolu so 6 % ročným úrokom od 29.06.2008 do zaplatenia, odmenu vo výške 44,39 Eur a trov predchádzajúceho konania vo výške 801,63 Eur a trov exekúcie voči povinnému 1/ a povinnému 2/.
14. Odvolací súd ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2K/2/2014 zo dňa 05.05.2014 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX X. X.. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 88/2014 dňa 12.05.2014.
15. Podľa ust. § 48 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
16. Podľa § 14 ods. 3 ZKR o začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.
17. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že dňom zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na povinného 1/ v Obchodnom vestníku sa začalo konkurzné konanie na povinného 1/ a týmto dňom zároveň „ex lege“ došlo k zastaveniu už začatých konaní o výkon rozhodnutia alebo exekučných konaní. V takýchto prípadoch súd už nerozhoduje o zastavení konania. Pokiaľ by prvoinštatnčný súd rozhodnutím opakovane už zastavené konanie zastavil a proti takému rozhodnutiu je podané odvolanie, je to dôvod na zrušenie vydaného rozhodnutia. K zastaveniu týchto konaní dochádza z dôvodu, že začalo iné, osobitné konanie s univerzálnymi účinkami voči všetkým veriteľom, ktoré nahradzuje základné aj exekučné konania. Pohľadávky sa v tomto osobitnom konaní zisťujú a aj uspokojujú. (podobne stanovisko Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 1/2008).
18. V prejednávanej veci došlo k zastaveniu exekučného konania voči povinnému 1/ „ex lege“, a to podľa ust. § 48 ods. 2 ZKR dňom zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok povinného 1/ v Obchodnom vestníku, a to dňom 12.05.2014, tj. pred vydaním napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov musel napadnuté rozhodnutie voči povinnému 1/ podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť.
19. Odvolací súd následne preskúmal napadnuté rozhodnutie v časti, ktorou okresný súd rozhodoval o zastavení exekúcie voči povinnému 2/ a na základe oprávneným predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku spolu s prílohami zistil, že podkladom pre vydanie exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu bola Zmenka vystavená povinným dňa 08.04.2005, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi pôvodným oprávneným spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. a povinnými 1/ a 2/ vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorú právny predchodca oprávneného a povinní 1/ a 2/ uzavreli dňa 08.04.2005.
20. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
21. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
23. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
24. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
25. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
26. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
27. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho
dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t.j. do 22.01.2016. V prípade, že oprávnený si svoju povinnosť splní a návrh zákonom predpísaným spôsobom doplní, exekučný súd je povinný v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmať, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Dôkazné bremeno, a teda povinnosť preukázať skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným tak, ako správne uviedol okresný súd, zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
28. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že exekučným titulom bol právnemu predchodcovi oprávneného priznaný nárok zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzické osoby. Oprávnenému preto vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorú si oprávnený v zákonom stanovenej lehote aj splnil. Následne okresný súd postupoval v súlade s ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom okresný súd správne vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú dňa 08.04.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože zmluvu o úvere uzatvárali povinní ako fyzické osoby, pritom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.
29. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal okresný súd skúmať v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, či v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, či bolo, resp. nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Okresný súd dokazovanie ohľadne týchto skutočností nevykonal, a teda nezisťoval či zmluva, ktorú zmenka zabezpečovala, ktorá je súčasťou exekučného spisu, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či jej zabezpečenie zmenkou bolo prípustné alebo či bolo prípustné len v obmedzenej miere, alebo či neobsahuje ustanovenia v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že v zmenkovom platobnom rozkaze sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, a preto mal za nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie.
30. S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho právneho názoru, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti, ktoré sú uvedené v § 220 ods. 2 CSP a vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že je nepreskúmateľné.
31. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
32. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
33. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 CSP. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
34. Keďže skutkové a právne závery okresného súdu vychádzajú v napadnutom rozhodnutí len z tzv. súhrnného zistenia, ktorým sa zisťuje rozhodný skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov bez toho, aby súd uviedol, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to-ktoré zistenie vykonalo a z akých dôvodov, ako aj bez vysvetlenia prípadných rozporov, pričom nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu voči povinnému 2/ podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP pre nerešpektovanie zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP zrušiť a vec v uvedenej časti vrátiť okresnému súdu podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie. Odvolací súd upozorňuje, že v Obchodnom vestníku č. 197/2017 zo dňa 16.10.2017 bolo uverejnené uznesenie sp. zn. 3OdK/200/2017 zo dňa 09.10.2017, z ktorého vyplýva, že aj na majetok povinného 2/ bol podľa ust. § 167a ZKR vyhlásený konkurz. Okresný súd bude musieť v ďalšom konaní skúmať či sú splnené podmienky na zastavenie exekučného konania postupom podľa § 167f ods. 2 ZRK, o ktorom je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V opačnom prípade bude okresný súd opätovne rozhodovať postupom podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).