Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-49C/295/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobkyne: M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 4, F., zastúpená: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, Bratislava a intervenienta na strane žalobkyne: Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX/XX, F., zastúpený: JUDr. Daša Šulejová, advokátka, Fedinova 16, Bratislava, proti žalovanému: Oldrich Synek

- SYNEKO, IČO: 13998293, Šustekova 13-15, Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič, s.r.o., Poľovnícka 4, Bernolákovo, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% p.a. zo sumy 5.000,- Eur odo dňa 27.1.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Intervenientovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Vstup intervenienta do konania na strane žalobkyne nie je prípustný.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.02.2013 sa žalobkyňa domáhala vrátenia zaplatenej zálohy vo výške 5000 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 17,5% p.a. zo žalovanej sumy odo dňa 01.12.2011 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 10.05.2016 navrhla žalobkyňa pripustiť zmenu petitu v časti príslušenstva. Žaloba bola zdôvodnená tým, že žalobkyňa uhradila dňa XX.XX.XXXX na účet žalovaného sumu 5000 Eur ako zálohu za kúpu prevádzky cukrárne spolu so zariadením prevádzky, a to pred podpísaním kúpnej zmluvy. Prevádzku cukrárne mala žalobkyňa prevziať dňa XX.XX.XXXX. Následne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že predmetná zmluva obsahovala odlišné podmienky oproti tým, na ktorých sa zmluvné strany ústne dohodli ako i z dôvodu, že žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzka nachádzala. Žalobkyňa poukázala na to, že bola zo strany žalovaného uvedená, čo sa týka jeho vlastníckeho práva k priestorom prevádzky do omylu. Napriek prísľubom zo strany žalovaného a výzvam zo strany žalobkyne nebola žalobkyni uhradená suma vrátená. K žalobe doložila návrh Kúpno-predajnej zmluvy č. X/XXXX, súpis zariadenia, doklad o vklade hotovosti, FA č. XXXXXXXX, výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, pokus o zmier zo dňa 19.05.2012 s podacím lístkom. V konaní navrhla vypočuť ako svedka Y. U..

2. Uznesením zo dňa 17.05.2016, právoplatným dňa 27.6.2016 súd pripustil zmenu petitu v časti príslušenstva tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu 5000 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% p.a. zo sumy 5 000 Eur odo dňa 27.02.2013 do zaplatenia.

3. Písomne sa žalovaný do prvého pojednávania vo veci nevyjadril s poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav.

4. Žalovaný protinávrhom doručeným súdu dňa 29.03.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 4 360 Eur za užívanie hnuteľného majetku na cukrárenskú výrobu, za nájom priestorov v prevádzke za mesiac december 2011 sumu 936,19 Eur a za ušlý zisk za 25 dní prevádzkovania cukrárenskej výroby sumu 5000 Eur.

5. Uznesením č.k. 49C 295/2015 zo dňa 25.08.2016, právoplatným dňa 12.09.2016 súd konanie o zaplatenie sumy 5 296,16 a o zaplatenie ušlého zisku vo výške 5 000 Eur vylúčil na samostatné konanie. Uznesením č.k. 49C 204/2016-47 zo dňa 08.03.2017, právoplatným dňa 11.04.2017 bolo o konanie o zaplatenie sumy 5 296,16 a o zaplatenie ušlého zisku vo výške 5 000 Eur pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené.

6. V zmysle ust. § 82 ods. 1 vstúpil do konania na strane žalobkyne intervenient. Súd oznámil vstup intervenienta obom stranám sporu podľa ust. § 82 ods. 4 CSP, ktoré sa k vstupu intervenienta vyjadrili podaniami doručenými súdu dňa 13.10.2017 a 18.10.2017. Ani jedno podanie podľa obsahu nebolo možné považovať za návrh na rozhodnutie o prípustnosti vstupu intervenienta do konania v zmysle ust.§ 83 (čl. 180, čl. 184). Na základe uvedeného súd nebol oprávnený bez návrhu rozhodnúť v zmysle ust. § 83 o prípustnosti vstupu intervenienta do konania.

7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného i intervenienta ako i oboznámením obsahu listinných dôkazov doložených žalobkyňou: návrhom Kúpno-predajnej zmluvy č. X/XXXX z X.XX.XXXX, súpisom zariadenia, vkladom hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXX z XX.XX.XXXX,výzvou zo dňa 1.12.2012, pokusom o zmier z 19.5.2012 + podacím lístkom, oznámením zo dňa 05.12.2011 a žalovaným: oznámením z 05.12.2011 (čl. 64), výpismi so živnostenského registra strán sporu, záznamom o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov, odpoveďou Bytového družstva Petržalka adresovanou žalovanému, žiadosťou o ukončenie zmluvy na dodávku a distribúciu elektriny z 22.11.2011, faktúrou č. XXXXXXXX, žiadosťou žalovaného o podnájom časti nebytového priestoru adresovaná Bytovému družstvu Petržalka ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:

8. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa úhrady prvej splátky kúpnej ceny v zmysle návrhu Kúpno-predajnej zmluvy č. X/XXXX a vystavenej faktúry č. XXXXXXXX žalobkyňou v celkovej sume 5000 Eur.

9. Z návrhu Kúpno-predajnej zmluvy č. X/XXXX súd zistil, že predmetnom tohto návrhu bol predaj hnuteľného majetku špecifikovaného v súpise zariadenia, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť návrhu zmluvy za cenu 12 000 Eur v splátkach. I. splátka kúpnej ceny bola i v zmysle návrhu kúpnej zmluvy v sume 5000 Eur uhradená, a to na základe faktúry č. XXXXXXXX. Podľa čl. VI. predmetného návrhu mala byť "kompletná dodávka do XX.XX.XXXX".

10. Faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa XX.XX.XXXX žalovaný fakturoval žalobkyni ako SZČO sumu 5 000,- Eur za I. splátku za odpredaj hnuteľného majetku na základe Kúpno-predajnej zmluvy č. XX/XXXX so splatnosťou XX.XX.XXXX.

11. Z potvrdenia o vklade hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva vklad hotovosti 5 000,- Eur v prospech účtu žalovaného s VS totožným s číslom vyššie uvedenej faktúry, teda úhrada I. splátky za odpredaj hnuteľného majetku.

12. Z oznámenia z XX.XX.XXXX doloženého žalovaným, ktorého obsah nespochybnila v konaní žalobkyňa súd zistil, že žalovaný vyzval žalobkyňu v lehote do XX.XX.XXXX na podpísanie Kúpno- predajnej zmluvy o odpredaní hnuteľného majetku určeného na výrobu cukrárenských výrobkov a Zmluvy o prenájme nebytových priestorov určených na výrobu a predaj cukrárenských výrobkov pod sankciou zrušenia ústnych dohôd týkajúcich sa kúpno-predajnej zmluvy a zmluvy o nájme nebytových priestorov. Ďalej bolo v oznámení uvedené, že v prípade neuzatvorenia predmetných zmlúv najneskôr

06.12.2011 do 12.00 hod si má žalobkyňa prevziať svoje veci z prevádzky a odovzdať kľúče od priestorov. Žalovaný v závere oznámenie uviedol, že suma za nakúpený materiál potrebný k výrobe a zaplatená záloha v sume 5 000 Eur bude žalobkyni dňa 06.12.2011 vrátená.

13. Z protinávrhov žalovaného vyplýva uplatnenie si nároku voči žalovanej za obdobie mesiaca december 2011 spočívajúce v nájomnom za nebytový priestor, nájomnom za užívanie hnuteľných vecí na výrobu cukrárenských výrobkov ako i za ušlý zisk.

14. Žalobkyňa pred súdom vypovedala, že mala záujem prevziať od žalovaného prevádzku od decembra 2011, za tým účelom uhradila v zmysle ústnej dohody I. splátku v sume 5000 Eur, aby jej bol poskytnutý kľúč od výrobne, následne od decembra začala v prevádzke pracovať. Nakoľko sa v priebehu decembra so žalovaným nedohodli na uzavretí zmluvy, vrátila žalobkyňa koncom mesiaca december osobne žalovanému od priestorov kľúč, a to za prítomnosti manželky alebo priateľky žalovaného v jedálni na U. ulici. Tam jej žalovaný sľúbil vrátenie uhradenej zálohy, keďže sa na podmienkach prevzatia prevádzky nedohodli. Žalobkyňa vypovedala, že v priebehu mesiaca december chodil žalovaný do prevádzky žalobkyňu kontrolovať. Žalobkyňa poukázala na to, že za uvedený mesiac december vyplatila mzdu ženám, ktoré tam pracovali i odmenu brigádničkám, pričom žalovaný za tento mesiac mal vyplatiť mzdu i žalobkyni.

15. Žalovaný pred súdom uviedol, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy ústnou formou, predmetom ktorej bol predaj hnuteľného majetku tak ako vyplýva z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX. Tvrdil, že tento fakt je podporený faktúrou, doloženou k žalobe. Kúpno- predajnú zmluvu vypracovávala strana predávajúceho, a to na základe predchádzajúcich zmlúv, v ktorých bola uvedená vyššia suma, avšak žalobkyňa súhlasila s nižšou sumou vo výške 12.000,- Eur. Žalovaný mal za to, že v tomto právnom vzťahu je vo vzťahu veriteľom a žalobkyňa dlžníkom, keď hnuteľný majetok - súpis zariadenia, tak ako vyplýva z prílohy kúpno-predajnej zmluvy žalobkyňa prevzala, tento aj používala na svoje podnikanie, avšak žiadnu splátku okrem 5000 Eur, tak ako vyplýva z čl. 4 kúpno-predajnej zmluvy žalobcovi neuhradila. Žalovaný poukázal na to, že protokol o odovzdaní a prevzatí hnuteľného majetku nebol vyhotovený. Pred súdom tvrdil, že so žalobkyňou do prevádzky prišiel znalec, ktorý každý jeden stroj skontroloval, či je funkčný a ohodnotil ho, toto konanie považoval žalovaný ako súčasť prevzatia hnuteľného majetku. Taktiež uviedol, že už dňa 22.11. boli so žalobkyňou odčítať elektriku, kde je i podpis žalobkyne, teda v tom čase prevzala i prevádzku, ktorú prevádzkovala približne do konca roku 2011. Ako dôvod nepodpísania návrhu zmluvy zo strany žalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala za to, že ju podviedol, keď predmetom zmluvy nebol i nehnuteľný majetok. Žalovaný odôvodnil záujem žalobkyne o využitie prevádzky na jedno z dvoch období, keď cukrárenská výroba prináša najväčší zisk, a to obdobie Vianoc, pričom po uplynutí tohto obdobia žalobkyňa z prevádzky odišla. Tvrdil, že kľúče mu žalobkyňa osobne neodovzdala, o skončení jej činnosti v prevádzke sa dozvedel od p. Q.. Žalovaný potvrdil, že v tej prevádzke zostali všetky hnuteľné veci. Zdôraznil, že za obdobie, v ktorom prevádzkovala žalobkyňa túto prevádzku uhradil nájomné približne 1000 Eur. Z prijatej sumy od žalobkyne uhradil daň z príjmu i DPH. Poukázal ďalej na to, že v prípade, ak by sa riadili vypracovanou kúpno-predajnou zmluvou, tak by žalobkyňa mu bola povinná vrátiť 80% v zmysle čl. 5 zo základnej ceny. Mal za to, že by sa strany sporu mali týmto ustanovením riadiť. Žalovaný k činnosti prevádzky uviedol, že tú zrušil k 1.4.2015. Pred súdom uviedol, že nemá záujem žalobkyni vrátiť žiadnu sumu zo zaplatenej zálohy. Na pojednávaní dňa 29.11.2017 žalovaný na otázku súdu, ktoré hnuteľné veci zo súpisu zariadenia hnuteľných vecí sú vo vlastníctve žalovaného uviedol, že všetky.

16. Intervenient pred súdom vypovedal, že ho žalobkyňa požiadala o zabezpečenie finančných prostriedkov od nejakej tretej osoby za účelom prenájmu prevádzky cukrárenskej výroby. Po získaní finančných prostriedkov došlo k rokovaniu so žalovaným, ktorý navrhol po uhradení zálohy možnosť vyskúšať prevádzku cukrárenskej výroby v mesiaci december. Intervenient pred súdom tvrdil, že suma 5000 Eur mala byť záloha na prenájom, pričom úhrada tejto sumy mala preukázať žalovanému seriózny záujem o prevádzku. Ďalej uviedol, že predmetom zmluvy mal byť prenájom priestorov so zariadením, ktoré bolo však veľmi staré s vysokou spotrebou energie, teda i v najsilnejšom mesiaci v roku bola prevádzka neekonomická, z toho dôvodu sa od zmluvy odstúpilo. Nakoľko zmluva nebola uzavretá a náklady boli veľmi vysoké od prevádzkovania prevádzky bolo odstúpené. K existencii kúpnej zmluvy, ktorej bol predaj hnuteľných vecí, ktorého súčasťou bol súpis zariadenia, intervenient uviedol, že mohla byť nejaká zmluva vypracovaná, avšak žiadna zmluva nebola podpísaná, pričom on nevidel ani návrh

nejakej zmluvy. Nepoprel možnosť, že pred prevzatím prevádzky bola obhliadnuť hnuteľný majetok nejaká osoba, on však prítomný pri žiadnej obhliadke nebol a mal za to, že ak bol niekto skontrolovať výrobné stroje bolo to za účelom preverenia, či výrobné stroje vydržia prevádzku, nakoľko boli už dávno účtovne odpísané.

17. Právna zástupkyňa intervenienta na pojednávaní poukázala na to, že nie je oboznámená s prejednávanou vecou, avšak má za to, že žalobkyňa zaplatila žalovanému bez právneho titulu sumu 5000 Eur, teda má nárok na jej vrátenie. Zdôraznila, že na strane intervenienta je právny nárok voči žalobkyni na vrátenie sumy 5000 Eur, nakoľko si túto sumu žalobkyňa požičala od tretej osoby aj za účelom úhrady zálohy žalovanému, pričom intervenient ako ručiteľ vrátil za žalobkyňu tretej osobe požičanú sumu. Z toho dôvodu intervenient vstúpil do konania a má záujem na výsledku sporu.

18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.11.2017 navrhol doplniť výsluch strán sporu, keď mal za to, že podaním, ktorým bola doplnená žaloba zo dňa 10.05.2016 došlo k zmene dôvodu žaloby, pričom strany sporu boli vypočuté pred uvedeným podaním. Zároveň navrhol v konaní vypočuť svedkyne za účelom preverenia skutkových tvrdení o začatí prevádzky, využívania prevádzky, výroby a dodaného tovaru, využívania hnuteľných vecí, teda za účelom preukázania, že daný priestor bol prevádzkovaný pod IČOm žalobkyne, ktorá aj zamestnávala niekoľko osôb.

19. Právny zástupca žalobkyne vychádzajúc z uvedeného v záverečnom vyjadrení zdôraznil, že v zmysle ust. § 498 platí, že na to, čo dal pred uzatvorením zmluvy, niektorý účastník, v tomto prípade žalobkyňa, hľadí sa v tomto prípade ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzatvorením zmluvy poskytla jedna strana niečo, čo malo byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej mal záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Zo strany žalobkyne bolo poskytnuté plnenie predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu riadnej zmluvy, ktorá doposiaľ uzatvorená nebola, čo je nesporné, a že bolo poskytnuté a druhou stranou žalovaným prijaté. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu riadnej zmluvy, má ten kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha prijatá, odpadol. Zároveň poukázal na to, že pre posúdenie veci podľa ust. § 498 je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej zmluve, prípadne či taká dohoda je alebo nie je platná. K právnemu titulu, na základe ktorého žalobkyňa žiada od žalovaného vrátiť záloh uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá, § 458 ods. 1 veta prvá neexistoval žiaden právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, nakoľko riadna zmluva uzavretá nebola. Žalobkyňa plnila žalovanému bez právneho dôvodu, z čoho vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na úrok žalobkyne došlo na strane žalovaného, ktorý takto získal neoprávnený majetkový prospech v sume poskytnutého zálohu, ktorý si uplatňuje žalobkyňa v tomto konaní. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa viaže k osobe, ktorá toto plnenie prijala, čiže k osobe žalovaného. K vstupu intervenienta do tohto konania, mal za to, že nie sú z jeho strany splnené všetky zákonom stanovené podmienky a navrhol, aby súd tento návrh na vstup do konania zamietol. Poukázal na to, že intervenient si svoj nárok už riadne uplatnil v samostatnom konaní a k svojmu návrhu nepripojil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce dôvodnosť tohto návrhu.

20. Právny zástupca žalovaného mal za to, že nie je možné pripustiť do konania intervenienta, nakoľko jeho návrh po formálnej stránke nenapĺňa náležitosti civilnej žaloby. Mal za to, že ak sa nevyžaduje náležitosť a postačuje iba prehlásenie o vstupe, musí byť vstup intervenienta pripustený procesným rozhodnutím súdu. Navrhol, aby súd rozhodol, či pripúšťa alebo nepripúšťa do konania vstup intervenienta. Zdôraznil, že žalovaný od počiatku trvá na tom, že medzi stranami sporu išlo o ústnu dohodu, ktorú vzhľadom na hnuteľnú vec nepochybne uzavrieť možno. Táto ústna dohoda bola spísaná do zmluvy o predaji zariadenia cukrárne, a išlo presne o tie stroje, ktoré v skutočnosti žalobkyňa odmietla podpísať. Vyjadril názor, že nie je pravdou, že by preddavok sa stal záväzkom, čo by bolo pravdou iba pri prevode vlastníctva nehnuteľnosti, kde sa vyžaduje písomná forma, inak je dohoda neplatná. Medzi stranami sporu bola dohoda platná, v nej bolo dojednané, že najskôr za 12 000 Eur a potom za 10 000 Eur žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ predá celé strojové zariadenie podnikateľke žalobkyni. Zdôraznil, že aj navrhovaným výsluchom svedkýň by bolo preukázané, že aj ony vedeli o kúpe strojov, aj o tom, že človek ako odborník išiel preskúmať stroje, ktoré boli v tom čase v plnej prevádzke za účelom ohodnotenia, či suma 10 000 Eur je pre žalobkyňu cena primeraná. Zdôraznil, že žalobkyňou zaplatenú faktúru, ktorá podľa Zákona 431/2004 Z.z. o účtovníctve má všetky náležitosti,

má vypovedaciu hodnotu, bola riadne zaúčtovaná a následne odvedené DPH. Z obsahu faktúry vyplýva, že suma 5000 Eur bola čiastočnou úhradou za kúpu hnuteľností. Nespochybnil, že odkaz na faktúre je na zmluvu, ktorá skutočne nebola podpísaná, avšak tvrdil, že jej obsah zodpovedal dohode strán sporu. Právny zástupca žalovaného zároveň v záverečnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania, keď poukázal na to, že právny titul v podanej žalobe z roku 2013 nebol totožný s právnym titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa domáha v roku 2017. Mal za to, že v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nárok žalobkyne premlčaný, keďže si svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia uplatnila až doplnením žaloby zo dňa 10.5.2016. Opätovne právny zástupca žalovaného podal protinávrh, ktorým žiadal titulom náhrady škody za amortizáciu a použitie funkčných strojov a mechanizmov sumu vo výške 4360,- Eur, ďalej za nákup tovaru do prevádzky , ktorý uhradil žalovaný v mesiaci november a december 2011. Protinávrhom sa od žalobkyne domáhal rovnako i vrátenia sumy nájomného za priestor prevádzky, ktorú zaplatil napriek tomu, že žalobkyňa nepoprela, že minimálne v decembri riadne plnila akoby nájomnú zmluvu - bola v nájme priestorov, ktoré patrili Bytovému podniku, pričom ona nájomné neuhradila. Celkovo žiadal žalovaný zaviazať žalobkyňu na zaplatenie sumy vo výške 7165,16 Eur bez zohľadnenia ušlého zisku.

21. Za prítomnosti strán sporu, intervenienta i právnych zástupcov prítomných súd na pojednávaní dňa 27.11.2017 vyhlásil uznesenie, ktorým konanie o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 7165,16 Eur a nahradiť trovy konania vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie bolo vyhlásené, odôvodnené, bolo dané poučenie o opravnom prostriedku (nie je prípustné odvolanie).

22. Súd návrh právneho zástupcu žalovaného na výsluch svedkov a na ďalšie navrhované prostriedky procesnej obrany v zmysle § 153 ods. 2 neprihliadol, keď mal v konaní dostatočne preukázaný skutkový stav veci, naviac navrhované dôkazné prostriedky mali preukázať najmä skutkové tvrdenia týkajúce sa protinávrhu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie.

23. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka ( ďalej ako ObchZ), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

24. Podľa ust. § 1 ods. 2 ObchZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

25. Podľa ust. § 261 ods. 1 ObchZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ObchZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

27. Podľa ust. § 388 ods. 1 ObchZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

28. Podľa ust. § 391 ods. 1 ObchZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

29. Podľa ust. § 397 ObchZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia musí byť vydaný tomu, na úkor koho sa získal.

33. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

34. V danom prípade súd rozhodoval o žalobe, ktorou žalobkyňa uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať tým, že mu žalobkyňa zaplatila I. splátku kúpnej ceny v sume 5000 Eur za hnuteľný majetok určený na výrobu a predaj cukrárenských výrobkov, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy ani k reálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v jej prospech nedošlo. Žalobkyňa ako fyzická osoba podnikateľ uhradila žalovanému ako fyzickej osobe podnikateľovi sumu 5000 Eur na základe Faktúry č. XXXXXXXX, z toho dôvodu bolo v konaní potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

35. Súd sa po vznesení námietky premlčania uplatneného nároku zaoberal jej dôvodnosťou a dospel k záveru, že nárok žalobkyne uplatnený žalobou podanou na súde dňa 26.02.2013 nie je premlčaný. Z obsahu samotnej žaloby i príloh vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vrátenia zloženej zálohy v sume 5000 Eur uhradenej dňa 25.11.2011 na základe faktúry č. XXXXXXXX, už k samotnej žalobe bol priložený i návrh Kúpno-predajnej zmluvy č. X/XXXX. Z obsahu podania doručeného súdu dňa 10.05.2016 vyplýva iba doplnenie žaloby ako i návrh na zmenu petitu v časti príslušenstva k žalovanej istine. Ak je vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím plnenia bez právneho dôvodu obchodným záväzkovým vzťahom posudzuje sa premlčacia doba podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka. Strany sporu v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka boli obaja podnikateľmi, pričom z ich konania bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa ich právny vzťah mal týkať ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené nebola námietka premlčania vznesená dôvodne, keď nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v premlčacej dobe, keď žalobkyňa uhradila sumu 5000 Eur dňa 25.11.2011 a žaloba bola na súd podaná dňa 26.02.2013.

36. V konaní mal súd preukázanú úhradu sumy 5000 Eur žalobkyňou v prospech účtu žalovaného s uvedením variabilného symbolu faktúry č. XXXXXXXX. Z doloženého listinného dôkazu, a to faktúry č. XXXXXXXX súd zistil, že uvedená suma 5000 Eur bola uhradená ako I. splátka za odpredaj hnuteľného majetku na základe Kúpno-predajnej zmluvy č. X/XXXX špecifikovaného v neoddeliteľnej prílohe k predmetnej zmluve nazvanej súpis zariadenia. Medzi stranami sporu nebolo sporné skutkové tvrdenie o nepodpísaní uvedeného návrhu kúpnej zmluvy. Súd sa v konaní zaoberal spornými skutkovými tvrdeniami o uzatvorení/neuzatvorení kúpnej zmluvy ústnou formou, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam uvedeným v súpise zariadenia ich odovzdaním a prevzatím. Žalovaná popierala uzavretie kúpnej zmluvy, odovzdanie a prevzatie hnuteľných vecí špecifikovaných v súpise zariadenia, avšak nepoprela, prevzatie kľúčov od prevádzky, v ktorej sa uvedené hnuteľné veci nachádzali ani skutkové tvrdenie, že v mesiaci december 2011 vyrábala i predávala v uvedenej prevádzke cukrárske výrobky. Žalovaný tvrdil, že došlo k prevzatiu hnuteľných vecí, pričom nepoprel, že žiadny preberací protokol vyhotovený nebol. Tvrdil, že v prevádzke bol obhliadnuť výrobné stroje nejaký znalec za účelom zistenia hodnoty hnuteľných vecí. V konaní netvrdil, že vlastníčkou hnuteľných vecí sa stala žalobkyňa, naopak uviedol, že po skončení prevádzkovania prevádzky žalobkyňou zostali v prevádzke a v jeho vlastníctve všetky hnuteľné veci, ktoré boli uvedené v súpise zariadenia. Skutočnosti, že medzi stranami sporu nebola ani ústnou formou dojednaná kúpna zmluva, nedošlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy, teda k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu nasvedčuje nielen protinávrh žalovaného, ktorý sa okrem iného domáha úhrady za používanie predmetného hnuteľného majetku žalobkyňou v čase, keď prevádzkovala predmetnú prevádzku, úhrady za amortizáciu uvedeného hnuteľného majetku, ale i skutočnosť, že žalovaný sa nedomáhal doplatenia kúpnej ceny a prevzatia (odnesenia) hnuteľných vecí žalobkyňou v čase po skončení jej činnosti v predmetnej prevádzke. Oznámenie zo dňa 05.12.2011, ktoré v konaní pred súdom doložil ako listinný dôkaz sám žalovaný a jeho obsah bol žalobkyni známy, rovnako nasvedčuje skutkovému tvrdeniu žalobkyne, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani ústnou formou medzi stranami sporu nedošlo. Naviac žalovaný ani v konaní netvrdil, že by k hnuteľným veciam žalobkyni pri prevode vlastníckeho práva odovzdal doklady vzťahujúce sa k predmetu prevodu. V oznámení žalovaný vyzýval žalobkyňu na

uzatvorenie Kúpnej zmluvy ako i Nájomnej zmluvy a pre prípad neuzatvorenia predmetných zmlúv vyzýva žalobkyňu, aby si ku dňu 06.12.2011 vzala svoje veci s prísľubom, že jej žalovaný vráti zaplatenú zálohu v sume 5000 Eur ako i náklady za nakúpený materiál potrebný k výrobe. Obsah tohto oznámenia je v rozpore so skutkovými tvrdeniami žalovaného o predaji hnuteľných vecí v zmysle návrhu Kúpno- predajnej zmluvy č. X/XXXX ústnou formou, prevzatím hnuteľných vecí. Žalovaný účelovo v konaní tvrdil, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo prevzatím hnuteľných vecí, zároveň nepopieral, že v prevádzke, kde i po skončení činnosti žalobkyne bol nájomcom, zostali všetky predmetné hnuteľné veci špecifikované v súpise zariadenia, ktorých je vlastníkom. Zároveň sa protinávrhom domáha nárokov z pozície vlastníka predmetných výrobných zariadení voči žalovanej ako nájomcovi za obdobie jej činnosti v predmetnej prevádzke. Výpoveď intervenienta pred súdom nemohla byť podkladom pre zistenie skutkového stavu veci, keď nemal vedomosť ani o návrhu zmluvy medzi stranami sporu, o dôvode neuzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu, naviac jeho výpoveď bola rozporná s výpoveďami strán sporu i s obsahom listinných dôkazov, okrem úhrady žalovanej sumy.

37. Na základe vyššie uvedeného ako i vykonaného dokazovania zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a po starostlivom prihliadnutí na všetko, čo počas konania vyšlo najavo súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne. V konaní boli preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne o úhrade sumy 5000 Eur ako zálohy (1.splátky) za kúpu zariadenia v prevádzke žalovaného, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani k odovzdaniu a prevzatiu hnuteľných vecí nedošlo, čím na žalobkyňu nebolo prevedené vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvedeným v súpise zariadenia. Nakoľko žalobkyňa plnila žalovanému sumu 5000 Eur bez právneho dôvodu a žalovaný dobrovoľne sumu 5000 Eur nevrátil, došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Vznikol tak záväzok vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, preto žalobkyňou uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému je dôvodný čo do výšky aj dôvodu.

38. Pokiaľ ide o rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania, súd žalobe vyhovel i v tejto časti a k žalovanej istine 5000 Eur priznal žalobkyni i úrok z omeškania v žalobou požadovanej sadzbe 8,75% p.a. odo dňa 27.01.2013 do zaplatenia, pretože táto sadzba zodpovedá ustanoveniam § 369 Obchodného zákonníka aj Nariadeniu vlády č. 87/1995 Z. z..

39. Podľa ust. § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

40. Podľa ust. § 82 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

41. Podľa ust. § 83 CSP, súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

42. Podľa ust. § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

43. Podľa ust. § 85 CSP, ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.

44. Intervenient vstup do konania oznámil súdu podaním doručeným dňa 30.08.2017, v ktorom okrem všeobecných náležitostí podania uviedol tvrdenia, ktorými zdôvodňoval svoj právny záujem na výsledku konania. Súd obom stranám sporu oznámil vstup intervenienta do konania. Strany sporu vo svojich písomných podaniam podmieňovali svoj súhlas so vstupom intervenienta doložením listinných dôkazov, resp. preukázaním skutkových tvrdení intervenienta. Civilný sporový poriadok nevyžaduje súhlas strán sporu so vstupom intervenienta. Prípustnosť vstupu intervenienta súd skúma výlučne na návrh. Súd nemôže vylúčiť intervenienta z konania ex offo, ani vtedy, ak jeho právny záujem na výsledku konania absentuje. Súd rozhoduje iba na návrh strán sporu, ktorý do pojednávania konaného dňa 27.11.2017 ani jedna zo strán sporu nepodala. Nakoľko civilný sporový poriadok neurčuje lehotu, v ktorej je potrebné

podať návrh v zmysle ust. § 83 CSP, strana sporu môže podať tento návrhu v akomkoľvek štádiu sporu. V konaní strany sporu uvedený návrh podali až po vyjadrení intervenienta na pojednávaní i jeho právnej zástupkyne ako súčasť svojich záverečných rečí. V zmysle uvedeného intervenient je v predmetnom konaní až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu podľa § 83 CSP.

45. V danej veci je vynesený rozsudok záväzný iba pre žalobkyňu a žalovaného, teda subjektívne záväzný, keďže nemožno aplikovať ust. § 228 ods. 1,2 CSP. V takomto prípade by mal intervenient právny záujem na výsledku sporu vtedy, ak by medzi ním a žalobkyňou existoval taký hmotnoprávny vzťah, pre ktorý má predmet intervenovaného sporu povahu predbežnej otázky. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu, kde vynesený rozsudok je záväzný iba subjektívne sa určuje na základe dvoch kritérií, ktoré musia byť splnené kumulatívne a to: a) prehra intervenovaného sporu stranou, ktorú intervenient podporuje, môže vyústiť do vzniku sekundárneho sporu medzi touto stranou a intervenientom, b) predmet intervenovaného sporu má pre sekundárny spor význam ako otázka predbežná.

46. V prípade, ak intervenient vystupuje na strane žalobcu, predmetom sekundárneho sporu budú nároky žalobcu voči intervenientovi, ktoré žalobcovi vzniknú v dôsledku prehry intervenovaného sporu. Do úvahy prichádzajú nároky na náhradu škody, prípadne nároky z porušenia zmluvnej povinnosti ( napr. nárok žalobcu zo zodpovednosti za právne vady veci, ak bola predmetom prehratého intervenovaného sporu vec, ktorú nadobudol žalobca od intervenienta na základe zmluvy.

47. Súd pri rozhodovaní o návrhu o prípustnosti vstupu intervenienta do konania posudzoval právny záujem intervenienta na výsledku sporu s prihliadnutím na vyššie uvedené ako i na predmet konania a tvrdené dôvody vstupu intervenienta do konania. Intervenient odôvodňoval svoj právny záujem na výsledku sporu tým, že uhradil za žalobkyňu sumu 5000 Eur tretej osobe ako ručiteľ za žalobkyňu, pričom čiastočne požičanú sumu použila žalobkyňa na zaplatenie zálohy žalovanému. Právny záujem intervenienta v danom konaní nebol daný, keď neboli kumulatívne splnené vyššie uvedené kritériá, prípadná prehra žalobkyne by nemohla viesť na základe uvedených dôvodov vstupu intervenienta k vyústeniu sekundárneho sporu, v ktorom by si žalobkyňa uplatnila svoj nárok 5000 Eur voči intervenientovi, keď práve žalobkyňa podľa tvrdení intervenienta je jeho dlžníkom, zároveň ani predmet intervenovaného sporu nemá pre sekundárny spor význam ako predbežná otázka. Skutočnosť, že intervenient má záujem na výsledku sporu, keď má za to, že v prípade úspechu mu žalobkyňa vráti ním uhradenú sumu pôžičky, nemožno považovať za právny záujem na výsledku sporu tak ako to má na mysli ustanovenie § 81 a nasl. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že vstup do konania intervenienta na strane žalobkyne nie je prípustný.

48. Podľa ust. § 225 ods. 1, 2 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

49. Podľa ust. § 234 ods.1,2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

50. Súd zároveň rozhodol v zmysle ust. § 83 o prípustnosti vstupu intervenienta do konania, a to na základe návrhu strán sporu, ktorý podali zhodne ako súčasť záverečných prednesov. V zmysle ust. § 225 ods. 1 v spojení s ust. § 234 ods. 1 o návrhu rozhodol doplňujúcim výrokom, keďže ustanovenie o doplnení rozsudku je primerane aplikovateľné aj na rozhodovanie uznesením. Rozhodnutie o návrhu v zmysle ust. § 83 CSP, aj keď je súčasťou rozsudku nestráca povahu uznesenia, preto doplňujúce uznesenie nebolo potrebné vyhlasovať.

51. Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

52. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

54. Podľa § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 262 CSP, (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle § 470 odsek 1 o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. CSP. V súlade s § 255 súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalobkyňa bola procesne úspešná v celom rozsahu.

57. V zmysle § 252 každý účastník platí trovy, ktoré mu vznikli v konaní. Z tohto ustanovenia je potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania, z čoho vyplýva, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania, ktoré platila, v celom rozsahu 100%.

58. Podľa ust. § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

59. Podľa ust. § 89 veta prvá, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

60. Súd uplatnený nárok na náhradu trov konania intervenientovi nepriznal, keď mal za to, že jemu vzniknuté trovy nemožno považovať za trovy vzniknuté v súvislosti v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na ust. § 60 a 89 CSP, v zmysle ktorých sa v konaní môžu dať zastúpiť iba strany sporu, teda žalobca a žalovaný. Zároveň súd prihliadol na skutočnosť, že intervenient v konaní na strane žalobkyne preukazoval svoj nárok voči žalobkyni vzniknutý na základe odlišného hmotnoprávneho vzťahu od vzťahu, z ktorého si žalobkyňa uplatňovala v predmetnom konaní svoj nárok od žalovaného. Skutočnosť, že intervenient vo svojej výpovedi uvádzal skutočnosti potvrdzujúce skutkové tvrdenia žalobkyne nezakladajú jeho právo na náhradu trov konania, nakoľko tak mohol vypovedať i v postavení svedka s nárokom na svedočné (ako bol pôvodne navrhnutý). Súd by ani nemohol zaviazať žalovaného ako neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, ktoré intervenient vynaložil neúčelne, zbytočne, bez priamej súvislosti s prejednávanou vecou.

61. Týmto rozsudkom bolo v súlade s § 262 odsek 1 rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania žalobkyne voči žalovanému. Po jeho právoplatnosti v zmysle § 262 odsek 2 súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.

62. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Poučenie:

Odvolanie proti výroku IV. rozsudku nie je prípustné (§ 355 ods. 2 .

Proti výrokom I., II. III. rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).