Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_3T-61-2015.pdf
PDF · 110.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 29. novembra 2017 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n á
O.. O. B. V. F. V. K. P. S. Á., rod. O., nar. XX. X. XXXX S. A., trvale bytom X.. W. XXX/XX, G., prechodne bytom O. U. Č.. XX, okr. G. - P.,
u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e
v bode 1./
dňa 13. 9. 2010 na Okresnom riaditeľstve PZ, vtedajšom odbore justičnej polície v Košiciach pred vyšetrovateľom v trestnej veci vedenej vyšetrovateľom OR PZ Liptovský Mikuláš sp. zn. ORP-7/JP- LM-2010 po poučení o následkoch krivej výpovede v procesnom postavení svedka do zápisnice o výsluchu uviedla, že F. R., nar. XX. X. XXXX, bol v dňoch od 19. 8. 2009 až do soboty ráno 22. 8. 2009 u nej v mieste prechodného bydliska pri Košiciach, kde pomáhal s rekonštrukciou rodinného domu, hoci to nebola pravda, pretože dokazovaním na hlavnom pojednávaní uskutočnenom na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši v konaní sp. zn. 2T/28/2011 dňa 19. 12. 2012 bolo jednoznačne preukázané, že F. R. dňa 20. 8. 2009 o 22.30 hod. na parkovisku pri tenisových a volejbalových dvorcoch na Ulici Vajanského v Liptovskom Mikuláši fyzicky napadol O. H. a spôsobil mu zranenia, ktoré si u neho vyžiadali dĺžku obmedzenia obvyklého spôsobu života na 35 dní, za čo bol rozsudkom uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2./
dňa 7. 11. 2012 na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši v konaní sp. zn. 2T/28/2011 po tom, ako podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku zložila prísahu v procesnom postavení svedka uviedla, že F. R. bol v dňoch 19. 8. 2009 do 22. 8. 2009 u nej v mieste prechodného pobytu pri Košiciach, hoci to nebola pravda, pretože vykonaným dokazovaním dňa 19. 12. 2012 bolo jednoznačne preukázané, že F. R. dňa 20. 8. 2009 o 22.30 hod. na parkovisku pri tenisových a volejbalových dvorcoch na Ulici Vajanského v Liptovskom Mikuláši fyzicky napadol O. H. a spôsobil mu zranenia, ktoré si u neho vyžiadali dĺžku obmedzenia obvyklého spôsobu života na 35 dní, za čo bol rozsudkom tohto súdu uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,
t e d a
v bode 1./
ako svedkyňa v trestnom konaní pred policajtom uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie,
v bode 2./
v trestnom konaní pred súdom po zložení prísahy uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie,
č í m s p á c h a l a
v bode 1./
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 2./
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 9. 6. 2015 na O.. O. B. obžalobu pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní nemala záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásila, že je nevinná.
Obžalovaná v prípravnom konaní najprv využila svoje právo a odoprela vypovedať, neskôr uvádzala len procesné námietky k postupu vyšetrovateľa a prokuratúry v prípravnom konaní, k svojim právam, k miestnej nepríslušnosti OČTK, avšak ku skutku samému sa nevyjadrila.
Na hlavnom pojednávaní dňa 29. 11. 2017 uviedla, že jej poučenia v predchádzajúcom konaní boli v zmysle zákona. Mala za to, že vypovedá pravdu. Pracovala na polícii, vie, čo znamená krivá výpoveď. Bola vnútorne presvedčená o tom, že vypovedá pravdu, pretože bývalý priateľ jej manžela, voľakedy aj jej známy F. R., kvôli ktorému boli aj vypovedať, že sa u nich nachádzal v rozhodujúcom čase. Bola presvedčená, že tak to aj bolo. Až neskôr, keď sa začalo trestné konanie proti nej sa s manželom dozvedeli, že bez ich vedomia opustil ich dom. Prišli na to, keď manželovi telefonovali známi policajti z Liptovského Mikuláša, či ešte pracujú v policajnom zbore, aby vedeli, či má túto vec riešiť inšpekcia alebo normálna polícia. Zavolali teda R. a z neho vyšli tieto skutočnosti. Ona to vie od manžela, ktorý s ním komunikoval a povedal jej, že ich F. oklamal, takže s ním končia a odvtedy ani neboli v kontakte. V čase, keď bol u nich, boli priatelia a navštevovali sa. Nikdy sa to nezaobišlo bez posedenia a v tom duchu sa niesla aj jeho vtedajšia návšteva. Nespal priamo v dome, ale v prístrešku, kde zvykli spať návštevy. Jej manžel mal vtedy vypité, aj ona si dala, ľahli si spať a R. mohol kedykoľvek odísť. Popíjali vtedy
doma alebo v pohostinstve. Pre odstup času si nepamätala, čo presne robili v tie dni. Kedy šli v ten deň spať, si už nepamätala. Obec Malá Lodina sa nachádza asi 10 km od Kysaku, smerom na Margecany.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním podstatných na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.
Dňa 28. 2. 2011 bola na obžalovaného F. R. prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podaná obžaloba č. 1Pv 57/10-22 zo dňa 25. 2. 2011 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenému O. H. dňa 20. 8. 2009 v čase okolo 22.30 hod. v Liptovskom Mikuláši (obvinenie mu bolo vznesené uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, ÚJKP, Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-7/JP-LM-2010 zo dňa 28. 1. 2010).
Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 13. 9. 2010 so začiatkom o 10.25 hod. vyplýva, že obžalovaná O.. O. B. pri výsluchu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Košice v prípravnom konaní v trestnej veci obvineného F. R. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ako svedkyňa vypovedala, že F. R. je jej známy, pozná ho roky, v dňoch od 19. 8. 2009 do 22. 8. 2009 bol u nich na návšteve v Malej Lodine, kde v tom čase rekonštruovali dom a o tomto sa jej manžel s F. R.Á. vopred dohodol. V uvedených dňoch bol u nich na návšteve a tiež pomáhal pri rekonštrukcii horného poschodia domu. Celý čas návštevy bol u nich, aj u nich prespával, odišiel 22. 8. 2009, čas nevedela uviesť. Poznačila si to do kalendára, ktorého fotokópiu predložila.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 7. 11. 2012 v trestnej veci proti obž. F. R. vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp zn. 2T/28/2011 vyplýva, že obžalovaná O.. O. B. bola dňa 7. 11. 2012 o 09.35 hod. vypočutá na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka, kde po poučení podľa § 130 ods. 1, 2, § 131 ods. 1 Trestného poriadku nevyužila právo na odopretie výpovede a po zložení svedeckej prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní dňa 13. 9. 2010. Okrem iného uviedla, že návšteva bola dlhšie plánovaná. Poukázala na kalendár, ktorý odovzdala polícii, kde si písala niektoré údaje aj o stavbe. Počas tej doby, čo bol R. u nich, sa nevzďaľoval, nanajvýš, ak šiel s manželom na pivo. Vykonávali stavebné práce na ich rodinnom dome v Malej Lodine. V čase spáchania skutku bol obývateľný a bývali tam počas celej rekonštrukcie domu. 19. bola streda, potom v sobotu viezla obžalovaného na vlak. Bola tam celý ten čas prítomná, varila im, oni robili sami dvaja, podľa jej odhadu mohli robiť 7-8 hodín denne aj s prestávkami, a to štvrtok, piatok, lebo v stredu, keď prišiel obžalovaný, sa už nič nestihlo. Prvýkrát sa dozvedela, že obžalovaný má nejaký problém, keď bola na polícii, počas výsluchu odpovedala na otázky policajtky. Telefonovali aj R., že o čo sa jedná, on nič konkrétne nepovedal, len že je obvinený z nebezpečného vyhrážania, že sa to malo stať v tom čase, keď bol u nich, aby dosvedčili, že tam bol. Viac sa ho nevypytovala. Obžalovaný im bol iba raz pomáhať na stavbe počas rekonštrukcie, ten jediný raz. Jednoznačne si stojí za tým, že obžalovaný bol u nich od 19. do 22. 8. 2009.
Pred oboma výsluchmi bola obžalovaná poučená podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku o práve odoprieť výpoveď, pričom vyhlásila, že právo na odopretie výpovede nevyužíva a vypovedať bude. Zároveň bola pred výsluchom dňa 13. 9. 2010 poučená aj o trestných následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede v zmysle ustanovení § 345 a § 346 Trestného zákona, k čomu vyhlásila, že poučeniu porozumela. Pred výsluchom na hlavnom pojednávaní dňa 7. 11. 2012 riadne zložila svedeckú prísahu v znení „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič nezamlčím.“
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/28/2011-189 zo dňa 19. 12. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/33/2013-210 zo dňa 30. 4. 2013 a opravným uznesením č. k. 2T/28/2011-230 zo dňa 22. 1. 2014 bol obžalovaný F. R., nar. XX. X. XXXX, uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, pre skutok, ktorý spáchal tak, že dňa 20. 8. 2009 v čase asi o 22.30 hod. na parkovisku pri tenisových a volejbalových dvorcoch na Vajanského ulici v Liptovskom Mikuláši, zvalil na zem O. H., ktorý spadol tvárou smerom k zemi, prisadol ho a udieral ho päsťami do oblasti hlavy, pričom vykríkal, že ho zabije a aby vypadol z tohto mesta, chytil ho rukami za vlasy a hlavou mu začal
udierať o zem, neustále kričal, že ho zabije a rukami ho udieral do oblasti obličiek, rebier a chrbta a keď obžalovaný z neho vstal a O. H. sa prevrátil smerom k nemu, tak ho niekoľkokrát kopol nohou do oblasti rebier a chrbta a toto konanie v O. H. vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život, pričom utrpel zlomeninu 8. a 9. rebra vpravo s preniknutím vzduchu do hrotovej časti pravej strany hrudníka a podkožia, viacpočetné pomliaždeniny a odreniny na tvári a pomliaždenie mäkkých častí nosa, čo ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu 35 dní. Z odôvodnenia predmetného rozsudku okrem iného vyplýva, že súd nepovažoval za pravdivé výpovede svedkov B. z toho dôvodu, že sami uviedli, že prvýkrát sa o nejakom probléme obžalovaného dozvedeli niekedy v roku 2010, keď boli predvolaní na výsluch na políciu a hoci boli vypočutí v septembri 2010, teda po viac ako roku od spáchania skutku, spätne si spomenuli presne v ktorých dňoch bol obžalovaný u nich na návšteve. Ďalej tvrdenie svedkyne B., že do kalendára zapisovali všetky veci súvisiace s rekonštrukciou ich domu, preto bol v ňom záznam „F. - strecha 19.
- 22. 8. 2009“, vyhodnotil ako nekorešpondujúce s výpoveďou svedka B., ktorý tvrdil, že po odchode obžalovaného v sobotu dňa 22. 8. 2009 pokračoval v práci na streche s inou partiou robotníkov, ale záznam o týchto prácach sa už v kalendári, ktorý predložila svedkyňa B., nenachádzal. Súd poukázal aj na to, že totožný spôsob obhajoby (záznamom v kalendári predkladaného inými svedkami) preukazoval obhajca obžalovaného aj v inom trestnom konaní.
Napokon sa výpoveďami obžalovanej ako svedkyne v pôvodnom trestnom konaní zaoberal aj Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 1To/33/2013-210 zo dňa 30. 4. 2013, ktorým odvolanie obžalovaného F. R. zamietol, keď na ne poukázal ako na svedecké výpovede spôsobilé absolútne vyvrátiť prítomnosť obžalovaného na mieste skutku (z čoho vyplýva záver, že O.. O. B. ako svedkyňa vypovedala o okolnosti, ktorá mala podstatný význam v tejto trestnej veci) a spôsobilé spochybniť vierohodnosť výpovede poškodeného, pretože O.. B. a O.. B. aj v konaní pred súdom pod prísahou zhodne tvrdili, že obžalovaný bol v inkriminovanom čase u nich doma na návšteve (č. l. 9 predmetného uznesenia), avšak tieto sa vo svetle iných nezvratných dôkazov ukázali ako absolútne nevierohodné, či dokonca krivé výpovede (č. l. 11 predmetného uznesenia).
Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že skutky popísané vo výrokovej časti rozsudku sa stali, dopustila sa ich obžalovaná O.. O. B., ktorá svojím konaním pod bodom 1/ naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a konaním pod bodom 2/ znaky skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke. Pretože nebol dôvod neveriť vykonaným listinným dôkazom aj záverom, ku ktorým dospeli a ktoré prijali orgány činné v trestnom konaní v pôvodnej trestnej veci proti obž. F. R., týmito dôkazmi považoval súd vinu obžalovanej za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností.
Objektom trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona je záujem na správnom zistení skutkového stavu veci ako základu zákonných rozhodnutí súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo zamlčanie takejto okolnosti, osobou v procesnom postavení svedka. Krivá výpoveď sa musí týkať okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a nemusí ísť o okolnosť, ktorá bola pre rozhodnutie jedine a výlučne rozhodujúca. Pôjde najmä okolnosť, ktorú orgán musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť.
Súd na základe vykonaného dokazovania uznal O.. O. B. vinnou zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, pretože nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná pri výsluchu svedka v trestnej veci obvineného F. R., vedenej na OR PZ, ÚJKP, Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-7/JP-LM-2010 dňa 13. 9. 2010 po tom, ako bola poučená o následkoch krivej výpovede nepravdivo uviedla, že F. R. bol v dňoch od 19. 8. 2009 až do soboty ráno 22. 8. 2009 u nej v mieste prechodného bydliska, kde pomáhal s rekonštrukciou rodinného domu, hoci to nebola pravda, a zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, pretože nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná pri výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní dňa 7. 11. 2012 v trestnej veci obžalovaného F. R., vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/28/2011 po zložení svedeckej prísahy nepravdivo uviedla, že F. R. bol v dňoch 19. 8. 2009 do 22. 8. 2009 u nej v mieste prechodného pobytu pri Košiciach, hoci to nebola pravda, nakoľko právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/28/2011 zo dňa 19. 12. 2012, bol obžalovaný F. R. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 20.
8. 2009 v čase asi o 22.30 hod. v Liptovskom Mikuláši, teda uvádzala okolnosť, že v rozhodnom čase, kedy malo ku skutku dôjsť sa nachádzal v dome obžalovanej, kde má v obci O. U., P.. G. - P. prechodný pobyt, a mal tam zotrvávať od 19. 8. 2009 do 22. 8. 2009.
Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa sa u oboch týchto prečinov vyžaduje úmyselné zavinenie. Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vysloviť záver o zavinení obžalovanej spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona. Keďže obžalovaná bola pred výsluchom u vyšetrovateľa na OR PZ Košice dňa 13. 9. 2010 a taktiež dňa 7. 11. 2012 pred výsluchom na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš riadne poučená o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy, pričom zo zápisníc vyplýva, že týmto poučeniam porozumela, teda vedela, že svojím konaním, keď v oboch svojich výpovediach jednoznačne potvrdzovala, že ich známy F. R. sa dňa 20. 8. 2009 v čase skutku, pre ktorý bol stíhaný, nachádzal u nich, nie v Liptovskom Mikuláši, čím mal súd preukázané, že chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone záujem porušiť štátu na správnom zistení skutkového stavu veci chránený týmto zákonom, teda vedome a zámerne uviedla nepravdy o okolnosti dôležitej pre trestné konanie, ktoré sa viedlo proti obžalovanému F. R., a touto podstatnou okolnosťou bolo vyššie uvedené tvrdenie obžalovanej. Zároveň mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri oboch žalovaných prečinoch, z pohľadu, či je ich závažnosť nepatrná, za preukázaný so zreteľom na spôsob vykonania činov, ich následky, okolnosti, za ktorých boli spáchané, mieru zavinenia páchateľa.
Obhajobu obžalovanej, ktorú predniesla až na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako účelovú, zavádzajúcu a nepravdepodobnú, pretože na jednej strane uvádzala, že v tie dni (19.8.-22.8.2009) všetci pracovali na stavbe, popri tom aj po práci popíjali, následne si ľahli spať, ale o koľkej to bolo už uviesť nevedela, a keď zaspali sa F. R.F. mohol kedykoľvek vytratiť preč. Je zrejmé, že pokiaľ sa mal F. R. dopraviť z Malej Lodiny do Liptovského Mikuláša hromadným dopravným prostriedkom (bol opitý a autom nedisponoval) by mu len cesta samotná trvala najmenej 2 hodiny, teda pokiaľ skutok spáchal asi o 22.30 hod., v predchádzajúcom trestnom konaní vedenom proti nemu bolo výpoveďou poškodeného preukázané, že už 1 hod. až 1,5 hod. pred skutkom sa pohyboval v reštaurácii pri volejbalových kurtoch, t. j. najneskôr o 21.00 hod. až 21.30 hod., musel by z Malej Lodiny odísť najneskôr o 18.00 hod. (bolo by potrebné rátať aj s presunom medzi rodinným domom v Malej Lodine, jednotlivými železničnými stanicami a následne miestom skutku v Liptovskom Mikuláši a mohol by sa tam prepraviť rýchlikom R 440 Excelsior, ktorý premával podľa grafikonu ŽSR v r. 2008/2009 na trase Kysak/odchod 18.16 hod. - Liptovský Mikuláš/príchod 20.08 hod.), avšak skutočnosť, že by obžalovaná s manželom v uvedený deň zaspali už pred 18.00 hod. z ničoho nevyplýva. Obžalovanou uvádzané okolnosti sú tiež v absolútnom rozpore oproti tým, ktorými prezentovala pobyt F. R. v pôvodnom trestnom konaní, kde uvádzala, že sa od nich nevzďaľoval, nanajvýš zašiel s manželom na pivo, že ona bola celý čas prítomná. Naviac tieto okolnosti uvádzala až na hlavnom pojednávaní dňa 29. 11. 2017, hoci o nich vedela už po vznesení obvinenia v tejto trestnej veci (R. sa im mal údajne priznať už, keď ich mali policajti z Liptovského Mikuláša kontaktovať a pýtať sa, či pracujú ešte v policajnom zbore, aby vyriešili otázku príslušnosti, aj k tejto okolnosti súd uvádza, že je nepravdepodobné, aby policajt telefonicky zisťoval u obžalovaného, kde je zamestnaný, aby si vyriešil otázku vecnej príslušnosti namiesto toho, aby túto zisťoval úradnou cestou prostredníctvom príslušných orgánov), preto nie je možné uveriť takejto verzii obžalovanej o tom, že v čase skutku vypovedala v súlade so svojím vnútorným presvedčením, že vypovedá pravdu a až následne v priebehu tohto trestného konania sa vlastne dozvedela, že pravdu nevypovedala, len o tom nevedela, teda, že F. R. sa správal inak a ona bola uvedená do omylu, preto vypovedala nepravdu o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Z toho súd vyvodzuje, že obžalovaná mala dostatok času na prípravu svojich obhajobných argumentov tak, aby sa tieto napasovala do skutkových okolností prípadu zo dňa 20. 8. 2009 prejednávaného pod sp. zn. 2T/28/2011 a prispôsobila tomu ňou prezentované skutočnosti. Svedčí o tom napr. aj fakt, že na hlavnom pojednávaní vypovedala, že F. R. nespal priamo v dome, ale v prístrešku pre návštevy, pričom v pôvodnom trestnom konaní takúto dôležitú okolnosť vôbec neuvádzala.
Pokiaľ sa týka návrhu na vykonanie ďalších dôkazov - výsluchom svedka F. R., tento návrh súd odmietol, pretože sa týka okolností, ktoré možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi. Skutkový stav týkajúci sa prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, ktoré sú obžalovanej kladené za vinu, mal súd dostatočne a spoľahlivo preukázaný vykonanými listinnými dôkazmi, s výpoveďami F. R. sa súd jednak vysporiadal v pôvodnom trestnom konaní, nie je dôvod, aby sa vyjadroval ku skutkom, ktoré sú
obžalovanej O.. O. B. kladené za vinu v tomto trestnom konaní, preto ani nemôžu žiadnym spôsobom prispieť k zmene vyhodnotenia dôkaznej situácie a dosiahnuť iné rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci.
S námietkami obžalovanej ohľadne miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš na konanie vo veci sa nie je možné stotožniť, pretože následok trestného činu, ktorý bol konaním obžalovanej pod bodom 1./ obžaloby spáchaný, nastal v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš, hoci bola vypočutá na OR PZ Košice, o skutku pod bodom 2./ obžaloby niet pochýb, že tohto sa dopustila v Liptovskom Mikuláši a miestom jeho spáchania bol Okresný súd Liptovský Mikuláš.
K námietkam obžalovanej ohľadne porušenia práva na obhajobu súd uvádza, že plná moc, ktorá je doložená vo vyšetrovacom spise nie je možné považovať za úplnú a riadne udelenú z viacerých dôvodov - bola udelená obchodnej spoločnosti (spoločnosti s ručením obmedzeným), nie advokátovi, čo je v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obhajcom môže byť len advokát, teda fyzická osoba zapísaná v zozname advokátov, taktiež nebola prijatá advokátom, ktorému mala byť plná moc udelená a ktorý mal obhajobu obžalovanej vykonávať a ďalším nedostatkom je jej vyhotovenie len vo fotokópii (faxové podanie, ktoré nebolo riadne doplnené). Na tieto skutočnosti bola na hlavnom pojednávaní dňa 4. 10. 2017 upozornená nielen obžalovaná, ale telefonicky aj advokát, ktorému mienila svoju plnú moc udeliť s tým, že hlavné pojednávanie bolo odročené za účelom realizácie práva obžalovanej na obhajobu zvolením si obhajcu a predloženia riadnej plnej moci súdu. Do konania ďalšieho hlavného pojednávania predmetný advokát oznámil, že zmluvu o poskytovaní právnej pomoci obžalovanej jeho advokátska kancelária ukončila. Obžalovaná žiadnu riadnu plnú moc udelenú obhajcovi nepredložila, po poučení uviedla, že sa bude obhajovať sama a o ustanovenie obhajcu súdom nežiadala.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovanej zistil, že pred spáchaním skutkov nebola riešená v priestupkovom konaní, po ich spáchaní sú evidované dva priestupky pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Nemá záznam v registri trestov. V mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotená. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovanej existuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, že obžalovaná pred spáchaním skutkov viedla riadny život a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, že obžalovaná sa svojím konaním dopustila viacerých trestných činov. Vzhľadom na to, že u oboch spáchaných trestných činov sa jedná o prečiny s rovnakou trestnou sadzbou na jeden rok až päť rokov, vyhodnotil súd, že dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu u obžalovanej bude predstavovať uloženie úhrnného peňažného trestu a jeho výšku stanovil bližšie k dolnej hranici sadzby určenej pre tento druh trestu, a to na výšku 500,- Eur. Zároveň súd obligatórne ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (t. j. ak peňažný trest nebude zaplatený). Druh aj výmera uloženého trestu v spojení s náhradným trestom, podľa názoru súdu, v prípade obžalovanej zodpovedajú potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.