Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-42C/278/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou PhD. v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX A., zastúpeného: JUDr. Jana Čončolová, advokátka so sídlom Štúrova 17, 031 01 Liptovský Mikuláš proti žalovanej: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX A., zastúpenej: Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, o určenie času splatnosti pohľadávky eventuálne zaplatenie sumy 19.916,35 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.04.2015 domáhal určenia času splatnosti pohľadávky žalobcu vo výške 19.916,35 Eur poskytnutej žalovanej dňa 05.11.2011 vo výške 200.000 Sk a dňa 14.01.2002 vo výške 400.000 Sk na nadobudnutie členských práv a povinností k družstevnému bytu číslo XXX nachádzajúcemu sa na XX. poschodí domu č. súp. XX na V. ul. v A. takto: pohľadávka je splatná v dvoch splátkach, pričom prvá splátka vo výške 1.596,96 Eur je splatná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pohľadávka v zostávajúcej časti vo výške 18.319,39 Eur je splatná do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom nezaplatením prvej splátky sa stáva zročným celý dlh. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi predvádzajúcimi F. C., D. C. a žalovanou R. M. na strane nadobúdateľa nadobudla práva a povinnosti člena Bytového družstva Petržalka a súčasne právo nájmu k trojizbovému bytu č. XXX nachádzajúcemu sa na XX. poschodí domu č. súp. XX na V. ul. v A.. Cena za prevod členských práva a povinností k bytu bola dohodnutá vo výške 1.000.000 Sk. Nakoľko žalovaná nedisponovala sumou požadovanou za prevod členských práv a povinností v družstve spojených s právom nájmu vyššie uvedeného družstevnému bytu, požiadala žalobcu o poskytnutie pôžičky vo výške 600.000 Sk, nakoľko mala vedomosť o tom, že žalobca požadovanou sumou môže disponovať. Žalobca za tým účelom vybral zo svojho účtu dňa 06.11.2001 sumu 200.000 Sk a dňa 14.01.2002 sumy 210.000 Sk a 180.000 Sk, ktoré žalovanej v deň výberu týchto hotovostí spolu so sumou 10.000 Sk na zaplatenie ceny za prevod členských práv a povinností v zmysle Dohody v hotovosti odovzdal a žalovaná tieto peniaze prevzala a postupne dňa 06.11.2001 a dňa 14.01.2002 uhradila prevádzajúcim z Dohody. Požičaním sumy v celkovej výške 600.000 Sk a prevzatím tejto sumy žalovanou za účelom zaplatenia časti ceny za prevod členských práva a povinností v zmysle Dohody vznikol medzi žalobcom a žalovanou právny vzťah zmluvy o pôžičke. Čas vrátenia pôžičky dohodli tak, že žalovaná mu peniaze vráti, keď bude môcť.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, uviedla, že k žiadnej zmluve o pôžičke nedošlo. Čo sa týka návrhu na vydanie eventuálneho petitu, tento nie je dôvodný. Žalobca a žalovaná v roku 2001 spolu žili, mienili spolu žiť, nakoniec k tomu aj došlo uzatvorením manželstva a na to, aby bol spoločný život možný si museli hľadať bývanie. Žalovanej sa naskytla možnosť uzatvoriť zmluvu o prevode členských práv a povinností k bytu na V. XX, A.. Každý z účastníkov zložil svoju časť peňazí, ale nikdy nebola dohodnutá žiadna zmluva o pôžičke. Žalovaná ju striktne a rigorózne popiera. Vzhľadom k tomu, že tu nejde o zmluvu o pôžičke nemožno požadovať na súde, aby určil splatnosť dlhu v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka. Poukázala a predložila súdu predmanželskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX, kde sa hovorí, že v prípade ukončenia vzťahu účastníkov sa peniaze rozdelia, ale ani z tejto zmluvy nevyplýva, že by došlo k nejakej zmluve o pôžičke.

3. Dňa 13.04.2016 žalobca žiadal zmenu petitu pre prípad, že by súd posúdil primárny návrh žalobcu za nedôvodný a vec právne posúdil podľa ust. 563 Občianskeho zákonníka navrhol in eventum, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.916,35 Eur s 5,15 % úrokom z omeškania od 20.11.2014 do zaplatenia a trovy konania žalobcu, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Súd uznesením pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:

Súd u r č u j e splatnosť pohľadávky žalobcu vo výške 19.916,35 Eur (600.000 Sk) poskytnutej žalovanej dňa 05.11.2001 vo výške 200.000 Sk a dňa 14.01.2002 vo výške 400.000 Sk na nadobudnutie členských práv a povinností k družstevnému bytu č. XXX, nachádzajúcemu sa na XX. poschodí domu súp. č. XX na V. ulici v A., takto:

Pohľadávka je splatná v dvoch splátkach pričom prvá splátka vo výške 1.596,96 Eur je splatná do troch dní od právoplatnosti rozsudku a pohľadávka v zostávajúcej časti vo výške 18.319,39 Eur je splatná do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom nezaplatením prvej splátky sa stáva zročným celý dlh.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Eventuálny petit:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 19.916,35 Eur s 5,15 % úrokom z omeškania od 20.11.2014 do zaplatenia a trovy konania žalobcu, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a čítaním listinných dôkazov založených v súdnom spise, a to: · dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX, · potvrdením o zaplatení preddavku zo dňa XX.XX.XXXX, · potvrdením o doplatení ceny za byt zo dňa XX.XX.XXXX, · výpisom z účtu žalobcu ku dňu 20.03.2002, · výpisom z účtu žalobcu ku dňu 30.11.2001, · predmanželskou zmluvou zo dňa 15.01.2002.

6. Súd zistil nasledovný skutkový stav: účastníci sporu sa spoznali v roku 1997, začali sa stretávať a od roku 1999 sa žalobca nasťahoval do bytu, kde bývala žalovaná. Podľa vyjadrenia žalobcu tam bývali asi rok a pol, neskôr sa rozhodli osamostatniť, nakoľko v tom byte bývala ešte matka a sestra žalovanej. Ich susedia v bytovom dome, manželia C. im ponúkli kúpu ich bytu. Dňa 06.11.2001 preto došlo k uzatvoreniu dohody o prevode členských práv a povinností k členskému číslu XX XXX medzi prevádzajúcimi F. C. a žalovanou. Dňa XX.XX.XXXX došlo medzi predávajúcimi F. C., D. C. a kupujúcimi V. S. a R. M. k zaplateniu preddavku za byt č. XX na XX. poschodí na V. ul. č. XX v A. vo výške 400.000 Sk. Doplatok vo výške 600.000 Sk zaplatili kupujúci predávajúcim dňa 14.01.2002. Ako vyplynulo z dokazovania peniaze na kúpu zložili obaja spolu a následne začali v spoločne kúpenom byte bývať a dňa 03.05.2003 uzatvorili manželstvo. Z manželstva sa narodili dve deti, dňa 20.03.2006 syn H. a dňa 31.10.2008 syn F.. Dňa 07.02.2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v konaní č.k. 20P /213/2012-111, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2013. Návrh na rozvod manželstva podával žalobca a v návrhu okrem iného uviedol, že mali so žalovanou diametrálne odlišné názory o zariadení a rekonštrukcii ich bytu, z čoho vznikali početné hádky. Žalobca nikde neuviedol, že to bol len byt žalovanej a on jej poskytol na kúpu bytu pôžičku, po rozvode manželstva

nedošlo medzi nimi k majetkovému vysporiadaniu, v rámci ktorého by si mohol žalobca nárokovať vrátenie „požičaných peňazí“.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že so žalovanou sa spoznali 26.02.1997. Stretávali sa približne rok a pol. On v tom období býval s rodičmi. V roku 1999 sa nasťahoval k žalovanej do 3 izbového bytu, kde bývala jej matka a sestra. Tam býval asi rok a pol. Kvôli tomu, že mali kvázi plné zuby spolunažívania s matkou, chcela sa žalovaná osamostatniť a jedného dňa u nich zaklopali na dvere predávajúci bytu F. C. a D. C., ktorí si v tom období stavali dom, chceli sa odsťahovať. Poznali žalovanú a vedeli, že sa chce osamostatniť a bola to jedinečná príležitosť na to, ako mať samostatnú jednotu bez matky. Žalovaná bola jeho intímna priateľka. Dňa 06.11.2001 v byte žalovanej jej odovzdal finančnú hotovosť vo výške 200.000 Sk - bol to deň odovzdania zálohy. Dňa 14.01.2002 jej odovzdal ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 400.000 Sk a po tomto si začali rekonštruovať byt a nasťahovali sa tam približne o pol roka (06/,07/2002). Následne 03.05.2003 uzatvorili manželstvo a bývali spolu v tom byte. Dňa 09.04.2013 bolo ich manželstvo rozvedené.

8. Žalovaná uviedla, že sa spoznali 26.02.1997, asi rok a pol spolu chodili, potom sa žalobca nasťahoval ku nej do bytu v polovici roku 2000. V apríli 2002 sa nasťahovali do toho nového bytu. A ku kúpe nového bytu došlo tak, že raz im manželia C. zaklopali na byt, že či nevedia o nikom, kto by kúpil ich byt, pretože oni sa chcú odsťahovať a oni si povedali, že možno by mohli kúpiť a nasťahovať sa tam, pretože sa už poznali dlho, plánovali spolu budúcnosť a dohodli sa, že najskôr si vyskúšajú spoločné bývanie a až potom sa vezmú. S kúpou bytu to bolo tak, že dali dokopy peniaze a kúpili ten byt. Je to totálny výmysel, že sa jednalo o pôžičku zo strany žalobcu. Nebola to ani ústna ani písomná dohoda o pôžičke. Žalobca si nikdy na nič nerobil nároky ani pred manželstvom ani počas manželstva. Nikdy nehovoril o žiadnom vrátení pôžičky a vyšiel s tým až teraz, keď má novú rodinu, jedno dieťa a druhé čaká a asi nevie ako ich uživiť, tak preto prišiel s tým, že chce peniaze z bytu, kde bývajú jeho deti. Nebola iba intímna priateľka, ako tvrdí žalobca. Normálne spolu chodili, stretávali sa a každý deň si telefonovali. Bol to dlhý čas, čo spolu chodili a preto chceli vlastné bývanie. Žalobca tvrdil, že nechcel spoločný byt, ale akonáhle sa naskytla príležitosť kúpiť ten byt na V. XX na XX. posch. tak netvrdil, že ho nechce, zložili peniaze a kúpili ho.

9. Svedok J. F. S., otec žalobcu uviedol, že na konci roku 2001 a začiatkom roku 2002 si všimol vo výpise z účtu jeho syna, že vybral dvakrát väčšie sumy peňazí. Spýtal sa ho o čo ide a on mu povedal, že peniaze požičal svojej priateľke R. na kúpu bytu. Zároveň sa ho spýtal, kedy mu tie peniaze vráti a on povedal, že sa dohodli tak, že ich vráti kedy bude môcť. V roku 2014 sa syn snažil spojiť s R., aby mu vrátila peniaze, to sa nestalo.

10. Svedkyňa B. M., matka žalovanej uviedla, že keď žalobca s jej dcérou začal žiť vyzeralo to tak, že sa majú radi a že by chceli v budúcnosti spolu žiť a osamostatniť sa. Jej sa ten vzťah javil hneď od začiatku ako perspektívny, pretože bolo na nich vidieť, že sa majú radi a preto dovolila, aby bývali spoločne v jej domácnosti. Žalobca začal u nich bývať už v roku 1999 a nebola by to dovolila vtedy, ak by išlo iba o nejaký vzťah založený iba na intímnych stretnutiach. Suseda, na rovnakom poschodí ako bývajú oni, raz oslovila dcéru, či by nechceli kúpiť ich byt, keďže vedela, že spolu so žalobcom bývajú u nich. Žalobca s jej dcérou o tom rozmýšľali, rozhodli sa, že si ten byt kúpia a začali si spolu vybavovať kúpu toho bytu. Ohľadom financií jej dcéra mala určitú sumu peňazí, žalobca mal taktiež nejaké peniaze, takže za tieto spoločné peniaze kúpili ten byt. Pri zhromaždení peňazí nepadlo ani slovo o pôžičke. Žiadna dohoda o pôžičke nebola.

11. Svedok W. C., kamarát žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobcu pozná ako kolegu zo živnosti, nakoľko pracujú v rovnakom odbore, a to je klavírnictvo, v ktorom je ich veľmi málo, čiže sa poznajú zruba na 80 %. Majú medzi sebou kolegiálne väzby, je to zodpovedný človek. Zrejme zapožičal nejakú sumu peňazí žalovanej, on tam pri tom nebol. Túto sumu zapožičal svojej priateľke po vzájomnej dohode a povedal mu, že mu má peniaze vrátiť keď bude mať, ale to mu len tak letmo spomenul. Na ďalšie podrobnosti zo života účastníkov si svedok nepamätal.

12. Podľa článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná, tak aby bol naplnený princíp právnej istoty.

13. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť ich po uplynutí dohodnutej doby. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, písomne alebo konkludentne. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie veci druhovo určených na určitú dobu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti. Ak však doba plnenia dlhu nie je dohodnutá dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 . Pokiaľ by účastníci zmluvy ponechali dobu plnenia na vôli dlžníka a ten by so splnením záväzku otáľal, môže súd na návrh veriteľa určiť dobu splatnosti. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním „z ruky do ruky“. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci druhovo určených, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Teda podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia veci. Je možné aby čas vrátenia bol ponechaný na vôľu dlžníka. V tomto prípade žalobca tvrdil, že doba vrátenia pôžičky medzi účastníkmi dohodnutá nebola a teda žalovaná mala plniť vtedy keď bude môcť. Žalovaná však na jeho výzvu reagovala tým, že si nie je vedomá, že by mala voči žalobcovi záväzok vo forme pôžičky.

16. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenie, súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovanej určenia času splatnosti pohľadávky eventuálne zaplatenia sumy 19.916,35 Eur titulom vrátenia pôžičky spolu s príslušenstvom. Nakoľko účastníci neuzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v inej forme, ktorú pripúšťa zákon a ďalej, že žalobca skutočne predmetnú sumu odovzdal žalovanej. Žalobca však neprodukoval ani jeden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že došlo medzi ním a žalovanou k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že mali spolu partnerský vzťah, ktorý vyústil do manželského zväzku a následného založenia rodiny, v ktorom sa narodili dve deti. Je logické a pochopiteľné, že mladí partneri, ktorí chcú uzatvoriť manželstvo sa chcú osamostatniť a zabezpečiť si vlastné bývanie. Toto je prirodzenou snahou všetkých mladých párov. Spornou zostala iba otázka, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o pôžičke, a to konkludentne, pretože písomne ani ústne zmluvu účastníci nikdy neuzavreli a nedošlo ani k uznaniu dlhu zo strany žalovanej. Žiadny priami svedkovia uzatvorenia zmluvy o pôžičke neboli a žalobcovi sa nepodarilo uniesť v tomto smere dôkazné bremeno. Svedeckú výpoveď svedka Pavla C. súd vyhodnotil ako zjavne nedôveryhodnú, pretože si nepamätal nič iné iba to, že citujem „zrejme požičal žalobca nejakú sumu peňazí žalovanej“. Ak sa poznali na 80 % tak ako tvrdil musel by o žalobcovi a žalovanej vedieť aj niečo viac z ich spoločného života.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalovaná mala vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).