Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-48-2016.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v sporovej veci žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o., IČO: 45 684 618, Košická 56, Bratislava, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: Q. Q., K.. X.X.XXXX, O. Z. XXX/X, Š., o zaplatenie 122,71 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 122,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 87,73 Eur od 26.9.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 34,98 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou súdu dňa 21.9.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 122,71 Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia ceny za poskytovanie telekomunikačných služieb.
2.Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a to na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a odovzdávacieho protokolu zo dňa 3.9.2015. Jeho právny predchodca poskytuje služby podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Tento a žalovaná sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za ich poskytovanie. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná ich cenu neuhradila riadne a včas v dôsledku čoho sa dostala do omeškania.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4.Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 29.11.2017. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Rovnako súd prejednal vec aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
5.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov, založených v spise: oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, faktúrou č. B. XXXXXXXXXX splatnou 25.9.2013 znejúcou na sumu 87,73 Eur, faktúrou č. B. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.10.2013 znejúcou na sumu 34,98 Eur, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 7.5.2013 a jej dodatkom, pokusom o zmier zo dňa 8.10.2013, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.9.2014.
6.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s ako poskytovateľ uzavrela so žalovanou ako účastníkom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol na strane poskytovateľa záväzok poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby. Žalovaná sa na druhej strane zaviazala za poskytnuté služby uhrádzať riadne a včas faktúrami vyúčtovanú cenu.
7.Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej riadne vystavila za poskytnuté služby : faktúru B. XXXXXXXXXX splatnú 25.9.2013 znejúcu na sumu 87,73 Eur, faktúru č. B. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.10.2013 znejúcu na sumu 34,98 Eur.
8.Žalovaná faktúry neuhradila.
9. Listom zo dňa 4.9.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že pohľadávky vyúčtované vo faktúrach ( okrem iných aj faktúrach, založených v spise- pozn. súdu) spolu s príslušenstvom postúpil na žalobcu.
10.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorých bolo poskytovanie v nej špecifikovaných telekomunikačných služieb. Slovak Telekom, a.s. si svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanej plnil, keď jej poskytol telekomunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Za poskytnutie týchto služieb vznikla na strane žalovanej povinnosť za ne zaplatiť. Nakoľko k uhradeniu žalovanej sumy ( ktorá zodpovedá súčtu súm na jednotlivých vystavených faktúrach) nedošlo, súd považoval nárok, uplatnený v žalobe za dôvodný. V tejto súvislosti súd dodáva, že zmluva o poskytovaní verejných služieb predstavuje dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého vznikli na strane oboch zmluvných strán nielen práva ale i povinnosti. Povinnosťou žalovanej bolo zaplatiť spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za poskytnuté služby, nakoľko si túto nesplnila, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca sa stal na základe postúpenia pohľadávky nositeľom hmotnoprávnej aktívnej vecnej legitimácie a preto je subjektom, ktorému prislúcha nárok uplatňovaný v tomto spore.
12.Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania s prihliadnutím na to, že žalovaná sa ( pri jednotlivých vystavených faktúrach) dostala do omeškania už dňom nasledujúcim po dátumoch splatnosti. Zároveň súd uvádza, že žalobca si správne vyčíslil aj výšku úrokov z omeškania.
13.Pri rozhodovaní vo veci samej súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaná zostala v konaní, napriek dvom zaslaným predvolaniam a doručeniu žaloby, nečinná. K žalobe sa nevyjadrila a súdnych pojednávaní sa nezúčastnila bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Týmto postupom sama sebe znemožnila predkladanie skutkových a právnych tvrdení na svoju obranu. Nakoľko ani nerozporovala skutkové tvrdenia žalobcu, súd tieto vzal na zreteľ v plnom rozsahu a z týchto vychádzal pri rozhodovaní vo veci samej.
14.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.