Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/105/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci žalobcu: C. M. M., V. S. X, V. proti žalovanému: Slovenská E., K. U. F. F. E., F. F. Ž. O. XX, V., o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 5.10.2015, č. k. XC/XX/XXXX - XXX, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, z 5.10.2015 č. k. XC/XX/XXXX-XXX p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I, rozsudkom č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.10.2015 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy 1 000,-Eur. V žalobe žalobca uviedol , že dňa 8.3.2010 v rámci odvolacieho konania vo veci sp. zn. XC XX/XXXX vedenej pred Okresným súdom Bardejov požiadal Krajský súd v Prešove, aby mu zaslal kópiu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom, ktoré sa uskutočnilo 11.3.2010 a ktorého sa osobne nezúčastnil, stým, že svoju neprítomnosť ospravedlnil. Nárok si uplatnil podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pretože podľa žalobcu si súd nesplnil svoju povinnosť (zaslanie rovnopisu zápisnice), keď jeho písomnú požiadavku ignoroval, za čo požadoval zaplatenie 1 000,- Eur ako satisfakciu za vzniknutú nemajetkovú ujmu.

2. Žalovaný žiadal žalobu pre nesplnenie podmienok pre priznanie nároku na nemajetkovú ujmu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Uznesením č. k. XCV XX/XXXX - XX z 18.10.2015 súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 42 odsek 3 a § 79 odseky 1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) podanie žalobcu odmietol, s odôvodnením, že žalobný petit je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. XCo/XXX/XXXX - XX z 28.2.2013. Krajský súd v Bratislave uviedol, že zo žaloby nepochybne vyplýva, čoho sa žalobca domáha, teda zaplatenia 1 000,- Eur ako satisfakcie za vzniknutú nemajetkovú ujmu z nesplnenia právnej povinnosti súdu spočívajúcej vo vydaní odpisu zápisnice. Na základe takto ustáleného predmetu konania pokračoval prvoinštančný súd v prejednaní veci.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol účastníkom súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. XC XX/XXXX. V štádiu odvolacieho konania doručil žalobca Krajskému súdu v Prešove dňa 10.3.2010 podanie, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom na 11.3.2010, vyslovil súhlas, aby odvolací súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti a zároveň požiadal o vydanie odpisu zápisnice o pojednávaní,

s odôvodnením aby mohol v prípade potreby na vec náležité reagovať. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že zápisnica o pojednávaní bola žalobcovi vydaná alebo doručená. Žalobca podal dňa 25.5.2010 a dňa 26.5.2011 na U. F. F. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej nebol vyhovené.

5. S poukazom na ustanovenia § 3 odseky 1,2, § 9 odseky 1,2,4 , § 17 odseky 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, na ustanovenia § 55 odseky 1, 2, 3 vyhlášky U. F. F. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že aj keď postup súdu nebol v súlade s ustanovením § 55 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z., pretože súd žalobcovi nevydal kópiu zápisnice o pojednávaní (za predpokladu zaplatenia súdneho poplatku podľa položky 28 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. na výzvu súdu), v prejednávanej veci absentuje priama príčinná súvislosť medzi namietaným postupom a vznikom ujmy. Súd prvej inštancie uviedol, že nedodržaním postupu upraveného vyhláškou nemohlo dôjsť u žalobcu k vzniku ujmy v súvislosti s následným do volacím konaním (žalobca v žiadosti uviedol, že o kópiu zápisnice žiada z dôvodu, aby mohol v prípade potreby na vec náležité reagovať). Žalobcovi bol riadne doručený rozsudok odvolacieho súdu, proti ktorému podal dovolanie. Nič mu teda nebránilo (ani absencia zápisnice o pojednávaní), aby mohol uplatniť svoje práva v konaní. Aj bez vedomosti o obsahu zápisnice o pojednávaní mohol žalobca uplatniť svoje námietky v podanom dovolaní (na pojednávaní pred odvolacím súdom nedošlo k vykonaniu dokazovania), teda nevydanie kópie zápisnice nemalo žiaden vplyv na postavenie žalobcu v spore a na jeho práva ako účastníka konania. Okrem uvedeného, nevydanie zápisnice sa mohlo prejaviť v samotnom rozhodnutí dovolacieho súdu (ktorý dovolanie odmietol) v prípade, ak by túto námietku žalobca uplatnil a ak by mala vplyv na výsledok sporu (ako vada konania), čo sa však neudialo. Súčasne poukázal súd prvej inštancie na to, že žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval, v čom spočíval zásah do jeho práva, respektíve v čom mala spočívať ujma, ktorej náhrady sa domáha. Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky zaťažuje výlučne poškodeného. V danom prípade však žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval a ani nepreukázal závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom živote ako aj závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v spoločenskom uplatnení tak, ako to predpokladá § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu dôvodný nie je a preto jeho žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods. 1 OSP a žalovanému ako plne úspešnej strane v spore náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Namieta, že výrok napadnutého rozsudku vo veci samej nekorešponduje s jeho odôvodnením v hlavnej otázke, že protiprávny skutok zo strany žalovaného nepochybne nastal a to v jeho ignorovaní všeobecne záväzného právneho predpisu uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 543/2003 Z. z.. Poukázal na to, že podľa Európskeho Dohovoru aj judikatúry jeho Súdu, ktoré sú záväzné pre každý členský štát, súdna zápisnica nie je žiadnym bezcenným zdrapom papiera, ale závažným právnym dokumentom, ktorý môže obsahovať ako dôkaz aj iné závažné skutočnosti, ktoré často nie sú včlenené do rozhodnutí súdov. Účastník konania má právo oboznámiť sa s takýmto dokumentom, zvlášť keď nie je prítomný na pojednávaní. Práve tento účel sleduje ministerská vyhláška. Žalobca uviedol, že nepozná také ustanovenie zákona č. 514 / 2003 Z. z., ktoré by právny nárok na odškodné - jeho aplikáciu podmieňovalo subsidiaritou a tým, že takejto veci má predchádzať iné rozhodnutie ( ústavného súdu , ESĽP ap.). Kritéria pre satisfakciu za vznik nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 odsek 3 zákona č. 514/2003 Z. z. sú podľa neho viac politické ako právne a sú na mieru šité pre elitu. Nesúhlasí s tým, aby jeho vec bola spájaná v satisfakcii s príčinnou súvislosťou, lebo navyše nejde o ujmu majetkovú ale o morálny aspekt. Súd neprávne dáva do súvislosti jeho dovolanie s tým, ako on mienil s predmetnou zápisnicou ďalej nakladať. Je to len jeho súkromná vec, s ktorou nie je povinný sa nikomu spovedať a nie to ešte na škodu, čo súd voči nemu zneužil. Vzhľadom na argumenty uvedené, žiadal žalobca v odvolaní, aby mu bola priznaná náhradu za nemajetkovú ujmu 2 000,-Eur spolu so zákonným úrokom od 1.4.2010 do vyhlásenia končeného rozsudku.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 ). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj . Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem ( § 470 odsek 1 ), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležité vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

12. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje už len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu súdu z právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a posudzoval žalobcom tvrdený skutkový stav , že k nesprávnemu úradnému postupu súdu došlo nevy daním odpisu zápisnice zo súdneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 11.3.2010 na Krajskom súde v Prešove o vydanie ktorého žalobca písomne požiadal.

14. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XX/XXXX vyplýva, že na deň 11. 3. 2010 nariadil Krajský súd v Prešove v rámci odvolacieho konania vo veci pojednávanie. Žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci. Predvolanie na pojednávanie 11. 3. 2010 žalobca prevzal 19.2.2010 a podaním z 10.3. 2010 ospravedlnil jeho neúčasť na tomto pojednávaní. Vyhlásil, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súčasne požiadal o vydanie kópie zápisnice z pojednávania s odôvodnením, aby mohol aj ďalej v prípade potreby na vec náležité reagovať. Podľa § 55 odseky 1,2,3 vyhlášky MS SR č. 543 / 2005 Z. z. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ak účastník konania alebo strana v konaní požiada pred začatím alebo v priebehu súdneho pojednávania o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní, súd mu ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami bezodplatne; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté (odsek 1). Ak účastník konania alebo strana v konaní požiada o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní po skončení súdneho pojednávania, súd mu ju vydá bezodkladne po uhradení vecných nákladov spojených s vyhotovením kópie zápisnice; § 195 ods. 6 sa použije primerane (odsek 2). Vydávanie odpisov zápisnice je spoplatnené podľa osobitného predpisu (odsek 3). Zo súdneho spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/11/2003 nevyplýva, že by súd žalobcovi kópiu zápisnice z pojednávania vydal a za takejto situácie postup súdu správny nebol.

15. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie ), ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2) vznik škody, ujmy 3) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ujmy. Ich existencia musí byť v súdnom konaní spoľahlivo preukázaná a nepostačuje záver o splnení len niektorej z týchto podmienok. V prejednávanej veci spočíva rozsudok súdu prvej inštancie na právnom závere, že v danej veci neboli splnené podmienky predpokladov vzniku zodpovednosti, nebola splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom súdu a požadovanej ujmy, ktorá ani nebola preukázaná. Z ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že ak iba samotné konštatovanie práva nieje dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 3 odsek 1 písmeno d) zákona č. 514 / 2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu, ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom . Nesprávny úradný postup je zadefinovaný v ustanovení § 9 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z a je ním aj nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, teda porušenie pravidiel predpísaných právnymi predpismi pre konanie orgánu štátu. Takéto pravidlá pre súd vyplývajú aj z vyhlášky č. 543/2003 Z .z .. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predpoklad zodpovednosti žalovaného príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným nesprávnym postupom súdu, ktorý mu na jeho žiadosť nevydal kópiu zápisnice z pojednávania a vznikom ujmy v prejednávanej veci splnený (preukázaný) nebol a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd a poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak nesprávny úradný postup a vznik ujmy sú v logickom slede, a teda ak nesprávny úradný postup orgánu štátu bol príčinou a vznik ujmy následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým nesprávnym úradným postupom a konkrétnou ujmou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca vzťah príčiny a následku nepreukázal. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že ak v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, musí byť z toho dôvodu rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom subjekte konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o subjekt sporu , ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, konanie sp. zn. 5Obo/52/2010). Žalobcovi zákon priznáva právo domáhať sa žalobou náhrady nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup s týmto právom je však neoddeliteľne spojená aj povinnosť účastníka preukázať dôvodnosť svojho nároku, čo v tomto konaní žalobca neurobil. Ako už bolo vyššie uvedené samotná existencia nesprávneho úradného postupu nemá za následok vznik nároku na nemajetkovú ujmu, pretože preukázať treba aj vznik nemajetkovej ujmy. Preukázanie nesprávneho úradného postupu bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad takého postupu, jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach jeho pôsobenia, automaticky nárok na náhradu ujmy nezakladá. Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena stranou súdneho sporu. Žalobca nielen že dopad ním namietaného nesprávneho postupu súdu na jeho osobný, spoločenský život, prípadne na iné sféry jeho života nepreukázal ale ani netvrdil. Odvolací súd, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, a rovnako Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v tomto smere právne závery vyslovil najmä v jeho uzneseniach vo veci sp. zn. C.. Ú. XXX/XX a vo veci sp. zn. C.. Ú. X/XXXX, poukazuje na to, že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky, stíha výlučne poškodeného, teda žalobcu. Subjektívne vnímanie ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom, nie je spôsobilé zvrátiť kogentne dané právne podmienky priznania takéhoto nároku.

16. Nepreukázanie čo i len jednej z podmienok pre nárok na náhradu nemajetkovej ujmy má za následok neúspech v súdnom spore. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 Ústavy SR nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných

práv (obdobne napr. C.. Ú. XX/XX, C.. Ú. XXX/XX). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

17. Žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie predmetnej veci odvolacím súdom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil a to vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania .

18. Odvolací súd odvolanie žalobcu v časti, ktorou žiada, aby uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 2 000,- Eur namiesto pôvodne uplatnenej sumy 1 000,-Eur posúdil podľa jeho obsahu (§ 124 odsek 1 CSP, § 41 odsek 2 OSP), ako návrh na zmenu žaloby (rozšírenie). V zmysle § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Vzhľadom na to, že tento procesný návrh podal žalobca v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenie § 216 odsek 1 OSP takýto procesný postup pre odvolacie konanie nevylučovalo, sú účinky podania žalobcu v zmysle § 470 odsek 2 zachované a súd o ňom rozhodol. Podľa § 139 žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo uplatňuje iné právo (§ 140 odsek 1 . Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Uvedený dôvod nepripustenia zmeny žaloby sa opiera o hospodárnosť konania. Civilný proces je ovládaný koncentračnou zásadou a to aj vo vzťahu k dokazovaniu, ktoré v predmetnej veci bolo súdom prvej inštancie skončené a súd na základe neho ustálil právny záver pre rozhodnutie vo veci samej. Vec po podaní odvolania sa dostáva do odvolacieho konania, ktorého cieľom a úlohou je prieskum správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete tak, ako bol vymedzený v čase napadnutého rozhodnutia. Ak by odvolací súd rozhodoval o niečom, o čom nebolo rozhodnuté súdom prvej inštancie, došlo by k porušeniu vecnej príslušnosti súdu. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenu žaloby uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 23.8.2017 nepripustil.

19. 0 náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému , ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal sená Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa(§419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je do volacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 .

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu pódia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nieje prípustné (§ 423 .

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť pódia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany pódia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie pódia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada(§431CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .