Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-286-2022.pdf
PDF · 97.1 KB
Case nature
Subarea
48Ek/286/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX B., pod sp. zn. XXXEX 117/22, o vymoženie 501,38 Eur s príslušenstvom, o návrhu tretej osoby - O. N. na vylúčenie veci z exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX B. na vylúčenie vecí z exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému náhradu trov konania o návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému súdu domáhal od povinného vymoženia 501,38 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. XXX/XX/XX zo dňa 30. 11. 2020, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. (ďalej len „exekučný titul“).
2. Dňa 02. 02. 2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 37 938 916 pod sp. zn. XXXEX/XXX/XX.
3. Súdny exekútor postúpil exekučnému súdu na rozhodnutie návrh tretej osoby - O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX B. na vylúčenie veci z exekúcie podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu.
X. Veronika N. v podanom návrhu uviedla, že žiada o odblokovanie účtu (a finančných prostriedkov, ktoré boli na uvedený účet zaslané), ktorý je vedený na priateľa L. O., ktorý je jeho majiteľ. Menovanému tam nechodí žiaden príjem, chodí tam príjem O. N.. K návrhu pripojila doklady z výpisu účtu, potvrdenie od zamestnávateľa.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že nesúhlasí s odblokovaním účtu povinného, ani s vylúčením peňažných prostriedkov na účte povinného v sume 804,96 Eur z exekúcie, ani so zastavením exekúcie v uvedenej časti. Povinný má s bankou uzatvorený záväzkovo-právny vzťah (zmluvu o bežnom účte resp. inú). Predmetom exekúcie je zostatok na tomto účte, ktorý má povinný v banke. Povinný tak nie je vlastníkom peňažných prostriedkov na účte v banke, ale má len pohľadávku voči banke vo výške zostatku na tomto účte. Exekúcia sa vykonáva odpísaním pohľadávky z účtu do výšky judikovanej pohľadávky s príslušenstvom. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Exekučný poriadok jednoznačne špecifikuje v §
104, ktoré prostriedky na účte v banke, prípadne aj v akej výške, nepodliehajú exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu. Nárok uplatnený N. do tejto kategórie pohľadávok nepatrí. Zároveň nejde o právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu. V zmysle uvedeného bola suma peňažných prostriedkov na účte povinného zablokovaná v súlade s Exekučným poriadkom a nie je žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v tejto časti resp. vylúčenie veci z exekúcie. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že nie je splnený žiadny dôvod na vylúčenie veci z exekúcie, ani dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd námietku Veroniky N. na odblokovanie účtu povinného resp. návrh na zastavenie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol. Zároveň oprávnený navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú v celkovej výške 89,68 Eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie tohto vyjadrenia zo sumy 804,96 EUR vo výške 30,88 EUR vrátane DPH /25,73 Eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,96 Eur vrátane DPH /11,63 Eur + 20% DPH/).
6. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.
7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o uplatnení práva podľa odseku 1 exekútor upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec.
8. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.
9. Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku vecou sa na účely tohto ustanovenia podľa povahy rozumie aj právo alebo iná majetková hodnota.
11. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania sa začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade môže oprávnený vstúpiť do takého konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa v takom prípade nepoužijú.
12. Podľa § 94 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.
13. Podľa § 104 ods. 1 Exekučného poriadku exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatný termín najbližší dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak je povinný právnickou osobou, vyhlásenie podpíše osoba oprávnená konať za povinného. Povinný vo vyhlásení označí dotknutých zamestnancov a uvedie výšku ich miezd súhrnne a aj jednotlivo. Rovnopis vyhlásenia doručí povinný exekútorovi najneskôr do piatich dní od vyhlásenia. Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur len na jednom z nich.
14. Podľa § 104 ods. 2 Exekučného poriadku ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa
zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor.
15. Podľa § 111 ods. 1 Exekučného poriadku pohľadávka na príspevku pri narodení dieťaťa a pohľadávka na príspevku na pohreb podliehajú exekúcii, len ak sa navrhuje exekúcia pre pohľadávku za poskytnuté plnenie, na ktorého úhradu sú určené tieto príspevky.
16. Podľa § 111 ods. 2 Exekučného poriadku exekúcii nepodliehajú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu, opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu, náhradné výživné, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a štátne sociálne dávky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 111 ods. 3 Exekučného poriadku exekúcii nepodlieha časť pohľadávky povinného zodpovedajúca dani z pridanej hodnoty, ak dlžník povinného ručí za daň z pridanej hodnoty nezaplatenú povinným podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 112 ods. 1 Exekučného poriadku pohľadávky vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského zákona podliehajú exekúcii, ak je povinným autor, len dvoma pätinami; ak sa však exekúcia vykonáva pre niektorú z prednostných pohľadávok uvedených v § 71 ods. 2, môže pre ne exekútor vykonať exekúciu až do troch pätín. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 72 ods. 2 a 3.
19. Podľa § 112 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa autorovi vypláca finančné plnenie vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, doručí exekútor príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj organizácii kolektívnej správy, ktorá má potom práva a povinnosti dlžníka povinného. Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú na sumy, ktoré boli už v prospech autora zložené u organizácie kolektívnej správy, ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.
20. Podľa § 112 ods. 3 Exekučného poriadku ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, aj ak ide o pohľadávky z práv súvisiacich s autorským právom a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
22. Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Taktiež nemožno vylúčiť postihovanie vecí, práv, ktoré vzhľadom na svoju povahu nepodliehajú exekúcii. Ustanovenie § 44 tak predstavuje procesnú obranu tretej osoby odlišnej od oprávneného a povinného, ktorá tvrdí, že má k veci, ktorá je predmetom exekúcie právo, ktoré exekúciu nepripúšťa (exekúciu vylučuje), a táto vznesie u súdneho exekútora námietku neprípustnosti exekúcie vykonávanej postihnutím dotknutej veci.
23. Súd sa zaoberal právnou povahou finančných prostriedkov na účte povinného a konštatuje, že v zmysle § 44 ods. 1 a ods. 8 Exekučného poriadku, sa na účely práva namietať právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, považuje za vec, podľa povahy, aj právo alebo iná majetková hodnota. V zmysle § 778 Občianskeho zákonníka, zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou a pe- ňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom. Obdobne, v zmysle § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa banka zaväzuje zriadiť od určitej do- by na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Ide teda vždy o záväzkovo-právny vzťah medzi bankou
a fyzickou alebo právnickou osobou, v prospech ktorej je účet vedený. Banka je povinná prijímať na účet peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech osoby pre ktorú je účet vedený a pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť tejto osobe požadovanú sumu alebo uskutočniť v jej mene plat- by ňou určeným osobám. Banka je povinná pripísať v prospech účtu peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, t.j. podnikať, pričom od tohto dňa patria osobe, v prospech ktorej je účet zriadený, úroky z týchto prostriedkov. Na základe tohto záväzkovo-právneho vzťahu sú vklady na účtoch v banke pohľadávkami a nie vecami v právnom zmysle slova. Predmetom exekúcie teda nie sú konkrétne finančné prostriedky (ktoré sú majetkom banky voči ktorej má povinný pohľadávku na ich vyplatenie), ale nárok povinného (pohľadávka) na výplatu finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte v banke vedenom v jeho prospech a to bez ohľadu na ich pôvod.
24. Exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke upravuje § 94 a nasledujúce Exekučného poriadku. V prípade, že na účet povinného v banke je pripísaná akákoľvek suma, banka je povinná tieto finančné prostriedky blokovať, na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a to do výšky vymáhanej sumy, a následne, po vydaní exekučného príkazu, je povinná tieto finančné prostriedky previesť na účet určený v exekučnom príkaze, t.j. na účet súdneho exekútora. Súdny exekútor neskúma pôvod ani účel finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte povinného, teda ani to, či boli poukázané dôvodne alebo bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XX H. XX/XX, z ktorého vyplýva, že: „V takomto prípade súdny exekútor postihuje pohľadávky na účte v banke povinného a toto postihnutie nie je podmienené skúmaním, komu patrí táto pohľadávka a v akej výške (patrí povinnému, inej osobe ktorá napr. i omylom poslala peniaze na účet povinnej osoby). Tu sa totiž postihuje pohľadávka z účtu v banke a nie peniaze.“
25. Súd ďalej poukazuje aj na ustanovenia § 104, § 111 a § 112 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, ktoré pohľadávky, prípadne v akom rozsahu, nepodliehajú exekúcii. Žiadne iné finančné prostriedky zákon z exekúcie nevylučuje. Peniaze poslané na účet povinného, banka pošle na účet súdneho exekútora, ktorý po odpočítaní príslušnej časti trov exekúcie zašle takto vymožené prostriedky oprávnenému tak, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade. Tretej osobe, ktorá by napríklad aj omylom na účet povinného poslala peniaze, vzniká právo proti povinnému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nevzniká jej právo voči súdnemu exekútorovi na vydanie finančných prostriedkov poukázaných na účet povinného, a to ani v prípade, ak ide o finančné prostriedky poukázané bez právneho dôvodu, t.j. omylom a taktiež nejde o pohľadávku nepodliehajúcu exekúcii.
26. Súd k uvedeným záverom poukazuje aj na názor veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky uvedeného v Rozsudku sp.zn. 35 Odo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého cituje: „Peněžní prostředky na účtu vedeném peněžním ústavem na základě smlouvy o běžném účtu nebo na základě smlouvy o vkladovém účtu z tohoto pohledu nejsou v majetku majitele účtu, v jehož prospěch byl tento účet zřízen, nýbrž v majetku peněžního ústavu. Z toho vyplývá, že částka 34 961,75 USD poukázaná z účtu společnosti E. finančnímu úřadu, nebyla v majetku této společnosti, nýbrž v majetku banky C., a.s., vůči níž měl E. pohledávku z účtu. Takto nemohly být při daňové exekuci prováděné přikázáním pohledávky z účtu povinného vedeného u peněžního ústavu převedeny, byť omylem, finanční prostředky z majetku žalobce. Oprávnění majitele účtu, spočívající v tom, aby na základě jeho příkazu byly vyplaceny peněžní prostředky z účtu u peněžního ústavu, totiž představuje
- jak výše uvedeno - pouze pohledávku z účtu u peněžního ústavu. Jinak řečeno, nejde o „věc“, nýbrž o „nárok majitele účtu na výplatu peněžních prostředků z tohoto účtu“ (pohledávku z účtu) při splnění sjednaných podmínek. Pokud tedy finanční úřad při provádění exekuce vůči daňovému dlužníku postihl peněžní prostředky na účtu E., jež byly předtím na tento účet připsány omylem z účtu žalobce, postupoval v souladu s občanským soudním řádem a v důsledku jeho postupu se žalovaná na úkor žalobce bezdůvodně neobohatila.“ Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 MCdo X/XXXX, z ktorého vyplýva, že: „Vzhľadom k tomu, že výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú má majiteľ účtu na základe zmluvy o účte voči peňažnému ústavu, nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky, ktoré boli na účet uložené. Podstatné z tohto hľadiska je jedine skutočnosť, kto je majiteľom účtu, lebo jedine on má pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Predmetom výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave nie je vec (a ani iný majetok), ale nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z účtu (pohľadávku z účtu).“
27. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ustálenú judikatúru k uvedenej právnej otázke rozhodol tak, že návrh tretej osoby - O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX B. na vylúčenie vecí z exekúcie (finančných prostriedkov vo výške 804,96 Eur na účte povinného) v zmysle § 44 ods. 5 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Pokiaľ ide o náhradu trov, ktoré si uplatnil oprávnený v súvislosti s vyjadrením k návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie, súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok upravuje otázku náhrady trov exekúcie iba medzi účastníkmi exekúcie definovanými v § 35 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Za trovy oprávneného v exekučnom konaní tak zákon považuje trovy právneho zastúpenia len v stanovených prípadoch. Súd zároveň uvádza, že napriek tomu, že právny zástupca oprávneného v priebehu exekučného konania potencionálne vykonáva aj ďalšie úkony právnej služby (napr. vyjadrenie k návrhu tretej osoby na vylúčenie veci z exekúcie a s tým prípadne spojené prevzatie a prípravu zastúpenia), tieto náklady sú nerefundovateľné. Súd vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že oprávnenému uplatnenú náhradu trov konania o návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.