Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-52-2009.pdf
PDF · 104.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/52/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedu JUDr. Márie Képessyovej a prísediacich Y. M.Á. K. Ž. I. v trestnej veci obž. Q. L. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 29.11.2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. L.A. nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, bytom G. N. E., rodné číslo : XXXXXX/XXXX
sa uznáva za vinného, že
dňa 18. júna 2007 v čase okolo 21.00 hod. v Dunajskej Strede, na Z. I. E. na dvore internátu stredného odborného učilišťa pristúpil k malol. V.. E.., U.. XX.XX.XXXX, obkľúčil ju s rukami tak, že sa nevedela pohybovať, následne obe ruky strčil pod jej sukňu, ľavou rukou ju držal za stehno a pravú ruku strčil pod jej nohavičky a proti jej vôli začal obchytkávať jej pohlavný orgán a následne zasunul svoj prst do jej pošvy a potom ju pustil, pričom menovanej zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie nespôsobil,
teda
násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe - na dieťati,
čím spáchal
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov. Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 21.04.2009 pod číslom XPv/XXX/XX podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku na Q. L. obžalobu pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena a) Trestného zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Po podaní obžaloby súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.05.2009 pri predbežnom prejednaní obžaloby rozhodol tak, že v zmysle § 244 odsek 1 písmena h) Trestného poriadku podanú obžalobu Okresnej prokuratúry Dunajská Streda odmietol a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. Proti tomuto uzneseniu prokurátor podal sťažnosť. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XTo/XX/XXXX zo dňa 26.01.2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Odvolací súd konštatoval, že postup Okresného súdu spočívajúci v odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi na došetrenie nie je zákonný. Zaradenie nevykonania vyšetrenia duševného stavu obvinenej osoby medzi závažné procesné chyby je výsledkom príliš extenzívneho výkladu tohto ustanovenia a preto nezakladá dôvodnosť pre postup súdu podľa § 244 odsek 1 písmeno h) Trestného poriadku.
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.06.2010 súd podľa § 244 odsek 1 písmeno k) Trestného poriadku prijal podanú obžalobu a vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Obžalovaný Q. L. na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2010 po zákonných poučeniach sa vyjadril, že v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku je nevinný. Keďže s takýmto vyjadrením obžalovaného nesúhlasil prokurátor Okresnej prokuratúry, okresný súd prijal takéto vyhlásenie obžalovaného a nariadil vo veci vykonať dokazovanie.
Obžalovaný Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania (čl. 25 - 29). Tvrdil, že poškodenú V. E. pozná z videnia, videl ju pred internátom. V deň skutku on bol vnútri pred internátom spolu s I. H. K. F. M., povedali mu, aby pózoval na kameru, boli pri ľaviciach. Nevie, či mal s poškodenou fyzicky kontakt, alebo, či sa niekedy rozprávali. On sa poškodenej nedotkol, poškodenú predtým po mene nepoznal, iba z videnia. Keď prišla policajná hliadka išli von z dvora internátu. Je slobodný, nemal ešte sexuálnu skúsenosť, je mladý, nechce sa zaväzovať. Poškodená má bujnú fantáziu, všetko, čo tvrdí sa nezakladá na pravde. Svedkyňa - poškodená V. E. tvrdila, že ona bývala na internáte, obžalovaný tam chodil so svojimi priateľmi. Obžalovaného po mene nepoznala, jeho meno sa dozvedela až v júni 2007. Ona bola s kamarátkami na dvore internátu. Obžalovaný kritického dňa prišiel k nim. Ona mala na sebe sukňu s gombíkmi. Obžalovaný prišiel k nej a bez jej súhlasu rozopol gombíky na sukni. Obžalovaný sa usmial a odišiel od nich. Potom sa vrátil, zozadu ju objal oboma rukami a siahol jej pod nohavičky, obchytkával ju a obťažoval ju prstom. Ona sa nevedela brániť, len kričala, obžalovaný jej potom vstúpil na papuču, ktorá sa jej roztrhla ako chcela odísť. Na dvore bolo veľa ľudí, asi 15, každý sa okolo jej zľakol. Všetko sa odohralo náhle, zo strany obžalovaného nečakala nič podobného, bola z toho prekvapená, lebo s obžalovaným nikdy neprehovorili. V tomto prípade sa cítila veľmi nepríjemne, povedala si, že to si len tak nenechá a preto išla na políciu. Obžalovaný aj po tejto udalosti bol viackrát v objekte internátu. Vychovávateľka ju však upozornila, aby nešla dole na dvor, aby sa nestalo niečo podobné. Ona v roku 2007 mala priateľa, s ktorým však sexuálne styky spolu nemala. Zo skutku mala nejaký čas menšie traumy.
Svedkyňa G. L. uviedla, že v poobedňajších hodinách boli dole pred internátom. Chodievali tam chlapci z Dunajskej Stredy, keď sadli na lavičku, stále ich obťažovali. 18.06.2007 boli dole na lavičke. Poškodená mala na sebe sukňu, obžalovaný tam prišiel, rozopol jej gombíky, potom ju zozadu objal a siahol jej pod sukňu a do nohavičiek. Poškodená na obžalovaného kričala, aby ju pustil so slovami „pusti ma, pusti ma!“. Obžalovaný ju neopustil, vychovávateľka ich spozorovala z okna a zakričala na nich, aby išli hore. Správanie sa obžalovaného sa jej javilo akoby nebol celkom normálny.
Svedkyňa K. F. na pojednávaní uviedla, že 18.06.2007 sedeli vonku na dvore internátu v Dunajskej Strede. Počula, ako obžalovaný a poškodená sa rozprávali. Ona bola so svojim priateľom, nebola pri
poškodenej, bola vo vzdialenosti 2-3 metre. Počula, že poškodená hovorila obžalovanému slová „ nechaj ma, nechaj ma na pokoji!“. Poškodená mala oblečenú sukňu a šľapky. Poškodená odišla na izbu hore skôr ako ona. Keď ona prišla hore, poškodená plakala a porozprávala jej čo sa stalo, že obžalovaný zasunul svoj prst do jej pošvy. Keď to všetko jej poškodená porozprávala, utekali na políciu.
Svedkyňa Y. L. vo výpovedi uviedla, že kritického večera boli spolu na dvore internátu. Objavil sa tam obžalovaný, ktorý sa váľal po tráve. Ona potom išla hore na izbu, pri skutku prítomná nebola. Asi po 15 minútach prišla hore na izbu poškodená, ktorá plakala a bola rozrušená. Najprv jej nechcela nič povedať, potom jej však povedala, že obžalovaný ju chytil, dal ruku pod jej sukňu a do nohavičiek. Ešte v ten deň išli spolu s poškodenou na políciu. Podľa počutia obžalovaný ešte predtým mal obťažovať dievča pod menom Y., ktorej ukázal pohlavný orgán. Obžalovaný bol divný, nesprával sa ako dospelý, upútal na seba pozornosť.
Súd do konania pribral znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria so zameraním na skúmanie sexuálnej afinity obžalovaného. Znalci G.. G. E. z odboru zdravotníctva odvetvie psychiatria a G.. Y. H. v závere posudku uviedli, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnou duševnou poruchou, ani sexuálnou poruchou, deviáciou. V čase spáchania trestného činu vedel obžalovaný v celom rozsahu a v plnej miere ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. V súčasnej dobe je schopný chápať zmysel trestného konania v celom rozsahu, chápe zmysel viny a trestu. Nie je závislý na psychoaktívnych látkach, nebol závislý ani v čase spáchania skutku. Z hľadiska psychiatrického je plne zodpovedný za svoje konanie a správanie aktuálne a i v čase doby skutku, pre ktorý je žalovaný. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, nie je mu potrebné nariaďovať ochranné psychiatrické, či sexuologické liečenie.
Ďalší svedok I. H. vo výpovedi uviedol, že nevie o tom prečo je obžalovaný stíhaný. Obžalovaného nepozná tak, že by mal sklony k násilnostiam, nikdy sa nepochválil, že by mal pomer s nejakým dievčaťom. Má sklony vyniknúť v spoločnosti vtipnými výstupmi, rozhodne nie násilnícky.
Znalec G.. G. E. vo výpovedi uviedol, že osobnosť obžalovaného je na nižšom stupni poplašného dremeru až k smerom k ľahkej debilite, ide o osobnosť zvýraznenú v určitých črtách, ako je expanzívnosť správaní, nezdržanlivosť, afektívna instabilita, psychomotorický nepokoj, zvýšená intrapsychická tenzia. Neznamená to však, že by obžalovaný trpel nejakou významnou duševnou poruchou. Do určitej miery u neho ide aj o tendenčné správanie potencované okolnosťami tzv. mediálneho záujmu.
V priebehu súdneho konania zákonnému sudcovi JUDr. Júliusovi Urbanovi minister spravodlivosti SR dňa 21.06.2012 prerušil výkon funkcie sudcu z dôvodu nástupu na starobný dôchodok. Trestná vec obžalovaného opatrením predsedníčky Okresného súdu Dunajská Streda E.. XXX/XXXX bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Márii Képessyovej. Na výzvu v zmysle § 277 odsek 5 Trestného poriadku obžalovaný uviedol, že súhlasí so zmenou predsedu senátu, resp. senátu.
Svedok F. M. tvrdil, že s obžalovaným nikdy nešiel na internát školy. Okrem toho, že s obžalovaným bývajú na jednom sídlisku, nie sú priateľmi. V roku 2007 jeho priateľka bývala na internáte školy, za ktorou on tam chodil takmer každý deň. K prejednávanému skutku sa vyjadriť nevie.
Vyhodnotením všetkých vo veci vykonaných dôkazov a to či už jednotlivo, tak aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že obžalovaný bol jednoznačne usvedčovaný zo spáchania skutku poškodenou V. E., svedkyňou G. L., nepriamo aj svedkyňami K. F. K. Y. L., K. U. D. E., otcom poškodenej, zomrelom XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX obžalovaný sa nachádzal na internáte SOU v Dunajskej Strede, pred poškodenou vtedy ešte maloletou a jej kamarátkami sa váľal po tráve, následne pristúpil k maloletej poškodenej, objal ju, siahol jej pod sukňu, i do nohavičiek a proti jej vôli posunul svoj prst do jej pošvy, pričom zneužil bezbrannosť maloletej poškodenej, ktorá ostala prekvapená z takého konania obžalovaného, začala na neho kričať so slovami „ pusti ma, nechaj ma“, urazená išla hore na izbu a ešte v ten večer podala na polícii trestné oznámenie. Bol to internát SOU v Dunajskej Strede, ktorý obývali študenti SOU vo veku od 15-16 do 18-19 rokov. Keďže obžalovaný do objektu okolia internátu chodieval, mal a mohol vedieť, že u poškodenej ide o maloletú osobu.
Súd vzhľadom na okolnosti tohto prípadu konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona, mal za to, že boli splnené tak po
objektívnej ako i po subjektívnej stránke zákonné znaky zločinu sexuálneho násilia v zmysle § 200 odsek 2 písmena b) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmena a) Trestného zákona, pretože všetky vo veci vykonané dôkazy k takýmto záverom nasvedčujú. Obžalovanému súd uložil pri použití § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b), § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby v trvaní 48 mesiacov s odôvodnením, že skutok sa stal takmer pred šiestimi rokmi, medzičasom poškodená dovŕšila plnoletosť, so svojou minulosťou sa vyrovnala a nebezpečnosť činu pre spoločnosť vzhľadom na odstup času od jeho spáchania je nižšia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XTo/XX/XXXX zo dňa 03.12.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že Okresný súd nepostupoval správne, keď v zmysle § 269 odsek 1 Trestného poriadku čítal na hlavnom pojednávaní zápisnice o výpovediach svedkov, i znalecký posudok. Znalecký posudok možno na hlavnom pojednávaní prečítať za splnenia podmienok uvedených v § 268 odsek 2 Trestného poriadku. Zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania možno prečítať za splnenia podmienok uvedených v § 258 odsek 4 Trestného poriadku. Zápisnicu o výpovediach svedkov možno na hlavnom pojednávaní prečítať za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 263 Trestného poriadku. Vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania treba uviesť, že z výpovedí tak poškodenej ako aj svedkyne Kelemenovej vyplynulo, že skutok mala sledovať aj vychovávateľka na internáte, ktorá mala bezprostredne po skutku na poškodenú i svedkyňu kričať, aby išli hore na izbu. Bude preto potrebné ustáliť osobu vychovávateľky, o ktorej sa poškodená i svedkyňa vo svojich výpovediach zmieňovali s tým, že túto bude potrebné vypočuť na hlavnom pojednávaní na otázku čo jej poškodená o skutku povedala, resp. či táto bola informovaná o tom, čo sa malo udiať dole pred internátom. Nie je totiž pravdepodobné, že by poškodená, resp. svedkyňa, ktorá celý skutok mala sledovať, o tomto neinformovali príslušnú vychovávateľku a že by táto nevedela čo sa poškodenej stalo.
V intenciách uznesenia odvolacieho súdu po zistení totožnosti osoby vychovávateliek súd vo veci doplnil dokazovanie vypočutím svedkov G. E. K. C. V.. Svedkyňa G. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2007 pracovala ako vychovávateľka na internáte na ulici I. E. v Dunajskej Strede. Obžalovaného L. nepozná. Nepamätá si, či dňa 18.06.2007 bola v práci, alebo nie, preto sa k veci nevie vyjadriť. V práci mali dennú a nočnú smenu. Svedkyňa si nepamätá ani na to, že by poškodená prišla za ňou a povedala jej niečo o tom, čo sa udialo dole pred internátom. Tvrdila, že obžalovaného na okolí internátu, alebo SOU nikdy nevidela. Na poškodenú si pamätá ako na bývalú študentku SOU. V škole od kolegov nič nepočula o skutku, ktorý je predmetom trestného konania. Ona ako vychovávateľka mala za povinnosť robiť nad študentmi dohľad. Žiaci SOU v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. alebo 19.00 hod. mali povinnosť učiť sa, potom mohli požiadať o voľno. Medzi 21.00 a 22.00 hod. boli povinní vrátiť sa hore na internát.
Svedkyňa C. V. vo výpovedi uviedla, že podľa jej pamäti dňa 18.06.2007 mala dennú službu do 18.00 hodiny. Nevylučuje, že vtedy nočnú službu mala jej bývalá kolegyňa G. E.. Ona až na druhý deň sa dozvedela čo sa malo udiať pred internátom, keď žiaci majú voľno. Poškodená V. E. jej konkrétne nič nehovorila, o tom hovorila až neskôr. Nevylučuje, že na druhý deň 19.06.2007 poškodená na internáte prítomná už ani nebola, možno, že išla domov. Poškodená jej neskôr hovorila, že obžalovaný ju obchytkával. Spolužiačky poškodenej jej hovorili to isté, že vraj poškodenú obžalovaný obchytkával, ale konkrétne nič nevideli. V roku 2007 obžalovaný často krát po dobu dvoch mesiacov chodil pred internát. Ona obžalovaného vždy poslala preč z dôvodu, že obžalovaný tam nemal kamaráta a preto nemal pred internátom čo hľadať. Kolegyňa G. E. tiež nevidela čo sa malo udiať pred internátom, ona tiež len dopočula od žiakov čo sa stalo a v tomto smere ju informovala.
Po takomto dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 17.02.2016 obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XTo/ XXX/XXXX zo dňa 6.4.2017 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval v súlade s ust. § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Prijaté skutkové závery, ktoré vyústili do rozhodnutia o oslobodení obžalovaného, sú v zásadnom rozpore s výsledkami dokazovania. Zo všetkých vykonaných
dôkazov nevyplývajú také skutkové zistenia k akým dospel okresný súd. Skutkové zistenia okresného súdu vzbudzujú pochybnosť o svojej právnosti, tento sa vôbec nevysporiadal s tými okolnosťami, že poškodená rovnako ako aj ostatné v konaní pred súdom už vypočuté svedkyne obžalovaného svojimi výpoveďami usvedčujú. Aj podľa odvolacieho súdu nie je možné po vyhodnotení výpovedi svedkýň E. K. V. dospieť k záveru, že by ku skutku nedošlo tak ako to tvrdí poškodená a že by ich výpovede akokoľvek vyznievali v prospech obžalovaného. Ak si jedna svedkyňa nepamätá, že či mala službu a či jej poškodená niečo povedala a druhá svedkyňa potvrdí, že sa to na druhý deň dozvedela asi od žiakov a neskôr aj od samotnej poškodenej a ak informovala o tomto poznatku jedna vychovávateľka druhú, neznamená to, že poškodená nehovorí pravdu. Rovnako tak treba podotknúť, že obe svedkyne vychovávateľky by aj v prípade ak by sa aj o udalosti dozvedeli od poškodenej hneď po skutku, boli len nepriamymi svedkyňami.
Po vrátení veci tak bude úlohou súdu prvého stupňa nanovo posúdiť dôkaznú situáciu. Bude sa musieť dôsledne riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť a tak, aby skutkové zistenia súdu prvého stupňa nevzbudzovali pochybnosti o svojej správnosti.
Po vrátení veci súdu prvého stupňa obžalovaný bol riadne predvolaný na ďalšie pojednávanie, na ktoré sa však nedostavil. Súd následne na neho vydal príkaz na zatknutie podľa § 73 odsek 1 Trestného poriadku.
Obžalovaný pri svojom výsluchu po jeho zadržaní dňa 26.10.2017 termín pojednávania vzal na vedomie s poučením podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, že súd môže pojednávať aj v jeho neprítomnosti. Na hlavné pojednávanie vytýčené na deň 29.11.2017 obžalovaný sa nedostavil. Súd podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného.
Vychádzajúc z uznesenia odvolacieho súdu č.k. XTo/XXX/XXXX zo dňa 06.04.2017, po prehodnotení vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní ako i v konaní pred súdom, súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam a záverom:
I keď obžalovaný svoju vinu od začiatku poprel, súd z vykonaných dôkazov z výsluchu svedkov ako i samotnej poškodenej mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Obžalovaný od začiatku bol usvedčený výpoveďou poškodenej V. E., ktorá po celý čas obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčila. Taktiež obžalovaný bol usvedčený zo spáchania skutku svedkyňou G. L. a nepriamo svedkyňami K. F. K. Y. L., ktoré svedkyne mali vedomosť o tom, čo sa stalo dňa 18. júna 2007 vo večerných hodinách na dvore internátu SOU Dunajská Streda. V. E. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že obžalovaný kritického dňa pristúpil k nej. Ona mala na sebe sukňu s gombíkmi. Obžalovaný pristúpil k nej a bez jej súhlasu rozopol gombíky na sukni. Keď sa vrátil, zozadu ju objal oboma rukami a siahol jej pod nohavičky, obchytkával ju a obťažoval ju prstom. Obžalovaný bol usvedčený aj ďalšími svedkyňami prítomnými spolu s poškodenou na dvore internátu SOU a to najmä G. L., ktorá sedela na lavici a videla ako obžalovaný prišiel k poškodenej, rozopol jej gombíky, potom ju zozadu objal a siahol jej pod sukňu a do nohavičiek. Poškodená na obžalovaného kričala, aby ju pustil.
Ďalšia svedkyňa K. F., ktorá v čase spáchania skutku bola od poškodenej a obžalovaného na vzdialenosť 2-3 metre, rovnako počula, keď poškodená hovorila obžalovanému, aby ju nechala na pokoji. Poškodená menovanej svedkyni, keď prišla hore na izbu, porozprávala čo sa stalo, že obžalovaný zasunul svoj prst do jej pošvy. Podobne pred súdom vypovedala aj ďalšia svedkyňa Y. L., ktorá uviedla, že poškodená v čase, keď ona prišla hore na izbu, plakala, bola rozrušená a potom jej povedala, čo sa s ňou stalo, že obžalovaný ju chytil a dal ruku pod jej sukňu a do nohavičiek. To znamená, že z vykonaného dokazovania výpoveďami poškodenej ako i svedkýň obžalovaný bol jednoznačne usvedčený zo spáchania skutku. Vypočuté vychovávateľky C. V. K. G. E. nepriamo vo svojich výpovediach taktiež potvrdili, že dodatočne sa dozvedeli o tom čo sa s poškodenou stalo na dvore internátu školy inkriminovaného dňa vo večerných hodinách.
Z takto vykonaného dokazovania súd mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný sa jednoznačne dopustil spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Konanie obžalovaného tak po objektívnej ako i po subjektívnej stránke naplňuje zákonné znaky zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Nebezpečnosť konania obžalovaného je zvýšená najmä tým, že skutok spáchal na osobe maloletej, keďže obžalovaný ako to bolo preukázané po dlhší čas po dobu dvoch mesiacov chodieval na internát SOU a musel mať vedomosti o vekovej kategórii žiakov, nachádzajúcich sa v predmetnom internáte. Obžalovaný ako páchateľ nemusel poznať vek poškodenej, so zreteľom na okolnosti, keďže chodieval na uvedený internát. O uvedenej skutočnosti, že poškodená je maloletá vedieť mal a mohol. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd obžalovaného uznal za vinného zo spáchaného skutku, pričom tvrdenia obžalovaného považoval jednoznačne za účelové. Podľa názoru súdu obžalovaný zo spáchania skutku bol nepochybne usvedčený výsluchom poškodenej ako i ďalšími vypočutými svedkyňami.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa odseku 3 písmeno d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nemôže uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby v takomto prípade je 7 rokov.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že skutok sa stal ešte v roku 2007, samotná poškodená sa protiprávnym konaním obžalovaného najmä po psychickej stránke vyrovnala, medzičasom dovŕšila plnoletosť a žije vlastný život, ako i na doterajší život obžalovaného, ktorý v registri trestov má dva záznamy súd mal za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov pre obžalovaného je primeraný a zákonu zodpovedajúci.
Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XT/X/ XXXX v spojitosti s uznesením krajského súdu Trnava č.k. XTo/XX/XXXX zo dňa 23.03.2010 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Nakoľko obžalovaný pred spáchaním skutku sa nenachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a ani nespáchal žiadny trestný čin, súd podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.