Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-45-2022.pdf
PDF · 186.21 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/45/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej, členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci v konaní o spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby: B. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. X, Z., zastúpený procesným opatrovníkom: V.. W. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XX, Z., v konaní na návrh W. N., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. XX, Z., korešpondenčná adresa: K. XX, Š., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na odvolanie vyšetrovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 26. októbra 2021, č.k. 61Ps/4/2020-133, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 26.10.2021, č.k. 61Ps/4/2020-133 v napadnutom výroku I o obmedzení spôsobilosti m e n í tak, že súd obmedzuje spôsobilosť B. Q., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, Z., na právne úkony, ktorých predmetom sú materiálne alebo finančné záväzky, nehnuteľnosti a služby spojené s ich užívaním a disponovanie s hnuteľnosťami a finančnými prostriedkami nad sumu 500,- eur mesačne a na právne úkony vo vzťahu k štátnym, správnym a samosprávnym orgánom.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 26.10.2021, č.k. 61Ps/4/2020-133 rozhodol, že obmedzuje spôsobilosť B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.I. X, Z., na právne úkony, ktorých predmetom sú materiálne alebo finančné záväzky, nehnuteľnosti a služby spojené s ich užívaním a disponovanie s hnuteľnosťami a finančnými prostriedkami nad sumu 500,- eur mesačne a na právne úkony vo vzťahu k štátnym, správnym a samosprávnym orgánom, organizáciám a inštitúciám, k bankovým, poisťovacím a poštovým inštitúciám, zdravotníckym zariadeniam a fyzickým a právnickým osobám poskytujúcim odplatné služby a nie je spôsobilý rozhodovať o rozsahu svojej zdravotnej starostlivosti a liečbe. Za opatrovníka súd ustanovil W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, Z., ktorá je oprávnená a povinná zastupovať opatrovaného v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie určil, že opatrovník je povinný predkladať správu o výkone opatrovníctva, vždy k 01. augustu a 01. februáru v každom kalendárnom roku. Súd prvej inštancie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a trovy dôkazov hradí štát.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2020 sa navrhovateľka domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho brata B. Q., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že lekárskou správou zo dňa 13.12.2015 mu bola diagnostikovaná závažná duševná porucha - paranoidná schizofrénia. Brat nie je schopný zabezpečovať sám svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život, nakladať so svojím majetkom a samostatne konať voči tretím osobám a posúdiť následky svojho konania. Od roku 2001 je nezamestnaný. Všetky veci dennej
potreby si doposiaľ zabezpečuje samostatne, avšak na úrovni, ktorá ohrozuje jeho zdravie a prevažne z finančných prostriedkov od otca, ktorý zomrel v roku 2018. Ďalej uviedla, že do veku okolo 15 rokov sa brat správal ako bezproblémové dieťa. Po presťahovaní sa do inej časti mesta a zmene kolektívu sa začal postupne meniť, izolovať v rodine a začali byť problémy v spolužití prejavujúce sa jeho ignoranciou skoro všetkého, čo sa v rodine dialo. S rodinou komunikoval veľmi málo. Postupne zmenil denný režim, bolo výnimočné, keď mal normálny deň. Záujem o učenie na strednej škole išiel dolu vodou, hoci na základnej škole bol výborný žiak. Na vysokú školu sa dostal, ale po prvom trimestri sa rozhodol bez toho, že by sa pokúsil urobiť skúšky, ukončiť štúdium a ísť na vojenskú službu, po ktorej sa zamestnal v banke, najprv robil s klientami, ale mal tam problémy v komunikácii a potom ho preradili na prácu s bankomatmi. Tam sa držal viac ako 10 rokov, ale keď prišlo k prepúšťaniu, dostal výpoveď, potom si prácu nehľadal. Otec sa rozhodol, že peniaze, ktoré usporí, bude rozdávať svojim deťom. Nechcel brata podporovať v nehľadaní práce, chcel iba, aby mal z čoho žiť, kým si ju nájde. Išlo o 75,- eur mesačne, takto prešlo asi 6 rokov, keď sa dozvedeli, že úspory mu už úplne došli, nedokázal prísť a požiadať o ne otvorene. Otec mu zväčšil príspevok na 150,- eur mesačne, ale stále to mala byť len pomoc. Brat bol však naďalej pasívny, preto sa otec rozhodol, že mu bude priamo platiť len bývanie a o ostatné nech sa postará sám. Čo sa týka bývania, vo veku 32 rokov sa brat odsťahoval od rodičov do bytu v Petržalke, ktorý mu pomáhali kúpiť rodičia. Brat dal prerobiť kuchyňu a ostatné viac menej nechal tak, v byte mal minimálne zariadenie, nemal stoličku, pri jedení pravdepodobne sedel na posteli. V byte nedokázal udržať poriadok, keď sa mu pokazila chladnička, nedal ju opraviť, radšej ju prestal používať s tým, že ju vlastne nepotrebuje. Riady umýval len keď už boli zašpinené a zvyšné jedlo na nich zasušené až zaplesnené. Z dvoch izieb jednu veľmi skoro prestal úplne využívať, bola prázdna. Tvrdil, že od suseda W. počul v noci rušivé zvuky - búchanie a spievanie, kvôli ktorým do izby prestal chodiť. Prvých 10 rokov sa na spolunažívanie nesťažoval. Potom bez nejakej výraznej zmeny najbližších susedov sa však začal sťažovať, že mu robia susedia zle a chcú ho z bytu vyštvať. Vraj mu vulgárne nadávajú, hovoria mu, čo má robiť, komentujú ho na diaľku, sledujú ho, chodia po chodbe veľakrát v noci, čo on berie ako provokáciu, niekto mu vyberá schránku. Často, keď vyjde z bytu stretne susedov, s ktorými je v sporoch, akoby čakali len na to, až vyjde z bytu a chceli ho tým provokovať. Na správanie susedov odpovedal púšťaním hudby a búchaním aj v nočných hodinách. Na toto konanie oni odpovedali volaním polície. Toto sa opakovalo viackrát. Zo spojenia so susedmi za účelom jeho vyštvania z bytu brat obviňuje aj rodinu. V novembri 2015 dostal brat predvolanie na políciu, aby prišiel vysvetliť svoje konanie. Keďže navrhovateľka vedela, že iná možnosť ako ho dostať na liečbu nie je, privolala na ten termín sanitku a od polície bol zobraný rovno na hospitalizáciu. V nemocnici strávil necelý mesiac a potom bol prepustený bez náhľadu na chorobu. V liečbe nepokračoval a onedlho sa konflikty v dome obnovili. Brat nemá záujem o invalidizáciu, lebo by si musel priznať diagnózu a ona sa doteraz neodhodlala na čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre komplikovaný vzťah medzi nimi, ktorý by to to úplne pochovalo. Jeho ďalšia liečba je veľmi problematická. V septembri 2018 ju brat informoval o tom, že dostal výpoveď z bytu bez nároku na náhradný byt alebo finančné vyrovnanie. Brat sa proti tomu bráni žalobou. Uviedla, že tento návrh je pre ňu náročným rozhodnutím, pretože vie, že brat to bude ťažko niesť, avšak postupuje podľa odporúčaní lekárov v dobrej viere, že takto bude mať brat aspoň zabezpečenú strechu nad hlavou, liečbu, že mu bude môcť vybaviť invalidný dôchodok, o ktorý sám odmieta žiadať a bude mať aspoň určité hmotné zabezpečenie, keďže je 19 rokov nezamestnaný a napriek mnohoročnej evidencii na úrade práce si kvôli svojej chorobe stabilnú prácu nedokázal nájsť.
3. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, obmedzovaného, znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným v predmetnom konaní MUDr. Denisou Meszárosovou, znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, výsluchom znalca, lekárskymi správami a oboznámením sa s ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom. Súd prvej inštancie uviedol, že zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že obmedzovaný trpí závažným duševným ochorením, paranoidnou schizofréniou, ktorá je trvalého charakteru a súčasnými medicínskymi postupmi je možné ochorenie pri dobrej spolupráci pacienta s lekárom udržiavať na úrovni sociálnej úzdravy bez florídnych príznakov ochorenia. Posudzovaný v liečbe nespolupracuje adekvátne, neužíva lieky, nenavštevuje lekára, čo spôsobilo chronicitu ochorenia a zároveň zhoršuje priebeh ochorenia a prognózu. Posudzovaný je k ochoreniu nekritický. Toto ochorenie v súčasnosti nie je možné vyliečiť do úplnej úzdravy najmä v dôsledku vzniku postpsychopatického defektu osobnosti posudzovaného. Posudzovaný nie je schopný samostatne robiť právne úkony, posúdiť ich zmysel a význam, vystupovať pred štátnymi a správnymi orgánmi, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, hospodáriť so svojím majetkom, rozhodovať o svojej liečbe, zaobstarávať svoje potreby a vybavovať svoje záležitosti. Znalkyňa odporučila presne vymedzené obmedzenia. Odporučila
ponechať rozhodovanie o umiestnení do zariadenia sociálnych služieb alebo iných obdobných zariadení, rozhodovať o mieste pobytu, právo voliť, uzavrieť manželstvo a slobodne sa zhromažďovať. V časti znaleckého posudku psychiatrické vyšetrenie znalkyňa okrem iného uviedla, že pri vyšetrení posudzovaného bol v popredí controlling emócií v snahe pôsobiť čo najprirodzenejším dojmom. Hovoril primerane hlasito, prirodzene modulovaným hlasom, artikuloval správne, hygienický štandard bol v norme, upravený bol primerane situácii. Orientovaný bol správne vo všetkých modalitách. Celkovo z prejavu a správania sa vyšetrovaného znalkyňa nezistila závažnejšie poruchy mnestických a kognitívnych funkcií. Správanie posudzovaného bolo primerané, avšak výrazne kontrolované, bez prejavov auto, či heteroagresivity. Úsudkové schopnosti sú chorobne zmenené vplyvom porúch myslenia. Redukcia záujmov a spôsobilostí, neschopnosť systematickej práce. Vedomie bolo lucídne, idiognózia bez porúch. Reflexivita bola nedostatočná, k ochoreniu bol nekritický. Kontakt s realitou bol nedostatočný. Psychomotorické tempo bolo mierne zrýchlené, nálada počas vyšetrenia kolísala, bola väčšinou bludná, dysforická. Emotivita bola plochá. Afektivita labilná. Vnímanie imponovalo bez porúch, intrapsychické, telocitné halucinácie, susp. zrakové aj čuchové halucinácie, pocity ovplyvňovania cez čip. Myslenie v tempe spomalené, s oslabením determinačnej línie, s uvoľnenými asociačnými väzbami, centrované na ovládané témy nespravodlivého perzekvovania, difúzne zvýšená paranoidita, prítomný perzekučný bludný systém, nesystematizovaný. Konanie je determinované paranoidným spracovaním reality. V časti forenzný rozbor znalkyňa okrem iného uviedla, že posudzovaný hovoril o problémovom vzťahu s rodičmi, najmä mamou a sestrinom záujme o získanie jeho majetku a o susedoch, ktorí systematicky a cielene mu spôsobujú svojím správaním psychické príkoria. Dôvody na výpoveď z bytu znalkyni nie sú známe, posudzovaný tvrdí, že sa susedia voči nemu spojili. Na otázky ohľadom platenia poplatkov za byt nie je schopný adekvátne odpovedať. K svojej finančnej situácii uvádza, že má prostriedky, že žije z dividendy za pozemky, ktoré zdedil po matke a nasporených peňazí, keď pracoval v SBS. Znalkyňa u posudzovaného zistila paranoidnú schizofréniu s defektom bludov prenasledovania, ovplyvňovaní. Halucinatórne hlasy sa mu vyhrážajú, sluchové halucinácie majú charakter pískania, búchania, smiechu, prítomné sú aj neprimerané telocitné halucinácie, suspektné sú aj senzorické poruchy vnímania, ktoré by vysvetľovali poruchy príjmu potravy (zrejmý strach z kontaminácie). Posudzovaný sa v priebehu vyšetrovania snažil negovať prítomnosť porúch myslenia a vnímania, cenzuroval počas celého vyšetrenia údaje o svojej osobe a spôsobe života, avšak pri otázkach rodiny a spolužitia v bytovom dome sa „. a popisoval farbisto všetky príkoria, ktoré mu spôsobujú ostatní spoluvlastníci.
4. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení na podanie posudzovaného zo dňa 22.07.2021, v ktorom uviedol, že znalecký posudok je založený na údajoch zo správy dr. Takáčovej, pri jeho nedobrovoľnej hospitalizácii a na údajoch z prepúšťacej správy z Psychiatrického oddelenia zo dňa 13.12.2015, pričom oba dokumenty nie sú pravdivé a sú staré 6 rokov. Ďalej je znalecký posudok založený na jednej z dvoch správ dr. Šimoniho, na správe zo dňa 17.12.2015. Znalkyňa z dvoch správ, ktoré jej odovzdal, uvádza len jednu z nich, keď druhú správu od dr. Šimoniho z 24.03.2016 buď zatajila alebo zapatrošila, pričom podľa nej doktor konštatoval, že momentálne nie je prítomná sypmtokatalógia v zmysle porúch vnímania alebo myslenia. Ďalej sa v znaleckom posudku uvádza lekársky nález dr. Michalkovej z 27.02.2019, pričom ide o nález obyčajného prechladnutia, ale znalkyňa z neho zvýraznila vetu: „. L. - T., G., O....F., F. N. M. G. T. U. X.. W., M.O. táto O. W. E. „. L. - B. T., G., O....F.. Skomoleným prepisom zrejme chce znalkyňa podporiť názor, že trpí strachom z kontaminácie pri príjme potravy, čo je úplne smiešne. Ďalej tam chýba podstatná zmienka o tom, že si našiel prácu a bol zamestnaný od októbra 2018 do mája 2019, pričom zárobok z tohto obdobia spolu s ďalšími príjmami, ktoré mu prídu ku koncu roka z prenájmu ornej pôdy, mu vystačia minimálne na ďalší rok, možno dva. Dovtedy dúfa, že si nájde ďalšiu prácu. Ďalej poukázal na to, že po matke zdedil rodinný dom so 7 árovou záhradu v Cíferi, o ktorú sa od tej doby prakticky sám staral, čo by popri zamestnaní určite nezvládal. Dôvodom jeho postoja prečo si prácu nehľadal bolo práve obhospodarovanie obrovskej záhrady a rozpadajúceho sa starého domu, kde trávil väčšiu polovicu roka. Pri odchode z banky dostal 5 mesačné odstupné, čo mu s dovtedy nasporenými peniazmi a každoročným príjmom z prenájmu ornej pôdy a výnosom z akcií z kupónovej privatizácie a finančnej podpory otca vystačilo až do roku 2015 - 2016. Prácu si nehľadal, lebo mal iné priority a nebol odkázaný na príjem z nejakého nekvalifikovaného zamestnania. Ďalej namietol, že v časti psychiatrické vyšetrenie sú údaje podávané nesúvisle, chaoticky a útržkovito, často vytrhnuté z kontextu, niektoré prekrútené s porušenou časovou následnosťou. Nie je pravda, že by dr. Šimoniho navštívil len raz, navštívil ho dvakrát. Druhýkrát mu doktor neurčil termín ďalšej kontroly a nemal námietky proti vysadeniu liekov, čo teda považoval za ukončenie liečby. Nesúhlasil s vyjadrením znalkyne, že poskytoval údaje neochotne a cenzurovane. Na žiadnu otázku neodmietol odpovedať, jej otázky mu neboli nepríjemné a
nespôsobovali mu emočný stres. Nesúhlasí s tým, že sa snažil regulovať emócie počas vyšetrenia, nie je si vedomý nejakého výraznejšieho kontrolovania vlastného správanie. Ďalej nesúhlasí s výrokom, že jeho úsudkové schopnosti sú chorobne zmenené vplyvom porúch myslenia. Jeho úsudok a schopnosť myslenia znalkyňa počas vyšetrenia nijako zvlášť neskúmala. Tiež sa nerozprávali o jeho záujmoch. V časti klinická symptomatika znalkyňa mieša údaje z hospitalizácie v roku 2015 so zisteniami zo svojho vyšetrenia, takže sa niekedy nedá rozoznať, ktoré sú aktuálne a ktoré 6 rokov staré. Poruchy správania v zmysle nočného púšťania hudby alebo občasného buchnutia nemá žiadne, už minimálne od 29.05.2020, pretože v tento deň bol na polícii riešiť fyzické napadnutie susedom W. a pri tej príležitosti ho policajti upozornili, že ak ešte raz prídu k nemu riešiť rušenie nočného kľudu, nebude to už iba pohovorom, ale pokutou a takýto luxus si bohužiaľ nemôže dovoliť. Nepamätá si, že by nesúhlasil s vyšetrením. Tiež je klamstvo, že by nebol schopný adekvátne odpovedať na otázky ohľadom platenia poplatkov za bývanie, pretože odpovedal, že byt sa priebežne splácal, nikdy na ňom nebola dlžoba a je vyplatený do konca apríla 2021. Toto je ďalší dôkaz ako ho vykresliť ako nesvojprávneho. Za vymyslenú konštrukciu považoval výroky, že sa mu vyhrážajú halucinatórne hlasy, sluchové halucinácie majú charakter pískania, búchania, smiechu. Toto nemohla znalkyňa zistiť z rozhovoru s ním a toto nebolo ani v prepúšťacej správe. Tiež upozornil na to, že znalkyňa nevyužila zákonnú možnosť umiestniť ho na pozorovanie v zdravotníckom zariadení po dobu 4 týždňov.
5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na výpoveď navrhovateľky na pojednávaní dňa 26.10.2021, na ktorom uviedla, že na podanom návrhu trvá. S bratom nemá možnosť komunikovať, telefón jej nedvíha a má ho vypnutý, asi ho používa len keď on chce. Boli v kontakte, keď dostal výpoveď z bytu v roku 2018, tiež aj po podaní návrhu. Chodili k nemu občas, počuli z jeho bytu hudbu raz hlasnejšie, raz tichšie, niekedy bolo úplne ticho. V roku 2019 sa náhodne stretol s jej synom a brat mal pod okom modrinu, ako keby sa pobil. Brat jej potom povedal, že tú modrinu mu spôsobil pán W. po konflikte ohľadom bytu. Váhala s týmto krokom, ale už v roku 2015, keď bol brat hospitalizovaný, dostala odporúčanie, aby bol invalidizovaný a tiež aby požiadala o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Vie, že brat by to bral ťažko. Potom keď dostal výpoveď z nájmu, bola to na bytovom družstve riešiť, že tie konflikty, ktoré tam boli, neboli spôsobené naschvál, že by bol výbušný, ale že je to spôsobené jeho chorobou a tam jej tiež odporúčali riešiť to takouto cestou. Vedela, že tam konflikty so susedmi pretrvávajú a to aj na základe tej modriny. Ani výpoveď z nájmu nezmenila jeho správanie, aj keď on to bral, ako spravodlivý boj proti ľuďom, ktorí mu strpčujú život. Otec mu pomáhal finančne, keď sa bratovi minuli úspory, tak zvýšil sumu, ktorou mu pomáhal. Brat mal dividendy 550,- eur ročne. Všetko to zabezpečovala ona. Otec jej priniesol peniaze a ona ich dala bratovi do schránky, alebo na účet. Brat bol hospitalizovaný v roku 2015, bol nahnevaný, ale požiadal ju, aby zašla k nemu na byt a pohľadala tam nezaplatené šeky a tak sa dozvedeli platobné údaje k službám spojených s bytom. Otec sa potom rozhodol, že mu bude platiť byt priamo na účet družstva a zvyšok si mal zabezpečiť sám. Po smrti otec nenechal finančné prostriedky, ona mu poslala 3.000,- eur, peniaze sa jej nevrátili a ani sa brat nepoďakoval, bolo to viac platieb postupne. Keď brat hovoril o situácií v dome, nikdy to nehovoril adresne, ako keby to sám nevedel určiť. Hovoril jej, že na neho hovorili nejaké hlasy a hovoril, že mu pri operácií nasadili do hlavy čip. PN odmietal kvôli evidencii na úrade práce. Čo sa týka čuchových halucinácií, raz keď uňho bola, mal prehodené oblečenie cez rebrík, a keď sa ho pýtala, že prečo to nedá do skrine, tak povedal, že to tam smrdí, ale keď skriňu otvorila, zistila, že to nie je pravda. Brat má strach z kontaminácie, vždy keď k nim prišiel bol odmietavý, nechcel si u nich nič vziať, maximálne vodu, aj keď mu odniesla navarené a aj krstná, nechcel to. Keď bol v Cíferi, tak tam žil v podmienkach nehodných ľudského života v jednej miestnosti s kopou pavučín. Mal tam iba plechovú vaňu, kde mal napustenú vodu a tam sa kúpal, nikdy tam nebola teplá voda, ani kúrenie, bol tam iba sporák, v ktorom si kúril, bola tam zima. Oni tam potom chodili kosiť, keď brat sa nestaral a susedom to robilo problém. Musela si vziať rebrík a prejsť cez plot a pokosiť aspoň časť. Čo sa týka šekov, tak z fotiek vidno, že tieto mal pohodené niekde pod oknom na zemi pri kladive a valčeku, a nemohol mať prehľad, čo má platiť. Dividendy chodili na otca, lebo brat neuviedol svoju adresu, ona mu to odniesla a brat ju obvinil, že to nenašiel, tiež nereagoval na výzvy družstva. Čo sa týka obmedzenia vo vzťahu s nakladaním s financiami mala za to, že by to mohla byť vyššia suma, s ktorou môže disponovať, napr. ak by sa mu podarilo vybaviť invalidný dôchodok. Doteraz žil skromne, nepoužíval chladničku, pračku a chce, aby mal kvalitnejší život, ak by sa mu podarilo zabezpečiť viac peňazí.
6. Obmedzovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom, ani so znaleckým posudkom. Stále býva v tom istom byte. Má problémy so susedmi, napr. v hornom byte býva teraz nejaký pán Y. so svojou manželkou, majú tam dve malé deti a stávajú sa mu tam také veci, že keď vstane z postele buď o 08:00, 10:00, 12:00 a keď prejde na WC a sadne si na záchodovú misu, niekto
v byte nad ním príde tiež na WC a spláchne, stáva sa mu to v 80 % prípadoch, alebo sa mu stáva, že vtedy keď sedí na WC, tak niekto hodí niečo na zem. Sused W. alebo jeho manželka, keď sedí na WC, tak vyjde von a cvakne s dverami. S pani W. a pánom B. nemá problémy. Pán W. ho napadol trikrát, stále mu nadáva. Keď leží na posteli doobeda, tak hore behá dieťa a keď vstane z postele, tak s tým prestane. Veľmi často stretáva susedu W. pri bráne, pritom on nemá pravidelný režim, chodí vždy von v inom čase a je zvláštne, že ju stretáva tak často. Má pocit, že ho sledujú a šmírujú v byte. Čo spomínala sestra ten čip, tak to si vtedy myslel, že to môže byť spôsob, akým ho monitorujú, ale to sa nepotvrdilo, lebo keď bol na CT mozgu v roku 2015, doktorka mu povedala, že tam nie je žiaden nález. Čítal v petržalských novinách, že seniorov monitorujú nejakými čidlami, ktoré merajú telesnú teplotou, čím ich chcú chrániť a v prípade, že sa niečo stane tak dostane signál ich lekár. Takže sú rôzne spôsoby, ktorými sa dá monitorovať pohyb. Suseda W. je buď bývala policajtka, alebo jej manžel. Policajti majú určité spôsoby, akými môžu ľudí sledovať. Byt platí, od októbra 2018 do mája 2019 pracoval v jednej SBS na dohodu, skončil tam, robili podvody, dal by výpoveď, ale skončilo sa to nakoniec dohodou. Od roku 2015 je prenasledovaný svojou sestrou, vláčený po psychiatroch a po súdoch, takže nemá čas sa zamestnať. Dni trávi ničnerobením. Na dome v Cíferi nebol už asi od roku 2015, potom tam bol možno párkrát a nakoniec sa na to vykašľal, lebo aj tam mu susedia robili naschvály. Mal tam posadené stromčeky a sused mu tam zrezal bez jeho vedomia vrch stromu, asi ho použil ako vianočný stromček, bol to nahlásiť aj na polícii a povedali mu nakoniec, že to je v poriadku, že to šlo cez elektrické vedenie. Tiež tam chodí jeho sestra aj keď jej to zakázal, vie, že tam chodia kosiť a zbierať úrodu a myslí si, že tým porušujú zákon. Sused mu pri rekonštrukcii orezal stromček, vetvy do výšky 4 metrov a potom mu ho vypílil aj vedľajší strom. Žije z úspor zo zamestnania v SBS, z prenájmu ornej pôdy v Cíferi kde je to 560,- eur ročne a v Novej Vsi kde to je 150,- eur ročne a má akcie z kupónovej knižky, odkiaľ mu chodí asi 100,- eur ročne, tiež predal nejaké akcie. V SBS zarobil cca 4.800,- eur. Sestra vravela, že mu poslala 3.000,- eur , ale jemu sa zdá, že to bolo len 2.000,- eur. Momentálne má 2.100,- eur v hotovosti, s ktorými musí vystačiť, kým si nenájde zamestnanie, ale čaká na výsledok súdnych konaní. Keby bol bezdomovcom, tak nemá zmysel si hľadať zamestnanie. O invalidný dôchodok by požiadal, ak by mu tam neuvádzali diagnózu schizofréniu, pretože on chorý nie je. Necíti žiadne ťažkosti, má problém len so susedmi. Tiež uviedol počas pojednávania, že predtým mal dostatok finančných prostriedkov, ale teraz sa musí venovať súdnym konaniam a medzitým sa o seba postarať, ísť na nákup, navariť. Ťažko fyzicky pracoval na záhrade od roku 2001. Keď bol hospitalizovaný tak mu to zničilo reputáciu a keby tam teraz došiel, tak budú naňho ukazovať prstom. Keby mal popri robote na záhrade chodiť do práce, tak to určite nezvládne. Náklady na cestu z Bratislavy do Cíferu sú také vysoké, že sa mu to neoplatilo, aby tam niečo pestoval. Vtedy si všetky potraviny dopestoval sám. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol aj, že obmedzovaný do spisu založil písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že sám si nakupuje, chodí do obchodu prakticky každý deň, aby mal čerstvé pečivo. Priznal, že doma moc neupratuje, ale nemá to prečo vadiť iným ľuďom. Čo sa týka hluku v jeho byte, tento bol len reakciou na nočné trieskanie do steny od suseda W.H. a nočné žúrky susedov z horného a spodného bytu. Je pravda, že v čase, keď ešte trávil väčšiu časť roka na záhrade v Cíferi, sa mu pokazila chladnička v byte, ale nebolo vtedy rozumné vyhadzovať zbytočne peniaze na jej opravu a potom ju nechávať zbytočne bežať počas doby, kedy bol v Cíferi. Okrem toho žiadne potraviny doma neskladuje, keďže do obchodu chodí takmer každý deň a nakúpi len to, čo v ten deň zje alebo uvarí. Čo sa týka obliekania, nikdy nechodil nevhodne oblečený. Ohľadom svojej hygieny uviedol, že 5 - 6 krát do týždňa sa kúpe. Tento hygienický postup previedol aj 16.11.2015 tesne predtým, ako išiel o 14.00 vysvetľovať na políciu rušenie nočného kľudu a následne bol nedobrovoľne vzatý na hospitalizáciu na psychiatriu. Je zaujímavé, že už o 2 hodiny neskôr dr. Vašečková v prijímacej kancelárii skonštatovala, že mal známky hygienického zanedbania. Pokiaľ ide o starostlivosť o jeho zdravie, toto je jeho výhradným vlastníctvom a je len na ňom, ako s ním naloží. Dr. Takáčovú nikdy nevidel a akékoľvek zrakové a čuchové halucinácie absolútne odmieta. Čo sa týka sluchových halucinácií je ochotný pripustiť, že si možno niečo zle vysvetlil niektoré útržky z rozhovorov z okolitých bytov, čo však nepovažuje za halucinácie. Odmieta, že by počul nejaké hlasy, ktoré neexistujú. Mnohé z tvrdení v návrhu svojej sestry považoval za nepravdivé, ako napríklad to, že veci dennej potreby zabezpečuje prevažne z prostriedkov od otca. Poukázal na to, že od októbra 2018 do mája 2019 bol zamestnaný a od tejto doby žije z vlastných prostriedkov zarobených počas zamestnania. Nie je pravda, že by nebol schopný nájsť si prácu. Bohužiaľ v súčasnej dobe sa musí neustále venovať právnym útokom svojej sestry a na zháňanie práce nemá čas. Od roku 1997, kedy sa odsťahoval od rodičov, sa o seba stará sám a to na úrovni, ktorá mu vyhovuje a nepoškodzuje jeho zdravie. Za posledných 20 rokov bol len možno 2 - 3 krát u praktickej lekárky s prechladnutím, dokonca senná nádcha, ktorú mával každoročne mu prešla bez liečby. Čo sa týka popisu udalostí po 15. roku jeho života uvedenom v návrhu na začatie konania, toto považoval za príznaky bežnej puberty. Čo sa
týka jeho príjmov, sestra zabudla uviesť jeho príjem z akcií kupónovej privatizácie a z prenájmu ornej pôdy, čo bolo cca 900,- eur ročne a zabudla uviesť, že väčšinu potravín si dopestoval na záhrade a časť úrody aj predal. Úspory, ktoré mal sa míňali len veľmi pomaly. Od otca nikdy peniaze nežiadal a bolo to len jeho rozhodnutie prideľovať mu viac oproti sestrám. Sestra tento fakt otočila na hlavu, keď tvrdí, že nebol schopný požiadať o finančnú pomoc. Nemá vo zvyku doprosovať sa niekomu o niečo. Mal za to, že to bol skôr nápad sestry, že otec sa neskôr rozhodol nájomné platiť priamo, keďže sa zrejme cítila ukrátená na svojom podiele z otcových peňazí. Svedčí o tom aj fakt, že jeho nájomné dala hradiť trvalým príkazom zo svojho účtu, pričom otec odovzdával peniaze jej. Využila na to nejaké obdobie, keď nemal zaplatený buď jeden alebo dva mesiace nájom a bez jeho súhlasu poza jeho chrbát si dala platiť zo svojho účtu jeho nájomné, čo sa mu javí ako príprava na podanie návrhu v tomto konaní. O dobrých úmysloch sestry nemôže byť ani reči. Ďalej opísal udalosti ohľadom kúpy bytu, keď cena, ktorú realitná kancelária požadovala bola príliš vysoká, takže predávajúcemu dal návrh, že ak mu byt priamo predá bez jej účasti, zaplatí mu o určitú sumu viac, ako by dostal od realitky, on s tým súhlasil. Následne telefonovala matke pani z realitnej kancelárie s tým, že na to škaredo doplatia. Po nejakom čase mu matka spomenula, že videla tú pani v televíznych novinách, že by malo ísť o šéfku bytovej mafie a mal za to, že kúpou tohto bytu stúpli na nohu nejakej mafii, čo mohlo mať súvis s nasledujúcimi udalosťami. Ďalej podrobne popísal na niekoľkých stranách problémy so svojimi susedmi, ktoré považoval za provokácie z ich strany. Tiež podotkol, že má problémy so susedmi aj v Cíferi.
7. Súd prvej inštancie vychádzal pri zistení skutočného stavu veci aj z výpovede znalkyne na pojednávaní, kde uviedla, že čo sa týka lekárskej správy dr. Šimoniho zo dňa 24.03.2016, tak túto zrejme nemala k dispozícií ale podotkla, že nevyplýva z nej, že by lekár ukončil liečbu, ale ukončil PN na základe toho, že sa toho pacient sám dožadoval z dôvodu potreby nastúpenia do práce. Z hľadiska psychiatrického vyšetrenia je dôležité to, čo lekár popísal, pacient sám odmietol užívať lieky a diagnóza ostala tá istá, a to schizofrénia. Výsledok, že nie je prítomná produktívna symptomatika, bol na základe toho, čo pacient uvádzal. Zároveň však uviedol, že je možná dissimulácia, teda, že pacient neuvádza, bagatelizuje, alebo zatajuje poruchy vnímania a myslenia. Čo sa týka regulovania emócií a kontrolovania, bolo to zistené na základe psychiatrického vyšetrenia. Pán Q. je inteligentný a vzdelaný, schizofrénia nepostihuje intelekt, nepostihuje kognitívne funkcie v zmysle porúch intelektu a pamäte. Kým neopisuje nejaký problém, tak sa vie kontrolovať. Čo sa týka problémov so susedmi, už ďalej neskúma aké sú príčiny, pre ktoré sa to deje, len to vníma ako príkoria, napr. prečo mu niekto odrezal strom, ale nejde už do hľadania dôvodov, čo je jedným z príznakov tejto choroby. Čo sa týka úsudku znamená to aj pohľad na svoje vlastné ochorenie a neschopnosť ho prijať, to je tiež jedným zo znakov poruchy úsudkových schopností. Pán Q. trpí paranoidnými predstavami, napr. búchanie práve vtedy keď on vstáva, má pocity prenasledovania. Hovoril o tom, že suseda W. je policajtka, alebo že ho sleduje, sused zatvára dvere práve vtedy, keď on vychádza, alebo je na WC. Čo sa týka neschopnosti systematicky pracovať, pán Q. je od roku 2001 nezamestnaný, potom v roku 2018 bol pár mesiacov v SBS, medzitým nepracoval nikde. Pán Q. uviedol dôvod prečo nebol zamestnaný, že mal dosť finančných prostriedkov, aby nemusel pracovať, avšak práca nie je len zdroj obživy, ale aj náplň dňa a využitie času vo svoj prospech s ohľadom na budúcnosť. Porucha afektov neznamená len výbuchy hnevu, je to aj kolísavá nálada, prirodzene, keď sa hovorí o nejakých nepríjemných veciach, tak nálada kolíše v súvislosti s preberanou témou. Ona iba popisovala to, ako sa vyšetrovaný správal počas znaleckého vyšetrenia. Nebolo tam napísané, že by mal výbuchy zlosti alebo niečo podobné. U pána Q. prevládajú negatívne príznaky schizofrénie a to spomalenie psychomotorického tempa, znížená aktivita vo vzťahu k sociálnemu fungovaniu, zníženie sociálnych kontaktov v zmysle dlhotrvajúceho nezáujmu a celková pasivita. Komunikácia verbálna viazne, opakujú sa tie isté odôvodnenia, stále rozoberá tie isté témy, ako susedia, príkoria. Súčasťou ochorenia je aj neschopnosť pracovať, vykonávať adekvátnu činnosť. Čo sa týka lekárskej správy dr. Michalkovej, tak tam je iba zvýraznené, že odmieta kľudový režim, pričom PN je kľudový režim, a teda tiež sa neriadil odporúčaniami lekárov, a opäť len uvádza, že by niečo malo byť napísané schválne. Na otázku znalkyne ohľadom dôvodov výpovede z nájmu, obmedzovaný uviedol, že bol vyprovokovaný organizovanou skupinou, pani W., ktorá je domová dôverníčka a zároveň delegátka na bytovom družstve a vie veci vybaviť, napr. zorganizovať nejakých ľudí, aby robili hluk a bordel. On nerobil hluk väčší než oni. Momentálne nemá dlhy na byte, je vyplatený do konca októbra.
8. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým na závery znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že Peter Q. trpí duševnou poruchou trvalého rázu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je v jeho záujme obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu odporúčanom znalcom tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že takéto obmedzenie je vzhľadom na zdravotný stav posudzovaného a jeho prognózu dostatočné na ochranu jeho záujmov, bez nadbytočného zásahu do jeho osobnostných práv. Výsluchom obmedzovaného na pojednávaní súd prvej inštancie mal možnosť vzhliadnuť a vypočuť obmedzovaného, čím sa potvrdilo opodstatnenie navrhovaných obmedzení. Znalkyňa súdu dostatočným spôsobom objasnila závery znaleckého posudku aj po podaných námietkach zo strany obmedzovaného, ku ktorým sa vyjadrila. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ obmedzovaný poukazoval na lekársku správu dr. Šimoniho zo dňa 24.03.2016, ktorú znalkyňa nemala podľa neho zámerne zohľadniť, na túto znalkyňa reagovala vo svojom výsluchu na pojednávaní a tiež poukázala na to, že diagnóza v lekárskej správe ostala nezmenená - schizofrénia. Súd prvej inštancie z lekárskej správy nezistil, že by doktor obmedzovanému vysadil liečbu. Vyplýva z nej len to, že PN bola ukončená z dôvodu, že pacient je hlásený na úrade práce a chce ísť pracovať. Podstatná je však skutočnosť, že záver správy je diagnóza: M. Z. I. F. G. G., Ž.S. B. T. X. B.. V žiadnom prípade však zo správy nevyplýva, že by lekár neodporúčal pokračovať v liečbe. Súd prvej inštancie posúdil, že táto lekárska správa nie je spôsobilá spochybniť závery znaleckého posudku. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že obmedzovanému v dohľadnej dobe hrozí riziko, že nebude schopný zabezpečiť si základné životné potreby, ako aj otázku bývania, keď nájom bytu, v ktorom v súčasnosti ešte stále býva, mu bol vypovedaný, a to pre konfliktné správanie, hoci toto je ešte predmetom súdneho konania, keď obmedzovaný popiera oprávnenosť výpovede a podal žalobu o určenie jej neplatnosti. Napriek týmto skutočnostiam však obmedzovaný nevyvíja úsilie, aby si zabezpečil príjem, ktorý by mu postačoval na zabezpečenie základných životných potrieb, čo v súčasnosti odôvodňuje tým, že pre existenciu súdnych konaní, ktoré ho časovo zaťažujú, nie je schopný hľadať si zamestnanie a tiež tým, že v prípade, že sa stane bezdomovcom, už nie je dôvod na to, aby si zamestnanie našiel. Tiež niekoľkokrát poukázal na to, že počas celého obdobia, čo nebol zamestnaný, si prácu nehľadal nie pre údajnú diagnózu, ale preto, že nemusel, nakoľko mal príjem z iných zdrojov, ako prenájom ornej pôdy, či výnosy z kapitálových knižiek, ktoré však svojou výškou v žiadnom prípade nezodpovedajú výške potrebnej pre zabezpečovanie základných potrieb každého kultúrneho človeka. Nebolo sporné, že obmedzovaný žil aj z finančnej pomoci jeho otca. Niekoľkokrát obmedzovaný poukázal na to, že bol zamestnaný od októbra 2018 do mája 2019, čo však nemožno považovať za systematický výkon práce, keď po dlhé roky predtým nepracoval. Z celého niekoľkoročného pôsobenia obmedzovaného vyplýva, že skutočne nie je schopný systematickej práce, nakoľko dôvody, ktoré uvádzal ako dôvody, pre ktoré si prácu nehľadal nie sú z pohľadu súdu dostatočné na to, aby závery znaleckého posudku dementovali. Ani jeho súčasné správanie, keď je jeho bytová otázka ohrozená a zostávajú mu podľa jeho vyjadrenia úspory vo výške cca 2.000,- eur a obmedzovaný ostáva naďalej voči tejto situácii pasívny, neumožňuje súdu vyhodnotiť to inak, ako v súlade so závermi znalkyne, ktorá poukazovala práve na negatívne príznaky diagnostikovanej duševnej poruchy obmedzovaného spočívajúcej v celkovej pasivite a spomaleniu psychomotorického tempa. Súd prvej inštancie má za to, že existencia obmedzovaného je takýmto spôsobom ohrozená a je v jeho záujme obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Podľa súdu prvej inštancie existuje dôvodné riziko jednak toho, že obmedzovaný nebude schopný sám efektívne komunikovať s orgánmi štátnej správy a samosprávy, inštitúciami, súdmi, pri riešení bežných životných situácii, hospodárne nakladať s majetkom (čo je potvrdené jeho životnou situáciou) a tiež otázku liečebnej starostlivosti, najmä psychiatrickej liečby nemožno ponechať na jeho vôli. Konanie obmedzovaného je pasívne, bez primeranej vôľovej kontroly. Správanie posudzovaného v rodine a v spoločnosti je neschopné sociálneho fungovania, do istej miery zanedbávajúce sa. Obmedzovaný nie je schopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti. Prognóza ďalšieho vývoja duševnej poruchy je nepriaznivá, pričom je potrebné mu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, keď je potrebná v zmysle znaleckého posudku kontinuálna a monitorovaná psychiatrická liečba. Sám žalovaný priznáva, že lieky neužíva a neužíval ich ani v čase, keď bol hospitalizovaný. Súd prvej inštancie prihliadol aj na ostatné skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas súdneho pojednávania, najmä na spôsob hospodárenia s majetkom vyšetrovaného, ako pristupuje k liečbe, do akej miery samostatne a zodpovedne doposiaľ vybavoval bežné záležitosti, a preto obmedzil jeho spôsobilosť na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. Pretože aj znalec navrhol ponechať vyšetrovanému možnosť disponovať s určitou hotovosťou v takom rozsahu, aby to negatívne neovplyvnilo majetkovú situáciu, súd prvej inštancie ponechal obmedzovanému možnosť samostatne hospodáriť s finančnými prostriedkami a majetkom v sume nie vyššej ako 500,- eur mesačne. Pre nekritičnosť k potrebe liečby a skutočnosť, že duševná porucha má vplyv aj na jeho rozhodovanie o liečebnej starostlivosti, ktorú môže mariť a tým si škodiť, súd prvej inštancie obmedzil spôsobilosť na právne úkony menovaného aj čo do samostatného rozhodovania o svojej zdravotnej starostlivosti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že napriek diagnóze si obmedzovaný odmieta vybaviť priznanie invalidného dôchodku, čo by mu do určitej miery pomohlo mať aspoň určité
hmotné zabezpečenie, a aj preto je potrebné jeho obmedzenie aj vo vzťahu k štátnym orgánom a inštitúciám.
9. Voči rozsudku a to do výroku I o obmedzení spôsobilosti a jeho rozsahu podal v zákonnej lehote vyšetrovaný odvolanie. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci a to tým, že nezohľadnil jeho námietky ohľadom zaujatosti znalkyne, nezohľadnil jeho námietku, že znalecký posudok bol založený prevažne na 6 rokov starých údajoch o jeho zdravotnom stave, pričom ani mnohé z týchto starých údajov neboli pravdivé. Ďalej vyšetrovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil zjavné rozpory medzi jednotlivými lekárskymi správami a znaleckým posudkom, keď znalkyňa tvrdí v znaleckom posudku, že jeho psychická choroba má trvalý a nezvratný charakter, nevie ovládať svoje správanie, má halucinácie a poruchy myslenia, naproti tomu Dr. Šimo v druhej lekárskej správe uvádza, že momentálne nie sú prítomné poruchy myslenia, ani vnímania. Ďalej vyšetrovaný poukazuje na to, že lekári z Mickiewitzovej v prepúšťacej správe konštatujú, že počas celej doby 4 týždňov hospitalizácie bol pacient kľudný, bez porúch správania, bez spontánnej produkcie bludných obsahov. Ďalším rozporom je tvrdenie Dr. Obucha v psychologickom vyšetrení, že v ROR teste nezistil poruchy myslenia, ani vnímania. Ďalej odvolateľ poukazuje na spôsob akým znalkyňa postupne zmäkčuje svoje vyjadrenia zo znaleckého posudku na pojednávaní. Odvolateľ poukazuje na to, že znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, že sa mu vyhrážajú halucinátorne hlasy, že má sluchové halucinácie charakteru pískania, búchania, že sú prítomné telocitné halucinácie, halucinácie čuchové a chuťové, ktoré by vysvetľovali poruchu príjmu potravy. V znaleckom posudku toto konštatovanie vyzerá, ako keby ho znalkyňa zistila svojim vyšetrením, čo však nie je možné, lebo pri vyšetrení 17.5.2021 sa so znalkyňou o údajných halucináciách vôbec nerozprával. Tieto údaje prepísala z prepúšťacej správy z hospitalizácie, pričom ich rozšírila o svoje vlastné ničím nepodložené konštrukcie. Vyšetrovaný uvádza, že skutočnosť, že v byte nad ním sa približne v roku 2005 počas celých troch mesiacov jesene a zimy konali neustále hlasné žúrky, ktoré končili hlboko v noci, na ktorých sa mládež zabávala neustálym nadávaním, hlasným smiechom a púšťaním rapovej hudby s oplzlými textami, pričom mal pocit, že sa bavia na jeho účet, opísali lekári na Mickiewitzovej v prepúšťacej správe vetou: „.U. K. E. M. Z., N. Z. U. V.. A súdna znalkyňa túto vetu prepísala, ako je už vyššie uvedené. Toto je podľa vyšetrovaného len malá ukážka výroby psychiatrických diagnóz v slovenských psychiatrických liečebniach. Vyšetrovaný ďalej uvádza v odvolaní, že v znaleckom posudku znalkyňa tvrdí, že jeho úsudkové schopnosti sú výrazne nivelizované, až vymiznuté, nie je schopný pochopiť zmysel súdneho konania, nie je schopný v ňom vypovedať, správne vnímať a navrhuje také obmedzenia, ako keby trpel absolútnou demenciou, nevedel čítať, písať, vyjadrovať sa a ovládať svoje správanie. Následne začala postupne znalkyňa zmäkčovať svoje výroky, tvrdiac, že je inteligentný, vzdelaný, schizofrénia nepostihuje intelekt, nepostihuje kognitívne funkcie. Ďalej uviedla, že prevládajú negatívne príznaky schizofrénie a to spomalenie psychomotorického tempa, znížená aktivita vo vzťahu k sociálnemu fungovaniu, zníženie sociálnych kontaktov v zmysle dlhodobého nezáujmu a celková pasivita. Komunikácia verbálna viazne, opakujú sa tie isté odôvodnenia, stále rozoberá tie isté témy, susedia a príkoria. Súčasťou ochorenia je aj neschopnosť pracovať, vykonávať adekvátnu činnosť. Tieto vyjadrenie z pojednávania sú značne odlišné od tvrdých vyjadrení v znaleckom posudku. To, čo znalkyňa popisuje ako prevládajúce negatívne príznaky schizofrénie, sa podľa odvolateľa dá vysvetliť napr. samotárstvom a lenivosťou. To však nie sú psychické ochorenia. Spomalenie psychomotorického tempa sa dá vysvetliť jeho zhoršeným zrakom. Zhoršeným zrakom sa dá vysvetliť aj jeho znížená schopnosť zamestnať sa a pracovať. Vyšetrovaný poukazuje aj na to, že je prihlásený na úrade práce, ako uchádzač o zamestnanie. Ak znalkyňa uvádza, že stále rozoberá tie isté témy, tak to bude asi tým, že na vyšetrenie k nej nebol pozvaný, aby sa s ňou bavil o tom, aký bo včera pekný deň, alebo akých milých ľudí stretol, ale prišiel sa s ňou porozprávať práve o tých témach, ktoré uvádza. Ak podľa znalkyne u neho prevládajú negatívne príznaky, tak v tom prípade nie je dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v tak neprimeranom rozsahu. Podľa odvolateľa sa znalkyňa snaží brániť diagnózu svojich kolegov z Mickiewitzovej, pretože vie, že v prípade, že by sa preukázalo, že nemá schizofréniu, mohlo by to mať pre ňu a jej kolegov vážne právne následky. Odvolateľ ďalej vytýka, že znalkyňa pri jeho vyšetrení nevyužila zákonnú možnosť jeho umiestnenia v zdravotníckom zariadení na pozorovanie, čím by sa z jej strany dali overiť napr. jeho údajné halucinácie, poruchy správania, neschopnosť ovládať sa a pod. Odvolateľ si je istý, že pri pozorovaní by sa nič takéto nepreukázalo, čoho si je vedomá aj znalkyňa, a preto túto možnosť nevyužila. Podľa vyšetrovaného, ak by sa pri umiestnení do zdravotníckeho zariadenia nepotvrdili jeho údajné poruchy správania a neschopnosť ovládať konanie, tak by tým odpadla zákonná možnosť súdu obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony. Odvolateľ ďalej vytýka, že súd prvej inštancie pochybil pri stanovení rozsahu obmedzení, ktoré považuje za neprimerané, porušujúce základné ľudské práva
(sloboda myslenia, sloboda konania, sloboda rozhodovania, právo rozhodovať o vlastnom tele, právo vlastniť majetok), a to v takej miere, že to zodpovedá skôr zbaveniu svojprávnosti, ako obmedzeniu. Vyšetrovaný považuje za absurdné, aby o jeho podrobovaní sa zdravotnej starostlivosti, rozhodovala opatrovníčka, ktorá sama nie je lekárkou. Uvádza, že pri liečbe je možnosť aj odmietnuť navrhovanú liečbu podpísaním reverzu, z vlastnej skúsenosti vie, že to platí aj pri závažných ochoreniach, ako je rakovina. Uvádza, že žiadny lekár nemá právo rozhodovať o tele a spôsobe myslenia iného človeka. Podľa vyšetrovaného z rozporov medzi lekárskymi správami a znaleckým posudkom vyplýva, že jeho choroba nemá trvalý charakter, a preto súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav veci. Ďalej súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho finančnú situáciu. V dohľadnej dobe mu nehrozí, že by zostal bez peňazí, tesne po pojednávaní mu prišli peniaze z nájmu ornej pôdy 700,- eur. Ak by mu hrozilo, že sa dostane do finančnej tiesne, tak môže predať aj akcie z kupónovej privatizácie v hodnote okolo 1.500,- eur. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že existuje riziko, že nebude schopný efektívne komunikovať s orgánmi štátnej správy, samosprávy, inštitúciami, súdmi pri riešení bežných životných situácií. Poukazuje na to, že doteraz úplne samostatne komunikoval s úradom práce, bankami, poštami, políciou, atď. Napr. v 2016 si sám vybavil predoperačné vyšetrenia a operáciu tak, že rodina sa o tom ani nedozvedela. Čo sa týka obmedzenia narábania s hotovosťou nad 500,- eur toto je nedôvodné, pretože ani nepozná šetrnejšieho človeka, ako je on. Podľa názoru vyšetrovaného narábanie s hotovosťou nie ani právny úkon. Vyšetrovaný navrhol, aby odvolací súd dal vyhotoviť nový znalecký posudok iným znalcom a na základe neho znova prehodnotil skutkový stav veci. Po novom prehodnotení skutkového stavu veci buď zrušil rozsudok súdu prvej inštancie alebo primerane znížil rozsah obmedzení a vynechal z nich posledné ustanovenie o nespôsobilosti rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti a liečbe.
10. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka. Odvolanie podľa nej neprináša nejaké zásadné nové argumenty v prospech nesprávnosti rozsudku. Navrhovateľka zopakovala, že choroba jej brata ovplyvňuje jeho život už od puberty, odkedy sa jej príznaky pomaly, ale stále intenzívnejšie preukazujú a evidentne bez liečby samé ani neodznejú. Aj na súdnom konaní bolo zjavné, že bratov úsudok je chorobou ovplyvnený, keď bežným zvukom, ktoré počuť z okolitých bytov pripisoval súvislosť, akoby boli zamerané na jeho diskreditáciu alebo vyslovené obťažovanie. Navrhovateľka poukazuje i na to, že Dr. Obuch v závere svojho vyšetrenia píše: „. M. O.Š. W. X., Ž. U. Ú. O. M. M. Ž. M.H. B. M. B. E. K. W. B. T. M. X. B..“. Navrhovateľka uvádza, že jej brat bol vyšetrený na oddelení viacerými vyšetreniami a tímom lekárov a diagnóza bola určená jednoznačne. Podobne, ani Dr. Šimoni, bratov ambulantný psychiater, v žiadnej zo svojich správ nespochybnil diagnózu ani liečbu stanovenú hospitalizáciou z roku 2015, iba ukončil jeho PN, lebo brat sa toho dožadoval a ďalšiu farmakoterapiu mu nepredpísal, lebo brat ju odmietal. To, že u brata počas hospitalizácie neboli prítomné poruchy správania ju neprekvapuje a pripisuje to tomu, že jednak bol pod vplyvom liečby a jednak pri svojej inteligencii vedel, že poruchy správania by len skomplikovali, alebo predĺžili jeho pobyt. Psychiatrickí pacienti sú známi de simuláciou, pretože sa necítia chorí, ale hlavne nechcú byť spoločnosťou onálepkovaní za duševne chorých. Za okolností, ktoré nesúvisia úzko s bratovou náročnou existenciálnou situáciou, spôsobenou podľa neho len konfliktami s ľuďmi v najbližšom prostredí, sa brat chová, ako slušný a bezproblémový človek. Navrhovateľka poukazuje i na to, že znalkyňa nepovedala, že brat nie je schopný vypovedať na súdnom jednaní, naopak v závere posudku odporučila súdu ho vypočuť, pretože bola názoru, že jeho vypočutie potvrdí súdu opodstatnenosť ňou navrhnutých opatrení, čo sa aj stalo. Záujem brata o získanie práce je iba formálny, brat stále hodnotí svoju finančnú situáciu, ako uspokojivú, napriek tomu, že žije na najnižšej finančnej úrovni, na akej sa ešte prežiť dá.
11. Vyšetrovaný k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že obsahuje nepravdy a výmysly, ktorými chce navrhovateľka podporiť hypotézu o jeho údajnej chorobe. To, čo považovala za príznaky choroby, on považuje za bežné príznaky puberty. Poukazuje aj na to, že dva roky po ukončení školskej dochádzky bol na základnej vojenskej službe, kde si nikto nevšimol, že by mal psychické problémy a 13 rokov bol zamestnaný, kde si takisto nikto nič nevšimol, pričom robil aj so stránkami na prepážke v banke. Takisto si nič nevšimli kolegovia, s ktorými pracoval v bezpečnostnej službe. Keď chcel dať výpoveď, majiteľ ho presviedčal, aby zostal, lebo bol nekonfliktný typ. Týmto vyšetrovaný poukazuje na to, že tvrdenie jeho sestry o kontinuálnosti a zhoršovaní príznakov jeho údajnej choroby sú nepravdivé. Vyšetrovaný sa ďalej vyjadruje k tomu, ako sa správajú jeho susedia. Uvádza, že napr. sused W. behá o druhej, tretej hodine v noci, ale aj cez deň v trenkách z bytu do pivnice, aj sedemkrát po sebe. Asi nie je náhoda, že keď sa vracia z nákupu a vystúpi z výťahu a prejde sa k svojmu bytu presne vtedy sused W. vyjde z pivnice a prejde okolo neho. Ďalej uvádza, že v byte nad ním sa neustále niekto zdržuje, títo ľudia, ako keby vôbec nespali, pretože kedykoľvek, keď sa zobudí, zakaždým je tam pohyb, vláčia sa za ním na
WC a sťahujú splachovač práve vtedy, keď je na mise. Toto sa stáva aj ráno, aj v noci, aj cez deň, čo nemôže byť náhoda. Ďalej uvádza, že v súčasnosti v hornom byte býva pán Y. s manželkou a dvoma deťmi, manželka behá takmer každé ráno po byte krížom krážom, neustále aj niekoľko hodín, takým spôsobom, ako keby niekto búchal gumeným kladivom po plafóne. Vyšetrovaný uvádza, že takýchto prípadov by mohol uviesť stovky a podľa neho to nie sú náhody, ale cielené provokácie a systematické terorizovane. Vyšetrovaný chce poukázať aj na to, že jeho sestra pracuje v medicínskom odbore, má priame kontakty s lekármi, takže je tu aj možnosť, že znalecký posudok bol z jej strany ovplyvnený. Nie je pravdou ani tvrdenie sestry, že bol vyšetrený tímom lekárov. Vyšetrovali ho len dvaja lekári - ošetrujúci lekár psychiatrička Pastrnková, jediným vyšetrením, rozhovorom, a niekoľko dní na to, doktor Obuch psychologickým vyšetrením, ktoré vôbec nie je jednoznačné. Taktiež zo strany doktora Šimona nebola stanovená jeho diagnóza. Z jeho lekárskych správ vyplývalo, že mal podozrenie na inú schizofréniu a že diagnóza nebola z jeho strany potvrdená a chcel ju doriešiť, až keď dostane poštou prepúšťaciu správu z Mickiewitzovej. Druhé vyšetrenie doktora Šimoniho z 24.3.2016 podľa vyšetrovaného spochybňuje diagnózu schizofrénie takmer celou časťou objektívneho nálezu. Poukazuje na to, že v objektívnom náleze lekár píše, že je lucídny, orientovaný bez porúch vnímania a myslenia. Táto časť lekárskej správy spochybňuje záver znalkyne, že jeho choroba má trvalý a nezvratný charakter. Zároveň upozorňuje vyšetrovaný, že vyššie uvedený objektívny nález skonštatoval doktor Šimon aj napriek sabotovaniu farmakoterapie zo strany vyšetrovaného. Taktiež je tvrdenie navrhovateľky, že lekár PNku ukončil len na základe toho, že sa toho dožadoval a farmakoterapiu nepredpísal len pre to, že ju odmietal, je nepravdivé. Oboje lekár ukončil na základe neprítomnosti produktívnej symptomatiky. Vyšetrovaný poukazuje aj na to, že jeho sestra nevie nič o jeho konfliktoch so susedmi, nakoľko sa s ňou o tomto nerozprával. K navrhovateľkou tvrdenému nezáujmu o hľadanie si zamestnania uvádza, že niekoľko rokov po jeho výpovedi v bani v roku 2001 bol jeho záujem o hľadanie si zamestnania len formálny. V tej dobe mal na podielových fondoch v sporiteľni uložené úspory a každoročne mu k tomu pribúdali peniaze z nájmu ornej pôdy, z akcií kupónovej privatizácie a peniaze, ktoré ušetril otec a rozdeľoval deťom. Na úrade práce bol prihlásený len preto, aby z úspor nemusel platiť zdravotné poistenie. Tieto úspory mu vydržali až do roku 2016. Keď do toho vstúpila jeho sestra a vybavila mu diagnózu, s ktorou ho žiaden zamestnávateľ nechce zamestnať. V roku 2016 absolvoval operáciu K., čo jeho hľadanie si zamestnania posunulo približne o rok. V roku 2018 si našiel prácu a zamestnaný bol do mája 2019, pričom zárobok z tohto obdobia mu vystačí do konca roka 2022. Vyšetrovaný vo vyjadrení žiada odvolací súd, aby od Okresného úradu Bratislava vyžiadal spisovú dokumentáciu k dvom priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil R.. V. W., a to jeho fyzickým napadnutím. Jeho zdôvodnenie napadnutia, by mohlo pomôcť súdu urobiť si lepšiu predstavu o susedských vzťahoch, ktoré panujú v jeho vchode.
12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenie rozsudku boli všetci účastníci konania riadne zákonným spôsobom upovedomení.
13. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodné dopĺňať dokazovanie spisovou dokumentáciou ohľadom priestupkov suseda vyšetrovaného. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania ku správnemu záveru o dôvodnosti obmedzenia spôsobilosti vyšetrovaného na právne úkony. Odvolací súd však dospel k záveru, že rozsah obmedzenia, ktorý stanovil súd prvej inštancie je neprimeraný a je dôvodné rozsah obmedzenia oproti určeného rozsahu súdom prvej inštancie upraviť v menšom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, čo sa týka rozsahu obmedzenia spôsobilosti.
14. Spôsobilosť na právne úkony fyzických osôb vyjadruje oprávnenie nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Dôvodmi pre zásah do rozsahu spôsobilosti na právne úkony sú v zmysle hmotnoprávnej úpravy obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, alebo nadmerné užívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov, pre ktoré nie je osoba schopná robiť právne úkon. Pri tvorbe podkladu rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má zásadný význam znalecké dokazovanie, nakoľko vyhodnotenie hmotnoprávnych
predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony si vyžaduje odborné posúdenie. Pri hodnotení znaleckého posudku treba vychádzať zo všeobecných pravidiel pre hodnotenie vykonaných dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný mimosporový poriadok. Významným kritériom je, že súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliada pri tom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. I napriek tomu, že sudca nemá potrebné odborné znalosti, pre ktoré ustanovil znalca v konaní, nemá preberať závery znalca nekriticky a bez vyhodnotenia záverov v komplexnosti vo vzťahu k záverom z vykonaného dokazovania.
15. Vyšetrovaný namieta v odvolaní, že vyšetrenie znalkyňou bolo len povrchné a nedostatočné na objektívne posúdenie stavu vyšetrovaného a znalkyňa sa opierala o minulé lekárske správy a prepúšťacie správy. Navyše vyšetrovaný namieta, že závery znalkyne si oponujú so závermi iných lekárov, ktorý ho vyšetrovali. Vyšetrovaný namieta i to, že na zistenie jeho skutočného zdravotného stavu mala znalkyňa nariadiť jeho pozorovanie v zdravotníckom ústave. Odvolací súd uvádza k námietkam vyšetrovaného, že v danej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, nakoľko posúdenie otázky, či fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, alebo či pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, je otázkou čisto odbornou. Ustanovenie § 244 Civilného mimosporového poriadku ukladá súdu v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ustanoviť a vyslúchnuť znalca, ak nie je postačujúce vyslúchnuť len ošetrujúceho lekára. Odvolací súd má za to, že argumenty vyšetrovaného o nedostatkoch znaleckého posudku nie sú relevantné. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie znalca. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom a výpoveďou znalkyne na pojednávaní dospel odvolací súd k záveru, že vypracovaný znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti, je jasný a určitý. Taktiež z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že závery znaleckého dokazovania hodnotil aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní a možno konštatovať, že výsledky znaleckého dokazovania neboli súdom prvej inštancie prebraté nekriticky. Znalkyňa je odbornou osobou, ktorá má potrebné znalosti na to, aby vedela ako a akým spôsobom sa má posúdiť psychický stav osoby. Aj laikovi je zrejmé, že k celkovému posúdeniu stavu osoby a k objektívnemu zisteniu, či trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná sú dôležité i minulé lekárske správy. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa pri vypracovaní posudku vychádzala zo zdravotnej dokumentácie vyšetrovaného a zo súdneho spisu. To, že vyšetrovanému sa javilo ambulantné vyšetrenie u znalkyne krátke, či povrchné, sú jeho subjektívne pocity a nemožno na ich základe spochybniť záver posudku, keď závery znaleckého posudku korešpondujú aj so zisteným stavom z ostatných vykonaných dôkazov. Podľa ust. § 245 CMP na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu. z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že je to na zvážení a posúdení znalca, či požiada súd o umiestnenie vyšetrovaného v ústave zdravotníckej starostlivosti za účelom vyšetrenia jeho zdravotného stavu. Ide v podstate o otázku odbornú a či je nevyhnutne potrebné pre vyšetrenie zdravotného stavu takéto umiestnenie musí vyhodnotiť znalec poverený výkonom znaleckého úkonu. v danej veci znalkyňa nepovažovala za nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu vyšetrovaného takéto umiestnenie, čo súd musí akceptovať. Znalkyňa z titulu svojej odbornosti dospela k záveru, že pre vykonanie znaleckého posudku nie je postup podľa ust. § 245 CMP potrebný a znalecký posudok vedela vypracovať bez pozorovania vyšetrovaného v zdravotníckom zariadení. Súd nemá mať prečo pochybnosť o odbornosti znalkyne a jej postupu pri vypracovaní posudku. Znalkyňa v závere posudku jednoznačne uviedla, že vyšetrovaný trpí závažným duševným ochorením, paranoidnou schizofréniou, uvedená duševná porucha má trvalý charakter. Vyšetrovaný nie je schopný samostatne robiť právne úkony, posúdiť ich zmysel a význam, vystupovať pred štátnymi orgánmi, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, hospodáriť so svojim majetkom, rozhodovať o svojej liečbe, zaobstarávať si svoje potreby a vybavovať si svoje záležitosti. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal pri zistení skutkového stavu veci z predloženého znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že vyšetrovaný trpí duševnou chorobou, ktorá nie je prechodná a robí ho nespôsobilým na niektoré právne úkony. Odvolací súd má preto zhodne so súdom prvej inštancie za to, že sú splnené podmienky k obmedzeniu vyšetrovaného v spôsobilosti na právne úkony, nakoľko bolo preukázané, že vyšetrovaný trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a robí ho neschopným vykonávať niektoré právne úkony. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o obmedzení vyšetrovaného je v záujme vyšetrovaného a je spôsobilé chrániť ho.
16. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsah obmedzenia, ako ho stanovil súd prvej inštancie, ide nad rámec záverov znaleckého dokazovania. Odvolací súd primerane k výsledkom dokazovania pristúpil ku zmene rozsahu obmedzenia, tak aby rozsah obmedzenia korešpondoval so zisteným stavom veci na základe vykonaného dokazovania a nezasahoval do práv vyšetrovaného neprimeraným spôsobom. Odvolací súd má za to, že obmedzenie na právne úkony vo vzťahu ku organizáciám, inštitúciám, k bankovým, poisťovacím a poštovým inštitúciám, ako aj právnickým osobám poskytujúcim odplatné služby, je nedôvodné. Navyše odvolací súd má za to, že sa to nezhoduje ani s obmedzením nakladania s finančnými prostriedkami, kde môže vyšetrovaný hospodáriť do sumy 500,- eur mesačne samostatne. Nie je potom dôvodné, aby nemohol vykonávať úkony smerom k banke, poisťovni a podobne. Odvolací súd nevidí ani dôvod, aby vyšetrovaný nemohol konať smerom ku poštovým inštitúciám, keď už len objednanie si tovaru cez internet vyžaduje vykonať úkony smerom k doručovateľským poštovým službám. Vyšetrovaný v majetkovej sfére, pre prípad zneužitia napríklad tretími osobami, je chránený už obmedzením na právne úkony, ktorých predmetom sú materiálne, alebo finančné záväzky, nehnuteľnosti a služby spojené s ich užívaním a disponovanie s hnuteľnosťami a finančnými prostriedkami nad sumu 500,- eur mesačne, a takéto obmedzenie považuje odvolací súd v majetkovej sfére za dostatočné. Taktiež nie je dôvod, aby bol vyšetrovaný obmedzený v spôsobilosti rozhodovať o rozsahu svojej zdravotnej starostlivosti a liečbe. Odvolací súd má za to, že vyšetrovaný má právo sa sám rozhodnúť o svojom telesnom a duševnom zdraví a o tom, či a ako sa bude liečiť. Odvolací súd poukazuje na to, že aj psychicky zdravý človek má právo voľby a môže si napríklad pri liečbe rakoviny zvoliť, že nebude podstupovať lekármi naordinovanú chemoterapiu, ktorú považujú lekári za najlepšiu liečbu. Zdravého človeka, ktorý sa rozhodne nerešpektovať odborníka a odmietne potrebnú liečbu, nejdeme obmedzovať v spôsobilosti, z dôvodu, že sa rozhodol nesprávne. Nie je potom dané právo, aby sme vyšetrovanému zobrali možnosť, aby sa sám rozhodoval o svojej zdravotnej starostlivosti a to len z dôvodu, že trpí duševným ochorením schizofréniou, ak mu toto psychické ochorenie nebráni o zdravotnej starostlivosti rozhodovať. V danom prípade z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by vyšetrovaný nebol schopný rozhodnúť a posúdiť sám, či a akú zdravotnú starostlivosť chce, aby mu bola poskytnutá. Dôvodom na obmedzenie rozhodovania o poskytnutí zdravotnej starostlivosti by bol napríklad stav bdelej kómy, čo nie je daný prípad. Pokiaľ ide o jeho psychické ochorenie, odvolací súd poukazuje na to, že ochrana vyšetrovaného a spoločnosti pred negatívnymi následkami jeho ochorenia, sú poskytnuté ustanoveniami § 252 až 271 CMP, ktoré upravujú konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení aj bez jeho súhlasu a to najmä v spojitosti s tým, že pod vplyvom zhoršenia psychického stavu sa vyskytne také správanie osoby, že ohrozuje okolie, či seba. Odvolací súd preto zmenil aj obmedzenie v právnych úkonoch týkajúcich sa zdravotného stavu vyšetrovaného a jeho liečby, a to tak, že takéto obmedzenie nie je dôvodné.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil podľa princípov na hodnotenie dôkazov, posúdil ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a správne ustálil, že boli splnené zákonné podmienky k obmedzeniu spôsobilosti vyšetrovaného na právne úkony. Ako je vyššie uvedené odvolací súd len považoval za dôvodné pristúpiť ku zmene rozsahu obmedzenia, tak aby tento rozsah korešpondoval s vykonaným dokazovaním a chránil vyšetrovaného v potrebnom rozsahu a nezasahoval do jeho osobnostných práv spôsobom neprimeraným.
18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. O súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).