Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-45-2017.pdf
PDF · 104.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, so sídlom Odborárske nám. 3, Bratislava, IČO: 30 779 618, proti žalovanému: L.. Š. H., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XX, V., o zaplatenie 382,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. augusta 2016 č.k. 23C 57/2015-118 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh (žalobu) žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 382,67 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie garážového státia - nebytového priestoru X-T. v suteréne obytného domu U. - P., V., súpisné číslo XXXXXX, k.ú. F. U., keď tým, že dňa 29.6.2010 dal žalovanému výpoveď z nájmu nebytového priestoru v suteréne X-T.-garážové státie v obytnom dome U. - P., V., ktorej mal nájom skončiť dňom 31.8.2010, žalovaný naďalej užíval nebytový priestor aj napriek právoplatnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I o vyprataní nebytového priestoru X-T.-garážového státia zo dňa 14.2.2013. Nakoľko žalovaný uvedený priestor neodovzdal a naďalej ho užíval do 2.7.2014, žalobca požadoval od žalovaného nájomné vo výške 63,10 Eur mesačne ako náhradu za neoprávnené užívanie nebytového priestoru X-T.- garážové státie. Náhradu ako za neoprávnené užívanie za obdobie od 1.1.2014 do 2.7.2014, kedy došlo k odovzdaniu priestorov, vyčíslil sumou 382,67 eur. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Vychádzal aj z výpovede žalovaného, že predmetný nebytový priestor neužíval a namietal, že žalobca nepredložil o tom žiaden dôkaz. Uviedol, že žalobca mu predmetný nebytový priestor nikdy neodovzdal a za nepravdivé považoval aj tvrdenie žalobcu, že mu odovzdal nebytový priestor dňa 2.7.2014.
3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie prednesmi povereného zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka C.. Š., listinnými dôkazmi ako aj s ostatným obsahom spisu na vec sa vzťahujúcim.
4. Žalobca považoval obranu žalovaného za účelovú z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že by nebytový priestor odovzdal žalobcovi skôr ako dňa 2.7.2014, kedy prebehlo vypratanie aj za prítomnosti súdneho exekútora, kedy boli odovzdané kľúče treťou osobou C.. X. Š. a bol odovzdaný aj elektrický kľúč, ktorý bol nepoužiteľný. Tvrdenia žalovaného, že na garážovom mieste už dávno negarážoval, považoval v
tejto veci za právne irelevantné, vzhľadom na to, že uvedený nebytový priestor bolo možné užívať len pri odovzdaní elektrického kľúča. Vzhľadom na skutočnosť, že kľúč bol odovzdaný až v exekučnom konaní EX 2/2014, dňa 2.7.2014, do uvedeného dňa požadoval náhradu za neoprávnené užívanie vo výške obvyklého nájomného za užívanie tohto garážového státia. Poukázal na exekučný titul, že žalovaný ako nájomca bol povinný odovzdať nebytový priestor - garáž a elektronický ovládač žalobcovi pričom žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Na pojednávaní konanom dňa 8.8.2016 výslovne uviedol, že nežaluje náhradu škody, ale plnenie spočívajúce v bezdôvodnom obohatení sa žalovaného, ktoré mu vzniklo neoprávneným užívaním garážového priestoru špecifikovaného v žalobe.
5. Žalovaný poukázal na to, že z potvrdenia p. Š. vyplýva, že kľúče prevzal 31.7.2013. Keďže nemal kľúč, garážový priestor nemohol užívať a nevidel dôvod na platenie. Mal za to, že žalobca ničím nepreukázal, že v inkriminovanom čase priestor užíval. Zdôraznil, že k žiadnemu obohateniu nedošlo, nedošlo k zmenšeniu ani zväčšeniu jeho majetkového stavu, nezískaval žiadny majetkový prospech, keďže nič neužíval.
6. Z výpovede svedka C.. X. Š. zistil, že v roku 2013 mu žalovaný odovzdal diaľkový ovládač s tým, že nefungoval a chcel si ho vymeniť pričom medzitým došlo k skončeniu nájomného vzťahu. Odovzdaný ovládač si nechal ako nepoužiteľnú vec, dal ho do krabice, kde má zlé aj dobré veci a keď prišla exekúcia, vybral ovládač a odovzdal ho. V prípade skončenia nájmu nemá so žalobcom zmluvu, ktorá by určovala, čo má s diaľkovým ovládačom urobiť. Ako predsedu spoločenstva, ak ho vlastník vyzve, že potrebuje diaľkový ovládač, objedná ho a odovzdá podľa dohody buď žalobcovi alebo ak žalobca povie, komu ho má dať, tak ho odovzdá nájomcovi.
7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C/147/2010 zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 14.2.2013, č.k. 16C/147/2010-137 uložil žalovanému povinnosť vypratať garážové státie nachádzajúce sa v suteréne obytného domu U. - P., súpisné číslo XXXXXX v Bratislave, na pozemku parcela č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v kat. území F. U., obec Bratislava - m.č. F. U., okres Bratislava I, vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu ako nebytový priestor č. X-T., vchod P. XX a odovzdať ho žalobcovi súčasne s diaľkovým ovládačom od garážových brán domu zn. I. X E. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Z exekučného spisu Ex 2/2014 mal preukázané, že exekučné konania bolo začaté z dôvodu, že žalovaný ako povinný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.2.2013 č. k. 16C/147/2010-137. Exekučné konanie bolo zastavené v časti vypratania garážového státia nachádzajúceho sa v suteréne obytného domu U. - P., súp. číslo XXXXXX v Bratislave, na pozemku parcela č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX v kat. území F. U., obec Bratislava - m.č. F. U., okres Bratislava I, vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu ako nebytový priestor č. X-T., vchod P. XX a odovzdať ho odporcovi súčasne s diaľkovým ovládačom od garážových brán domu zn. I. X E. z dôvodu, že dňa 2.7.2014 bola splnená povinnosť v časti vypratania garážového státia a to tým, že C.. X.E. Š. dňa 2.7.2014 na výzvu žalobcu odovzdal žalobcovi 1 ks nefunkčného elektronického kľúča I. XR od nebytového priestoru XG-XX, ktorý mu odovzdal žalovaný.
9. Z protokolu o prevzatí elektronického kľúča zo dňa 2.7.2014 zistil, že C.. X. Š. dňa 2.7.2014 na výzvu žalobcu odovzdal žalobcovi 1 ks nefunkčného elektronického kľúča I. XR od nebytového priestoru XG- XX, ktorý mu odovzdal žalovaný.
10. Z preberacieho protokolu vystaveného žalobcom dňa 17.7.2007 vyplynulo, že žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie diaľkového ovládača od garážových brán U.-P. a zaviazal sa, že v prípade straty, znehodnotenia alebo neodovzdania ovládača v prípade ukončenia nájmu garážového státia zaplatí náhradu vo výške 2.500 Sk.
11. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Mal za preukázané, že medzi stranami v spore bola dňa 22.11.2007 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prenájom garážového státia XG-XX
žalovanému. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.2.2013 č.k. 16C/147/2010-137 bola uložená žalovanému povinnosť vypratať predmetné garážové státie a odovzdať ho žalobcovi súčasne s diaľkovým ovládačom od garážových brán domu zn. I. X E. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
13. V konaní mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný odovzdal diaľkový ovládač od garážových brán domu zn. I. X E. tretej osobe dňa 2.7.2014 a nie žalobcovi napriek tomu, že mu uvedená povinnosť vyplývala jednak z rozsudku Okresného súdu v Bratislave zo dňa 14.2.2013 č.k. 16C/147/2010-137, ako aj z preberacieho protokolu zo dňa 17.7.2007. Výsluchom svedka C.. X. Š. mal za vyvrátené tvrdenie žalobcu, že žalovaný užíval predmetný nebytový priestor X-T.XX-garážové státie. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný nebytový priestor X-T.-garážové státie v spornom období užíval a že by mu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Samotnú skutočnosť, že žalovaný neodovzdal elektronický kľúč v súlade s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 16C/147/2010-137 zo dňa 14.2.2013 a v súlade s povinnosťou vyplývajúcou mu z Preberacieho protokolu vystaveného žalobcom zo dňa 17.7.2007 priamo žalobcovi nepovažoval samo o sebe bez ďalšieho za dôkaz preukazujúci, že k užívaniu garážového státia špecifikovaného v žalobnom návrhu žalovaným aj došlo. Považoval za nepochybné, že žalovaný porušil povinnosť vrátiť elektronický kľúč žalobcovi, ktorá povinnosť mu vyplývala z potvrdenia o prevzatí kľúča, ktoré porušenie povinnosti by bolo podľa neho v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá by mohla žalobcovi vzniknúť za to, že garáž nemohol prenajímať, ale takúto okolnosť, ktorá by nasvedčovala existencii vzniknutej škody žalobca ani netvrdil a na základe výslovného vyjadrenia ani nežaloval.
14. Z uvedených dôvodov žalobu o zaplatenie 382,67 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia zamietol.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p.
16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (správne zmeniť), a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania vzniknutých mu zaplatením súdneho poplatku, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Dôkazom, ktorý mal spochybniť jeho tvrdenie, bola výpoveď svedka C.. X. Š., ktorý potvrdil, že žalovaný mu mal odovzdať kľúč - ovládač od garážového státia, pričom on jeho výpoveď v konaní namietal s poukazom na ich dlhoročný priateľský, profesijný a susedský vzťah a poukázal na to, že potvrdenie datované dňom 3.7.2013, ktoré mali medzi sebou vypracovať svedok a žalovaný bolo nimi predložené až dňa 2.6.2014 ako príloha k podaným námietkam povinného -žalovaného proti vedenej exekúcii voči nemu o vypratanie nebytového priestoru. Výpoveď svedka považoval aj za zmätočnú a zavádzajúcu Považoval za nelogické, aby kľúčom disponoval niekto iný ako vlastník nebytového priestoru a nemal právo dostať kľúč od garážového státia po ukončení nájmu, ako aj právo s ním naďalej disponovať. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nemal žiadnym dokumentom preukázané, že svedok mal oprávnenie preberať kľúče, ktoré sú jeho vlastníctvom, tak ako aj priestor, prípadne zakúpiť nový kľúč. Mal za to, že aj keď súd prvej inštancie nevzal do úvahy vykonateľný titul o vypratanie predmetného priestoru daný rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.2.2013 č.k. 16C/147/2010-137 to, že žalovaný bol povinný nebytový priestor vypratať a odovzdať elektronický kľúč žalobcovi, mal vyhodnotiť aspoň morálnu rovinu konania žalovaného a jeho svedka komplica v spore. Žalovaný mu ani neoznámil, že kľúč odovzdal C.. Š.. Za nemorálne a odporujúce dobrým mravom považoval konanie svedka, ktorý ak skutočne mal kľúč od istého dňa ako osvedčil u seba a podpísal žalovanému Potvrdenie zo dňa 31.7.2013, mal podľa neho ak nie právnu, tak morálnu povinnosť túto skutočnosť jemu ako vlastníkovi oznámiť, naviac vedel o spore, čo sa nestalo po dobu jedného roka. Vytýkal súdu prvej inštancie, že oprel svoje rozhodnutie o zavádzajúcu a zmätočnú výpoveď svedka a jeho postavil do roviny zabezpečenia takého dôkazu, ktorý je nedosiahnuteľný, keď by mal preukázať že žalovaný v spornom období garážové státie užíval, čo nie je v jeho moci. Mal za to, že len odovzdanie elektronického kľúča mohlo byť relevantným dôkazom, že žalovaný priestor skutočne vypratal a vlastník je oprávnený s ním ďalej nakladať. Ako vlastník nedisponoval v spornom období svojim vlastníctvom, nemohol ho užívať, oprávnene prenechať. Dodatočne vyrobené Potvrdenie zo dňa 31.7.2013 nemohlo podľa neho zbaviť žalovaného ako neoprávneného užívateľa, aby nebol povinný uhradiť náhrady za užívanie po skončení nájmu do termínu núteného vypratania, t.j. do 2.7.2014-
odovzdanie kľúča žalobcovi ako prenajímateľovi. Uviedol, že svoj nárok opieral a opiera jednoznačne o nespochybniteľný písomný dôkaz, že dňa 17.7.2007 Preberacím protokolom odovzdal kľúč-ovládač žalovanému, z ktorého je navyše podľa neho jednoznačne preukázané, že po skončení nájmu sa nájomca v ňom zaviazal odovzdať odovzdávajúcemu jednotnému majetkovému fondu, t.j. žalobcovi, a v prípade straty poškodenia nahradiť mu škodu. Po odovzdaní kľúča exekútorovi dňa 2.7.2014 mal žalovaný zistiť, že kľúč mal len vybranú baterku a bol naďalej plne funkčný. Preto si náhradu 2.500 Sk v zmysle citovaného Protokolu u žalovaného ďalej neuplatňoval. Vydaným rozhodnutím mal za vytvorený precedens, že nájomcovia vlastníka po skončení nájmu by mohli takto ignorovať vlastníka ako prenajímateľa a odovzdať kľúč pri ukončení tretej osobe, čím by podstatným spôsobom došlo k jeho obmedzeniu ako vlastníka o jeho právo disponovať s priestormi, prípadne získavať včas ďalej majetkový prospech.
17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§179, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
19. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).
21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite vyhodnotil, na ich základe dospel k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutie aj náležite po právnej i skutkovej stránke odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Preto sa odvolací súd obmedzil len na následné skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na odvolacie dôvody žalobcu.
24. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 382,67 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie garážového státia - nebytového priestoru X-T. v suteréne obytného domu U. - P., V., súpisné číslo XXXXXX, k.ú. F. U., keď tým, že dňa 29.6.2010 dal žalovanému výpoveď z nájmu nebytového priestoru v suteréne X-T.-garážové státie v obytnom dome U.- P., V., ktorej mal nájom skončiť dňom 31.8.2010, žalovaný naďalej užíval nebytový priestor aj napriek právoplatnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I o vyprataní nebytového priestoru X-T.-garážového státia zo dňa 14.2.2013. Nakoľko žalovaný uvedený priestor neodovzdal a naďalej ho užíval do 2.7.2014, žalobca požadoval od žalovaného nájomné vo výške 63,10 Eur mesačne ako náhradu za neoprávnené užívanie nebytového priestoru X-T.-garážové státie.
25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
28. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranami sporu v opačnom procesnom postavení než je tá, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy. Dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
29. V prejednávanej veci dokazovanie prebiehalo za účinnosti ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016 a Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 a vyhodnotenie dôkazov za účinnosti Civilného sporového poriadku.
30. Čo sa týka vyhodnotenia dôkazov, čl. 15 C.s.p. obsahuje základný princíp hodnotenia dôkazov: „Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu“. Nadväzujúca právna úprava na predchádzajúcu úpravu v sut. § 132 O.s.p. predpisuje, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V zmysle ust. § 191 ods. 2 C.s.p. vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa dôvodovej správy ide o zásadné procesné nóvum, keď v tomto ustanovení sa nachádza materiálne ohnisko voľného hodnotenia dôkazov, t.j. každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti, inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
31. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že v predmetnej veci nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku ním údajného neoprávneného užívania garážového státia - nebytového priestoru X-T. v suteréne obytného domu U. - P., V., súpisné číslo XXXXXX, k.ú. F. U. za obdobie od 1.1.2014 do 2.7.2014, na základe čoho vyvodzoval svoj nárok voči nemu žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca síce preukázal vznik nájmu uvedeného garážového státia na základe zmluvy č. 13/2007 uzatvorenej dňa 22.11.2007 medzi žalobcom a žalovaným a tiež skutočnosť, že podľa rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 14.2.2013, právoplatným dňa 11.10.2013 č.k. 16C 147/2010-137, mal žalovaný toto garážové státie vypratať a odovzdať ho žalobcovi súčasne s diaľkovým ovládačom od garážových brán domu zn. I. X E. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nepreukázal však svoje tvrdenie, že žalovaný naďalej neoprávnene, a to v období od 1.1.2014 do 2.7.2014 predmetné garážové státie užíval a že od nebytového priestoru, v ktorom sa toto garážové státie nachádzalo, neodovzdal diaľkový ovládač. Naopak žalovaný vyvrátil toto tvrdenie výpoveďou svedka C.. Š. (ako riadneho dôkazného prostriedku), ktorý potvrdil, že žalovaný mu ovládač od garážového státia odovzdal, o čom spísali aj Potvrdenie zo dňa zo dňa 31.7.2013. Žalobca spochybňoval výpoveď svedka C.. X. Š., ako aj potvrdenie, avšak žiaden dôkazu nepredložil. Naopak, sám na pojednávaní dňa 18.1.2016 uviedol, že v exekučnom konaní sp.zn. Ex 2/2014 za prítomnosti súdneho exekútora dňa 2.7.2014 bol odovzdaný treťou osobou, a to C.. X. Š. kľúč -ovládač, ktorý bol nepoužiteľný. Žalobca uviedol, že svoj nárok opieral a opiera jednoznačne o nespochybniteľný písomný dôkaz, že dňa 17.7.2007 Preberacím protokolom odovzdal kľúč- ovládač žalovanému, z ktorého je navyše podľa neho jednoznačne preukázané, že po skončení nájmu sa nájomca v ňom zaviazal odovzdať odovzdávajúcemu jednotnému majetkovému fondu, t.j. žalobcovi, a v prípade straty poškodenia nahradiť mu škodu. Z obsahu spisu zo Zápisnice zo zasadnutia rady spoločenstva zo dňa 12.7.2007 však vyplýva, že odovzdanie ovládačov sa uskutoční dňa 17.7.2007 v miestnosti spoločenstva a po dohode s námestníčkou Jednotného majetkového fondu - žalobcu C.. C. odovzdá ovládače predseda spoločenstva C.. X. Š., ktorý listom doručeným žalobcovi 7.8.2007 oznámil, že na základe vzájomnej dohody boli diaľkové ovládače odovzdané nájomníkom garážových státí, o čom doložil aj Preberací protokol s ich podpismi. Takže nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca odovzdal nájomníkom ovládače od brán garážových státí a jeho tvrdeniu o tom, že žalovaný si mal byť vedomý, že ovládač má pri skončení nájmu odovzdať jemu aj na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.11.2007, obsah tejto zmluvy nezodpovedá. V tejto zmluve je len uvedené, že v deň skončenia nájmu je nájomca povinný odovzdať prenajímateľovi garážové státie v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Odovzdanie ovládača žalobcovi nájomcom po skončení nájmu nevyplýva ani Preberacieho protokolu zo dňa 17.7.2007, z ktorého vyplýva len prevzatie záväzku nájomcov garážových státí, že v prípade straty, znehodnotenia alebo neodovzdania ovládača v prípade ukončenia nájmu garážového státia zaplatia náhradu 2.500 Sk. Pokiaľ tak žalovaným nebol žalobcovi odovzdaný ovládač od garážového státia, v zmysle tohto Protokolu mohol žalobca od neho vymáhať náhradu škody, avšak vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného tým, že mal za obdobie ním uvedené garážové státie po skončení nájmu užívať, na základe vyššie uvedeného žalobca nepreukázal.
32. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).